Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v právnej veci žalobcu: T. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R., T. Q. XXX/XX, zastúpený JUDr. Martinom Kákošom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Bernolákova 1546/32, proti žalovanej: X. J., nar. X.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpená JUDr. Margitou Kytnarovou, advokátkou so sídlom v Topoľčanoch, ul. Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/81/2014-246 zo dňa 24. novembra 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, týkajúcich sa zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu, vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu za spoluvlastnícky podiel, ako aj vo výroku, ktorým súd vzájomný návrh žalovanej zamietol, p o t v r d z u j e .

Vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam v kat. úz. T. zapísaným na liste vlastníctva č. XX ako parc. č. 136/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, parc. č. 137 zast. plochy a nádvoria o výmere 142 m2, parc. č. 138/2 zast. plochy a nádvoria o výmere 311 m2 spolu s rodinným domom súp. č. XXX na parc. č. 137 a vyporiadal ho tak, že uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 4.033,33 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh žalovanej na určenie vlastníckeho práva k stavbe pristavenej k rodinnému domu súp. č. XXX a k samostatnej stavbe na parc. č. 136/2 v kat. úz. T. zamietol. Žalobcovi náhradu v sume 15 eur podľa § 147a ods. 1/ OSP nepriznal a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 136 ods. 1, ods. 2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. T. zapísaným na LV č. XX je dôvodne podaná, pretože účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností. K dohode o zrušení spoluvlastníctva a vyporiadaní medzi spoluvlastníkmi nedošlo, preto na návrh žalobcu musel o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhodnúť súd. Súd prvej inštancie skúmal, či je dobre možné rozdelenie nehnuteľností podľa výšky spoluvlastníckych podielov a na základe znaleckého posudku Ing. Dušana Hrbatého, ako aj vykonaním ohliadky zistil, že rozdelenie veci a to hlavne stavby rodinného domu, nie je dobre možné. Uviedol, že aj keď znalec pripustil možnosť rozdelenia rodinného domu dokonca v dvoch alternatívach, avšak obe tieto alternatívy

by si vyžadovali nezanedbateľné náklady na prestavbu a okrem toho by takýmto rozdelením vznikli dve malé nehnuteľnosti, ktoré by podľa názoru súdu neboli ani vhodné na ľudsky dôstojné bývanie, keďže by sa v nich nenachádzalo základné vybavenie v podobe kúpeľne a WC a aj vykurovanie týchto nehnuteľností by bolo značne komplikované. Pri ohliadke súd prvej inštancie zistil, že sa jedná o starú domovú nehnuteľnosť, ktorá si v prvom rade vyžaduje vynaloženie nákladov na jej kompletnú údržbu, a pokiaľ by sa mali vynakladať ešte ďalšie náklady na jej rozdelenie, tak tieto by spolu presahovali hodnotu samotného rodinného domu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozdelenie veci nie je dobre možné a preto prichádza do úvahy prikázanie nehnuteľnosti jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu, čo bol aj s poukazom na vyjadrenia účastníkov konania primárny spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, keďže obaja mali záujem na prikázaní nehnuteľností do ich vlastníctva. Pri tomto spôsobe vyporiadania je podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné prihliadať nielen na veľkosť podielov, ktorá v tomto prípade favorizuje žalobcu, keďže tento je väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľností (2/3-iny), ale aj na účelné využitie nehnuteľnosti a na prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pokiaľ ide o účelné využitie nehnuteľnosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca prejavil záujem využívať nehnuteľnosti na rekreačné účely s tým, že chce do nich investovať, pretože tieto chátrajú a potrebujú nevyhnutnú údržbu. Na druhej strane žalovaná svoj záujem o nehnuteľnosti odôvodňovala potrebou využívať ich na bývanie. Poukázal na to, že v rámci dokazovania zistil, že obaja účastníci v čase začatia súdneho sporu mali bytovú otázku vyriešenú, keďže žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX v kat. úz. R. a aj žalovaná bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX v kat. úz. M., avšak v priebehu konania tento darovala vnukovi Y. V. s tým, že chce stráviť zvyšok života na T.. Toto konanie žalovanej súd prvej inštancie považoval za účelové s cieľom dosiahnuť rozhodnutie súdu v jej prospech, a preto na takéto dôvody neprihliadol, keďže boli iba umelo vytvorené počas súdneho konania. Poukázal na to, že s takýmto postojom žalovanej súvisí aj prihlásenie sa žalovanej k trvalému pobytu do obce T. dňa 19.5.2014 a to tesne po tom, ako obdržala od žalobcu pokus o mimosúdnu pokonávku zo dňa 14.5.2014. Tiež z odborného odhadu znalca Ing. Vičana zo dňa 26.4.2014 vyplýva, že v tom čase nehnuteľnosti boli dlhodobo neužívané bez výkonu minimálnej údržby a starostlivosti a aj fotodokumentácia k tomuto odhadu svedčí o tom, že žalovaná rodinný dom na bývanie v tom čase nevyužívala a nikto sa o nehnuteľnosti nestaral. Zohľadnil, že svoj záujem začala žalovaná prejavovať po výzve žalobcu na mimosúdnu dohodu. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že nehnuteľnosti je potrebné prikázať za primeranú náhradu žalobcovi, u ktorého sú aj vzhľadom na jeho vek väčšie predpoklady na ich účelné využitie, a preto súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné nehnuteľnosti špecifikované vo výrokovej časti rozsudku prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorého zaviazal zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 4.033,33 eura vychádzajúc z odborného odhadu znalca Ing. Vičana, podľa ktorého predstavuje hodnota nehnuteľnosti sumu 12.100 eur a teda 1/3-ina z tejto sumy je 4.033,33 eura, pričom obaja účastníci sa v priebehu konania zhodli, že budú rešpektovať cenu nehnuteľnosti podľa tohto odhadu a nebolo nutné zisťovať cenu ďalším znaleckým dokazovaním. Súd prvej inštancie sa vyjadril, aj k údajnému násilnému správaniu sa žalobcu voči spoluvlastníčke nehnuteľnosti, ktoré malo spočívať v tom, že jeho pričinením ako aj pričinením jeho otca sa viacero svedkov nedostavilo na pojednávanie a žalobca mal navštíviť žalovanú a spýtať sa jej, či sa tam nebojí bývať. V tejto súvislosti uviedol, že ide len o ničím preukázané tvrdenia žalovanej, ktoré uviedla v záverečnom stanovisku právna zástupkyňa žalovanej bez toho, aby bola protistrane daná možnosť vyjadriť sa k tomuto tvrdeniu. Podľa názoru súdu prvej inštancie ide len o účelové tvrdenie, ktoré malo ovplyvniť rozhodovanie súdu, preto na takéto ničím nepreukázané tvrdenie neprihliadol.

3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie tiež uviedol, že v priebehu konania sa žalovaná vzájomným návrhom domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou stavby pristavenej k rodinnému domu s. č. XXX ako aj samostatnej stavby na parc. č. 136/2. Uvedený návrh žalovanej súd prvej inštancie ako nedôvodný zamietol, pretože spoluvlastnícke vzťahy účastníkov konania jednoznačne vyplývajú zo zápisu na LV č. XX a žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie ňou tvrdených skutočností, najmä v tom, že uvedenú prístavbu k domu ako aj samostatnú stavbu vybudovala zo svojich výlučných finančných prostriedkov so súhlasom vtedajších vlastníkov nehnuteľností Y. a C. V.. Nepreukázala tiež uzavretie akejkoľvek dohody s nimi, na základe ktorej by investovala do ich nehnuteľnosti a následne sa aj spoluvlastnícky podieľala na týchto nehnuteľnostiach. Podľa záveru súdu prvej inštancie tvrdenia odporkyne neboli žiadnym spôsobom preukázané tak, ako to vyžaduje ust. § 120 ods. 1 OSP a okrem toho pokiaľ aj žalovaná nejakým spôsobom prispela na prístavbu domu alebo prestavbu komory, tak

investovala do cudzích nehnuteľností, pretože táto prístavba nemôže byť samostatnou stavbou ale ide iba o súčasť pôvodného rodinného domu a teda patrila spoluvlastníkom Y. a C. V..

4. V dôvodoch rozhodnutia tiež uviedol, že na pojednávaní dňa 20.10.2015 žalobca uplatnil voči žalovanej náhradu vo výške 15 eur podľa § 147a OSP z toho dôvodu, že žalovaná sa nezúčastnila pojednávania a svoju neúčasť včas neospravedlnila. Podľa názoru súdu prvej inštancie v tomto prípade žalobcovi náhradu nebolo možné priznať, pretože žalovaná bola na lekárskom ošetrení vo večerných hodinách dňa 19.10.2015 (č. l. 233) a pre chrípku sa nemohla dostaviť na pojednávanie, ktorú skutočnosť okamžite súdu oznamovala mailom, avšak do začiatku pojednávania uvedené ospravedlnenie nebolo doručené pojednávajúcemu sudcovi, keďže v ten deň na tunajšom súde bola porucha na technických zariadeniach, ktorá neumožňovala otvorenie mailovej korešpondencie. Z uvedeného dôvodu vychádzal z toho záveru, že žalovaná včas resp. v najkratšom možnom čase ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, preto použitie ust. § 147a ods. 1 OSP, by bolo v tomto prípade neprimerane tvrdé.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 150 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, keďže jeho návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v celom rozsahu vyhovené, nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

6. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote do výroku o trovách konania odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a bola mu priznaná plná náhrada trov konania. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, a takéto rozhodnutie považoval za neprimerane tvrdé v jeho neprospech, pretože žalobca sa snažil so žalovanou dohodnúť a predísť súdnemu sporu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaná svojím postojom úplne ignorovala skutočný a právny stav, keď nerešpektovala, resp. nebola ochotná rešpektovať žalobcov 2/3 spoluvlastnícky podiel na spoločnej veci a v rámci jej vyjadrenia sa domáhala 1 spoluvlastníckeho podielu, to znamená, že svojím postojom prinútila žalobcu vec riešiť súdnou cestou. Žalobca poukázal na to, že za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd nezaviazal žalovanú nahradiť trovy konania, nemožno považovať jej postoj k vyporiadaniu, a to aj z toho dôvodu, že v priebehu konania podala vzájomný návrh na určenie, že je výlučnou vlastníčkou stavby, pristavenej k rodinnému domu súp. č. XXX, ako aj samotnej stavby na parc. č. 136/2. Žalobca uviedol, že nevidí žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa preto, aby musel znášať všetky náklady súdneho konania a žalovaná nemusela niesť žiadnu zodpovednosť za výsledok súdneho sporu.

7. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie vo veci samej žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX ako parc. č. 136/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2, parc. č. 137 zast. plochy a nádvoria o výmere 142 m2, parc. č. 138/2 zast. plochy a nádvoria o výmere 311 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 137 do výlučného vlastníctva žalovanej. Navrhla, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 8.066,66 eura, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a určil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou stavby pristavenej k rodinnému domu súpisné číslo XXX, stojacej na pozemku parcelné číslo XXX a samostatnej stavby postavenej na pozemku parcelné číslo 136/2, zapísaných na LV č. XX, katastrálne územie T.. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania v sume 1.364,66 eura. V podanom odvolaní poukázala na skutočnosť, že ak by bol súd prikázal nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, bola by žalovaná ochotná vyplatiť žalobcovi všeobecnú cenu nehnuteľností, určenú uvedeným odhadom vo výške jeho podielu v sume 8.066,66 eura, teda bez ohľadu na to, čo sama do nehnuteľnosti vložila a je predmetom vzájomného návrhu. Uviedla, že finančné prostriedky uložila do úschovy pre tento účel jej dcéra. Žalovaná vo svojom odvolaní poukázala tiež na arogantné a roky pretrvávajúce nevhodné správanie žalobcu, ktoré spočíva v tom, že zamedzil prístup do väčšiny častí nehnuteľností. Uvedená skutočnosť bola v konaní nesporne preukázané - aj pri ohliadke vykonanej súdom a znalcom, pretože žalobca odomykal všetky priestory k nehnuteľnostiam okrem izby žalovanej. Len k tej jej nezamedzil prístup. Žalovaná namietala, že súd sa vôbec nezaoberal dokazovaním, ktoré sa týkalo znehodnovernenia tvrdení žalobcu o tom, kedy bola prístavba k domu a samostatná stavba na pozemku parc. č. 136/2 vybudovaná, o tom, že ich nemohol stavať ani financovať jeho otec a o tom, že jeho tvrdenia sú účelové a dôkazy ním predložené sú falšované, keďže ide o doklady zo stavby rodinného domu jeho rodičov v R. 8. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná nešpecifikovala, v čom vidí nepodloženosť hodnotenia súdu ohľadom jej nakladania so svojím

majetkom, ktorého sa preukázateľne bezodplatne zbavila v priebehu tohto súdneho sporu a následne argumentovala svojou naliehavou potrebou bývania v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Poukázal na to, že v časti vzájomného návrhu žalovanej na určenie vlastníctva bolo podľa jeho názoru jednoznačne preukázané, že takáto určovacia žaloba v tomto prípade nemôže obstáť. Žalovaná sa však nielenže vôbec nedomáhala svojho údajného majetku v rámci vydržacej doby, ale bola aj účastníčkou dvoch dedičských konaní, predmetom ktorých bolo aj prejednanie tohto majetku. Ani v jednom konaní si svoj údajný vlastnícky nárok neprezentovala. Taktiež žalovaná nepredložila ani jeden hodnoverný dôkaz o tom, že prístavbu skutočne pred vyše 40 rokmi financovala, navyše za jej vtedajšej situácie, kedy ako sa preukázalo, odišla s deťmi od muža k svojim rodičom. Bránil sa tým, že nie on falšoval dôkazy v tomto konaní, ale práve žalovaná, ktorá súdu predložila čestné prehlásenie s podpismi obyvateľov obec T., ktorí potvrdili žalobcovi, že oni nevedia o ničom, čo bolo napísané v tomto čestnom prehlásení.

9. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že správnosť rozhodnutia vidí v správnom vyhodnotení sociálneho postavenie žalovanej, ale aj v tom, že sa nepreukázalo tvrdenie žalobcu o tom, že sa žalovaná nechcela dohodnúť. Poukázala na to, že v konaní bolo preukázané, že sa osobne účastníci stretli, avšak obaja nehnuteľnosť chceli vyporiadať do svojho výlučného vlastníctva, každý zo svojich dôvodov, ktoré napokon viedli k tomuto konaniu. Uviedla, že má na nehnuteľnosť morálne právo, pretože sa so svojou sestrou - matkou žalobcu pred jej smrťou na obsahu vyporiadania dohodli v rozsahu ako žalovaná uplatňuje v tomto konaní, a že sa tak dohodli preto, lebo sa žalovaná v dedičskom konaní po otcovi Y. V. v prospech matky žalobcu bezodplatne vzdala všetkých ostatných nehnuteľností, z dôvodu, že mala jej prísľub vyporiadania predmetného domu v prospech žalovanej aj s ohľadom na skutočné vlastnícke právo žalovanej k prístavbe a drobnej stavbe.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP) viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo veci samej vecne správne, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, týkajúcich sa zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania nehnuteľností do výlučného vlastníctva navrhovateľa, vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel, ako aj vo výroku, ktorým súd vzájomný návrh odporkyne zamietol podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Vo výroku o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 389 ods. 1 písm. a/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v tejto časti pre nedostatok dôvodov.

11. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal dňa 24.11.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že skutkové závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Správne súd prvej inštancie postupoval, keď sa najskôr zaoberal možnosťou reálnej deľby sporných nehnuteľností a prijal správny záver v tom, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je z dôvodov uvedených v rozhodnutí možná. Následne po zistení, že obe strany sporu majú záujem o prikázanie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva správne zohľadnil veľkosť spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam a účelnosť využitia veci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľností, pričom v konaní bolo preukázané, že ani jeden zo spoluvlastníkov nebol odkázaný využívať sporné nehnuteľnosti na bývanie. Správne súd prvej inštancie zohľadnil, že žalovaná potom, čo zistila záujem žalobcu vyporiadať podielové spoluvlastníctvo sa darovacou zmluvou zbavila domovej nehnuteľnosti, v ktorej bývala, a to zrejme účelovo, dosiahnuť výhodnejšie postavenie v tomto

spore. Rovnako správne súd prvého stupňa posúdil vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou sa domáhala určenia vlastníckeho práva k stavbe pristavenej k rodinnému domu súp. č. XXX a. k samostatnej stavbe na parc. č. 136/2 v kat. úz. T.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere nebolo možné vzájomnej žalobe vyhovieť, pretože žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Ako konštatoval súd prvej inštancie tvrdenia žalovanej ohľadne vlastníctva prístavby a samostatnej stavby prednesené až v rámci tohto konania sú nehodnoverné a neboli podporené dôkazmi, ktoré by dosvedčovali pravdivosť týchto tvrdení. Súd prvej inštancie preto aj v časti, v ktorej vzájomnú žalobcu žalovanej zamietol, správne vec skutkovo aj právne posúdil.

13. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodne podané. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania opomenul zohľadniť, že predmetom konania nebolo iba zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ale aj vzájomná žaloba žalovanej na určenie vlastníckeho práva, v ktorej časti bol žalobca úspešný. V tomto smere v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentujú dôvody, ktoré viedli súd v konaní úspešnému žalobcovi trovy konania nepriznať. Vo vzťahu k trovám konania v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď s poukazom na sociálnu situáciu žalovanej úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Pri použití ust. § 150 ods. 1 OSP súd bol povinný zaoberať sa sociálnou situáciou oboch strán sporu, teda nielen žalovanej ale aj žalobcu a v rozhodnutí sa vyporiadať s tým, či sa takýmto rozhodnutím neprimerane s ohľadom na sociálnu situáciu žalobcu nezasiahne do jeho práv. Iba po zistení týchto skutočností mohol prijať záver, či neodporuje princípu spravodlivosti súdneho konania, keď trovy tohto konania ponesie výlučne žalobca, ktorý bol v konaní plne úspešný.

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .