Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoE-18-2016.pdf
PDF · 71.47 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoE/18/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad so sídlom ul. 1. mája 4053/24, proti povinnému Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom Prešov, Slovenská 13, správca konkurznej podstaty úpadcu P. J. - U., miesto podnikania L. - U. U., X. XXXX/X, IČO: XX XXX XXX, o vymoženie sumy 792,69 EUR s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 13. 05. 2015 č.k. 17Er/425/2011 - 18 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ferkovi, Exekútorský úrad Humenné, náhradu trov exekúcie. Sudca vo veci rozhodoval s odkazom na § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), po tom čo došlo k zrušeniu skoršieho rozhodnutia o trovách exekúcie vydaného vyšším súdnym úradníkom. Exekučný súd rozhodnutie odôvodnil § 58 ods. 6, § 37 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 - 3, § 203 ods. 1 - 3 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, s odkazom na skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, t.j. zo zákona došlo k zastaveniu exekúcie. Keďže oprávnený nenesie žiadne zavinenie na tom, že došlo k zastaveniu exekúcie, nemôže niesť zodpovednosť za trovy vzniknuté súdnemu exekútorovi. Ten má možnosť voči povinnému vzniknuté trovy prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor. Poukázal na to, že postavenie súdneho exekútora je založené na verejnoprávnych vzťahoch a nemožno preto hovoriť o monopolnom postavení v rámci vymáhania pohľadávok. Rovnako nie je možné na postavenie súdneho exekútora uplatňovať rozhodnutie ESĽP Van der Mussele c/a X., keďže to sa vzťahuje na osoby advokátov v X., ktorí sú v odlišnej situácii ako súdny exekútor v Slovenskej republike. Rovnako nie je akceptovateľné na vec aplikovať rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 2008, keďže vo veci sa uplatňovala právna úprava z roku 2013. Exekučný súd tak nezákonným postupom porušil ústavné právo súdneho exekútora na súdnu ochranu, právo na spravodlivý proces a právo vlastniť majetok.
3. Odvolací súd sa pred rozhodnutím vo veci samej zaoberal otázkou prípustnosti odvolania, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 s § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, pričom dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je neprípustné.
4. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Rozhodnutie napadnuté odvolaním bolo vydané za účinnosti O.s.p., rovnako tak bolo podané odvolanie súdneho exekútora. Aj keď odvolací súd rozhoduje o podanom odvolaní po 1.7.2016, t.j. za účinnosti CSP, právneho predpisu upravujúceho postup súdov v civilných veciach po 1.7.2016, v zmysle § 470 ods. 2 CSP je zrejmé, že právne účinky rozhodnutí resp. úkonov realizovaných pred 1.7.2016 ostávajú zachované. Následky či prípustnosť podaného odvolania je teda nevyhnutné posudzovať podľa zákona účinného v čase jeho podania.
7. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., účinného do 30.06.2016, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
8. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť v zásade každé rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak zákon výslovne nestanovuje, že opravný prostriedok nie je prípustný. Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 201 a § 202 upravoval tie skupiny prípadov, resp. rozhodnutí, proti ktorým odvolanie nie je prípustné. Výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Jednu skupinu takýchto rozhodnutí, kde možnosť podania odvolania je upravená osobitne, sú uznesenia vydávané v exekučnom konaní. Z § 202 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní v zmysle Exekučného poriadku je odvolanie prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa.
9. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, pripúšťalo možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku.
10. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
11. S účinnosťou od 01.11.2013 sa tak upravila možnosť podania opravného prostriedku proti výroku o náhrade trov exekúcie. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v novelizovanom znení pripúšťa výlučne možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku proti výroku, ktorým sa rozhoduje o trovách exekúcie v súvislosti s rozhodovaním o zastavení exekúcie, z čoho analogicky, v súvislosti s § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že možnosť podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku proti výroku o náhrade trov exekúcie sa tým vylúčila.
12. Exekučné konanie v tejto veci začalo dňom 24.08.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 18.09.2014 vydanom vyšším súdnym úradníkom bolo rozhodnuté, že súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov exekúcie. Po odvolaní podanom súdnym exekútorom vo veci trov exekúcie v súlade s postupom podľa § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodoval znova príslušný sudca.
13. Dňa 27.05.2015 podal súdny exekútor proti tomuto uzneseniu odvolanie.
14. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
15. Analogicky, o odvolaniach podaných po 01.11.2013 sa rozhoduje podľa predpisu účinného po tomto dátume. Iný výklad by bol v rozpore s významom tejto novelizácie a v rozpore so zásadou, že
procesnoprávne zákonné ustanovenia sa uplatňujú v súdom konaní v čase rozhodovania súdu, ak prechodné ustanovenia zákona situáciu neupravia odlišne.
16. Z odkazom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že proti napadnutému uzneseniu sudcu zo dňa 13.05.2015 o nepriznaní trov exekúcie, t.j. v čase, kedy Exekučný poriadok možnosť podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách exekúcie vydanom sudcom nepripúšťal, odvolanie nie je prípustné.
17. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. Odvolací súd preto, na základe uvedených skutočností odvolanie súdneho exekútora ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
19. Odmietnutie podaného odvolania bráni tomu, aby sa odvolací súd zaoberal dôvodmi podaného odvolania a aby skúmal vecnú stránku rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. tomu predchádzajúce konanie.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podanie odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a odmietnutie tohto odvolania odvolacím súdom možno považovať za neúspech účastníka v konaní, ostatným účastníkom žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).