Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_36Cb-493-2015.pdf
PDF · 111.33 KB
No categories available
36Cb/493/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: SPP Distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: Jana Babicová - BaJanka, Mlynárska 4685/11, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 41152964, právne zastúpená: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Krížna 14, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 3.934,90 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.10.2015 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 3.934,90 eur spolu s úrokom z omeškania, špecifikovanom v petite žaloby ako aj náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že na odbernom mieste žalovanej: Potraviny BaJanka, Cíferská 57, Hrnčiarovce nad Parnou, v období od 19.6.2013 do 27.3.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 3.934,90 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva Slovenskej Republiky č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému - faktúra č. 9000181152 zo dňa 12.6.2014, splatná dňa 26.6.2014, znejúca na sumu vo výške 3.934,90 eur. Žalobca listom vyzval žalovanú na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu vo vyššie uvedenom období v súlade s ust. § 82 ods. 1 Zákona o energetike. Žalovaná na výzvu nereagovala a faktúru za neoprávnený odber neuhradila..
2. Podľa § 267 ods. 3 CSP ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
3. Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel žalobe v plnom rozsahu a vydal dňa 6.4.2016 platobný rozkaz č.k. 36Cb/493/2015-22. Nakoľko žalovaná včas podala proti platobnému rozkazu odpor
s odôvodnením, súd v zmysle § 267 ods. 3 CSP uznesením č.k. 36Cb/493/2015-34 zo dňa 4.8.2016 platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
4. Žalovaná v odpore zo dňa 28.4.2016 (č.l. 23 spisu) uviedla, že nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, pričom žalobca nie je oprávnený od neho žiadať náhradu škody, ktorá mu reálne nikdy nevznikla. Žalovanej nebol známy žiadny neoprávnený odber plynu prostredníctvom plynomeru, a ani nič o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste nevedela a nevie. Nebola si vedomá žiadneho poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia, pričom nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami ktoré by jej umožňovali akúkoľvek manipuláciu so zariadením. Žalovaná sa domnieva, že meradlo plynu meralo hodnoty odobratého zemného plynu správne, a žalobca sa touto skutočnosťou mal zaoberať, a preukázateľne dokázať nefunkčnosť tohto meradla a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. V opačnom prípade je dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Nárok na náhradu škody je nedôvodný a neoprávnený, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu škody. Podľa § 82 ods. 2 zákona 251/2012 Z. z. „Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla.“ Ak by teda v danom prípade boli naplnené znaky definície neoprávneného odberu plynu podľa zákona, žalobca by na účely preukázania existencie nároku na náhradu škody musel v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona preukázať aj to, že mu škoda skutočne vznikla. Čo sa však nestalo. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že dotknuté meracie zariadenie nemeria hodnoty správne. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že žalobcovi vznikla škoda. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka platí, že podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je nespochybniteľné preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda musí byť skutočná a musí byť bez pochybností spôsobená práve porušením právnej povinnosti (nepostačuje existencia len domnelej škody). Samotná škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a teda ani právo na jej náhradu. Nepostačuje pritom keď príčinná súvislosť je len tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná zo strany žalobcu, ako nositeľa dôkazného bremena. Znalecký posudok predložený žalobcom nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia. Ako však vyplýva z vyššie uvedených skutočností, preukázanie poškodenia plomby nie je zároveň dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu a teda k vzniku škody.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.8.2016 (č.l. 40 spisu) k tvrdeniu žalovanej, že jej nebol známy neoprávnený odber plynu prostredníctvom plynomeru a nič o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste nevedela a nevie, uviedol, že kontrola odberného miesta bola dňa 27.3.2014 vykonaná na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní, nakoľko vzniklo podozrenie, že na predmetnom mieste dochádza k odberu plynomerom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Orgánmi činnými v trestnom konaní boli zaistené zoznamy, na ktorých boli uvedené osoby a miesta odberov, u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy na plynomeroch a falšovateľské náčinia a raznice. V zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike „Neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.“ Z vyššie citovaného ustanovenia priamo vyplýva, že za neoprávnený odber sa považuje odber vykonaný meradlom, na ktorom bol porušený aj jeden z jeho zabezpečovacích prvkov (plomba). Nie je teda podstatné, aký veľký zásah bol do meradla vykonaný, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu, alebo či zásah vykonaný do meradla sa jeho funkcie nedotkol. Zákon tu predpokladá, že v prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu, nakoľko nie je možné objektívne vylúčiť, že hodnoty ním namerané neboli cudzím zásahom manipulované. Žalobca si dovoľuje zjednodušenie uviesť, že v prípade porušenia zabezpečovacích prvkov meradla zákon z opatrnosti prezumuje nesprávnosť ním nameraných hodnôt. V zmysle ust. § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.“ Na základe uvedeného je právne irelevantné, či meradlo meralo správne. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním, resp. takýmto stavom, je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Žalovanej nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade
zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn, ktorý žalovaný odobral bolo potrebné určiť vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle zákona. Žalovaná mala na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3. V tomto prípade žalovaná uhrádzala zálohové platby, dodávateľ zemného plynu vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie neoprávneného odberu žalovanej. Nulová spotreba na faktúre resp. na vyúčtovaní je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona resp. vyhlášky. Žalovaná v čase neoprávneného odberu zemného plynu za spotrebovaný plyn neplatila (dodávateľ v týchto situáciách buď vystavuje žalovaným faktúry na sumu 0,00 €, prípadne vznikne preplatok, ktorý dodávateľ vráti odberateľovi). Žalovaná však plyn odoberala de facto zadarmo, čo malo za následok, že jeho konaním skutočne dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu. Majetok žalobcu sa v tomto prípade znížil o spotrebu zemného plynu žalovaného. Nakoľko medzi žalobcom a žalovanou neexistuje zmluvný vzťah je potrebné, aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. V tomto prípade boli riadne splnené predpoklady zodpovednosti za škodu žalovaného a tvrdenia žalovaného, že k škode nedošlo žalobca považuje za neopodstatnené. K námietkam žalovanej vo vzťahu k nesprávnej a nezákonnej aplikáciu právneho predpisu určujúceho výpočet škody žalobca uviedol, že v zmysle ust. § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike: „Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).“ Všeobecne záväzným právnym predpisom je v tomto prípade Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Meradlo sa nenachádzalo na verejne prístupnom mieste a kľúče od plynomeru mal iba vlastník nehnuteľnosti. Vzhľadom na okolnosti prípadu, stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle nebolo možné brať pre porušenie plomby do úvahy, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste prostredníctvom Vyhlášky, a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda v období odo dňa 19.6.2013 do 27.3.2014. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu vychádza z ust. § 1 Vyhlášky. Na základe uvedeného žalobca vyčíslil škodu na sumu vo výške 3.934,90 eur.
6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 31.10.2016 (č.l. 61 spisu) okrem iného uviedla, že aktívnu legitimáciu žalobcu považuje za spornú a nepreukázanú, pretože neoprávneným odberom podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE žalobcovi nemohla vzniknúť škoda predstavujúca množstvo plynu. Žalobca uvádza, že je prevádzkovateľom distribučnej siete a vykonáva distribúciu plynu, teda dopravu plynu odberateľom plynu. Rozlišujeme medzi vlastníctvom distribučnej siete a vlastníctvom plynu v distribučnej sieti. Plyn v distribučnej sieti vlastní 26 dodávateľom a 1 prevádzkovateľ distribučnej siete, spolu 27 subjektov.
7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.11.2016 (č.l. 84 spisu) uviedol, že pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak z akéhokoľvek dôvodu stanoveného v ust. § 15 ods. 6 Zákona o metrológii, zanikla platnosť úradného overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu ktorého takéto meradlo vykazuje teda nemôže vyfakturovať dodávateľ odberateľovi a toto množstvo ani nemôže byť žalobcom použité na určenie výšky škody v prípade neoprávneného odberu. Porušením plomby na meradle je možné s počítadlom meradla manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu a nie je teda zrejmé, či množstvo plynu spotrebovaného odberateľom, ktoré indikuje takto poškodený plynomer predstavuje alebo nepredstavuje aj daným odberateľom skutočné odobraté množstvo tohto plynu. Ak by teda žalovaná neodoberala plyn spôsobom, ktorý Zákon o energetike kvalifikuje ako neoprávnený a teda meradlo a jeho zabezpečenie by neboli poškodené, iba v takomto prípade by odobrala plyn, ktorý patril jeho dodávateľovi a tento by mu následne spotrebu v prípustnom množstve vyfakturoval. Keď je plyn v distribučnej sieti, je plynom patriacim distribútorovi, teda žalobcovi, plynom dodávateľa sa stáva až prípade, že je jeho množstvo odmerané určeným, teda správnym meradlom. V prípade, že platnosť merania zanikla, tento plyn nie je možné identifikovať ako plyn patriaci konkrétnemu dodávateľovi, keďže týchto dodávateľov je viacero. V prípade manipulácie s overovacou značkou na meradle a následnom zániku platnosti meradla, údaje z neho nesmú byť použité v obchodnom styku. V zmysle Zákona o metrológii v spojení so Zákonom o energetike dodávateľ fakturuje dodanie plynu na
základe údajov zistených z určeného meradla. Ak by dodávateľ vyfakturoval dodávku plynu na základe meradla, kt. zanikla platnosť overenia vystavuje sa riziku uloženia sankcie v zmysle prísl. ust. Zákona o metrológii. Porušením plomby počítadla je možné s týmto počítadlom manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu. Zaisťovacie zariadenie (plomba) bolo v tomto prípade poškodené a neplnilo svoj účel - manipulácia s číselníkom meradla bola možná.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s vyfakturovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, s výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, s montážnym listom meradla, so zápisom zo dňa 27.3.2014, znaleckým posudkom číslo 396/PL-2014, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
9. Obaja právny zástupcovia sporových strán zotrvali sa právnej argumentácii obsiahnutej v písomných podaniach každej so strán.
10. Z listiny označenej ako Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (č.l. 6) vyplýva žalobcom vyčíslená celková výška spôsobená neoprávneným odberom plynu 3.934,90 eur, z toho výška škody za odobratý plyn za celé obdobie neoprávneného odberu 3.728,99 eur, náklady spojené so zaisťovaním neoprávneného odberu 205,91 eur.
11. Zo zápisu zo dňa 27.3.2014 (č.l. 8) vyplýva, že po príchode na odberné miesto bolo zistené porušenie overovacej značky meradla výrobné číslo 63327300B907, pričom došlo k demontáži meradla. Meradlo bolo uzamknuté visiacim zámkom. Zo zápisu ďalej vyplýva, že meradlo je verejne nedostupné a kľúče od plynomeru má len majiteľ domu.
12. Zo znaleckého posudku č. 396/PL-2014 zo dňa 7.6.2014 (č.l. 10) súd zistil, že znalec po skúmaní meradla výrobné číslo 63327300B907 dospel k záveru, že môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.
13. Zo zmluvy o dodávke zemného plynu súd zistil, že žalobca uzatvára s dodávateľmi zemného plynu napr. v tomto prípade so spoločnosťou VEMEX ENERGO, s.r.o., predmetné zmluvy na základe ktorých dodávateľ prevádza vlastnícke právo k dodávanému plynu na žalobcu ako distribútora a to za dohodnutú kúpnu zmluvu.
14. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
15. Podľa ustanovenia § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
16. Podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete má právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom na účely zabezpečenia vyváženosti distribučnej siete a rovnováhy množstva plynu vstupujúceho a vystupujúceho z distribučnej siete,
17. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike „neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
18. Podľa ust. § 82 ods. 2 cit. zákona „odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.“
19. Podľa ust § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike: „Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).“
20. Podľa ust. § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu „k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.“
21. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
22. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
23. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
24. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
25. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne nedôvodný a preto ju v celom rozsahu zamietol. Žalobca nárok uplatnený v konaní identifikoval ako nárok na náhradu škody, pričom podmienkami, ktoré musia byť súčasne naplnené sú protiprávny úkon (porušenie povinnosti), vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Súd má za to, že v danej veci nemožno ustáliť splnenie podmienok vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, nakoľko žalobca nepreukázal jeden zo základných predpokladov zodpovednosti a to vznik škody. Žalobca v konaní tvrdil, že znaleckým dokazovaním (ktorého závery v konaní žalovaný spochybňoval) bolo preukázané poškodenie zabezpečovacích značiek plynomeru. Ak by sme aj prijali záver o poškodený zabezpečovacích značiek plynomeru a v takomto prípade by v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike išlo o oprávnený odber, tak táto skutočnosť ešte sama osebe naplnenie predpokladov zodpovednosti za vznik škody nepreukazuje. Vznik škody nemožno vyvodzovať zo samotného poškodenia overovacej značky plynomeru, ale iba zo zásahu do plynomeru, následkom ktorého by plynomer nezaznamenával alebo neprávne zaznamenával množstvo odobratého plynu. Žalobcom uvádzané porušenie zabezpečovacej/overovacej značky nespôsobilo nesprávnu funkčnosť plynomeru. Nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má za následok vznik škody. Vznik škody nemožno vyvodzovať zo samotného poškodenia overovacej značky plynomeru, ale iba zo zásahu do plynomeru, následkom ktorého by plynomer nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával množstvo odobratého plynu. Je preto dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Súd nevidí (na rozdiel od žalobcu) prekážku aby údaje z plynomeru, ktorý nebol preukázateľne poškodený (nebolo do neho zasiahnuté) nesmú byť použité v obchodnom styku. Samotný zánik platnosti meradla (podľa zákona o metronómii) je skutočnosťou ktorá má význam ale sama o sebe nemôže brániť v tom, aby hodnoty namerané na správne merajúcom plynomery (aj keď so zaniknutou platnosťou overenia) nemohli byť použité pre zistenie množstva odobratého plynu. Zánik platnosti overenia určeného meradla nemôže negovať a popierať reálnu skutočnosť - reálne namerané hodnoty spotreby plynu na meradle. Je pravdou, že porušením plomby počítadla je možné s týmto počítadlom manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu, avšak opäť táto „možnosť“ ešte samo o sebe nie je rozhodujúca. V danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že s počítadlom plynomeru bolo aj skutočne manipulované (napr. stočením na nižšie hodnoty) alebo inak manipulované. Nemožno
bez ďalšieho (akéhokoľvek dôkazu) dospieť k predpokladu, že s plynomerom, jeho číselníkom bolo manipulované v prospech žalovanej a neprospech žalobcu a prezumovať protiprávne konanie žalovanej spočívajúce v zásahu do plynomeru aby nemeral správne hodnoty. Aj keď v danom prípade zaisťovacie zariadenie (plomba) bolo poškodené a neplnilo svoj účel - umožňovalo manipulácia s číselníkom meradla, tak žiadna manipulácia s číselníkom meradla preukázaná (a dokonca ni tvrdená zo strany žalobcu) nebola, čo je zásadné. Samotné poškodenie overovacej značky plynomeru neznamená, že tento plynomer reálne prestane zaznamenávať správnu (reálnu) spotrebu plynu meranú týmto meradlom. Nemožno vychádzať pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu z hypotetického tvrdenia, že je tu možnosť takéhoto zásadu (v podobe „pretočenia“ plynomeru), na ťarchu odberateľa plynu, keď možno in contrario vyvodiť ten záver, že takýto plynomer správne zaznamenával skutočný odber plynu. Vznik škody nie je možné vyvodzovať z každého porušenia meradla, ale iba z takého zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla ( a povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za porušenie bomby), ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Odber plynu odporcom pred zistením poškodenia plomby v období od predchádzajúcej kontroly bol vykonávaný na základe zmluvného vzťahu s dodávateľom plynu a nie je preto dôvod považovať ho za škodu, ktorá by bola v príčinnej súvislosti t.j. vo vzťahu príčiny a následku, s porušením povinnosti odoberať plyn iba s meradlom s nepoškodenou overovacou značkou. Výšku škody žalobca vyčíslil ako škodu za neoprávnený odber vypočítanú v zmysle vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. Náklade ustanovení predmetného všeobecne záväzného predpisu možno vyčísliť škodu len pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, pričom žalobca v tomto konaní ani nepreukázal, že mu škoda skutočne vznikla a už vôbec nie, že by ju nebolo možné vyčísliť, preto daný predpis nie je možné na určenie, výpočet škody použiť. Povinnosť nahradiť škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou zaplatiť sankciu za poškodenie plomby. Vyššie citované ustanovenie Vyhlášky je možné aplikovať iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad nemožnosti zistenia, či škoda v skutočnosti vznikla. V závere je nutné dodať, že žalovaná ako odberateľ mala riadne uzavretú zmluvu a v dobrej viere platila za dodávaný plyn riadne a včas všetky zálohové platby a to aj v dobe od 19.6.2013 do 27.3.2014. Skutočnosť, že žalovanej nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu (resp. bola fakturovaná 0), nakoľko podľa názoru žalobcu v prípade poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na meradle je na ťarchu žalobcu. Podľa názoru súdu plynomerom namerané hodnoty bolo možné akceptovať (žiadnym spôsobom nebola preukázaná nefunkčnosť plynomeru) a žalovanej vystaviť riadnu vyúčtovaciu faktúru, v ktorej by sa zohľadnili ako zálohy riadne platené žalovanou, tak riadne namerané hodnoty množstva dodaného plynu. Znalecký posudok predložený žalobcom nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia. Ako však vyplýva z vyššie uvedených skutočností, preukázanie poškodenia plomby nie je zároveň dôkazom o tom, či reálne došlo k vzniku škody.
26. Námietku žalovanej ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu v danom spore súd posúdil ako nedôvodnú. Žalobca je aktívne legitimovaný. S poukazom na ustanovenie § 82 zákona o energetike, podľa ktorého sa náhrada škody hradí prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorým je žalobca, ako to mal súd preukázané z výpisu Obchodného registra žalobcu a z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu, z ktorých súd zistil, že žalobca je distribútorom zemného plynu v jeho vlastníctve a v rozhodnom čase uzatváral s dodávateľmi zemného plynu napr. spoločnosťou VEMEX ENERGO, s.r.o., Zmluvy o dodávke zemného plynu, na základe ktorých je plyn v distribučnej sieti majetkom, vlastníctvom žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je žalobca ako vlastník zemného plynu v súvislosti s ktorým neoprávneným odberom si uplatňuje náhradu škody aktívne legitimovaný v predmetnom spore. Spoločnosť VEMEX ENERGO, s.r.o., je len dodávateľ plynu, nie je distribútorom plynu.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).