Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/48/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Bratislava, Údernícka č. 5, proti žalovaným v 1/ rade: C. C., nar. XX.X.XXXX, v 2/ rade: S. C., nar. XX.X.XXXX, obaja trvale bytom G., Dúbravská X/XX, zast. I.. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 3263,58 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie sčasti o zaplatenie 956,48 eur z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaným v 1/ a 2/ rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 3.7.2012 domáhal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade zaplatenia 3263,58 eur s vyčísleným úrokom z omeškania z dlžných splátok vo výške 205,68 eur a s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 2936,01 eur od 22.5.2012 do zaplatenia. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom v Bratislave ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, mu bola postúpená pohľadávka voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1/ rade uzavreli dňa 13.9.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0372753943, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému v 1/ rade peňažné prostriedky, úver vo výške 50.000,- Sk, ktorý úver sa žalovaný v 1/ rade zaviazal splácať počnúc 1.10.2006 v splátkach po 1341,- Sk mesačne, vždy k 1. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom konečná splatnosť úveru bola 1.9.2011. Keďže žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala 3443,58 eur, ktorá pozostávala z istiny 3116,01 eur, úroku z omeškania vo výške 327,57 eur. Žalovaná v 2/ rade uznala vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku, pričom žalovaná zároveň pristúpila k záväzku v zmysle § 533 a nasl. Obč. zákonníka. Preto s poukazom na uvedené navrhol podanej žalobe vyhovieť ako i priznať náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku vo výške 195,50 eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 309,12 eur.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 10Ro 209/2012 - 52 z 13.12.2012, ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. V podaní z 19.7.2016 zástupca žalovaných doručil súdu výzvu na preverenie doručenia odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 17.1.2013, ktorý odpor bol doručený tun súdu elektronickou formou v podaní z 17.1.2013, ktoré bolo založené do spisu tun. súdu 10Ro 209/2012 až dňa 24.8.2016, ako to vyplýva z

č.l. 72 spisu. Z úradného záznamu z 24.8.2016 / č.l. 77 spisu/ vypracovaného vyšším súdnym úradníkom Mgr. Branislavom Krkoškom sudca zistil, že dňa 17.1.2013 bolo elektronicky doručených tunajšiemu súdu zo strany zástupcu žalovaných viacero podaní, okrem iného aj podanie označené ako Odpor zal. 1,2 a VU 8221612 námietka premlčania po odstúpení od zmluvy a neprijateľná dohoda o uznaní, ktorý odpor sa nachádza na č.l. 59 spisu s výsledkom overenia ako platným č.l. 60 spisu. Uvedený odpor sa však po jeho zaslaní v spise nenachádzal. Z elektronického súdneho registra bolo zistené, že odpor sa nachádzal aj v zložke E-žaloby spisu, tento však nebolo možné otvoriť aj napriek platnému overeniu zaručeného elektronického podpisu. Informatikmi z Krajského súdu v Trenčíne bolo oznámené, že súbor nebolo možné otvoriť z dôvodu jeho zlého názvu s tým, že po jeho skrátení tento bude možné otvoriť, na základe čoho bol odpor vytlačený a založený do spisu na č.l. 72 spisu dňa 24.8.2016.

4. V tej súvislosti súd udáva, že v danom prípade, keďže platobný rozkaz bol doručený žalovanému v 1/ rade 17.1.2013 a žalovanej v 2/ rade / 8.1.2013, a keďže odpor zo strany žalovaných bol doručený tun. súdu elektronicky 17.1.2013 s platným overením, sudca konštatuje, že odpor zo strany žalovaných bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote, na základe čoho sa uvedený platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 v celom rozsahu zrušil. Uvedená skutočnosť bola oznámená i zástupcom oboch sporových strán v podaní z 22.9.2016.

5. Žalovaní v podanom odpore z 17.1.2013 uviedli, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú vec, pričom žalobcom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ, pričom dlžník nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah. Namietal, že prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody, na základe čoho je tento právny úkon neplatný, pretože uvedená dohoda bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa. Ďalej namietal, že žalobca nepredložil súdu odstúpenie od zmluvy uzatvorenej 13.9.2006, pričom z listín predložených žalobcom ku dňu 24.3.2011 bol celkový počet dní omeškania splátok úveru 1300 dní. Poukázal na to, keďže žalobca podal žalobu 3.7.2012, jeho nárok sa stal splatným zjavne v čase pred 3.7.2009, preto je uplatnený nárok v celom rozsahu premlčaný, na základe čoho navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako i priznať náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia.

6. V podaní z 8.12.2016 zástupca žalovaných namietol i nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže žalobca nepreukázal zaslanie a doručenie výzvy, že dlžník je v omeškaní so zaplatením viac ako 90 dní s tým, že postúpenie je neplatné v zmysle § 39 Obč. zákonníka.

7. Zástupca žalobcu v podaní z 4.1.2017 uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná s poukazom na oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, pretože účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva, nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splneniach ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Ďalej uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Poukázal na to, že prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1300 dní, na základe čoho súčet všetkých omeškaní voči banke presiahol 1 rok. Keďže omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok, zastáva názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Ďalej uviedol, že zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. V závere uviedol, že právny predchodca žalobcu nevyužil oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca, a to podaním z 20.4.2011 označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 10.5.2011, s dodržaním lehoty v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zákonníka. Taktiež uviedol, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ďalej uviedol, že v dohode o uzavretí splátkového kalendára v článku 3 je uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následok, v ktorej súvislosti tiež poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého sa nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Keďže predčasná splatnosť dlžného zostatku bola vyhlásená 10.5.2011, a keďže žaloba bola podaná 28.6.2012, nemohlo dôjsť k premlčaniu uplatňovaného nároku.

8. V písomnom podaní z 16.1.2017 zástupca žalobcu podrobne špecifikoval žalovanú pohľadávku vrátane vyčíslených úrokov z omeškania.

9. Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom 26.1.2017 vzal podanú žalobu sčasti o zaplatenie 956,48 eur späť a trval na zaplatení istiny 2307,10 eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 205,68 eur a s úrokom z omeškania tak ako bol špecifikovaný v ich podaní z 16.1.2017. Uviedol, že žalobca nedisponuje výzvou na zaplatenie pohľadávky pred postúpením pohľadávky žalovaným v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, podľa neho takáto výzva však nebola potrebná.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1/ rade, listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16Csp 48/2016, a to zmluvou o splátkovom úvere z 13.9.2006, VOP SlSp, a.s., dohodou o splátkovom kalendári a uznaní záväzku z 20.10.2011, oznámením o postúpení pohľadávky z 12.4.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE z 24.3.2011 vrátane prílohy, pokusom o zmier z 12.6.2012, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 20.4.2011, podacím hárkom z č.l. 131 a zistil nasledovný skutkový a právny stav: 11. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0372753943 z 13.9.2006 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom mal súd preukázané, že na základe uvedenej zmluvy pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému v 1/ rade úver vo výške 50.000,- Sk, ktorý úver sa zaviazal žalovaný v 1/ rade splácať vždy k 1. dňu v kalendárnom mesiaci, v splátkach po 1341,- Sk s tým, že splatnosť prvej splátky sa dohodla 1.10.2006 a konečná splatnosť úveru 1.9.2011, pri úrokovej sadzbe pevnej vo výške 18,40% ročne a poplatku za správu úveru 60,- Sk mesačne, pričom sa dohodla výška RPMN 23,01%. V článku I. bod 1 sa žalovaný v 1/ rade ako dlžník zaviazal za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. V článku II. bod 2 žalovaný v 1/ rade ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002 a úverovými podmienkami podmienky banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 1.2.2006.

12. Z listu z 12.4.2011 / č.l. 22 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedenom liste pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslala žalovanému v 1/ rade oznámenie o postúpení pohľadávky na základe zmluvy o úvere č. 372753943 z 13.9.2006 na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 24.3.2011 s tým, že uvedený záväzok je možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením uvedenej spoločnosti, čiže postupníkovi. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zaslané žalovanému v 1/ rade prostredníctvom pošty dňa 21.4.2011, čo mal súd preukázané z podacieho hárku na č.l. 23 spisu.

13. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0568/2011 CE z 24.3.2011 / č.l. 24 spisu/ mal súd preukázané, že uvedenou zmluvou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpil EOS KSI Slovensko, t.j. žalobcovi, pohľadávky, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve, a to v zmysle článku V. v spojení s článkom II. bod 2.1, pričom z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 24.3.2011, /č.l. 31 spisu/ súd zistil, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému v 1/ rade na základe uzavretej úverovej zmluvy z 13.9.2006 s tým, že zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia predstavoval 3443,58 eur, z toho istina do splatnosti 3116,01 eur, riadne úroky 327,57 eur, počet dní omeškania 1300, výška omeškanej splátky 1870,18 eur.

14. Z listu z 20.4.2011 /č.l. 129 spisu/ súd zistil, že v uvedenom liste žalobca zaslal žalovanému v 1/ rade oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 20.4.2011, pričom zároveň vyzval žalovaného v 1/ rade na úhradu dlžnej sumy 3614,32 eur najneskôr do 4.5.2011, a to s poukazom, že z jeho strany bola porušená zmluvná povinnosť splácať poskytnutý úver formou splátok riadne a včas. Uvedené podanie bolo zaslané žalovanému v 1/ rade dňa 21.4.2011, čo mal súd preukázané z podacieho hárku na č.l. 131 spisu.

15. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 20.10.2011 (č.l. 21 spisu) uzavretej medzi žalobcom, teda EOS KSI Slovensko, s.r.o. a žalovanou v 2/ rade ako osobou pristupujúcou k

záväzku podľa § 533 a nasl. Obč. zákonníka súd zistil, že v bode 2. žalovaná v 2/ rade na predtlačenom formulári vyhlásila, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. z 13.9.2006 s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 3046,01 eur, nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- eur. V bode 3. sa žalovaná v 2/ rade zaviazala splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach po 50,- eur do 20. dňa v mesiaci s dátumom prvej splátky 25.11.2011.

16. Z listov z 12.6.2012 /č.l. 32,33 spisu/ mal súd preukázané, že v uvedených listoch zástupca žalobcu zaslal žalovaným v 1/ a 2/ rade výzvu na zaplatenie dlžnej sumy spolu 3636,07 eur najneskôr do 19.6.2012.

17. Z výsluchu žalovaného v 1/ rade na pojednávaní konanom 26.1.2017 súd zistil, že menovaný potvrdil, že uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvou o splátkovom úvere z 13.9.2006, na základe ktorej mu bol vyplatený úver vo výške 50.000, -Sk. Uviedol, že tento úver splácali, presnú dobu dokedy uviesť nevedel, keďže si to nepamätá. Taktiež sa nevedel vyjadriť, či im boli doručované nejaké výzvy na zaplatenie dlžnej pohľadávky. Uviedol, že je ženatý so žalovanou v 2/ rade , ich manželstvo právne trvá. V súvislosti s dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedol, že on uvedenú dohodu nepodpísal, v súvislosti s podpisom manželky uviedol, že sa mu zdá, že ani podpis manželky na uvedenej dohode nie je jej. Čo sa týka oznámenia o postúpení pohľadávky od Slovenskej sporiteľne z apríla 2011 uviedol, že sa mu zdá, že uvedené oznámenie im bolo doručené.

18. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 1 ods. 1 cit. zákona, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

20. Podľa § 23a ods. 1,2 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 2) Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 533 cit. zákona, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

23. Podľa § 92 ods. 8) Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom od 1.1.2009, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných ustanovení s prihliadnutím k tomu, že v konaní bola zo strany zástupcu žalovaných vznesená námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby , súd ako prvoradú riešil v konaní otázku, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie predmetnej pohľadávky v konaní voči žalovaným . V konaní bolo nesporne preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere z 13.9.2006 bol poskytnutý žalovanému v 1/ rade úver, na základe čoho sa predmetná zmluva v zmysle § 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebit. úveroch považuje za spotrebiteľský úver a v zmysle § 23a ods. 1,2 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa za spotrebiteľskú zmluvu. V súvislosti s riešením otázky , či v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky je potrebné uviesť, že na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať i ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom od 1.1.2009 v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že žalovanému v 1. rade bola zo strany banky skutočne zaslaná a doručená písomná výzva a napriek doručeniu tejto výzvy bol žalovaní v 1. rade nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Citované ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou pohľadávku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd dospel k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia zákona, na ktoré poukázal. I z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 8) vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pristúpením k argumentácii, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, a to na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

25. Z vyjadrení žalobcu v tomto konaní súd zistil, že zo strany pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého na základe zmluvy o úvere z 13.9.2006, uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 24.3.2011 / č.l. 31 spisu/ mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ postúpil žalobcovi celkovú pohľadávku vo výške 3443,58 eur, pričom z toho istina do splatnosti predstavovala 3116,01 eur a istina po splatnosti 0,0 eur, pričom výška omeškanej splátky podľa uvedenej prílohy predstavovala sumu 1870,18 eur. Napriek tomu, že zo strany Slovenskej sporiteľne a.s. pred postúpením uvedenej pohľadávky nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru,

čo potvrdil vo svojom vyjadrení i samotný žalobca, banka postúpila žalobcovi nielen výšku omeškaných splátok vo výške 1870,18 eur, ale celkový zostatok pohľadávky vo výške 3443,58 eur, teda aj splátky splatné v čase po postúpení pohľadávky.

26. Z vykonaného dokazovania teda podľa názoru súdu vyplynulo, že pred postúpením pohľadávky žalobcovi pôvodný veriteľ, a to Slovenská sporiteľňa, a.s., nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to zaslať písomnú výzvu dlžníkovi, ktorý by následne bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, a preto podľa názoru súdu nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Preto súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

27. Čo sa týka uplatňovanej pohľadávky voči žalovanej v 2/ rade na základe uzavretej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 20.10.2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade ako osobou pristupujúcou k záväzku v zmysle § 533 Obč. zákonníka, v tej súvislosti súd udáva, že z cit. ustanovenia § 533 Obč. zákonníka vyplýva, že kto sa bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. V danom prípade, keďže nedošlo medzi pôvodným veriteľom, t.j. Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobcom dňa 24.3.2011 k platnému postúpeniu pohľadávky, a to v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru, nemohlo medzi žalobcom a žalovanou dôjsť k platnému uzavretiu dohody o pristúpení k záväzku v dohode zo dňa 20.10.2011 v zmysle § 533 Obč. zákonníka, keďže v čase uzavretia uvedenej dohody nebol žalobca veriteľom pohľadávky, preto súd žalobu i vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade ako neopodstatnenú zamietol.

28. Vzhľadom k tomu, že zástupca žalobcu vzal podanú žalobu sčasti o zaplatenie 956,48 eur späť, súd konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil.

29. O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 1,2 , § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá C.s.p., v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Z cit. ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci boli žalovaní v 1. a 2. rade v celom rozsahu úspešní, preto im súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi , pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku.