Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_27Ek-1557-2022.pdf
PDF · 70.57 KB
Case nature
Subarea
27Ek/1557/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DREVOŠINDEL FI, s.r.o., Klinec II. 215/29, 029 43 Zubrohlava, IČO: 36 377 317, zast.: Igor Palider, Klinec II. 215/29, 029 43 Zubrohlava, IČO:37 801 635, proti povinnému: C. Š., A.: X.XX.XXXX, XX/XX, XXX XX E. F., o vymoženie 3 641,49 EUR s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13.06.2022 n e p r i p ú š ť a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.06.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3 641,49 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.: XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 18.05.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2022 a vykonateľnosť dňa 07.06.2022 (ďalej len „exekučné tituly“).
2. Dňa 13.06.2022 bolo súdu doručené podanie z elektronickej schránky oprávneného nazvané ako „Späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie“, podané v mene oprávneného (spoločnosti) prostredníctvom jedného z jej konateľov - C. Š., ktorý v konaní pred exekučným súdom vystupuje zároveň ako povinný, a ktorým vzal návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu späť.
3. V ten istý deň (dňa 13.06.2022) bolo súdu doručené podanie z elektronickej schránky oprávneného prostredníctvom konateľa P.. G. F. nazvané ako „Iné podanie - Žiadosť o pokračovanie v exekučnom konaní a výzva na neprihliadanie na podania autorizované pánom C. Š., v ktorom druhý z konateľov spoločnosti (oprávneného) a zároveň spoločník, ktorý sa v mene spoločnosti domáha vymoženia pohľadávky priznanej exekučným titulom, súd požiadal, aby exekučný súd nepriznal sledovaný účinok pokusu o späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko v mene oprávneného konala osoba, ktorá je zároveň povinným. Zároveň uviedol, že vykonateľná pohľadávka nebola doteraz uhradená.
4. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“), právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
5. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“), ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
6. Podľa § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto
nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.
7. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
8. Podľa § § 51 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), ak oprávnený vezme návrh na vykonanie exekúcie späť skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, exekučné konanie sa zastavuje dňom, keď bolo späťvzatie návrhu doručené súdu. Na späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie sa primerane vzťahuje ustanovenie § 48 ods. 7.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „Civilný sporový poriadok“), žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Spôsobilosť konať pred súdom a podávať podania spolu so zamýšľanými právnymi účinkami sa viaže na všeobecnú spôsobilosť na právne úkony. Fyzická osoba koná sama za predpokladu, že jej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená. Právnické osoby konajú prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov. Na konanie spoločnosti s ručením obmedzeným sa vzťahuje ustanovenie § 133 Obchodného zákonníka, podľa ktorého za spoločnosť koná štatutárny orgán - jeden alebo viac konateľov, pričom každý z konateľov je oprávnený za spoločnosť konať samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konanie za spoločnosť jedným alebo viacerými konateľmi spoločne je priamo konaním spoločností, ktoré vyvoláva právne dôsledky, teda takto vykonané právne úkony zaväzujú priamo spoločnosť, pretože sú vykonávané priamo spoločnosťou samotnou.
12. Lustráciou oprávneného v obchodnom registri mal súd za preukázané, že za spoločnosť (oprávneného) sú oprávnení konať dvaja konatelia, každý samostatne, a to P.. G. F. a C. Š.. Konanie ktoréhokoľvek z nich sa považuje za konanie oprávneného v rámci exekučného konania. Inak povedané, podania týchto osôb sa v prípade vystupovania v spoločenskej pozícii konateľa spoločnosti považuje za podanie spoločnosti (oprávneného) samotného.
13. Zákon tak jednoznačne dáva odpoveď na otázku, ako je právnická osoba oprávnená konať. Výnimočne však môže nastať situácia, kedy konanie jedného alebo viacerých konateľov spoločnosti je s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu nevhodné, prípadne spoločnosť prostredníctvom svojich konateľov nekoná, či jej konanie je zlomyseľnou činnosťou jedného alebo viacerých konateľov blokovaná, čím sa stáva nečinná.
14. Obchodný zákonník rieši túto situáciu v ustanovení § 122 ods. 3. Táto právna úprava zamedzuje tomu, aby konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti vo veciach, ktoré sa ho priamo dotýkajú, pokračoval vo svojej deštruktívnej činnosti a odvolával podania v mene spoločnosti v prípade, kedy dochádza v jej rámci k vnútorným rozporom a odňal tak zamýšľaný účinok právnym úkonom svojou „zlomyseľnou“ činnosťou. (II. ÚS 398/2014-27) Zákon tak priznáva oprávnenie konať v mene spoločnosti aj inej osobe ako jej štatutárnemu orgánu, teda konateľovi, a to konkrétne jej spoločníkovi. To je determinované legitímnou požiadavkou efektívneho fungovania spoločnosti a chránenia oprávnených záujmov spoločníkov a spoločnosti ako takej.
15. Na základe podaného návrhu na vykonanie exekúcie sa konajúci spoločník stáva v danej veci jediným oprávneným subjektom, ktorý môže vo veci ďalej konať. Efektivitu tohto zákonného riešenia navyše umocňuje skutočnosť, že v prípade podania návrhu spoločníkom konatelia počas celej doby trvania súdneho sporu strácajú právo disponovať s vecou, a zákonným delegovaním práva konať v mene spoločnosti na spoločníka (navrhovateľa) zákon účinne garantuje možnosť presadenia práv a právom chránených záujmov spoločnosti ( in concreto o.i. nemajú možnosť vziať uvedený návrh späť). V
ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je tak oprávnený konať v mene spoločnosti iba ten spoločník, ktorý žalobu podal, prípadne iná ním splnomocnená osoba.
16. Záujmy oprávneného (spoločnosti konajúcej prostredníctvo jedného z jej spoločníkov) a povinného (jedného z konateľov spoločnosti) sú v konaní nepochybne rozdielne a z uvedeného dôvodu tak nemožno priznať späťvzaťiu návrhu na vykonanie exekúcie sledovaný účinok.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepripustil spaťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným konajúcim prostredníctvom konateľa - C. Š., ktorý v exekučnom konaní vystupuje zároveň ako povinný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.