Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Cb-393-2015.pdf
PDF · 117 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/393/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, (OP: XXXXXX/XXXX) proti žalovanému: FORTE com, s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 44 365 608, v konaní zast. advokátom JUDr. Namir Alyasry PhD., Štúrova 43, Nitra o zaplatenie 761,62 eur s príslušenstvom sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 464,38 eur, pokuty vo výške 66.- eur, zaplatené poštové sadzby 2,65 eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh žalobcu v ostatnej časti z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 28% náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca návrhom zo dňa 17.9.2015 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovanému o vydanie platobného rozkazu na uloženie povinnosti zaplatiť v istinu vo výške žalobcovi 428,92eur a hotové výdavky vo výške 2,65eur a náhradu trov konania, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
2.Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že v jeho osobe ide o verejnoprávnu inštitúciu zriadenú na základe zákona, je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu v súlade so zákonom č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti a napriek tomu neplnil svoju zákonnú povinnosť uloženú mu v ustanovení §3 písm. b) cit. zákona, nakoľko zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Jeho nedoplatok je ku dňu 30.9.2014 je 362,92 eur. Žalobca si súčasne uplatnil i pokutu vo výške 66.- eur za nesplnenie si povinností žalovaným zaplatiť nedoplatok do 30 dní po doručení výzvy a úhradu poštových výdavkov 2,65.- eur.
3.Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz pod číslom 5Cb/393/2015, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor s odôvodnením žalovaný. V dôvodoch svojho odporu poukázal na to , že žalovaný nikdy nebol platiteľom úhrady v zmysle uvedeného ustanovenia (na účely predmetného zákona), keďže v rozhodnom období t.j. od októbra 2011 do augusta 2015, za ktoré si žalobca uplatňuje úhradu za služby, žalovaný nezamestnáva troch a viac zamestnancov v pracovnom alebo v obdobnom pomere. Namieta, že prílohou návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je žiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný zamestnával taký počet zamestnancov, aby bol ako platiteľ povinný platiť úhrady za služby RTVS.
4. Podaním zo dňa 27.5.2016 žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby tak, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 761,62 eur, pokuty vo výške 66,- eur (za výzvu zo dňa 24.9.2014 vo výške 33,- eur a za výzvu zo dňa 25.3.2015 vo výške 33,- eur), zaplatené poštové sadzby vo výške 2,65 eur, súdny poplatok v príslušnej výške. Svoj návrh odôvodnil tým, že po preskúmaní skutočností zistil, že
žalovaný podľa Evidencie Sociálnej poisťovni nezamestnával v období od 10/2008 - 5/2009 žiadnych zamestnancova v období 12/2009, 1/2010,7/2010-1/2011,4/2011 - 3/2013 zamestnával zamestnancov v počte 10 - 49 a v období 6/2009, 2/2010 - 6/2010, 2/2011 - 3/2011, 4/2013 - 3/2015 zamestnával zamestnancov v počte 3 - 9. Po pripustení zmeny návrhu písomne sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to , že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ani v žalobe samotnej a ani v návrhu na zmenu žaloby, neopísal všetky rozhodujúce skutočnosti úplne tak, aby bolo konajúcemu súdu jasné z čoho konkrétne pozostáva požadovaná, žalobou uplatnená suma. Zákon pritom explicitne zakazuje odkaz na listinné dôkazy. Podania žalobcu sú neprehľadné a nemožno z nich vyvodiť dôvodnosť výšky žalovanej sumy. Súd podľa názoru žalobcu konal už aj dosiaľ nad rámec zákona, keď napriek pasivite žalobcu, ktorý má vlastne zákonné právo žiadať od Sociálnej poisťovne oznámenie relevantných údajov (§ 9 ods. 4 zákona č. 340/2012 Z.z.) tak neučinil a až konajúci súd mu z vlastnej iniciatívy pomáha k uneseniu dôkazného bremena (vyžiadaním si informácií o počte zamestnancov zo SP). Žalovaný už dňa 12.04.2016 na pojednávaní namietol premlčanie žalovanej sumy a to z dôvodu, že žalobca si uplatnil návrhom zo dňa 17.09.20l5 sumu, u ktorej sa len z príloh žaloby domnievame, že by malo ísť o sumy koncesionárskych poplatkov za obdobie október 2008 - August 2015. Teda aj keby bola žaloba prehľadná a zrozumiteľná - čomu tak nie je a PZ žalovaného sa iba domnieva, čo žalobca požaduje, všetky čiastkové sumy, ktoré sú „staršie" - ako September 2012 sú premlčané. Hoci je žalovaný podnikateľom, nakoľko ide o povinnosť vyplývajúcu zo zákona - č. 340/2012 Z.Z. - teda predpis verejného práva, nemožno použiť premlčacie ustanovenia Obchodného zákonníka (4 roky) ako predpis súkromného práva pre záväzkové vzťahy. Prijatie názoru, že koncesionárske poplatky u podnikateľov sa premlčujú v inej premlčacej dobe ako u bežných fyzických osôb- nepodnikateľov by založilo významnú nerovnováhu v postavení osôb pred zákonom. Má za to, že ak predpisy verejného práva neupravujú konkrétnu osobitnú premlčaciu dobu treba použiť všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101 OZ. Žalovaný namieta nesprávnosť uplatnenia žalovanej sumy, keď žalobca nepreukázal zákonný spôsob vymáhania nároku a to konkrétne predchádzajúcu výzvu na dobrovoľné plnenie. Na právny vzťah medzi účastníkmi sa pritom aplikujú dva zákony a to: Zákon č. 68/2008 Z.z. účinný do 31.12.2012 o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa ktorého § 11 ods. 2 ak vyberateľ úhrady zisti, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Podľa ust. §11 ods. 4 písm. a) ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštovné sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady pokutu 33,19 eura, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. a/. Podľa ust. §11 ods. 5 nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb, je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde. Podľa ust. §12 ods. 1 výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 6. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa. Podľa ust. § 12 ods. 2 ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom , vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom. Ďalším právnym predpisom, ktorý túto oblasť práva riešil je zákon č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý do účinnosti vstúpil od 01.01.2013. Podľa §10 ods.2 uvedeného zákona, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dni od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním ‚výzvy na zaplatenie úhrady. Podľa §10 ods. 4 písm. a) ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby ‚v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a). Podľa 10 ods. 5 nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný ‚vyberateľ úhrady uplatniť na súde. Podľa § 11 ods. 1 výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 7. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje no adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa. Podľa ust. § 12 ods. 2 ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom , vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom. Nakoľko je tu prejednávaný vzťah riešený oblasťou verejného práva, ide o vzťah rígídny, ktorý
nemožno nijakým spôsobom meniť tak, ako je to v súkromnom práve. Oba vyššie uvedené zákony ako podmienku zažalovania vyžadujú kogentne predchádzajúcu kvalifikovanú výzvu žalobcu, ktorej postup doručovania upravuje § 12 ods. 2 resp. 11 ods. 2 z vyššie uvedených zákonov. Z dikcie zákona jasne vyplýva, že v prípade existencie záväzku dlžníka nemožno žalovať napr. výlučne zaplatenie úhrady, alebo výlučne zaplatenie pokuty. Zákon striktne požaduje, aby v prípade existencie nedoplatku na úhrade bol dlžník vyzvaný kvalifikovanou výzvou a po uplynutí lehoty na plnenie, aby bolo pristúpené k žalovaniu nedoplatku poplatku aj pokuty spolu. Každopádne je predchádzajúca kvalifikovaná výzva neopomenuteľnou podmienkou (conditio sine qua non) na súdne uplatnenie nároku. Žalobca k žalobe síce pripojil kópie dvoch podacích hárkov a v návrhu na vydanie platobného rozkazu explicitne odkazuje sud na elektronický systém sledovania zásielok v rámci Slovenskej pošty, avšak po zadaní oboch podacích čísiel na údajných zásielkach tak, ako to uvádza žalobca , teda po zadaní : RO046309249SK, ako aj RO045249994SK elektronický systém Slovenskej pošty avizuje, že k takto uvedenej zásielke nie sú žiadne informácie. Teda nie je ani len preukázané, že by zásielka s výzvami mala byť odoslaná, nie to ešte doručená.
5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaujal stanovisko v ktorom uviedol, že žalobný návrh spĺňa náležitosti 132 ods.1 CSP, a je jasne určené obdobie ako aj výška nedoplatku žalovaného. Podľa podkladov od sociálnej poisťovne žalobca nedoplatok žalovaného definoval za obdobie 10/2008 do 3/2015, kedy žalovaný po 32 mesiacov mal zamestnancov v počte 3 až 9 čo predstavuje úhradu 4,64 eur mesačne, a za 33 mesiacov mal zamestnancov v počte 10 až 49 čo predstavuje úhradu 18,58 eur. Vyššie uvedené špecifikoval nasledovne : Obdobie 10/2008 - 5/2009 počet zamestnancov 0, Obdobie 6/2009, 2/2010 - 6/2010, 2/2011 - 3/2011, 4/2013 - 3/2015 počet zamestnancov 3-9, Obdobie 12/2009, 1/2010, 7/2010 - 1/2011, 4/2011- 3/2013 počet zamestnancov 10-49. Zároveň uviedol, že počet zamestnancov je kľúčový pre určenie sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K námietke premlčania uvádzame, že vzťah strán sporu je podľa nášho právneho názoru potrebné posudzovať podľa režimu Obchodného zákonníka. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka sa spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že žalobca ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva žiadal súd, aby rozhodol o námietke premlčania v zmysle režimu Obchodného zákonníka. V článku IV. vyjadrenia žalovaný namieta nesprávnosť uplatnenia žalovanej sumy ako dôvod uvádza absenciu kvalifikovanej výzvy na dobrovoľné plnenie. Žalobca má za preukázané, že si splnil povinnosť spočívajúcu v písomnom vyzvaní platiteľa úhrady, ktorý je v omeškaní so zaplatením úhrad, do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 68/2008 Z. z. účinného do 31.12.2012 o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., ktorý vstúpil do účinnosti od 1.1.2013 o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 7.9.2015 žalobca uviedol, že výzvy boli podané na odoslanie s využitím elektronického podacieho hárku, a zároveň odkazovali na elektronický systém sledovania zásielok v rámci Z. Pošty, a.s, Z. zásielok je možné vykonať na webovej adrese Z., a.s., avšak takáto možnosť overenia je časovo obmedzená na dobu maximálne 6 mesiacov odo dňa odoslania predmetnej zásielky. Súčasne predložil poštové podacie hárky k výzve zo dňa 24.9.2014 a k výzve 9.12.2010 čím preukázal splnenie zákonnej podmienky na uplatnenie nároku súdnou cestou.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s preloženými prostriedkami procesného útoku: Výzva č.l. 2, podací hárok č.l. 3, výzva č.l. 4, podací hárok č.l. 5, prehľad obdobia zamestnanosti č.l. 6
- 7, odpoveď zo Sociálnej poisťovne č.l. 41 - 42, spresnenie žaloby č.l. 46 - 47, sledovanie zásielok, potvrdenie Sociálnej poisťovne č.l. 71 - 72, spresnenie žaloby č.l. 74 - 78, prehľad nedoplatkov č.l. 80, poštový hárok č.l. 81 - 83, podací hárok č.l. 92 - 93, informácie zo slovesnej pošty č.l. 124 spisu, a s preloženými prostriedkami procesnej obrany : sledovanie zásielok č.l. 62,63. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver:
7. V osobe žalobcu ide o verejnoprávnu inštitúciu zriadenú na základe zákona, je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu v súlade so zákonom č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti ak zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Žalovaný zamestnával v období 6/2009, 2/2010 - 6/2010, 2/2011 - 3/2011, 4/2013 - 3/2015 zamestnancov v
počte 3-9 , a v období 12/2009, 1/2010, 7/2010 - 1/2011, 4/2011- 3/2013 zamestnancov v počte 10-49. Platiteľ úhrady ak zamestnáva zamestnancov v počte 3 až 9 predstavuje úhrada 4,64eur mesačne, a ak zamestnáva zamestnancov v počte 10 až 49 predstavuje úhrada 18,58 eur mesačne. Žalovaný takto zamestnával zamestnancov v počte 3 až 9 po dobu 32 mesiacov a zamestnával zamestnancov v počte 10 až 49 po dobu 33 mesiacov. Celkový nedoplatok predstavuje (32 x 4,46 eur = 148,48 eur a 33 x 18,58 eur 613,14 eur) spolu 761,62 eur. Žalobca výzvy na zaplatenie nedoplatku úhrady žalovanému doručil s využitím elektronického podacieho hárku č.EPH003165166 dňa 1.10.2014 pod podacím č. RO045249994SK a podacieho hárku č. EPH004288519 pod podacím č. RO046309249SK, a to týkajúce sa nedoplatku na úhrade v sume 336,18 eur. Žalobca návrh na súd podal dňa 17.9.2015.
8. Podľa §1 zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov Tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada").
9. Podľa § 12 zákona č. 68/2008 Z.z (1) Platiteľ podľa § 3 písm. a) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nebol k 31. decembru 2012 oslobodený od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 alebo neplatil zníženú sadzbu úhrady podľa § 6 ods. 2 zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa považuje za platiteľa podľa § 3 písm. a).
(2) Platiteľ podľa § 3 písm. b) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa považuje za platiteľa podľa § 3 písm. b).
(3) Platiteľ podľa § 3 písm. a) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol k 31. decembru 2012 oslobodený od povinnosti platiť úhradu a ktorý neoznámil a nepreukázal vyberateľovi úhrady skutočnosti zakladajúce vznik nároku na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu, sa považuje za platiteľa podľa § 3 písm. a) oslobodeného od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1, ak žije v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má na adrese odberného miesta tohto platiteľa trvalý pobyt, alebo sám je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady v lehote do 31. marca 2013.
(4) Platiteľ podľa § 3 písm. a) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach a k 31. decembru 2012 mal nárok platiť úhradu len za jedno odberné miesto a ktorý neoznámil a nepreukázal vyberateľovi úhrady skutočnosti zakladajúce vznik tohto nároku, sa považuje za platiteľa podľa § 3 písm. a), ktorý má nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady v lehote do 31. marca 2013.
(5) Platiteľ podľa § 3 písm. a) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý mal k 31. decembru 2012 nárok na zníženie sadzby úhrady na polovicu a ktorý neoznámil a nepreukázal vyberateľovi úhrady skutočnosti zakladajúce vznik tohto nároku, sa považuje za platiteľa podľa § 3 písm. a), ktorý má nárok na zníženie sadzby úhrady na polovicu podľa § 6 ods. 3, ak je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu alebo poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok vyplácaných zo zahraničia, nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, nežije v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti alebo je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi a ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady v lehote do 31. marca 2013.
(6) Platiteľovi podľa § 3 písm. b) zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorému sa k
31. decembru 2012 znížil počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady a ktorý neoznámil vyberateľovi úhrady zmenu povinnosti platiť úhradu, zostáva zachovaný nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady, ak zmenu povinnosti platiť úhradu oznámi vyberateľovi úhrady do 31. marca 2013. Ak platiteľ podľa prvej vety zmenu povinnosti platiť úhradu vyberateľovi úhrady v ustanovenej lehote neoznámi, sadzba úhrady sa určí z počtu zamestnancov platiteľa uvedeného k 1. januáru 2013 v evidencii platiteľov, ktorú vedie vyberateľ úhrady podľa § 9 ods. 1.
10. Podľa §3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov Platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ") je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.
11. Podľa § 9 ods. 6 cit. zákona: Platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti, a) vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať,
12. Podľa § 12 ods. 2 cit. zákona: Platiteľ podľa § 3 písm. b) zákona č. 68/2008 Z. z. O. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa považuje za platiteľa podľa § 3 písm. b) Z..
13. Podľa §3b) cit. zákona: platiteľom úhrady je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.
14. Podľa §6 ods. 5a) cit. zákona: Platiteľ podľa § 3 písm. b) Z. platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov
15. Podľa §6 ods. 6,7 cit. zákona: Na určenie sadzby úhrady podľa odseku 5 je rozhodujúci počet zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí. Ak sa úhrada platí jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok, na určenie jej sadzby na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia. Ak sa zníži počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady podľa odseku 5, nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi podľa § 3 písm. b) XX. po oznámení a preukázaní zmeny povinnosti platiť úhradu podľa § 9 ods. 6 písm. a) A.a) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto zmeny, ak sa platí úhrada mesačne.
16. Podľa §10 ods. 4 a) cit. zákona : Ak platiteľ podľa § 3 písm. b) XX. nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a) A. 17. Podľa §10 ods. 5 cit. zákona: Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
18. Podľa § 11 cit. zákona (1) Výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 7. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa.
(2) Ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady ako nedoručiteľnej alebo bezdôvodným odmietnutím prevzatia výzvy platiteľom.
19. Podľa § 261 Obchodného zákonníka
(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
(2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
(3) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).
(4) Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.
(5) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.
(6) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania ( § 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716), e) z bankovej záruky ( § 313), z cestovného šeku ( § 720) a sľubu odškodnenia ( § 725).
(7) Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
(8) Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
(9) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
20. Podľa § 387 Obchodného zákonníka (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. (2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
21. Podľa § 397 Obchodného zákonníka Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
22. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v danom prípade nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Súd v prvom rade poukazuje na právny vzťah medzi stranami konania založenom na ust.§ písm.b ,§ 6 ods. 5 a § 7 zákona 340/2012. Po splnení podmienky zo strany žalovaného, ako právnickej osoby, a súčasne ako zamestnávateľa, ktorý v rozhodnom období zamestnal viac ako 3 zamestnancov, vzniká jeho povinnosť zo zákona zaplatiť úhradu podľa počtu zamestnancov. Z predloženého listinného dôkazu - potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno vyplýva, že žalovaný zákonom stanovenú podmienku a to zamestnať - mať v pracovnom pomere troch a viac zamestnancov splnil za obdobie mesiacov 6/2009, 2/2010 - 6/2010, 2/2011 - 3/2011, 4/2013 - 3/2015 v počte 3-9 zamestnancov, a v období 12/2009, 1/2010, 7/2010 - 1/2011, 4/2011- 3/2013 zamestnancov v počte 10-49 zamestnancov. Platiteľ úhrady ak zamestnáva zamestnancov v počte 3 až 9 predstavuje úhrada 4,64 eur mesačne, a ak zamestnáva zamestnancov v počte 10 až 49 predstavuje úhrada 18,58 eur mesačne. Žalovaný takto zamestnával zamestnancov v počte 3 až 9 po dobu 32 mesiacov a zamestnával zamestnancov v počte 10 až 49 po dobu 33 mesiacov. Celkový nedoplatok predstavuje 32 x 4,46 eur = 148,48 eur a 33 x 18,58 eur 613,14 eur) spolu 761,62 eur.
23. V ďalšej časti súd skúmal splnenie podmienky ust. §10 ods. 4 a) a §10 ods. 5 cit. Zákona týkajúce sa doručenia výzvy na úhradu ako i nároku na uplatnenie pokuty a poštových nákladov, a to v spojitosti s ust. § 11 citovaného zákona týkajúce sa spôsobu doručenia výzvy. Súd mal za preukázané , že žalobca svoju povinnosť doručiť výzvu na zaplatenie úhrad splnil listinami zo dňa 24.9.2014 a 25.3.2015 , ktoré doručil žalovanému s využitím elektronického podacieho hárku č.EPH003165166 dňa 1.10.2014 pod podacím č. RO045249994SK a podacieho hárku č. EPH004288519 pod podacím č. RO046309249SK, a to týkajúce sa nedoplatku na úhrade v sume 336,18 eur. Po rozšírení návrhu žalobcom na zaplatenie úhrad v celkovej sume 761,62 eur, súd mal za to, že splnenie podmienky doručenia výzvy na zaplatenie nedoplatku na úhrade žalovanému bolo splnené podaním na súd (rozšírenie návrhu), ktorý návrh súd doručil žalovanému, dôsledkom čoho sa do dispozičnej sféry žalovaného dostala výzva, teda bol po doručení rozšíreného návrhu žalovaný uzrozumený o svojej povinnosti zaplatiť nedoplatok na úhrade. Vzhľadom vyššie uvedenému súd považoval návrh žalobcu za dôvodný i v časti uplatnenia pokuty za výzvu zo dňa 24.9.2014 vo výške 33,00 eur a za výzvu zo dňa 25.3.2015 vo výške 33,00 € ako i za zaplatené poštové sadzby vo výške 2.65 eur.
24. V ďalšej časti súd skúmal dôvodnosť návrhu žalobcu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným a to všeobecnú trojročnú lehotu podľa občianskeho zákonníka. Žalovaný považoval za premlčané nároky žalobcu „staršie ako september 2012". Súd právny vzťah medzi stranami konania posudzoval podľa ust.§ 261 ods.2 Obchodného zákonníka, nakoľko týmto ustanovením sa spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že žalobca ako verejnoprávna inštitúcia spadá pod definíciu subjektu verejného práva , a žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorému za splnenia určitých podmienok vzniká povinnosť platiť úhradu , súd aj premlčanie práva posudzoval podľa príslušných ustanovení obchodného zákonníka. Vychádzajúc z ust. § 397 Obchodného zákonníka, všeobecná premlčacia doba sú štyri roky. Žalobca návrh na súd podal dňa 17.9.2015 z čoho vyplýva, že nároky ktorých splatnosť nastala pred 17.9.2011 sú premlčané. Splatnosť úhrady za mesiace , kedy žalovaný zamestnával zamestnancov v počte 3 až 9 , pred dňom 17.9.2011 sú nasledovné: 6/2009 , 2/2010 - 6/2010 ( 5 mesiacov) , 2/2011 - 2/2011 ( 2 mesiace), celkovo 8 mesiacov v sume ( 8x4,64) 37,12.- eur. Splatnosť úhrady za mesiace , kedy žalovaný zamestnával zamestnancov v počte 10 až 49 , pred dňom 17.9.2011 sú nasledovné: 12/2009, 1/2010, 7/2010 - 1/2011 ( 7 mesiacov), 4/2011 - 9/2011 ( 5 mesiacov) celkovo 14 mesiacov ( 14x 18,58 ) 260,12.- eur. z vyššie uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu je premlčaný v sume 297,24.- eur. Preto súd v tejto časti návrh žalobcu ako premlčaný zamietol.
25.Rozhodnutie o náhrade trov konania sa zakladá na ust. §255 ods. 2 CSP : Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd s náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V predmetnom konaní žalobca sa domáhal zaplatenia sumy celkovo 830,27 eur, z čoho bol úspešný v sume 464,38 +66+2,65, celkovo 533,03 eur, čo predstavuje 64%. Žalovaný bol úspešný v sume 297,24 eur, čo predstavuje 36%. Takto úspech žalobcu v konaní je 64%, jeho neúspech 36%. Vychádzajúc zo zásad zakotvených v ustanovení §255 ods. 2 CSP, pomer úspechu k neúspechu takto úspešnosť žalobcu súd ustálil na 28%.
26.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.