Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-409-2015.pdf
PDF · 104.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/409/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: Secapital S.á.r.L., 9 rue du Laboratoire L-1653, Luxemburg, IČO: B108305, v konaní zast.: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanému: T. G., nar. X.XX.XXXX, Q. rad XXX, J., občan SR, v konaní o zaplatenie 2.640,93 EUR t a k t o
rozhodol:
I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 2.640,93 EUR s prísl.“ z dňa 31.08.2015, ktoré doručil súdu dňa 03.09.2015 sa domáhal zaplatenia sumy 2.640,93 EUR s prísl. a náhrady trov konania.
2. Strany sporu sa nedostavili, žalobca žiadal svoju neprítomnosť ospravedlniť svojím písomným podaním z dňa 23.1.2017, 24.1.2017 a 26.1.2017, ako je zrejmé z č. l. 56-57, 61-62 a 63-65 súdneho spisu.
3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 09.08.2016, ako je zrejmé z č. l. 24 avšak ďalšie písomné podania súdu nepreberal, poštou ani prostredníctvom príslušného OO PZ SR ako je zrejmé z č. l. 71 súdneho spisu. Zákonný sudca pred otvorením pojednávania telefonicky zisťoval dôvod nepredvedenia žalovaného z adresy na č. l. 1 kedy zástupca OO PZ X. M. zák. sudcovi uviedol, že momentálne ho v mieste bydliska hliadka nenašla, a nezistila ani skutočnosti o jeho skutočnom pobyte.
4. Vzhľadom k neprítomnosti strán sporu, súd nemal možnosť zistiť či od podania vo veci samej nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu predmetu konania podľa § 3 ods. 2 Obč. zák. predovšetkým dohodou strán sporu a ani sa nemohol pokúsiť podľa čl. 7 ods. 2 v spojení s § 148 ods. 1 a § 179 ods. 2 CSP o vyriešenie sporu zmierom.
5. Súd sa počas konania pred svojim rozhodnutím oboznámil s obsahom spisového materiálu prečítaním jednotlivých listín v nevyhnutnom rozsahu, resp. oznámil jej obsah a zároveň konštatuje, že v súdnom spise na nachádzajú nasledovné písomné podania, na základe ktorých súd vo veci konal a rozhodol, a to podaná žaloba žalobcu na č. l.1-2, vzpor PR na č. l. 3, dohoda o urovnaní na č. l. 4-11, oznámenie žalobcu na č. l. 12, zosplatnenie dlhu na č. l. 13, súpis na č. l. 14, žiadosť o poskytnutie účelovej pôžičky na č. l. 15-16, potvrdenie o prijatí návrhu na č. l. 17, lustrácia na č. l. 18, písomné podanie súdu na č. l. 19, platobný predpis na č. l. 20, výzva na úhradu SÚP na č. l. 21, záznam o zložení na č. l .22, uznesenie
- výzva na č. l. 23-24, predvolanie na č. l. 25-26, poučenie na č. l. 27-29, substitučná plná moc na č. l.
30-31, ZP z dňa 10.01.2017 na č. l. 32-35, predvolanie na č. l. 36, písomné podanie súdu na č. l. 37, písomné podanie Obce J. na č. l. 38, upovedomenie o odročení T na č. l. 39, uznesenie o predvedení na č. l. 40-41, upovedomenie o zrušení T na č. l. 42, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu
- doplnenie žaloby na č. l. 43-55, e-mailové podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu - ospravedlnenie na č. l. 56-57, e-mailové podanie súdu na č. l. 58-60, e-mailové podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu - ospravedlnenie na č. l. 61-62, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu - ospravedlnenie na č. l. 63-64.
6. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto súd rozhodol tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené a žalobu zamietol.
7. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanému dňa 09.08.2016, ako je zrejmé z č. l. 24 uznesenie s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby avšak v určenej lehote sa k žalobe nevyjadril, ďalšie písomné podania súdu nepreberal.
8. Nakoľko súd podanú žalobu žalobcu doručil s uznesením súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej strane z čoho žalovaná strana mala možnosť získať vedomosť o tom, že je voči nemu vedené súdne konanie ako aj o predmete konania a vzhľadom k postoju žalovanej strany po doručení vyššie uvedených podaní súdu, kedy sa žalovaná strana nevyjadrila k predmetu konania preto súd mal za to, že žalovaný si neuplatnil absolútne žiadne námietky voči uplatnenému nároku v podanej žalobe.
9. Súd podľa § 167 ods. 1 CSP doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovaného vyzval, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
10. V zmysle § 167 ods. 3 CSP ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
11. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Na základe uvedených preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.
12. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy z Dohody o urovnaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.09.2013 s tým, že žalobca uviedol v časti A zmluvy skutočnosť, ktorá nie je sporná, a to jednak, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130 Hlavné námestie 12, Kežmarok 060 01 dňa 20.06.2009 Zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov číslo: 5002736, na základe ktorej poskytol peňažné prostriedky v sume: 3.555,- EUR, ďalej medzi nimi nebolo sporné, že došlo k postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a veriteľom z dňa 07.12.2012.
13. Podľa § 290 CSP platí, že spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
14. Súd podľa § 295 CSP môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz a preto súd vykonal dokazovanie v širšom rozsahu, nakoľko v prejednávanom prípade sa jedná o žalovaného spotrebiteľa.
15. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy sa stala súčasťou nového právneho odvetvia, tzv. spotrebiteľského práva, ktoré zahŕňa tak normy súkromného práva ako aj verejného práva. Toto odvetvie práva sa vyznačuje prevahou kogentných noriem a predstavuje určitú odchýlku od všeobecnej koncepcie súkromného práva, vychádzajúcej zo zásady zmluvnej autonómie. Spotrebiteľské právo túto zásadu modifikuje za účelom zvýšenej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je spotrebiteľ. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu, v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ). Pod druhom zmluvy máme na mysli určitú skupinu zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu, v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ). Pod druhom zmluvy máme na mysli určitú skupinu zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Ochranu spotrebiteľa v súčasnom právnom poriadku zabezpečuje celý komplex právnych noriem. Ochrana spotrebiteľa je objektom úpravy tak verejného práva, ako aj súkromného práva. Na to, aby sme zmluvu mohli označiť za spotrebiteľskú, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Rovnako smernica č. 93/13/EHS za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Na základe toho za spotrebiteľské možno označiť zmluvy, ktoré sa označujú ako štandardné typové zmluvy.
16. Súd má za to, že v prejednávanom prípade došlo k uzatvoreniu dohody podliehajúcej zákonnej úprave podľa § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko je nepochybné a zrejmé, že pôvodná zmluva z dňa 20.06.2009 o poskytnutí finančných prostriedkov číslo: 5002736, na základe ktorej nedošlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov v sume: 3.555,- EUR, ako je zrejmé z č. l. 15 súdneho spisu, ale len k zmene predĺžením lehoty splatnosti skôr poskytnutých pôžičiek a to z č. l. 44 súdneho spisu na základe: „Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7041186“ z dňa 09.06.2008 na základe ktorej malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky v sume 77.658,- Skk s dohodnutou splatnosťou 42 mesiacov, kedy lehota splatnosti skončila ku dňu 29.12.2011, ako aj pôžičky z č. l. 46 súdneho spisu na základe: „Zmluvy o pôžičke 11247273“ z dňa 30.03.2008 na základe ktorej malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky v sume 11.680,- Skk s dohodnutou splatnosťou 36 mesiacov, kedy lehota splatnosti skončila ku dňu 31.03.2011. Takto došlo k poskytnutiu pôžičky celkom v sume 89.338,- Skk po prepočte v sume 2.965,47 EUR avšak podľa č. l. 15 súdneho spisu zostatok z úverov bol v sume 2.157,46 EUR. Uvedené zmluvy boli nepochybne svojich charakterom spotrebiteľské zmluvy uzatvorenou medzi žalovaným ako spotrebiteľom pri dohodnutej splatnosti zmluvy z č. l. 44 k 29.12.2011 a zmluvy z č. l. 46 súdneho spisu k 31.03.2011 a žaloba bola dourčená súdu až po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty až dňa 03.09.2015 z čoho je zrejmé, že splatnosť poslednej splátky, kedy sa v skutočnosti poskytla pôžička nastala ku dňu 29.12.2011 (na rozdiel od Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky z dňa 15.06.2009 na č. l. 15 súdneho spisu v sume 2.157,46 EUR, kedy sa len dohodlo predĺženie lehoty splatnosti úveru do r. 2014, ale v skutočnosti sa úver neposkytol) a po uvedenom termíne došlo k uzatvoreniu k právnemu úkonu dohody a to dňa 06.09.2013 a žaloba bola doručená súdu až dňa 03.09.2015. Žalobca identické dohody o urovnaní uzatvára aj s inými osobami, spotrebiteľmi, ktorú skutočnosť súd má za preukázanú z vlastnej činnosti napr. v súdnom konaní vedenom na OS Komárno pod sp. zn.: 7C 407/2015. V zmysle § 52 ods. 3 je zrejmé, že žalobca je právnická osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Bez ohľadu na typ uzatvorenej zmluvy v prejednávanom prípade citovaná dohoda o urovnaní je zmluvný typ podľa VIII. časti Obč. zák. (§ 55 a nasl.) na základe vopred pripravenej zmluvy zo strany žalobcu a je zrejmé a platí, že ak je účastníkom spotrebiteľ, poskytuje sa mu ochrana v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák.
17. Podľa § 35 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. platí, že prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
18. Ako je zrejmé z Nálezu ÚS ČR sp. zn.: IV. ÚS 128/2006 podľa ktorého k pravidlám interpretácie zmlúv sa ÚS vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 436/05 vyjadril tak, že je treba vychádzať z toho, že vôľa účastníkov zmluvy hrá pri ich vytváraní a interpretácii zásadnú rolu. Ďalej ÚS dôvodil vo svojej judikatúre k právnemu formalizmu orgánov verejnej moci a nimi vznášaných prehnaných nárokov na formuláciu zmluvy z ústavnoprávneho hľadiska sa nedá akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana a jednoznačne stanovil prioritu skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad formálnym prejavom tejto vôle, právne úkony vyjadrené slovami je treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale hlavne tiež podľa vôle toho, kto právny úkon vykonal ak to nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Pri výklade zmluvných ustanovení však musí ísť všeobecným súdom o zistenie skutočnej vôle zmluvných strán, ktorá sa musí nadradiť nad reštriktívny výklad jednotlivých ustanovení.
19. Podľa § 54 Obč. zák., resp. všeobecnej úpravy podľa § 35 Obč. zák. prejav vôle účastníkov konania je potrebné si vysvetľovať nielen v spojení s textom zákona § 585 Obč. zák. o urovnaní aj keď tento sa môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ÚS predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie, spresnenie slúžia aj iné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu. Na základe uvedených už ÚS ustálil, že interpretovanie v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti v dôsledku prílišného formalizmu je nesprávne, ako je zrejmé napr. z rozhodnutia IV ÚS SR 1/2014, III ÚS ČR 150/99, atď... Na základe uvedených súd pristupoval k výkladu prejavu vôle v citovanej dohode o urovnaní a to v zmysle § 34, § 35, § 39 Obč. zák. v spojení s § 52 a nasl. Obč. zák. a posudzoval citovanú úpravu v spojení s prejednávaným prípadom.
20. Podľa uzatvorenej Dohody o urovnaní bodu 3 časť B pohľadávka z poskytnutých pôžičiek mala byť medzi účastníkmi dohody, ktorí sú stranami sporu v tomto konaní, sporná. Avšak podľa časti C bodu 1 však celková pohľadávka, na rozdiel od predchádzajúceho vyčíslenia, ktorá mala byť sporná v sume 2.875,97 EUR po jej urovnaní bola vyčíslená, tak, že žalovaný má uhradiť sumu 3.373,97 EUR, t. j. po navýšení bez mála o 18 %, s tým, že túto pohľadávku ale podľa časti C bodu 2. dlžník ako svoj záväzok už podľa ods. 1 uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť za podmienok uvedených v časti C.
21. Na základe uvedených súd žalobu zamietol na tom základe, podľa § 37 v spojení s § 39, ako aj § 52 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Uvedené ustanovenia je potrebné vykladať v zmysle § 54 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorých zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa... a nemôže dôjsť k zhoršeniu zmluvného postavenia spotrebiteľa a v zmysle nasledujúceho odseku § 54 platí, že v pochybnostiam o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zároveň súd poukazuje na § 53 ods. 5 o tom, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Súd mal za to, že týmto právnym úkonom zo spotrebiteľsko-právneho vzťahu jednoznačne dochádza jednak k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa v zmysle § 54 ods. 1 v spojení s ods. 2, a preto súd mal za to, že uzatvorená dohoda jednoznačne svojím účelom obchádza ustanovenia Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách, a preto je táto zmluva absolútne neplatná.
23. Rovnako sa s touto otázkou podmienok uzatvorenia: „Dohody o urovnaní“ vysporiadal v minulosti aj p. JUDr. Jaroslav Krajčo vo svojej knižke Občiansky zákonník pre prax (komentár) II., ktorá vyšla vo vydavateľstve Eurounion v máji 2015, kde na strane 2593 odkázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Odo 288/2001 z dňa 29.05.2002, v ktorom súd jednoznačne konštatoval skutočnosti zhodné aj s týmto prípadom, že právnym, zákonným predpokladom a dôvodom uzatvorenia dohody o urovnaní je skutočnosť, že pohľadávka je sporná. Za danej situácie, kedy žalovaný podľa časti C bodu 2. uznal celkovú pohľadávka, na rozdiel od predchádzajúceho vyčíslenia, ktorá mala byť sporná v sume 2.875,97 EUR po jej urovnaní bola vyčíslená, tak, že žalovaný má uhradiť sumu 3.373,97 EUR, t. j. po navýšení bez mála o 18 % (podľa časti B bodu 1. a 2.) a práve to bolo dôvodom uzatvorenia dohody o urovnaní ako riešenia vzájomných rozporov urovnaním t. j. vzájomným kompromisom. Následne bol záväzok žalovaného vyčíslený tak, že má uhradiť sumu 3.373,97 EUR, ktorá predstavuje navýšenie bez mála
o 18 %, a túto pohľadávku žalovaný (podľa časti C bodu 2.) ako dlžník uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ju ho uhradiť. Aj podľa citovaného rozhodnutia NS ČR nebol dôvod pre to, aby uznaný záväzok, t. j. záväzok, o ktorom platí domnienka, že v okamihu uznania trval, bol v rovnakom okamihu nahradený záväzkom novým dokonca ešte vo vyššom rozsahu o bezmála 18 % a to z dôvodu spornosti uznaného záväzku bez toho, aby by boli okolnosti (napr. za cenu vzájomného kompromisu) odôvodňujúci takýto postup, toľko z citovaného rozhodnutia. Podľa súdu za daných skutkových a právnych okolností, takýto právny dôvod nemohol byť výrazom skutočnej vôle minimálne zo strany žalovaného, uzatvoriť právny úkon dohody o urovnaní za účelom riešenia sporných právnych vzťahov (podľa časti B bodu 1,2) medzi účastníkmi konania. Na základe uvedených je temer vylúčená snaha žalovaného o jeho úpravu takýmito „vzájomnými ústupkami“, keď žalovaný nižšiu sumu 2.875,97 EUR považoval za spornú a bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia v rámci „urovnania záväzku vzájomnými ústupkami“ však v tom istom čase uznal vyššiu sumu 3.373,97 EUR, ktorá predstavuje navýšenie bezmála o 18 %. Takéto konanie v žiadnom prípade zrejme nie je urovnaním vzťahov medzi účastníkmi konania, a nieto ešte ústupkami, nakoľko práve urovnanie založené na vzájomných ústupkoch, resp. kompromisnom riešení vzájomných vzťahov, čím sa odlišuje urovnanie od ďalších obdobných právnych inštitútov, medzi ktoré patria napr.: dohoda o zmene záväzku § 516 Obč. zák., podľa ktorého dochádza k zmene nie však k zániku pôvodného záväzku, privatívna novácia § 570, poskytnutie náhradného plnenia § 539, vzdanie sa práva a odpustenie dlhu § 574, v niektorých situáciách môže urovnanie pripomínať čiastočné odpustenie, čiastočné uznanie dlhu, avšak predmet konania zaiste nie je takýmto prípadom.
24. Avšak v prejednávanom prípade je ďalej podľa súdu nepochybné, že podpis takejto dohody právneho úkonu sa nepochybne prieči dobrým mravom podľa § 39 Obč. zák. a preto je absolútne neplatný, keď podľa citovanej dohody nižšia suma mala byť medzi účastníkmi konania sporná. Ďalej súd poznamenáva, že v prejednávanom prípade si zasluhuje osobitnú pozornosť časť C - Urovnanie, kde bolo dohodnuté, že doterajší záväzok žalovaného zaniká a nahrádza sa novým záväzkom vo výške 3.373,97 EUR spolu s úrokovou sadzbou 6 % p. a. z dlžnej čiastky, ale opätovne z úveru, ani nie z pôžičky ako to bolo dohodnuté a ďalej opäť sa žalobca vracia k úročeniu úveru, čo zrejme po zániku pôvodného záväzku už nemožno. Rovnako, podľa súdu, je zaujímavá časť D - Záverečné ustanovenia, bod 2, podľa ktorého uzatvorením citovanej Dohody o urovnaní sa dohodli pre prípad, že by sa prípadná neplatnosť týkala časti tejto dohody.... je dlžník v takom prípade plniť svoj záväzok uvedený v B 1, a to v termínoch a v lehotách pôvodných, čo podľa súdu je v zmysle § 39 Obč., zák. sa jednoznačne prieči dobrým mravom, a preto takýto právny úkon v prejednávanom prípade súd mal za to, že je absolútne neplatný aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preukázané zákonom.
25. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011 str.: 8).
26. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.
28. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
29. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. V zmysle ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania aj v spojení s článkom 2 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práva a záujmov musí byť spravodlivá a účinná, nakoľko
súd mal za to, že v uvedenom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. V uvedenom spore obaja boli strany sporu žalobcu ako aj žalovaný zhodne zastúpení advokátmi. Podľa súdu za danej situácie nie je možné ustáliť či už mieru zavinenia vrátane účelnosti uplatnených úkonov právnej pomoci podľa § 256 ods. 2 CSP, resp. rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 ods. 2 CSP a preto súd na základe uvedených skutočností mal za to, že je na mieste rozhodnúť podľa § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak si žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.