Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-114-2016.pdf
PDF · 116.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/114/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci žalobcov v rade 1/ U. S., nar. X.XX.XXXX, bytom A., G. V. XXX, 2/ J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., G. V. XXX, 3/ K. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom A., L. XXX a v rade 4/ T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. - G. Q., Q. XXXX/X, navrhovatelia v rade 1/ až 4/ zastúpení JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, Advokátska kancelária, ul. Mierová 1725, Čadca, proti žalovaným v rade 1/ N. T., nar. X.X.XXXX, bytom A., G. V. XXX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Mgr. Dr. Anton Kušnír, ul. J.Reka 13, Žilina, IČO: 31 074 863, 2/ R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Zákopčie č. 433, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Mgr. Dr. Antonom Kušnírom, ul. J.Reka 13, Žilina, 3/ Y. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Uhřice 29, ČR, 4/ E. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Kojátky 15, ČR, 5/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, Č., 6/ U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX a v rade 7/ K. C., nar. X.X.XXXX, bytom H. XX, Č., v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žalovaní v rade 1/ až 7/ m a j ú voči žalobcom v rade 1/ až 4/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom došlým súdu dňa 6.5.2016 sa žalobcovia v rade 1/ až 4/ domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel 1/6-iny na parcele KN-E č. XXXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 4288 m2 zapísané na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 16/96-ín na parcele KN-E č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere 61328 m2 zapísané na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 16/96-ín na parcele KN-E č. XXXXX
- trvalé trávne porasty o výmere 661 m2 zapísané na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 16/96-ín na parcele KN-E č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere 1505 m2 zapísané na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/6-ina na parcele KN-E č. XXXXX - orná pôda o výmere 2135 m2 zapísaná na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 16/96-ín na parcele KN-E č. XXXXX - lesné pozemky o výmere 1453 m2 zapísaná na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 16/96-ín na parcele KN-E č. XXXXX - trvalé trávne porasty o výmere 856 m2 zapísaná na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel 16/96-ín na parcele KN-E č. XXXXX
- trvalé trávne porasty o výmere 1997 m2 zapísaná na LV č. XXXX, ktoré sú vedené Okresným úradom Č. - Katastrálnym odborom pre katastrálne územie A., I. A., okres Č. patria do dedičstva po E. C., rod. T., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom Z. XX. Zároveň sa domáhali, aby žalovaní v rade 1/ až 7/ boli zaviazaní zaplatiť im trovy konania.
2. V žalobnom návrhu tvrdili skutočnosti, že dňa 12.10.2015 notárskou zápisnicou na základe vyhlásenia o vydržaní sa žalovaný v rade 1/ N. T. stal podielovým spoluvlastníkom v podiele 16/96-ín okrem iných i parciel, ktoré sú predmetom tohto konania. V uvedených listoch vlastníctva sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci. Žalovaný v rade 1/ v uvedenej notárskej zápisnici vyhlásil, že vlastnícke
právo k uvedeným pozemkom nadobudol v roku 2007 ústnym darom od svojej matky R. T., ktorá predmetné nehnuteľnosti nadobudla kúpou v roku 1989 na základe nezachovaných zmlúv od podielovej spoluvlastníčky E. C., C.. T.. V notárskej zápisnici je uvedené, že zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam neboli vyhotovené v zákonnom predpísanej forme, z ktorého dôvodu neboli registrované príslušným štátnym orgánom a tým nedošlo ani k zmene vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľnosti. Ako žalovaného v rade 1/ označujú N. T., ktorý nadobudol spoluvlastnícke podiely titulom vyššie uvedenej notárskej zápisnice, ako žalovanú v rade 2/ jeho matku R. T., od ktorej N. T. mal nadobudnú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby a ako žalovaných v rade 3/ až 7/ označil všetkých zákonných dedičov po E. C., C.. T.. Nakoľko zmluvy medzi žalovanou v rade 2/ R. T. E. E. C. v roku 1989 neboli uzatvorené v zákonom predpísanej písomnej forme je tento úkon potrebné považovať za absolútne neplatný. Za absolútne neplatný právny úkon je potrebné považovať i ústnu darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným v rade 1/ a jeho matkou E. T., pretože sa jedná o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, pri ktorej vyžaduje zákon písomnú formu. Predmetná kúpna zmluva medzi žalovanou v rade 2/ R. T. E. E. C. je absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný v rade 1/ nemohol sporné nehnuteľnosti nadobudnúť od svojej matky, pretože táto v roku 2007 uvedené nehnuteľnosti reálne nevlastnila. Pokiaľ by aj žalovaný v rade 1/ síce nezákonným spôsobom nadobudol sporné nehnuteľnosti v roku 2007 ako sám vyhlásil, nebola dodržaná zákonom stanovená 10-ročná vydržiaca doba, ktorá sa vyžaduje pri nehnuteľnostiach a z toho dôvodu žalovaný v rade 1/ nemohol predmetnú parcelu vydržať. Žalovaný v rade 1/ sa nespráva ako oprávnený držiteľ, pretože parcelu, ktorá je predmetom tohto sporu reálne neužíva, neobhospodaruje, nevykonáva tzv. priame panstvo na ňom. Svoje spoluvlastnícke právo nevyužíval, pretože v danom prípade sa jedná o pozemky a to lesné pozemky a orné pozemky, ktoré užívali Lesy SR a družstvo na A.. E. C. ako scudzovateľka predmetných nehnuteľnosti bola len podielovým spoluvlastníkom a nadobúdateľka R. T., resp. reálne nadobúdateľom je žalovaný v rade 1/ N.Á. T., pretože ešte v roku 2015 na listoch vlastníctva bola zapísaná pani E. C. a nie matka žalovaného v rade 1/ R. T.. Teda v prípade N. T. a jeho matky R. T. sa vo vzťahu k scudziteľke nejednalo o osobu blízku v zmysle § 116 a 117 Obč. zák. a z toho dôvodu boli dedičia po E. C. povinní ponúknuť svoje spoluvlastnícke podiely k parcelám, ktoré sú predmetom tohto konania v rámci predkupného práva ostatným spoluvlastníkom. Uviedli, že majú naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, pričom pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie či podaná žaloba je vhodný (účinný) a správne zvolený procesný nástroj ochrany žalobcovho práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam evidovaný v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu. Vo všeobecnosti pritom platí, že pozitívne určenie vlastníckeho práva (to je, že žalobca je vlastníkom) má prednosť pred negatívnym určením (to je, že žalovaný nie je vlastníkom), lebo z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne kto je skutočným vlastníkom. Možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Pred vydaním osvedčenia o držbe nehnuteľnosti podľa Zákona č. 293/1992 Zb. má dotknutý vlastník (spoluvlastník) naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, že u žalovaného nie sú splnené podmienky pre vydanie tohto osvedčenia. Majú za to, že osvedčenie o vydržaní k predmetným nehnuteľnostiam nemalo byť vydané, pretože kúpna zmluva uzatvorená medzi E. C. ako predávajúcou a žalovanou v rade 2/. R. T. ako kupujúcou uzatvorená v roku 1989 a darovacia zmluva uzatvorená medzi žalovanou v rade 2/ R. T. ako darkyňou a žalovaným v rade 1/ N. T. ako obdarovaným uzatvorená v roku 2007 k sporným nehnuteľnostiam sú neplatné. Keďže obe vyššie uvedené právne úkony sú neplatné tak naďalej spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v spoluvlastníkom podiele 16/96-ín je Anna C., C.. T.. Na takomto určení majú naliehavý právny záujem, pretože nimi bolo v podstate obídené ich predkupné právo. Preto sa domáhajú určenia, že žalované nehnuteľnosti naďalej patria do dedičstva po poručiteľke E. C., C.. T.. Ako dôkaz žalobcovia označili notársku zápisnicu N 251/2015, Nz 35544/2015, NCRIs 36326/2015 zo dňa 12.10.2015, čiastočný výpis z LV č. XXXX (č.l. 11), čiastočný výpis z LV č. XXXX (č.l. 12), čiastočný výpis z LV č. XXXX (č.l. 13), čiastočný výpis z LV č. XXXX (č.l. 14), čiastočný výpis z LV č. XXXX (č.l. 15), čiastočný výpis z LV č. XXXX (č.l. 16), čiastočný výpis z LV č. XXXX (č.l. 17), čiastočný výpis z LV č. XXXX (č.l. 18), čiastočný výpis z LV č. XXXX.
3. Žalovaná v rade 5/ sa k žalobnému návrhu písomne vyjadrila dňa 13.10.2016. Vo svojom vyjadrení uviedla, že všetky záležitosti čo sa týka pozostalosti po matke E. C. vybavovala jej sestra Y. Q.. K pozostalosti ona nebola prizvaná. Od syna Y. Q. H. jej prišla SMS správa, že všetci súrodenci sa máme u nich doma zísť dňa 12.10.2015, kde príde notárka zo Slovenska a dá nám k podpísaniu papiere, ktoré dajú matkine záležitosti do poriadku. Tam sme boli uistení, že je všetko v poriadku a išli sme overiť podpisy na obecný úrad. Potom odišli domov s tým, že im dokumenty dodajú, no žiadne dokumenty neobdržali. Po zistení skutočnosti nesúhlasí s vydaním pozemku pánovi T..
4. Žalovaný v rade 6/ U. C. sa písomne vyjadril k žalobnému návrhu podaním došlým súdu dňa 13.10.2016 (č.l. 31) a to v rovnakom znení ako žalovaná v rade 5/.
5. Žalovaná v rade 4/ sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním došlým súdu dňa 14.10.2016 v rovnakom znení ako žalovaní v rade 5/, 6/.
6. Rovnako aj žalovaná v rade 7/.
7. Žalovaní v rade 1/, 2/ právne zastúpení Mgr. Dr. Antonom Kušnírom sa k žalobnému návrhu písomne vyjadrili dňa 18.10.2016 (č.l. 34, 35). V uvedenom vyjadrení uvádzajú, že žalobu považujú v celom rozsahu za nedôvodnú a uplatnený nárok žalobcov neuznávajú v celom rozsahu. Poukázali na to, že žalovaní v rade 1/, 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi na označených listoch vlastníctva. Žalovaný v rade 1/ nadobudol sporné podiely na nehnuteľnostiach darom v roku 2007 od svojej matky R. T. a spolu s ňou v súlade s § 134 ods.1, 3 Obč. zák. právnym titulom vydržania podľa N 251/2015, Nz 35544/2015. Sporné nehnuteľnosti nadobudla v roku 1989 žalovaná v rade 2/ od E. C., ktorá bola veľmi blízkou rodinnou priateľkou jej matky U. R.. Po smrti E. C. sa žalovaným v rade 1/, 2/ a žalovaní v rade 3/ až 7/ dohodli, že je potrebné vykonať právne úkony týkajúce sa sporných nehnuteľnosti tak, aby bolo s konečnou platnosťou vlastnícke právo zapísanú na žalovanú v rade 1/, resp. žalovaného v rade 2/, nakoľko boli svojou matkou ešte za jej života uzrozumení, že sporné nehnuteľnosti previedla na žalovanú v rade 2/ dcéru jej priateľky U. R., ktorá bola zároveň aj spoluvlastníčka sporných nehnuteľností. Uvedené osoby bývali v blízkosti spolu na A.. Mali vzťah už od detských rokov a aj neskôr po výdaji E. C. E. U. R. sa často na Zákopčí stretávali celé ich rodiny ako blízke osoby. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodná vlastníčka E. C. bola až do svojej smrti blízkou osobou Jane T. a aj jej matke U. R.. Žalovaní v rade 1/ až 7/ zhodne považujú nadobudnutie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam žalovaným v rade 1/ za nesporné, z čoho je dôvodne predpokladať, že ani po žalobou navrhovanom určení sa nezmení právne postavenie žalobcov, pretože právni nástupcovia po poručiteľke E. C., ktorí by nastúpili po prípadnom vykonaní dodatočného dedičstva, ktorého predmetom by sa stali sporné nehnuteľnosti, sú viazaní prejavom vôle poručiteľky, o ktorom nemajú ani do dnes pochybnosti. Žalobe chýba zásadná náležitosť určovacej žaloby a to naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože ani potom čo by súd vyhovel žalobe sa postavenie žalobcov nezmení. Nezastavajú názor žalobcov, že právny úkon - prevod nehnuteľnosti medzi E. C. E. R. T. trpí absolútnou neplatnosťou právneho úkonu - absenciou listinnej kúpnej zmluvy, čo absencia listinnej kúpnej zmluvy ešte neznamená, že uvedený právny úkon nebol vykonaný v predpísanej forme. Ide len o stav pri nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným v rade 1/ notárskou zápisnicou, kedy bolo konštatované, že uvedená listina sa nezachovala, avšak všetky dotknuté osoby nemali žiadnu pochybnosť o prevode vlastníctva. Rovnako aj žalobca v rade 1/ nadobudol vlastnícke právo k podielom na sporných nehnuteľnostiach, rovnako na základe nezachovaných zmlúv, avšak na rozdiel od tejto prejednávanej veci nikdy sa nepreukázal súhlasom právnych nástupcov vlastníkov, ktorí boli platne zapísaní na listoch vlastníctva v čase nadobudnutia jeho podielov tvrdeným vydržaním. Z tohto dôvodu žiadali, aby súd žalobný návrh zamietol. Ako dôkaz žiadali vykonať výsluch svedkyne U. R..
8. Žalobcovia v rade 1/ až 4/ sa k vyjadreniu žalovaných v rade 1/ až 2/, 4/, 5/, 6/, 7/ písomne vyjadrili dňa 2.12.2016. Vo svojom vyjadrení uviedli, že nadobudnutie sporných nehnuteľností tak ako to opisujú žalovaní v rade 1/, 2/ je nanajvýš podozrivé, čo umocňuje i to, že k dnešnému dňu sa nezachovala žiadna kúpnopredajná zmluva medzi E. C. a žalovanou v rade 1/, 2/. Ani jeden z dedičov po E. C. vo svojom vyjadrení nepotvrdil, že by žalovaná v rade 2/ bola blízkou rodinnou príbuznou a preto nie je možné, aby zomrela E. C. a svoj spoluvlastnícky podiel previedla na tretiu osobu bez toho, aby svoj spoluvlastnícky podiel ponúkla v rámci zákonného predkupného práva ostatným spoluvlastníkom. Ak by deti pani C. vedeli o vôli svojej matky prenechať sporné nehnuteľnosti žalovanej v rade 2/ vo svojom vyjadrení by to uviedli a s prenechaním sporných nehnuteľností žalovanému v rade 2/ by súhlasili. Toto
sa však nestalo. Majú za to, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po E. C.. Oprávneným dedičom nie je známa vôľa ich matky prenechať sporné nehnuteľnosti žalovaným v rade 1/, 2/.
9. Žalobcovia sa k žalobnému návrhu písomne vyjadrili aj dňa 18.1.2017 (č.l. 42 až 46). Vo svojom vyjadrení uviedli, že E. C. E. U. R. neboli príbuzné ani blízke osoby, tak ako to má na mysli ustanovenie § 116 Obč. zák. a preto ich fiktívne ústne prevody nehnuteľností nepoužívajú podľa zákonného ustanovenia právnu ochranu v tom texte predkupného práva podľa § 140 Obč. zák. Uviedli, že majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm.c) CSP. Oni ako žalobcovia, teda niektorí spoluvlastníci zapísaní na viacerých listoch vlastníctva vedených pre k.ú. A., ktorých je predkupné právo dotknuté, nemajú záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, ktorý patrí do dedičstva po E. C., ale podanou žalobou majú za cieľ zabrániť tretej osobe N. T. vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu s nimi na viacerých listoch vlastníctva vedených pre k.ú. A. presne špecifikovaných v žalobe. Ako žalobcovia teda oprávnení sú dotknutí v porušení predkupného práva a preto môžu podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm.c) CSP. Majú za to, že sa môžu domáhať, aby súd určil, že viaceré zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov medzi vyššie citovanými osobami sú v rozpore s ustanovením § 140 Obč. zák., teda neplatné, čím by sa vrátili právne pomery k veci do stavu existujúceho pred prevodom podielu na tretiu osobu N. T.. Majú za to, že relatívnej neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu uvedeného v § 140 Obč. zák. sa domohli tým, že všetkým žalovaným bola doručená žaloba a týmto sa dovolali neplatnosti u prevádzateľov R. T. ako i všetkých dedičov po E. C., žalovaných v rade 3/ až 7/ ako i u nadobúdateľa N. T.. Ako žalobcovia si uvedomujú, že ak povinná osoba vec scudzí bez toho, aby ju ponúkla oprávnenému nemá to za následok automaticky absolútnu neplatnosť zmluvy, na ktorom základe nadobúdateľ vec získal, ale oprávnený má možnosť sa domáhať relatívnej neplatnosti tejto zmluvy alebo sa domáhať po nadobúdateľovi, aby mu vec ponúkol na kúpu podľa § 603 ods.3 Obč. zák. Podľa citovaného sa teda ako dotknutí podieloví spoluvlastníci rozhodli, že budú žalobu formulovať tak, že sa budú dovolávať relatívnej neplatnosti uzatvorených zmlúv podľa § 40 a) Obč. zák. Nepristúpili, resp. nevyužili druhú možnosť, aby im žalovaný v rade 1/ ponúkol vec na kúpu podľa § 603 ods.3 Obč. zák. Majú za to, že vyhovením ich žalobe súd odstráni neistotu ich právneho postavenia, pretože ich postavenie ako žalobcov je ohrozené, keď spoluvlastníkom je N. T., ktorý má úplne iné zámery s nehnuteľnosťou ako oni. Nimi podaná určovacia žaloba vytvorí pevný základ medzi spoluvlastníkmi a tak naplní svoj preventívny charakter a cieľ zabrániť prístupu ďalších spoluvlastníkov do sporných nehnuteľností. Teda zabráni ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi. Ak sa má určovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy.
10. Na pojednávaní dňa 27.1.2017 právny zástupca žalobcov v rade 1/ až 4/ uviedol, že aktívna legitimácia žalobcov v rade 1/ až 4/ je v tom, že títo sú podieloví spoluvlastníci a majú záujem na tom, aby žalovaný v rade 1/ nevystupoval ako podielový spoluvlastníkom spolu s nimi v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania, nakoľko majú obavu, že žalovaný v rade 1/ svoje spoluvlastnícke podiely prevedie na inú osobu, prípadne začne nehnuteľnosti drancovať a teda majú za to, že na strane žalobcov je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
11. Právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/, 2/ uviedla, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach. Poukázala na to, že nie je naliehavý právny záujem na požadovanom určení a taktiež poukázala na to, že žalobcovia v rade 1/ až 4/ nie sú v konaní aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po E. C., C.. T., nakoľko nie sú právnymi nástupcami po poručiteľke.
12. Predmetom konania je žaloba žalobcov v rade 1/ až 4/, o určenie, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania patria do dedičstva po poručiteľke E. C., C.. T., nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom Z. XX.
13. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Ak je viac dedičov v čase od smrti poručiteľa do rozhodnutia o dedičstve sú považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva a v sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú práv a povinností patriacich do dedičstva, majú postavenie nerozlučných spoločníkov. Rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva sa preto musí vzťahovať na všetkých dedičov.
14. Podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR.
15. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stáť sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.
16. Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája (§ 2 ods.1 Obč. zák.).
17. Podľa § 460 Obč. zák. sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia sú: a) smrť fyzickej osoby, b) existencia dedičstva, c) spôsobilý dedič.
18. Podľa § 75 ods.1 CSP na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.
19. Podľa § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.
20. Podľa § 77 ods.1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich patrí i pre ostatných.
21. O spoločné práva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných, sa jedná vtedy, ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide nedeliteľnej povahy. Tak je tomu napríklad v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patriaceho viacerým podielovým spoluvlastníkom, v konaní o neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov v konaní o popretie rodičovstva a podobne.
22. Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve je toto rozhodnutie súdu záväzné a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3Cdo/222/2010 poukázal na to, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.
23. Predmetná žaloba je žalobou určovacou.
24. Predpokladanom úspešnosti určovacej žaloby je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaný). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/192/2004).
25. Vecnú legitimáciu má zásadne ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva o ktoré v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie na naliehavom právnom záujme je dôvodom zamietnutia žaloby. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5Ncdo/15/2007 vyslovil právny názor, že určovací návrh spočívajúci v
tom, že vec hnuteľná alebo nehnuteľná patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu smrti môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka). Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. V prípade žaloby o určenie či vec patrí do dedičstva je súd oprávnený vyhodnocovať či tí, ktorí sa obrátili na súd s takouto určovacou žalobou sú v konečnom dôsledku dedičia poručiteľa.
26.Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (existencie tvrdenia práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (viď rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/205/2009). Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný (viď uznesenie ÚS SR III ÚS 517/2011-9).
27. Určenia, že vec hnuteľná alebo nehnuteľná patrí do dedičstva po poručiteľovi (či ju poručiteľ vlastnil v deň svojej smrti), je oprávnený (vecne legitimovaný) požadovať len ten, koho práv alebo povinností (jeho právnej sféry) sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom prípadne jeho právnym nástupcom . V tomto konaní žalobcovia v rade 1/ až 4/ nepreukázali, že sú právnymi nástupcami po poručiteľke a teda títo nie sú ani aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, nakoľko takéhoto určenia sa môže domáhať len dedič. Preto súd žalobný návrh zamietol.
28. Podľa rozhodnutia R 45/2003 ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania), nemôže súd pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť.
29. Ako už bolo uvedené vyššie aktívne vecne legitimovaný na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi je jedine dedič poručiteľa a žalobcovia v rade 1/ až 4/ súdu nepreukázali, že sú právnymi nástupcami - dedičmi po poručiteľke, preto súd dospel k záveru, že nie sú aktívne vecne legitimovaní a žalobný návrh žalobcov v rade 1/ až 4/ pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietol.
30. Na pojednávaní dňa 27.1.2017 právny zástupca žalobcov v rade 1/ až 4/ ústne do zápisnice žiadal, aby súd konanie zastavil voči žalovaným v rade 4/, 5/, 6/, 7/ a aby ich do konania pripustil ako žalobcov v rade 5/, 6/, 7/, 8/.
31. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
32. Podľa § 145 ods.2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
33. Podľa § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
34. Podľa § 123 ods.1, 2 CSP
(1) Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie a ak to z povahy veci vyplýva aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
35. Podľa § 125 ods.1, 2, 3 CSP
(1) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
(2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe, ale bez autorizácie alebo osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do 10 dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
36. Z ustanovenia § 125 CSP a v spojení s § 123 ods.2 CSP jednoznačne vyplýva, že podanie vo veci samej, ktorým je aj späťvzatie žaloby(vrátane čiastočného späťvzatia- v danom prípade voči žalovaným v rade 5/ až 8/), prípadne zmenu návrhu čo sa týka okruhu účastníkov možno urobiť jedine písomne v listinnej alebo elektronickej podobe. Právny zástupca žalobcu urobil tento právny úkon na pojednávaní dňa 27.1.2017 ústne do zápisnice ( v snahe zabrániť zamietnutiu návrhu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v rade 1/ až 4) , pričom takúto formu podania ustanovenie § 125 ods.1 CSP vylučuje a preto súd na tento právny úkon právneho zástupcu žalobcov v rade 1/ až 4/ neprihliadal.
37. Súd zaviazal žalobcov v rade 1/ až 4/ k náhrade trov konania žalovaným v rade 1/ až 7/, nakoľko títo boli v konaní úspešní. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).