Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/108/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci žalobcu Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, proti žalovanému A.En. Slovensko s.r.o., so sídlom Dúbravca 5, 036 01 Martin, IČO: 36 399 604, právne zastúpenému JUDr. Beátou Ambrušovou, advokátkou, so sídlom Šoltésovej 11, 036 01 Martin, o zaplatenie 1.033.477,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. -89 zo dňa 8. decembra 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. -89 zo dňa 8. decembra 2022 v napadnutej časti prvej, druhej a štvrtej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti tretej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. -89 zo dňa 8. decembra 2022 o d m i e t a .

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.033.420,36 Eur spolu s 0,035 % úrokom z omeškania denne zo sumy 519.259,12 Eur od 16.03.2022 do 16.5.2022, zo sumy 519.259,08 Eur od 17.05.2022 do 15.06.2022, zo sumy 519.097,31 Eur od 16.06.2022 do 19.07.2022, zo sumy 519.085,52 Eur od 20.07.2022 do 15.08.2022, zo sumy 519.040,59 Eur od 16.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 379.405,46 Eur od 20.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 180,78 Eur od 20.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 202,46 Eur od 03.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 108.786,85 Eur od 17.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 3.402,12 Eur od 17.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 221,91 Eur od 31.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 4.895,25 Eur od 16.06.2022 do zaplatenia, zo sumy 9.089,02 Eur od 16.06.2022 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Treťou výrokovou vetou konanie v časti istiny 56,72 Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 0,035 % denne zo sumy 1.392,19 Eur od 16.03.2022 do 16.05.2022, zo sumy 1.392,19 Eur od 17.05.2022 do 15.06.2022, zo sumy 1.392,19 Eur od 16.06.2022 do 19.07.2022, zo sumy 1.403,90 Eur od 20.07.2022 do 15.08.2022, zo sumy 1.448,91 Eur od 16.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 6.566,57 Eur od 20.04.2022 do zaplatenia a zo sumy 237,16 Eur od 17.05.2022 do zaplatenia zastavil. Štvrtou výrokovou vetou žalobcovi priznal proti žalovanému právo na 99,88 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 1.033.477,08 Eur s príslušenstvom, pričom žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako prevádzkovateľ uzatvoril dňa 09.11.2021 so žalovaným ako dodávateľom Rámcovú distribučnú zmluvu č. 100532 (ďalej len „RDZ“, resp. „rámcová distribučná zmluva“, resp. „rámcová zmluva“) na dobu určitú od 01.01.2022 do 31.12.2022, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanému ako dodávateľovi prístup do distribučnej sústavy, distribúciu elektriny a ďalšie vybrané distribučné služby a zabezpečiť služby spojené s prenosom elektriny za podmienok schválených ÚRSO, vrátane služieb uvedených v cenníku služieb distribúcie elektriny a v súlade s platnými predpismi do odberných miest odberateľov elektriny zásobovaných žalovaným. Žalovaný žalobcovi, ani napriek výzvam neuhradil faktúry za služby v zmysle rámcovej distribučnej zmluvy. Okrem istiny sa žalobca domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

3. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie zistil, že do spisu bola predložená Rámcová distribučná zmluva č. 100532 medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy Západoslovenská distribučná a.s. a dodávateľom elektriny A.En. Slovensko s.r.o. Martin uzavretá 09.11.2021, ktorej predmetom okrem iného v zmysle čl. I., bod 1.1 bol záväzok prevádzkovateľa poskytovať dodávateľovi prístup do distribučnej sústavy distribúciu elektriny a ďalšie vybrané distribučné služby a na druhej strane záväzok dodávateľa riadne a včas platiť prevádzkovateľovi za služby prevádzkovateľa ceny, resp. tarify podľa platných cenových rozhodnutí ÚRSO a cenníka služieb distribúcie za podmienok uvedených v rámcovej distribučnej zmluve. Žalobca do spisu predložil faktúry č. 1100120092, 1100120260, 1100120284, 1100120300, 1100120438, 1100120464, 1100120584, 1100120482, 1100120483 a tiež prílohu č. 1 k rámcovej distribučnej zmluve, ktorá obsahuje kontakty pre komunikáciu a Cenník služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná a.s.. Žalobca ďalej predložil so žalobou do spisu dva jednostranné zápočty, jeden zo dňa 16.05.2022, ktorým započítaním zanikol záväzok žalovaného voči žalobcovi vo výške 0,04 Eur a jednostranný zápočet zo dňa 15.06.2022, ktorým zápočtom zanikol záväzok žalovaného voči žalobcovi vo výške 161,77 Eur. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 21.03.2022 žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúry č. 1100120092 vo výške 520.651,31 Eur a preddavku na kalendárny mesiac marec 2022 vo výške 303.000,-- Eur. Dňa 28.04.2022 žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúry č. 1100120260, 1100120284 a preddavku na mesiac apríl 2022 a dňa 26.5.2022 žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúry č. 1100120438, 1100120464, 1100120483.

4. Vzhľadom na charakter záväzkového vzťahu, kde obidvaja účastníci rámcovej distribučnej zmluvy vystupovali ako podnikatelia a zmluva sa týkala ich podnikateľskej činnosti, súd prvej inštancie mal za zrejmé, že záväzkový vzťah medzi nimi sa spravuje ustanoveniami , ako aj o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“, resp. “).

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že žalobca v danom záväzkovom vzťahu vystupoval ako distribútor elektrickej energie, ktorý v rámci podnikania zabezpečoval distribúciu, agregáciu a dodávku elektriny tak, ako to má na mysli ust. Žalobca je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny vydaného ÚRSO pod č. 2007E0258. Na druhej strane žalovaný je dodávateľom elektriny v zmysle , bod 6 Súd prvej inštancie tiež medzi stranami nepovažoval za sporné, že žalobca ako prevádzkovateľ a distribútor elektriny poskytol žalovanému, ako dodávateľovi prístup do distribučnej sústavy distribúciu elektriny a ďalšie distribučné služby a tomuto záväzku žalobcu ako prevádzkovateľa zodpovedal na druhej strane záväzok žalovaného ako dodávateľa riadne a včas platiť za služby prevádzkovateľa. Tiež mal za preukázané, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy v zmysle zmluvy žalovanému poskytol zazmluvnené plnenie, a teda žalovanému bola elektrická energia distribuovaná a že toto nebolo medzi stranami sporné. Poukázal na to, že to uviedla aj právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 08.12.2022 s tým, že aj uviedla, že množstvo môže byť sporné. Žiadnym spôsobom však neodôvodnila spornosť množstva distribuovanej elektrickej energie a ani žiadnym spôsobom právna zástupkyňa žalovaného, ani samotný žalovaný nepreukázali a neposkytli súdu dôkaz o tom, že by množstvo distribuovanej elektrickej energie, ktorá bola žalobcom žalovanému fakturovaná nebolo aj reálne poskytnuté. Toto vyjadrenie žalovaného zostalo len v rovine tvrdenia. Naviac námietku množstva distribuovanej energie, resp. pochybnosť o tomto množstve distribuovanej energie žalovaný prvý krát vyjadril až na pojednávaní. Neučinil tak ani v rámci podaného odporu, ani v rámci dupliky.

6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca za distribuovanú elektrinu vystavil žalovanému faktúry č. 1100120092 na sumu 520.651,31 Eur, splatnú dňa 15.03.2022, faktúru č. 1100120260 na sumu 385.972,03 Eur, splatnú dňa 19.04.2022, faktúru č. 1100120284 na sumu 180,78 Eur, splatnú dňa 19.4.2022, faktúru č. 1100120300 na sumu 202,46 Eur splatnú dňa 02.05.2022, faktúru č. 1100120438 na sumu 109.024,01 Eur, splatnú dňa 16.05.2022, faktúru č. 1100120464 na sumu 3.402,12 Eur, splatnú dňa 16.05.2022, faktúru č. 1100120584 na sumu 221,91 Eur, splatnú dňa 30.05.2022, faktúru č. 1100120482 na sumu 4.895,25 Eur, splatnú dňa 15.06.2022 a faktúru č. 1100120483 na sumu 9.089,02 Eur, splatnú dňa 15.06.2022. Súd prvej inštancie považoval za nesporné aj to, že žalovaný tieto faktúry neuhradil v lehote splatnosti, ani do času podania žaloby.

7. Súd prvej inštancie považoval za preukázané aj to, že u faktúry č. 1100120092 na sumu 520.651,31 Eur tento záväzok žalovaného čiastočne zanikol jednostrannými zápočtami, a to vo výške 0,04 Eur zápočtom zo dňa 16.05.2022, vo výške 61,77 Eur zápočtom datovaným dňom 15.06.2022, ďalej vo výške 11,79 Eur zápočtom zo dňa 19.07.2022 a vo výške 44,93 Eur zápočtom zo dňa 15.08.2022. Pokiaľ šlo o zápočty zo dňa 19.07.2022 jednostranný zápočet zo strany žalobcu, a to vo výške 11,79 Eur a jednostranný zápočet žalobcu zo dňa 15.08.2022 vo výške 44,39 Eur, tieto zápočty, resp. zánik záväzku žalovaného týmito zápočtami neboli pôvodne uvedené v žalobe. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v tejto časti zobral v priebehu konania žalobu späť práve o sumu, ktorá zanikla týmito dvomi čiastočnými zápočtami, a to o sumu 56,72 Eur, ktorý postup žalobcu sa následne prejavil vo výroku tohto rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti istiny 56,72 Eur zastavil. Po tomto čiastočnom zániku záväzku započítaním v celkovej výške 218,53 Eur z faktúry č. 1100120092 zostala neuhradená suma 520.432,78 €. Ostatné faktúry zostali neuhradené v celku.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že to, že faktúry neboli uhradené žalovaný nerozporoval. Nerozporoval ani tvrdenie žalobcu, že tieto faktúry nikdy nevrátil, nikdy ich nereklamoval, nikdy nepožadoval opravu. Až na pojednávaní pred súdom žalovaný prvý krát sa vyjadril, že môže byť sporné množstvo, avšak svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Konštatoval, že jediný argument pre ktorý žalovaný faktúry neuhradil bol, že u faktúr č. 1100120092, 1100120260 a 1100120438 si žalobca úročil úrok z omeškania ďalším úrokom z omeškania. V tejto časti žalobca dal žalovanému za pravdu a žalobu v tejto časti zobral späť, čo sa premietlo do zastavujúcej časti rozsudku. Tieto tri faktúry žalovaný žiadnym iným spôsobom nerozporoval, napriek tomu uhradené neboli.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že jediná argumentácia žalovaného u ďalších faktúr spočívala v tom, že faktúry boli vystavené v rozpore s a a v rozpore s vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom (ďalej len „ vyhláška ÚRSO č. “), a to konkrétne s citovanej vyhlášky a prílohou IX. časť E bod 12 citovanej vyhlášky. U faktúry č. 1100120300 súd prvej inštancie uviedol, že táto žalobcom nebola rozporovaná napriek tomu, že uhradená nebola.

10. Pokiaľ žalovaný u nezaplatených faktúr namietal rozpor so , súd prvej inštancie uviedol, že k tomuto žalobca na pojednávaní podrobne vysvetlil, že dané faktúry nie sú faktúry opravné, napriek tomu, že sa v texte uvádza, že sa nimi opravujú doklady. Sú to faktúry, ktoré sú vystavené riadne na základe rámcovej distribučnej zmluvy, ktorá fakturáciu upravuje v čl. IV., ods. 4.13. Uviedol, že mesačná agregovaná faktúra znamená, že medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a dodávateľom je vzťah, ktorý s týka niekoľko tisícov, niekedy až milión odberných miest a tieto faktúry vlastne agregujú všetky odberné miesta v rámci jednej faktúry. Čiže jednou fakturáciou sa vystavujú faktúry. To je mesačná agregovaná faktúra, ktorú žalovaný ani nerozporoval. Na druhej strane však mesačná agregovaná vyúčtovacia faktúra je vlastne riadnou faktúrou, ktorá sa vystavuje pravidelne každý mesiac k piatemu dňu v mesiaci v ktorom bolo príslušné plnenie. Je to faktúra za odberné miesto dodávateľa s ročným odpočtovým cyklom, na ktorých (odberných miestach dodávateľa) bol v príslušných kalendárnych mesiacoch vykonaný riadny odpočet určených meradiel týchto odberných miest dodávateľa a od posledného predchádzajúceho odpočtu už bolo aspoň raz vykonané zúčtovanie spotreby na základe odhadu. Teda ide o špecifické prípady keby bol v príslušnom roku aspoň raz vykonaný odhad a mesačnou agregovanou vyúčtovacou faktúrou sa vyúčtováva reálna spotreba. Tiež môže ísť o prípady, keď nebola faktúra vystavená odhadom, ale bola vystavená mesačná agregovaná vyúčtovacie faktúra. Toto vysvetlenie sa súdu prvej inštancie javilo ako logické a zrozumiteľné, t.j. faktúry, u ktorých bolo v texte uvedené, že sa nimi opravujú doklady, ale v záhlaví boli

označené ako vyúčtovacie, tak v podstate zahŕňali vyúčtovanie reálnej spotreby, ak v predchádzajúcom období bol na odbernom mieste dodávateľa s rozpočtovým odpočtovým cyklom vykonaný odhad, ale nebol vykonaný riadny odpočet, teda cena v rámci mesačnej agregovanej faktúry bola stanovená odhadom a následne reálna spotreba bola vyúčtovaná na základe mesačnej agregovanej vyúčtovacej faktúry tak, ako sa to uvádza v čl. IV., bod. 4.13, písm. b) rámcovej distribučnej zmluvy. Takéto vysvetlenie žalobcu (súd prvej inštancie nesprávne uviedol „žalovaného“) podľa názoru súdu prvej inštancie zodpovedá ustanoveniam čl. IV., bod 4, ods. 4.13 písm. a) a b) rámcovej distribučnej zmluvy. Ak takáto fakturácia bola pre žalovaného nezrozumiteľná, nepochopiteľná, javila sa mu ako nesprávna, súd prvej inštancie vyslovil názor, že v zmysle čl. IV., ods. 4.2 rámcovej distribučnej zmluvy žalovaný mal tieto platby podľa ods. 4.1 písm. a), b) a c) tejto zmluvy do uplynutia lehoty splatnosti jednotlivých faktúr vrátiť prevádzkovateľovi, teda žalobcovi a požiadať o odstránenie nedostatkov. Žalovaný tak však v zmysle zmluvných dojednaní neučinil, ani to v rámci obrany netvrdil. Súd prvej inštancie mal preto za zrejmé, že uvedené doklady v čase, keď mu boli doručené mu boli jasné, zrozumiteľné a v rámci konania pred súdom sa jedná o účelovú obranu.

11. Pokiaľ šlo o faktúru č. 1100120584 označenú ako mimoriadna mesačná agregovaná faktúra, ktorou bol vyúčtovaný nedoplatok v sume 221,91 Eur, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca túto faktúru tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetlil s tým, že mimoriadna fakturácia prebieha vtedy, ak prevádzkovateľ nemá k dispozícii včas dáta potrebné na vystavenie mesačnej agregovanej, resp. mesačnej agregovanej vyúčtovacej faktúry a tieto dáta získa z rôznych objektívnych dôvodov neskôr, a teda faktúru vystaví nie do piatich pracovných dní nasledujúceho mesiaca, ale vystaví ju neskôr, deje sa do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, a preto je táto faktúra označovaná ako mimoriadna.

12. Súd prvej inštancie zhrnul, že u faktúr č. 1100120092 a 1100120260 a 1100120438 žalovaný nenamietal samotnú podstatu fakturácie. Namietal len to, že bol duplicitne úročený úrok z omeškania ďalším úrokom z omeškania. Tento nedostatok žalobca odstránil v podobe čiastočného späťvzatia. Faktúru č. 1100120300 žalovaný nenamietal vôbec a zostávajúce faktúry žalovaný namietal pre nesúlad so . Túto námietku súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto v časti duplicitne úročených úrokov z omeškania ďalším úrokom z omeškania, u ktorých zobral žalobca žalobu späť, súd prvej inštancie konanie zastavil. Súd prvej inštancie tiež zastavil konanie v zmysle procesného návrhu žalobcu o istine vo výške 56,72 Eur, ktorá predstavovala zánik záväzku jednostranným započítaním žalobcu v tejto výške na faktúru č. 1100120092. V zostávajúcej časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.033.420,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,035 % denne z dlžných súm, a to podľa podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Konštatoval, že úroky z omeškania boli dohodnuté medzi stranami sporu v čl. IV., ods. 4.22 a v tejto výške si ich aj žalobca uplatnil. Súd prvej inštancie tiež žalobcovi priznal ním uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur, a to v súlade s c) ods. 1 , podľa ktorého omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369 a) a 369 b) aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby ďalšieho upozornenia.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a ods. 1 (ďalej len „“) s tým, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia istiny v sume 1.033.477,08 Eur a úrokov z omeškania, ktoré vo vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu s istinou predstavovali žalovanú sumu 1.120. 520,13 Eur, čo je 100 %. Žalobca urobil čiastočné späťvzatie, a to pokiaľ ide o istinu v sume 56,72 Eur a pokiaľ ide o úroky z omeškania, tak tieto po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku spolu s istinou v ktorej žalobca zobral žalobu späť predstavovali sumu 724,17 Eur. V tejto časti bolo konanie zastavené z viny žalobcu, teda v tejto časti bol žalobca neúspešný, resp. v časti 0,06 % zavinil, že sa konanie muselo zastaviť a priznané mu bolo z pôvodne žalovanej sumy 99,94 %, potom jeho čistý úspech v konaní, teda čistý úspech žalobcu, predstavoval 99,88 % ( 99,94 % - 0,06 %) a v tejto výške súd prvej inštancie žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s odôvodnením súdu prvej inštancie týkajúcim sa sumy istiny čo do skutkového a právneho základu v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z tohto bodu odôvodnenia napadnutého rozsudku mal za zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o istine mal za preukázané, že žalobca vystavil za distribuovanú elektrinu faktúru č. 1100120092 na sumu 520.651,31 Eur, splatnú dňa 15.03.2022, faktúru č. 1100120260 na sumu 385.972,03 Eur, splatnú dňa 19.04.2022 a faktúru č. 1100120438 na sumu 109.024,01 Eur, splatnú dňa 16.05.2022.

15. K faktúre č. 1100120092 žalovaný v odvolaní poukázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku týkajúcom sa tejto faktúry a na to, že touto faktúrou vystavenou na celkovú sumu 520.651,31 Eur si žalobca uplatnil za distribúciu elektriny a odvod do jadrového fondu spolu s DPH sumu 519.249,12 Eur, úrok z omeškania v sume 1.392,12 Eur a poplatok za upomienku 10,-- Eur. Uviedol, že súd prvej inštancie skonštatoval, že po čiastočnom zániku záväzku započítaním v celkovej výške 218,53 Eur neuhradená z tejto faktúry zostala suma 520.432,78 Eur. Namietal, že súd prvej inštancie sumu 1.392,-- Eur zahrnul do celkovej sumy istiny, a to aj napriek táto predstavuje úroky z omeškania.

16. Žalovaný v odvolaní vo vzťahu k faktúre č. 1100120260 namietal, že súd prvej inštancie aj v tomto prípade sumu 6.566,57 Eur predstavujúcu úrok z omeškania zahrnul do celkovej sumy istiny, a to aj napriek tomu, že ide o úroky z omeškania. Žalovaný v odvolaní vo vzťahu k faktúre č. 1100120438 tiež namietal, že súd prvej inštancie do celkovej sumy istiny zahrnul aj úrok z omeškania v sume 237,16 Eur.

17. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že týmito faktúrami bola uplatnená len odplata za distribúciu elektriny a následne nesprávne pojal celkovú sumu faktúr i do dlžnej sumy istiny. Z vykonaných dôkazov mal za zrejmé, že časť vo faktúrach uvedených súm sú samotným žalobcom identifikované ako úroky z omeškania a poplatok za upomienku. Mal za to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo výšku istiny ustálil na sumu 1.033.420,36 Eur napriek tomu, že táto suma zahŕňa s najväčšou pravdepodobnosťou aj sumy, ktoré sám žalobca označil ako úrok z omeškania a poplatok za upomienku. Poukázal na to, že z vyplýva, že príslušenstvom je vec, či iná hodnota, ktorá je sama osebe samostatným predmetom právnych vzťahov, a to aj napriek tomu, že za určitých okolností môže zdieľať osud hlavnej veci, resp. istiny. Preto mal za to, že aj právo na úroky z omeškania treba považovať sa právo samostatné. Poukázal aj na ustálenú judikatúru, ako i na odbornú literatúru, v súlade s ktorou aj Fekete v komentári k uvádza, že úroky z omeškania sú samostatným hmotnoprávnym nárokom, ktorý môže byť samostatne uplatniteľný a disponovateľný. Právny úkon týkajúci sa úrokov z omeškania sa nemusí súčasne týkať hlavnej pohľadávky. Možno ich samostatne uznať aj bez toho, aby bola súčasne uznaná istina. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 18.08.2009,sp.zn. , v ktorom vyslovil, že zmluvou o postúpení pohľadávky možno postúpiť samostatne príslušenstvo pohľadávky (právo na úroky z omeškania) bez toho, aby bola postúpená aj samostatná pohľadávka. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania žalovaného v celom rozsahu, prípadne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení vyjadril svoj nesúhlas s tvrdením žalovaného uvedeným v odvolaní. Mal za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny a odvolanie žalovaného považoval za účelové a podané bezdôvodne. Trval na tom, že výška ním vyčíslenej neuhradenej sumy istiny 1.033.420,36 Eur tak, ako bola žalovaná, ako aj súdom prvej inštancie priznaná, je správna. Všetky neuhradené faktúry, spôsob a oprávnenosť ich fakturácie boli ním vysvetlené v písomných vyjadreniach, ako aj ústne na pojednávaní dňa 08.12.2022. Fakturácia a aj celý zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným sa spravoval ustanoveniami platnej a účinnej rámcovej distribučnej zmluvy, vrátane jej príloh. Uviedol, že žalovaný v rámci zmluvného vzťahu s ním nikdy nenamietal vystavené faktúry, ich výšku, správnosť, nikdy ich nereklamoval, nedopytoval sa, čo sa faktúrami fakturuje, prípadne opravuje. Všetky námietky proti nemu si uplatnil až v procese tohto súdneho konania po vydaní platobného rozkazu. Vzhľadom na právne a skutkové okolnosti mal žalobca za to, že skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní sú nedôvodné a iba účelové. Žalovaný v podanom

odvolaní nijakým relevantným spôsobom nespochybnil žalobný návrh, neuviedol tiež žiadne relevantné argumenty, prečo by nemal byť povinný uhradiť jeho pohľadávku z predmetných žalovaných faktúr tak, ako mu boli súdom prvej inštancie aj priznané. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

19. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalobcu, nakoľko nemohol naisto uviesť, že súd prvej inštancie zahrnul do sumy dlžnej istiny aj kvantifikované úroky z omeškania a poplatok za upomienku, a to preto, lebo súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neodôvodnil či a ak áno, z akých dôvodov do sumy dlžnej istiny zahrnul aj úroky z omeškania a poplatok za upomienku. Preto aj namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nepoprel, že v dlžnej istine sú zahrnuté aj kvantifikované úroky z omeškania a poplatky za upomienky. Preto mal za to, že žalobca minimálne implicitne v rovine skutkovej potvrdil jeho odvolacie dôvody. Naďalej zotrval na tom, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol v podanom odvolaní.

20. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, výška ním vyčíslenej neuhradenej sumy istiny tak, ako bola žalovaná a ako bola aj priznaná súdom prvej inštancie je správa a že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Opakovane uviedol, že fakturácia, ako aj celý zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným sa spravoval ustanoveniami platnej a účinnej rámcovej distribučnej zmluvy, vrátane jej príloh. Žalovaný v rámci zmluvného vzťahu s ním nikdy nenamietal vystavené faktúry, ich výšku, správnosť, nikdy ich nereklamoval, nedopytoval sa, čo sa faktúrami fakturuje, prípadne opravuje. Všetky námietky proti nemu si uplatnil až v procese tohto súdneho konania po vydaní platobného rozkazu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti prvej, druhej a štvrtej výrokovej vete napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Ďalej dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti tretej výrokovej vete je potrebné odmietnuť podľa , nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.

22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.033.477,08 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za služby v zmysle Rámcovej distribučnej zmluvy č. 100532 uzavretej medzi ním a žalovaným dňa 09.11.2021. Vo vyjadrení k odporu žalovaného žalobca vzal čiastočne žalobu späť, a to čo sa týka faktúry č. 1100120092 v časti úrokov z omeškania uplatnených k vyfakturovaným úrokom z omeškania v sume 1.392,19 Eur, ako aj v časti 56,72 Eur predstavujúcu kompenzáciu – započítanie zo dňa 19.07.2022 vo výške 11,79 Eur a kompenzáciu – započítanie zo dňa 15.08.2022 vo výške 44,93 Eur s tým, že zostávajúca výška neuhradenej istiny z tejto faktúry po odpočítaní súm zápočtov predstavuje sumu 520.432,78 Eur, čo sa týka faktúry č. 1100120260 v časti úrokov z omeškania uplatnených k vyfakturovaným úrokom z omeškania v sume 6.566,57 Eur a čo sa týka faktúry č. 1100120438 v časti úrokov z omeškania uplatnených k vyfakturovaným úrokom z omeškania v sume 237,16 Eur. Žalobca sa vzhľadom na toto čiastočné späťvzatie v predmetnej veci proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.033.420,36 Eur.

23. Z článku I., bod 1.1 rámcovej distribučnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom, ako prevádzkovateľom a žalovaným, ako dodávateľom dňa 09.11.2021 odvolací súd zistil, že predmetom tejto zmluvy okrem iného bol záväzok prevádzkovateľa poskytovať dodávateľovi prístup do distribučnej sústavy, distribúciu elektriny a ďalšie vybrané distribučné služby a na druhej strane záväzok dodávateľa riadne a včas platiť prevádzkovateľovi za služby prevádzkovateľa ceny, resp. tarify podľa platných cenových rozhodnutí ÚRSO a cenníka služieb distribúcie za podmienok uvedených v tejto rámcovej zmluve.

24. Z článku IV., bod 4.1. rámcovej distribučnej zmluvy vyplýva, že dodávateľ je povinný platiť prevádzkovateľovi:

a) ceny, resp. tarify služieb prevádzkovateľa dodané do odberných miest dodávateľa ku dňu dodania v rozsahu určenom na základe podkladov podľa tohto článku rámcovej zmluvy a v rozsahu, v ktorom podliehajú cenovej regulácii, vo výške určenej podľa príslušného cenového rozhodnutia ÚRSO platného na príslušné obdobie plnenia tejto rámcovej zmluvy. Služby prevádzkovateľa sú službami za opakované dodanie v mesačných lehotách, ktoré sa považujú za dodané posledný kalendárny deň mesiaca; b) ceny služieb prevádzkovateľa dodané do odberných miest dodávateľa ku dňu dodania v rozsahu určenom na základe podkladov podľa tohto článku rámcovej zmluvy a v rozsahu, v ktorom nepodliehajú cenovej regulácii vo výške určenej v cenníku služieb distribúcie platnom na príslušné obdobie plnenia tejto rámcovej zmluvy, zverejnenom na webovom sídle prevádzkovateľa. O každej zmene cenníka distribúcie bude prevádzkovateľ informovať dodávateľa elektronickým spôsobom na príslušnú e-mailovú adresu dodávateľa uvedenú v prílohe č. 1 rámcovej zmluvy najmenej 30 (tridsiatich) kalendárnych dní pred jeho účinnosťou. c) platby, ktoré vznikli dodávateľovi ako nedoplatok v dôsledku dodatočnej úpravy ceny alebo množstva dodaných služieb z dôvodu potreby opraviť výpočet fakturácie alebo potreby opraviť množstvo elektriny v zmysle príslušných ustanovení rámcovej zmluvy. Platby budú realizované mesačne na základe faktúry vystavenej do 15 (pätnástich) dní od zistenia potreby vykonania opravy.

25. Podľa článku IV., bod 4.2. rámcovej distribučnej zmluvy, platby v zmysle odseku 4.1, písm. a), b) a c) je dodávateľ povinný uhrádzať na účet prevádzkovateľa uvedený vo faktúrach s uvedením príslušného variabilného systému v lehote splatnosti faktúry. Lehota splatnosti faktúry podľa ods. 4.1., písm. c) je 14 kalendárnych dní odo dňa vystavenia faktúry, ak z prevádzkového poriadku prevádzkovateľa nevyplýva iná lehota splatnosti. V prípade, že faktúra neobsahuje náležitosti požadované Zákonom o DPH v platnom znení, ku dňu vzniku daňovej povinnosti dodávateľ je oprávnený do uplynutia lehoty splatnosti faktúru vrátiť prevádzkovateľovi a písomne, alebo elektronickým spôsobom na príslušnú e- mailovú adresu prevádzkovateľa uvedenú v prílohe č. 1 tejto rámcovej zmluvy požiadať o odstránenie nedostatkov. Prevádzkovateľ je v prípade oprávnene vrátenej faktúry povinný podľa povahy nesprávnosti faktúru opraviť alebo nanovo vyhotoviť a zaslať dodávateľovi.

26. V článku IV., bod 4.6, veta 1. rámcovej distribučnej zmluvy, sa dodávateľ a prevádzkovateľ dohodli, že dodávateľ bude pravidelne mesačne poukazovať na účet prevádzkovateľa dohodnutý preddavok za služby prevádzkovateľa vo výške a v lehote splatnosti podľa výsledkov ratingu dodávateľa stanoveného prevádzkovateľom v súlade s pravidlami trhu.

27. Z článku IV., bod 4.13 rámcovej distribučnej zmluvy vyplýva, že prevádzkovateľ bude mesačne fakturovať dodávateľovi ceny, resp. tarify za služby prevádzkovateľa dodaného prevádzkovateľom dodávateľovi do odberných miest dodávateľa v príslušnom kalendárnom mesiaci a to vždy do 5. teho pracovného dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca: a) mesačnou agregovanou faktúrou

- za odberné miesta dodávateľa s mesačným odpočtovým cyklom, na ktorých bol v príslušnom kalendárnom mesiaci vykonaný riadny odpočet určených meradiel týchto odberných miest dodávateľa

- za odberné miesta dodávateľa s ročným odpočtovým cyklom, na ktorých nebol v príslušnom kalendárnom mesiaci vykonaný riadny odpočet určených meradiel týchto odberných miest dodávateľa a spotreba elektriny týchto odberných miest dodávateľa bola stanovená na základe odhadu

- za odberné miesta dodávateľa s ročným odpočtovým cyklom, na ktorých bol v príslušnom kalendárnom mesiaci vykonaný riadny odpočet určených meradiel týchto odberných miest dodávateľa, ale od posledného predchádzajúceho odpočtu určených meradiel týchto odberných miest dodávateľa nebolo vykonané ich zúčtovanie podľa spotreby elektriny týchto odberných miest dodávateľa stanovenej na základe odhadu (ďalej len mesačná agregovaná faktúra ) b) mesačnou agregovanou vyúčtovacou faktúrou

- za odberné miesta dodávateľa s ročným odpočtovým cyklom, na ktorých bol v príslušnom kalendárnom mesiaci vykonaný riadny odpočet určených meradiel týchto odberných miest dodávateľa a od posledného predchádzajúceho odpočtu určených meradiel týchto odberných miest dodávateľa už bolo aspoň raz vykonané zúčtovanie spotreby elektriny týchto odberných miest dodávateľa podľa spotreby elektriny týchto odberných miest dodávateľa stanovenej na základe odhadu (mesačná agregovaná vyúčtovacia faktúra).

28. Podľa článku IV., bod 4.22 rámcovej distribučnej zmluvy za oneskorenú úhradu preddavku alebo akejkoľvek platby podľa faktúry, môže prevádzkovateľ fakturovať dodávateľovi úrok z omeškania vo výške 0,035 % z neuhradenej sumy za každý, aj začatý deň omeškania.

29. V zmysle článku X, bod 10.1 rámcovej distribučnej zmluvy, rámcová zmluva nadobúda platnosť jej podpísaním obidvomi zmluvnými stranami a účinnosť 01.01.2022 s výnimkou ustanovení ods. 4.10 rámcovej zmluvy, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom podpísania rámcovej zmluvy obidvomi zmluvnými stranami.

30. Podľa čl. X., bod 10.2. rámcovej distribučnej zmluvy, rámcová zmluva je uzatvorená na dobu určitú a to od 01.01.2022 do 31.12.2022.

31. Podľa , , účastníkom trhu s elektrinou je prevádzkovateľ distribučnej sústavy.

32. Podľa, , účastníkom trhu s elektrinou je dodávateľ elektriny.

33. Podľa , zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa zaväzuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy umožniť prístup do sústavy a prepraviť pre účastníka trhu s elektrinou s výnimkou účastníka trhu dodávajúceho v mieste pripojenia elektrinu do distribučnej sústavy množstvo elektriny výkonovo obmedzené výškou rezervovanej kapacity v distribučnej sústave, vrátane služieb spojených s používaním prenosovej sústavy, a tento účastník trhu s elektrinou sa zaväzuje zaplatiť cenu za prístup a cenu za poskytnutie distribučných služieb a súvisiacich služieb. V zmluve o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny sa určí hodnota rezervovanej kapacity.

34. Podľa , , prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť distribúciu elektriny.

35. Podľa , , dodávateľ elektriny má právo na prenos a distribúciu elektriny, ak má uzatvorenú zmluvu o prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny s prevádzkovateľom prenosovej sústavy alebo uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy.

36. Podľa vyhlášky ÚRSO č. , distribúciu elektriny zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny uzatvorenej s užívateľom sústavy alebo na základe rámcovej distribučnej zmluvy uzavretej s dodávateľom elektriny. Na každé odberné miesto sa uzatvára iba jedna zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny okrem prípadov pohyblivých odberných miest, ktorými sú elektrické hnacie dráhové vozidlá. V prípade prenesenej zodpovednosti za odchýlku odberateľa elektriny na dodávateľa elektriny zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej sústavy distribúciu elektriny na základe rámcovej distribučnej zmluvy uzatvorenej s dodávateľom elektriny za odberné miesta v jeho bilančnej skupine. Obchodné podmienky rámcovej distribučnej zmluvy sú ustanovené v prílohe č. 9.

37. Podľa prílohy č. 9, časť E, bod 12 vyhlášky ÚRSO č. , v prípade opravy fakturačných údajov za predchádzajúce obdobie vyhotoví prevádzkovateľ distribučnej sústavy agregovanú opravnú faktúru za príslušný mesiac, ktorého sa oprava dotýka. Prílohou opravnej faktúry je elektronický rozpis pôvodných a nových fakturovaných položiek za každé odberné miesto odberateľa nachádzajúce sa v bilančnej skupine dodávateľa elektriny zvlášť v členení podľa technickej špecifikácie.

38. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa , pričom s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

39. Žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočným spôsobom odôvodnené, nakoľko súd prvej inštancie svoje právne závery a svoje rozhodnutie vo veci samej nedostatočným spôsobom odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ).

40. Už z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Tu odvolací súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 16.03.2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

41. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o existencii nároku žalobcu na zaplatenie uplatnenej istiny 1.033.420,36 Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny za poskytnutie prístupu do distribučnej sústavy, distribúciu elektriny a ďalších vybraných služieb a služieb spojených s prenosom elektriny, vrátane služieb uvedených v cenníku služieb distribúcie elektriny na základe rámcovej distribučnej zmluvy.

42. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci bolo preukázané, že žalobca za distribuovanú elektrinu žalovanému vystavil faktúru č. 1100120092 zo dňa 04.03.2022, splatnú dňa 15.03.2022 na sumu 520.651,31 Eur; faktúru č. 1100120260 zo dňa 06.04.2022 splatnú dňa 19.04.2022, na sumu 385.972,03 Eur; faktúru č. 1100120284 zo dňa 06.04.2022, splatnú dňa 19.4.2022, na sumu 180,78 Eur; faktúru č. 1100120300 zo dňa 13.04.2022, splatnú dňa 02.05.2022, na sumu 202,46 Eur; faktúru č. 1100120438 zo dňa 05.05.2022, splatnú dňa 16.05.2022, na sumu 109.024,01 Eur; faktúru č. 1100120464 zo dňa 05.05.2022, splatnú dňa 16.05.2022, na sumu 3.402,12 Eur; faktúru č. 1100120584 zo dňa 14.05.2022, splatnú dňa 30.05.2022, na sumu 221,91 Eur; faktúru č. 1100120482 zo dňa 06.05.2022, splatnú dňa 15.06.2022, na sumu 4.895,25 Eur a faktúru č. 1100120483 zo dňa 06.05.2022, splatnú dňa 15.06.2022, na sumu 9.089,02 Eur a že žalovaný tieto faktúry neuhradil.

43. Odvolací súd mal rovnako, ako súd prvej inštancie preukázané, že žalobca jednostrannými úkonmi, a to kompenzáciou – jednostranným započítaním pohľadávok a záväzkov zo dňa 16.05.2022 započítal k faktúre č. 1100120092 sumu 0,04 Eur, ktorú sumu žalobca zohľadnil pri uplatnení nároku v žalobe, kompenzáciou – jednostranným započítaním pohľadávok a záväzkov zo dňa 15.06.2022 započítal k faktúre č. 1100120092 sumu 161,77 Eur, pričom aj túto sumu zohľadnil pri uplatnení nároku v žalobe. Následne žalobca po začatí tohto sporu preukázal, že kompenzáciou – jednostranným započítaním pohľadávok a záväzkov započítal k faktúre č. 1100120092 sumu 11,79 Eur a kompenzáciou – jednostranným započítaním pohľadávok a záväzkov zo dňa 15.08.2022 započítal k faktúre č. 1100120092 sumu 44,93 Eur, čo spolu predstavuje sumu 56,72 Eur, pričom v tejto časti žalobca vzal žalobu čiastočne späť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že záväzok žalobcu vyplývajúci z faktúry č. 1100120092, vystavenej na sumu 520.651,31 Eur z dôvodu jednostranných právnych úkonov – započítania pohľadávok čiastočne zanikol vo výške 218,53 Eur, na základe ktorej skutočnosti súd prvej inštancie správne konštatoval, že z tejto faktúry ostala neuhradená len suma 520.432,78 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou 520.651,31 Eur a sumou zaniknutou čiastočnými zápočtami vo výške 218,53 Eur.

44. Pokiaľ žalovaný namietal, že v prípade faktúr č. 1100120092, č. 1100120260 a č. 1100120438, že súd prvej inštancie zahrnul do celkovej výšky aj sumy predstavujúce úroky z omeškania, a to pri faktúre č. 1100120092 vo výške 1.392,-- Eur, pri faktúre č. 1100120260 vo výške 6.566,57 Eur a pri faktúre č. 1100120438 vo výške 237,16 Eur odvolací súd uvádza, že žalobca v predmetnej veci vzal čiastočne žalobu späť, a to v časti úrokov z omeškania uplatnených k vyfakturovaným úrokom z omeškania, nakoľko si k týmto úrokom z omeškania uplatneným v zmysle uvedených faktúr fakturoval navyše aj úroky z omeškania tak, ako to vyplývalo zo žalobného návrhu. Nakoľko čiastočné späťvzatie žaloby sa netýkalo výšky vyčísleného zmluvného úroku z omeškania v týchto faktúrach, súd prvej inštancie správne postupoval, keď aj sumy týchto úrokov z omeškania vyplývajúce z faktúr a vyčíslených v súlade s článkom IV., bod 4.22 rámcovej distribučnej zmluvy zahrnul do celkovej istiny. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že aj táto námietka žalovaného nie je dôvodná.

45. Nakoľko z faktúry č. 1100120092 po čiastočnom zániku započítaním a po čiastočnom späťvzatí žaloby vo výške 56,72 Eur ostala neuhradená suma 520.432,78 Eur a ostatné faktúry (predstavujúce spolu sumu 512,987,58 Eur) neboli žalovaným uhradené vôbec, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že celková istina potom predstavuje sumu 1.033.420,36 Eur. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil výšku istiny na sumu 1.033.420,36 Eur, a preto považoval námietku žalovaného, že nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie ustálil túto výšku istiny, za nedôvodnú.

46. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

47. Podľa citovaného ustanovenia oprávnenou stranou na podanie odvolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V danom prípade súd prvej inštancie treťou výrokovou vetou napadnutého rozsudku konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 56,72 Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 0,035 % denne zo sumy 1.392,19 Eur od 16.03.2022 do 16.05.2022, zo sumy 1392,19 eur od 17.05.2022 do 15.06.2022, zo sumy 1.392,19 Eur od 16.06.2022 do 19.07.2022, zo sumy 1.403,9 Eur od 20.07.2022 do 15.08.2022, zo sumy 1.448,91 Eur od 16.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 6.566,57 Eur od 20.04.2022 do zaplatenia a zo sumy 237,16 Eur od 17.05.2022 do zaplatenia zastavil podľa z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom. Žalovaný s týmto čiastočným späťvzatím žaloby nevyjadril svoj nesúhlas. To znamená, že v tejto časti bolo rozhodnutie vydané v prospech žalovaného. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tretej výrokovej vete napadnutého rozsudku, a preto jeho odvolanie voči tejto výrokovej vete rozsudku bolo odvolacím súdom odmietnuté.

48. Žalovaný odvolaním napadol aj štvrtú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia, ktorou súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom z obsahu odvolania nevyplýva, v čom videl nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v tejto časti. Avšak nakoľko odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, odvolací súd nemohol preskúmať správnosť napadnutého rozhodnutia v tejto časti. Odvolací súd však konštatuje, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne rozhodol v súlade s a a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní a procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania.

49. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej, druhej a štvrtej výrokovej vety podľa a ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolanie žalovaného proti tretej výrokovej vete podľa odmietol, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.

50. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. v nadväznosti na ust. súd prvej inštancie.

51. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).