Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-29-2021.pdf
PDF · 95.44 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobcu: Ľ. M., G.. XX.XX.XXXX, K. C. X, XXX XX C., proti žalovanému: AZ KAPITAL, s.r.o., so sídlom Nová 19, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 46 042 237, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 150.000,- EUR s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Pôvodní žalobcovia žalobou zo dňa 26.4.2017 sa domáhali zaplatenia sumy 150.000 EUR s príslušenstvom titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Súčasne požadovali náhradu trov konania.
2. Žalobe bola v podateľni tunajšieho súdu pridelená sp. zn. 25C/25/2018.
3. Uviedli, že žalovaný dňa 29.4.2013 odhlásil žalobcov z trvalého pobytu na C. F.. Č.. X, C. falošnými a nepravdivými údajmi na základe nezákonného vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný mal žalobcov poškodiť nemajetkovou a spoločenskou ujmou tým, že na základe podvodného zrušenia trvalého pobytu im spôsobil osobné, spoločenské a morálne škody, pričom majú sťažený život a žijú ako bezdomovci, kedy majú uvedený trvalý pobyt na mestskej časti. Žalovaný mal takýmto konaním porušiť ich ľudské práva na dôstojné bývanie. Odvolali sa na písomné podanie Ministerstva vnútra zo dňa 9.4.2017, podľa ktorého, zák.č. 253/98 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR v REGO ministerstvo konštatovalo, že zrušenie záznamu o trvalom pobyte a ich prihlásenie na nový pobyt bolo vykonané na základe nepravdivých skutočností a na základe neplatného a neaktuálneho dokladu o vlastníctve nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu boli splnené všetky zákonné dôvody na obnovenie pobytu.
4. Pôvodná žalobkyňa v 1. rade podaním zo dňa 29.6.2017 žiadala rozšírenie žaloby o majetkovú škodu vo výške 70.000 EUR, pričom následne podaním zo dňa 18.10.2017 žiadala preklasifikovanie žaloby o náhradu majetkovej aj nemajetkovej škody súčasne.
5. Podaním doručeným súdu dňa 14.4.2018 žalovaný uviedol, že sa stal vlastníkom bytu na základe príklepu dobrovoľnej dražby a to dňa 2.4.2013. Následne ako vlastník nehnuteľnosti predal byt O. W. na základe kúpnej zmluvy. Uviedol, že napriek tomu byt naďalej užíva pôvodná žalobkyňa v 1. rade s manželom a inými osobami, avšak za služby spojené s bývaním platí súčasný majiteľ. Pôvodná žalobkyňa v 1. rade iniciovala konanie u určenie neplatnosti dražby, a preto považoval prebiehajúce konanie za predčasné.
6. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 7.11.2019, na ktorom nepripustil rozšírenie žaloby pôvodnej žalobkyne v 1. rade v zmysle jej návrhu zo dňa 29.6.2017. Právny zástupca pôvodnej žalobkyne v 1. rade potvrdil, že žalobcovia v predmetnej nehnuteľnosti bývajú, pričom na základe rozhodnutia MV SR došlo k obnoveniu trvalého pobytu žalobcov na uvedenej adrese. Súd na pojednávaní konštatoval, že pôvodní žalobcovia v 1 a 3.rade podali žalobu o neplatnosť dražby dňa 29.4.2013, ktoré konanie bolo vedené pod sp.zn. 12C/100/2013. Rozsudkom zo dňa 1.6.2018 bola žaloba zamietnutá, ktoré súdne rozhodnutie bolo rozsudkom KS v Košiciach zo dňa 4.6.2019 potvrdené. Na základe vyššie uvedených súdnych rozhodnutí žalovaný sa stal vydražiteľom a vlastníkom predmetného bytu. Právny zástupca pôvodnej žalobkyne v 1.rade potvrdil, že jeho klientka v inom konaní žaluje W. o vrátenie finančnej sumy, ktorú za byt zaplatila.
7. Podaním zo dňa 23.11.2019 pôvodná žalobkyňa v 1. rade zobrala žalobu v celom rozsahu späť, žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k mimosúdnej dohode. Oznámením doručeným súdu dňa 29.11.2019 žalovaný so späťvzatím žaloby žalobkyňou v 1. rade súhlasil. Pôvodná žalobkyňa v 1.rade podaním zo dňa 20.1.2020 následne žiadala o pokračovanie v konaní pričom tvrdila, že žaloba naďalej platí. Podľa nej je späťvzatie žaloby podvodné a nezákonné. Následne na prípis súdu, aby označila dôkazy, že späťvzatie je nezákonné nereagovala, z ktorého dôvodu mal súd za to, že späťvzatie je účinné.
8. Na pojednávaní konanom dňa 6.2.2020 právny zástupca žalobkyne v 1. rade potvrdil podpísanie späťvzatia žalobkyňou. Tvrdenie, že bolo podpísané pod nátlakom žalobkyňa v konaní nepreukázala.
9. Pôvodná žalobkyňa v 2.rade C. K. písomným podaním zo dňa 18.9.2020 žalobu zobrala v celom rozsahu späť, konanie žiadala zastaviť, keďže sa dlhodobo zdržiava a žije v zahraničí. Podaním doručeným súdu dňa 9.12.2020 žalovaný so späťvzatím žaloby žalobkyňou v 2. rade súhlasil.
10. Tunajší súd uznesením č. k. 25C/25/2018-284 zo dňa 10.12.2020 konanie pôvodných žalobcov v 1. a v 2. rade zastavil a nárok žalobcu v 3. rade voči žalovanému vylúčil na samostatné konanie. Po právoplatnosti uznesenia sa konanie medzi žalobcom v 3. rade a žalovaným vedie pod sp. zn. 25C/29/2021.
11. Podaním zo dňa 9.4.2022 žalobca oznámil súdu, že vracia dokumenty, keďže sú nečitateľné. Uviedol, že sa k žalobe vyjadrovať nebude nakoľko konanie sa týka jeho bývalej manželky. Preto súdu vrátil všetky doklady, ktoré mu boli zaslané. Súčasne žiadal všetky dokumenty zaslať bývalej manželke, keďže je to jej žaloba k majetkom.
12. Na pojednávaní konanom dňa 30.6.2022 žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby medzi stranami sporu došlo k mimosúdnej dohode, preto považuje žalobný návrh za nedôvodný.
13. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
14. Pôvodní žalobcovia v 1., 2., a 3. rade sa domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 150.000 EUR, z dôvodu poškodenia nemajetkovou a spoločenskou ujmou tým, že na základe podvodného zrušenia trvalého pobytu im žalovaný spôsobil osobné, spoločenské a morálne škody, z ktorého dôvodu majú sťažený život. Poukázali na písomné podanie Ministerstva vnútra zo dňa 9.4.2017, podľa ktorého, zák.č. 253/98 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR v REGO ministerstvo konštatovalo, že zrušenie záznamu o trvalom pobyte a ich prihlásenie na nový pobyt bolo vykonané na základe nepravdivých skutočností a na základe neplatného a neaktuálneho dokladu o vlastníctve nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu boli splnené všetky zákonné dôvody na obnovenie pobytu.
15. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-2038/3-VYS-KE-2016 je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa v 1. rade dňa 22.9.2016 podala trestné oznámenie na žalovaného pre podozrenie z trestného činu odhlásenia trvalého pobytu žalobcov na C. X, C.. Uznesením ORPZ zo dňa 16.10.2016, právoplatným 3.11.2016 bola vec uvedeného trestného oznámenia odmietnutá, keďže nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku. Okresná prokuratúra Košice I na základe odvolania pôvodnej žalobkyne v 1.rade zamietla jej sťažnosť smerujúcu proti uvedenému uzneseniu uznesením zo dňa 3.11.2016.
16. Podľa ust. § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
17. Podľa ust. § 13 ods. 1, 2, 3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
18. Podľa ust. § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
20. Podľa ust. § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
21. Podľa ust. § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
22. Podľa ust. § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
23. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
24. Predmetom konania je žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 150.000 EUR, ktorú podali pôvodne žalobcovia v 1., 2., a 3. rade a ktorá prebiehala pod sp. zn. . 25C/25/2018. Súd z dôvodu späťvzatia žaloby pôvodnou žalobkyňou v 1. a v 2. rade uznesením č. k. 25C/25/2018-284 zo dňa 10.12.2020 konanie pôvodných žalobcov v 1. a v 2. rade zastavil a nárok žalobcu v 3. rade voči žalovanému vylúčil na samostatné konanie, ktorá sa vedie pod sp. zn. 25C/29/2021.
25. Žalobca na výzvu súdu, aby oznámil, či trvá na podanej žalobe uviedol, že sa k žalobe vyjadrovať nebude nakoľko konanie sa týka jeho bývalej manželky a súdu vracia všetky dokumenty týkajúce sa konania.
26. Súd k danému vyjadreniu uvádza, že prípis žalobcu sa týkal spisovej značky tohto konania, pričom listinné doklady, sa týkali určenia vlastníckeho práva.
27. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca v tomto v spore neuviedol dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť žaloby, pričom sa k žalobe žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril.
28. Žalobca teda nepreukázal ním tvrdený skutkový stav, čo je jednou zo základných procesných povinností strán sporu, s čím sa spája dôsledok unesenia dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia tak ako aj bremeno dôkazné zaťažuje stranu sporu. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom úspechu v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom strany
sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Prostriedky procesného útoku v podobe skutkových tvrdení podliehajú sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. § 153 a 154 CSP.
29. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh ako v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
30. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
31. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, predmetné konanie je konaním sporovým. Žalobca bol povinný pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Ide o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti.
32. Na základe vyjadrení oboch strán sporu súd nemal za preukázanú, akúkoľvek dôvodnosť žaloby. Žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno tým, že v konaní nepreukázal hodnoverným spôsobom svoj nárok tvrdený v žalobe, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. V sporovým konaniach sa sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
35. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP a žalovaný ako úspešná strana sporu by mal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, a keďže mu žiadne trovy nevznikli rozhodol, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
37. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).