Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-101-2016.pdf
PDF · 95.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-4T/101/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Bartalskou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2017 v Bratislave, takto
rozhodol:
Obžalovaný
S. D., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom T. 7, D., t.č. vo väzbe v M. a M. D. od XX.XX.XXXX,
sa uznáva vinným, že
dňa 30.05.2016 v čase asi o 12.30 hod. na schodoch vedúcich k obytnému domu zozadu H. ul. č. X v D. v blízkosti reštaurácie „J.“ prepadol poškodeného N. N. a to tak, že ako poškodený sedel na schodoch k nemu podišiel a udrel ho pravou rukou do oblasti jeho ľavého líca, na čo poškodenému začalo silno pískať v ušiach a zostal dezorientovaný, následne poškodený zodvihol svoju ľavú ruku pred tvár, aby sa bránil, pričom ako zodvihol aj svoju pravú ruku ho S. D. ešte minimálne tri krát udrel do oblasti tváre a následne mu z ruky zobral mobilný telefón zn. HTC, zelenkastej farby neznámeho IMEI čísla v hodnote 14,50-Eur a náramkové hodinky zn. H. s kovovým ciferníkom a veľkou 12-tkou bielej farby obtiahnutou červenou farbou v hodnote 94,-Eur, ktoré držal poškodený počas útoku v rukách, pričom ako mu zobral uvedené veci, tak udrel poškodeného ešte raz a odišiel, svojím konaním poškodenému N. N., narodenému XX.XX.XXXX, bytom D. - N. spôsobil zranenia a to odštiepenie časti zubu a poranenie vnútornej strany pery, a zároveň mu spôsobil škodu na odcudzených veciach vo výške 108,50,- Eur,
teda
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
čím spáchal
zločin lúpež podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5, § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného S. D., svedka - poškodeného N. N., svedkov kpt. K.. N. J., npor. K. I. a npor. K. N., ďalej prečítaním výpovedí svedkov O. J., C. J., K. A., V. D., O. J., K. T., K. J., A. P., K. K., A. R. a K. R. z prípravného konania, , ako aj oboznámením všetkých listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou predmetného trestného spisu. Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a),b,c) Tr. por. , s tým, že obžalovaný bol zároveň poučený v zmysle § 257 ods. 5 až 8 Tr. por. a bol poučený, že ak urobí vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por , nepopretie spáchania skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. V rámci urobeného vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. na hlavnom pojednávaní obžalovaný S. D. uviedol, že sa cíti byť nevinný zo spáchania predmetného skutku. K samotnému skutku, ktorý mu je kladený za vinu obžalovaný uviedol, do reštaurácie J. chodieval každý druhý deň. Kritického dňa spolu s priateľkou C. J. bol na obede u „ A.“ a potom išli do J.. Vie, že poškodený tam sedel vonku na schodoch, ale vôbec sa pri ňom nezastavil a vošiel do podniku. S priateľkou si sadli na terasu a dali si drink, ktorý vypili a išli preč. Potom si išiel objednať hotel, pretože nebýval v Bratislave a následne v tomto hoteli aj s priateľkou spali Uviedol tiež, že si nepamätá, či s ním bol v ten deň aj kamarát K. K. a jeho sestra V. D., pretože v tie dni, čo často chodieval do J. sa mu zlievajú. Videl, ako poškodený N. sedel na schodoch pri podniku zozadu, predchádzal okolo neho vo vzdialenosti 2-3 metre, ale nezastavil sa pri ňom, len ho zaregistroval, pozrel na neho a zapamätal si ho ako špinavého, neupraveného sopláka. Keď z Kamenice odchádzal, už poškodeného neregistroval, ale určite mu však nezobral žiadne veci, ani hodinky, ani telefón a rovnako ho ani nenapadol fyzicky, nemal žiadny dôvod ho biť. Mal hlavu úplne inde a riešil iné veci. Poškodený bol mladý chlapec- bezdomovec, ani predtým nikdy s ním neprišiel do kontaktu a nikdy ho fyzicky nenapadol. Prvýkrát sa s poškodeným rozprával až na polícii, predtým ho vôbec nepoznal. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania, obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že vtedy uviedol, že tam bola aj jeho sestra V. D. a zrejme tam vtedy naozaj bola. V prípravnom konaní o osobe sediacej na schodoch nič nehovoril, lebo si na ňu spomenul až v justičáku, pri výsluchu si vôbec nespomenul, že išiel okolo nej, ale vie, že poškodený mal na sebe biele tenisky, bližšie sa k jeho oblečeniu nevedel vyjadriť. Na hlavnom pojednávaní bol, vypočutý svedok-poškodený N. N., ktorý uviedol, že kritického dňa čakal na kamaráta a vtedy prišiel k nemu muž, ktorého nepoznal. Dostal ranu do tváre a potom ešte pár ďalších rán. Prišiel o hodinky a telefón, ale zbehlo sa to rýchlo a nepamätá si, či mu tieto veci podal, či mu ich tento muž zobral ,alebo či mu vypadli. Páchateľa zazrel len na zlomok sekundy, keď sa k nemu približoval a nevie ako vyzeral. Bol to vyšší muž, viac si nespomína. V prípravnom konaní pri opoznávaní spomedzi piatich osôb opoznal jediného človeka, ktorý sa podobal na páchateľa. Ostatní boli odlišní, bolo to v noci, ja som sa zobudil a tak som označil tohto, ktorý mi pasoval,. Pri konfrontácii som bol opýtaný, či obžalovaný je ten muž ,ktorý ma napadol, ja som odpovedal, že neviem,, nie som si istý. Na to sa ho vyšetrovateľ opýtal, že ako je to možné, že nevie, keď pri rekognícii obžalovaného ako páchateľa opoznal. Odpovedal tak, že to bolo v noci, nebolo tam dobré svetlo a zbehlo sa to veľmi rýchlo a preto opoznal obžalovaného, ako osobu podobnú páchateľovi. Svoju výpoveď si neprečítal, lebo bol na polícii desať hodín. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania svedok N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v prípravnom konaní si pamätal všetko, čo sa stalo predtým, ako dostal prvú ranu. Videl páchateľa, ako sa k nemu približoval, pamätá si to, ako sedel na tých schodoch , predtým dlho nejedol a nespal. V prípravnom konaní v ničom neklamal a vtedy uviedol, že obžalovaný je páchateľ, ale predtým povedal, že nevie to určiť. Vtedy mu vyšetrovateľ povedal, že prečo ho predtým opoznal akom páchateľa, tak potom obžalovaného označil ako páchateľa skutku. Bolo mu to vsugerované, ale neklamal. Je pravdou, že povedal, že páchateľom je obžalovaný, pričom na takúto výpoveď ho nikto nenahováral, ani pri opoznávaní mu nikto nenahováral, koho má označiť ako páchateľa a rovnako ani pred hlavným pojednávaním ho nenahováral, ako má vypovedať. Zároveň svedok N. uviedol, že porozumel poučeniu o krivej výpovedi. Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj príslušníkov PZ K.. N. J., K. I. a K. N., ktorí sa zúčastnili úkonov polície v prípravnom konaní v predmetnej trestnej veci.
Svedok K.. N. J. uviedol, že si pamätá na prípad obžalovaného D. a poškodeného N., pretože robil úkony s poškodeným N., vypočúval ho, a bol aj pri rekognícii. Svedka-poškodemého poučil štandartným spôsobom podľa príslušných ustanovení. Poškodený vypovedal vyslovene spontánne, tak ako to prežil, pričom nebol na neho vyvíjaný žiadny nátlak z jeho strany, ani zo strany osoby zúčastnenej sa na výsluchu a nešlo tam ani o žiadne vsugerovanie. Poškodený si po výsluchu zápisnicu prečítal, súhlasil s jej obsahom a následne ju aj podpísal, pričom nežiadal žiadnu opravu ani doplnenie. Rekognícia prebehla štandartným spôsobom, boli zabezpečení figuranti, ako aj zadržaná podozrivá osoba a poškodený. Svedok vyzval poškodeného, aby označil osobu, ktorá ho mala prepadnúť, pričom poškodený spontánne označil osobu obžalovaného. Následne po tejto rekognícii bola voči označenej osobe vznesené obvinenie. Zo strany svedka nebol na poškodeného vyvíjaný žiadny nátlak, ani žiadna vsugerácia, pričom tohto úkonu sa zúčastnila aj nezúčastnená osoba, ktorá sledovala jeho priebeh z miestnosti, kde sa nachádzal aj poškodený. Svedok zdôraznil, že poškodený označil osobu obžalovaného ,ako páchateľa absolútne bez zaváhania a potom ani pri nasledujúcich úkonoch v súvislosti s vykonanou rekogníciou nič nenamietal. Po rekogníciii bol vykonaný výsluch poškodeného, pri ktorom tento popísal podľa kých znakov a podľa čoho opoznal páchateľa. Svedok tiež uviedol, že poškodený označil podozrivú osobu ako páchateľa jednoznačne a spontánne, pričom sa nevyjadroval žiadnym pravdepodobným spôsobom, napríklad „ myslím si“ alebo „podobá sa“. Svedok K. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na tento prípad si pamätá, robil nejaské vyšetrovacie úkony, ale nevie či vyťažovaní, teda pred alebo až po vznesení obvinenia. Vyšetrovateľ poškodeného nenavádzal na výsluch ani nevyvíjal na neho žiadny nátlak a nič mu nevsugeroval. Poškodený súhlasil s obsahom výsluchu, čo potvrdil aj podpísaním zápisnice o výsluchu. Vyšetrovateľ K.. J. je podľa tohto svedka veľmi kľudný človek, nikdy na nikoho nekričal, má pocit, že obžalovaný s poškodeným sa tam vzájomne prekrikovali, keď si dávali otázky a boli na to zrejme upozornení. Za rozhodujúce však svedok považuje skutočnosť, že obaja zápisnicu o výsluchu podpísali a tak súhlasili s jej obsahom. Svedok K. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol prítomný pri jednom úkone v predmetnej veci a to konkrétne pri rekognícii. Bol prítomný pri celej rekognícii a potvrdil, že vyšetrovateľ v žiadnom prípade nenavádzal poškodeného, nevyvíjal na neho žiadny nátlak koho má označiť za páchateľa. Naopak ,poškodený sám opakovane a spontánne označil osobu obžalovaného, ako páchateľov tohto činu, o čom svedčí aj obsah zápisnice o rekognícii. Podľa poznatkov tohto svedka vyšetrovateľ K.. J. ani pri iných úkonoch, aj v iných veciach nevyvíjal na iné osoby nátlak alebo ich pri výsluchu nijako ovplyvňoval. Na hlavnom pojednávaní súd za splnenia zákonných podmienok podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpovede viacerých svedkov, uvedených v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. Treba konštatovať, že títo svedkovia sa prevažne k samotnému skutku nevedeli vyjadriť, ide konkrétne o svedkov K. R., A. R., K. K., O. J., K. T. a K. A.. Svedkyňa O. J. v prípravnom konaní uviedla, že videla ako obžalovaný (s prezývkou A.) stojí nad poškodeným N. N. a súčasne popísala za akých okolností toto videla. Konkrétne uviedla, že keď spolu s obžalovaným prišli zozadu za reštauráciu J., obžalovaný zostal pri schodoch pri poškodenom N. a ona pokračovala v chôdzi ďalej. Videla, ako poškodený N. sedel na schodoch a obžalovaný stál oproti nemu, resp. stál nad ním. Toto videla po dobu asi dvoch sekúnd, pričom nevie , čo títo dvaja spolu robili. Svedkyne V. D. - sestra obžalovaného a C. J. - priateľka obžalovaného využili svoje právo a odmietli vypovedať. Svedkyňa K. J. sa síce k samotnému skutku a jeho priebehu vyjadriť nevedela, ale potvrdila, že poškodenému N. N. na Vianoce 2014 darovala hodinky, ktoré kúpila v C. a mali hodnotu asi 20,- Eur. Išlo o pánske hodinky zn. H., s kovovým ciferníkom a veľkou 12-nástkov bielej farby , obtiahnutou červenou farbou. Svedok A. P. v prípravnom konaní rovnako uviedol, že k samotnému skutku a jeho priebehu sa vyjadriť nevie, ale uviedol, že kritický deň mu telefonoval poškodený s tým, že neznámy muž ho pritlačil ku stene a zobral telefón. Tento mobilný telefón dal obžalovanému on asi týždeň pred touto udalosťou. Išlo o telefón zn. HTC Desire čiernej farby, ktorý svedok kúpil od kamaráta za 45,- eur. S poškodeným sa pozná asi jeden rok, osobu obžalovaného podľa fotografie nevedel opoznať. Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. por. oboznámil aj všetky listinné dôkazy, ktoré tvoria súčasť predmetného trestného spisu. Konkrétne ide o zápisnicu o rekognícii, zápisnicu o ohliadke miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou a fotodokumentáciu zranenia poškodeného. Z odborného vyjadrenia JHS, s.r.o. vyplýva, že hodnota pánskych hodiniek zn. Henley, ktoré boli poškodenému pri skutku odcudzené predstavuje sumu 14,54 ,- eur a z ďalšieho odborného vyjadrenia tej istej organizácie vyplýva, že hodnota odcudzeného mobilu zn. HTC Desire predstavuje sumu 94,- eur.
Zo záznamu- analýzy kamerových systémov, vyplýva že z kamery monitorujúcej nakladacej rampy firny T., s.r.o. na H. ulici v D. v deň skutku nebola nájdená skupina osôb, ktorá mala podľa vyjadrenia obžalovaného byť spolu s ním a teda výpoveď obžalovaného v tomto smere nezodpovedá skutočnosti zaznamenanej kamerou. Z výpisu registra priestupkov obžalovaného S. D. vyplýva, že tento má iba jeden záznam z roku 2016, pre porušenie pravidiel cestnej premávky. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol v minulosti od roku 2005 celkom 9-krát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť, prevažne majetkového a drogového charakteru. Naposledy bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4.10.2012, sp.zn. 46 T 15/12 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom dňa 06.05.2014 bolo rozhodnuté o zmene väznice na ústav na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol dňa 27.04.2015 podmienečné prepustený so skúšobnou dobou na štyri roky. Z odpisu tiež vyplýva, že obžalovaný S. D. bol v roku 2011 a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2T/21/11 zo dňa 09.06.2011, právoplatným toho istého dňa, uznaný vinným pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1 Tr. zák. a bol mu za to uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom trest vykonal dňa 31.07.2014. Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil aj trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava V , zo dňa 6.9.2012, sp. zn. 4 T 118/12, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4.10.2012, sp. zn. 46 T 15/12 a úradné záznamy na č. l. 179-181. Všetky vykonané dôkazy súd v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel k záveru, že predmetný skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho za okolností tam popísaných nepochybne spáchal obžalovaný S. Súd výrok o vine obžalovaného oprel predovšetkým na dôkazoch vykonaných v prípravnom konaní, najmä na výpovedi svedka - poškodeného N. N., výsledkoch vykonanej rekognície a taktiež na výpovediach svedkov K.. N. J., K. I. a K. N., príslušníkov polície, ktorí vykonávali úkony v prípravnom konaní. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola za splnenia zákonných podmienok na hlavnom pojednávaní prečítaná, poškodený uviedol, že pri rekognícii páchateľa jednoznačne usvedčil, pretože pár sekúnd predtým, ako ho začal biť, mu videl do tváre zo vzdialenosti jedného metra. J. sa k nemu páchateľ približoval, tak sa mu pozeral do tváre a opoznal ho aj podľa snedej pokožky a taktiež aj podľa postavy, lebo tento bol dobre stavaný, vyšportovaný. K samotnému priebehu skutku uviedol, že na tých schodoch sedel asi minútu, potom išiel smerom k nemu neznámy muž, on si myslel, že tento ide do vchodu do obytného domu, nevedel, že ide za ním. Potom dostal ranu na ucho, začalo mu pískať v uchu, zostal dezorientovaný, ani nevie, či úder bol fackou alebo päsťou. Pamätá si, že zdvihol najskôr jednu ruku, portom aj druhú na úroveň hlavy, pričom vtedy dostal ešte jeden alebo dva údery na tvár a následne cítil, ako mu páchateľ zobral mobilný telefón a z ruky hodinky. Páchateľ ho potom udrel ešte raz a následne odišiel od neho preč do reštaurácie J.. On sám odišiel tiež preč a až keď bol na F. ulici, teda v dostatočnej vzdialenosti , tak zavolal na políciu a to zo svojho mobilného telefónu tmavozelenej farby, ktorý dostal asi pred dvoma dňami pred skutkom od kamaráta Česa. Hodinky, ktoré mu páchateľ zobral dostal ako dar od priateľky K. J.. Na tieto usvedčujúce výpovede poškodeného z prípravného konania plne nadväzujú výpovede všetkých troch svedkov, príslušníkov polície, ktorí vykonávali vyšetrovacie úkony v predmetnej veci. Títo, ako je už vyššie uvedené, zhodne a jednoznačne potvrdili , že poškodený po skončení rekognície, pri následnom výsluchu vypovedal spontánne, bez akéhokoľvek návádzania a ovplyvňovania z ich strany, pričom ako páchateľa skutku nepochybne označil obžalovaného S. D.. Z uvedeného dôvodu súd neuveril pozmenenej výpovedi poškodeného, prednášanej na hlavnom pojednávaní, v ktorej už tvrdil, že osobu útočníka na neho presne nepoznal, nevidel a nevedel ho popísať. Túto výpoveď poškodeného súd považoval za nepravdivú a účelovú, prednášanú z nezisteného dôvodu v prospech obžalovaného. Z hľadiska ustálenia viny obžalovaného treba poukázať aj na výpoveď svedkyne O. J., ktorá v prípravnom konaní jednoznačne potvrdila, že videla, ako sa obžalovaný S. D. priblížil k poškodenému, ktorý sedel na schodoch a nad jeho osobu sa z blízkosti skláňal. Tým vyvrátila obhajobu obžalovaného, ktorý v priebehu celého konania popieral, že prišiel vôbec do styku s poškodeným. Všetky vyššie uvedené dôkazy podľa názoru súdu tvoria ucelenú reťaz, na základe ktorej je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností uznať vinu obžalovaného.
Jeho obhajobu v rámci ktorej popieral spáchanie činu, súd považoval len za účelovú, prednášanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný čin. Po právnej stránke súd konanie obžalovaného S. D. kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., pretože proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Súd zároveň ustálil, že z hľadiska zavinenia obžalovaný konal formou priameho úmyslu ( § 15 písm. a) Tr. zák.). Pri rozhodovaní o uloženom treste súd prihliadol ku všetkým rozhodujúcim okolnostiam, najmä k závažnosti spáchaného činu a k jeho následku, k osobe páchateľa, jeho doterajšiemu spôsobu života a predchádzajúcim odsúdeniam, ako aj k pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a k miere ich závažnosti. Súd u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to, že bol v minulosti súdne trestaný ( §37 písm. m/ Tr. zák.), pričom žiadnu poľahčujúcu okolnosť u neho nezistil. Za závažnú okolnosť súd považoval tiež skutočnosť, že obžalovaný spáchal predmetný skutok v skúšobnej dobe podmienečného prepustenie z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody a taktiež to, že bol v minulosti pre rôznu trestnú činnosť viackrát súdne trestaný, ale vykonané ( aj nepodmienečné) tresty, nemali žiadny výchovný vplyv na jeho prevýchovu a nápravu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti súd uložil obžalovanému podľa §188 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 5, § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 ( päť) rokov a 6 ( šesť) mesiacov a pre jeho výkon ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko trento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Súd uložil obžalovanému trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby upravenej v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. , teda zvýšenej o jednu polovicu, keďže obžalovaný opätovne spáchal zločin. Za zločin už mbol v minulosti právoplatne odsúdený a to vyššie citovaným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V , sp.zn. 2T/21/11 zo dňa 09.06.2011, právoplatným toho istého dňa. Podľa názoru súdu takto uložený trest je primeraný k miere závažnosti spáchaného činu, ako aj k osobe obžalovaného a jeho predchádzajúcemu spôsobu života a splní svoj preventívny a výchovný účel. O škode v predmetnej veci súd nerozhodoval, nakoľko poškodený N. N. si škodu spôsobenú trestným činom v trestnom konaní neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.