Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/152/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého B. Q. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťaťa rodičov: Ing. Ľ. R. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v U. na ul. Š. č. XX zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave na ul. Čučmianskej dlhej č. 21 a Ing. B. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v U. na ul. I. č. XX zastúpeného Mgr. Silviou Kováčovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave na Námestí baníkov č. 1 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 5.5.2016 č.k. 7P 182/2015-191 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. B..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. B. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého 150 € mesačne od 1.5.2016 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Návrh matky na určenie výživného za obdobie od 1.4.2015 do 30.4.2016 zamietol. Upravil styk otca s maloletým každý týždeň v utorok a štvrtok od 15.30 hod., kedy maloletého prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevuje do 18.30, kedy maloletého matke odovzdá pred jej bytom, každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod., kedy maloletého prevezme od matky pred jej bytom do nedele 18.00 hod., kedy maloletého matke odovzdá pred jej bytom, počas letných prázdnin druhý týždeň v mesiaci júl a druhý týždeň v mesiaci august s tým, že vždy v pondelok uvedeného týždňa maloletého prevezme o 9.00 hod. od matky pred jej bytom a v nedeľu uvedeného týždňa maloletého matke o 18.00 hod. na tom istom mieste odovzdá, počas veľkonočných sviatkov Veľkonočný pondelok s tým, že o 8.00 hod. maloletého prevezme od matky pred jej bytom a o 18.00 hod. maloletého matke na tom istom mieste odovzdá, počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. 9.00 hod., kedy si maloletého prevezme od matky pred jej bytom do 25.12. do 12.00 hod., kedy maloletého matke na tom istom mieste odovzdá, každý nepárny rok od 25.12. od 14.00 hod., kedy maloletého prevezme pred jej bytom do 26.12., kedy maloletého o 18.00 hod. matke odovzdá pred jej bytom. Zaviazal rodičov uhradiť náklady znaleckého dokazovania v sume 451,52 €, každého z nich rovnakým dielom v polovici, teda v sume po 225,76 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet konajúceho súdu. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výroku o úprave styku otca s maloletým podala odvolanie matka. Poukázala na to, že má snahu o to, aby maloletý sa stretával s otcom ktorého má rád, vždy ak to bude chcieť. Domnieva sa, že za súčasnej situácie nebolo potrebné upravovať styk autoritatívnym

rozhodnutím súdu, keďže predbežné opatrenie rešpektuje. Vyslovila názor, že konanie bolo zbytočne emotívne a nadbytočné pri danom skutkovom stave a takisto sa jej javilo aj znalecké dokazovanie, s ktorým sú spojené nie malé finančné náklady. Má výhrady aj k spôsobu znaleckého dokazovania a jeho záverom, keďže sa znaleckému vyšetreniu podrobila nie viac ako 30 minút, kým otec tam podľa vlastných slov strávil nepomerne viac času a podľa jeho výsledkov je zrelá na psychoterapeutickú pomoc, i keď je to v tomto štádiu konania irelevantné. Napriek tomu má snahu sa s otcom dohodnúť vždy v najlepšom záujme syna, preto sa rozhodla nenapadnúť výrok rozsudku o výživnom. Stále je presvedčená, že 30- minútové psychologické vyšetrenie nemôže analyzovať potreby maloletého viac, ako ho pozná matka, ktorá je s ním 24 hodín denne a s ktorou má najsilnejší citový vzťah. Vyslovila názor, že styk tak, ako s ním súhlasila, už doposiaľ bol rozsiahly vzhľadom na nízky vek dieťaťa a plne rešpektoval oprávnené potreby maloletého. Považuje za problematické prespávanie maloletého u otca do času, kým nezačne chodiť do prvého stupňa základnej školy a považuje za miestne, aby sa rešpektovali aj jej potreby aspoň v termíne počas letných prázdnin by sa styky realizovali posledný týždeň v mesiaci. Preto navrhla upraviť styk otca s maloletým každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 18.30 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.30 hod., počas letných prázdnin posledný týždeň v mesiaci júl a posledný týždeň v mesiaci august, kedy otec maloletého prevezme o 9.00 hod. od matky pred jej bytom a 18.30 maloletého odovzdá pred jej bytom.

3. Otec vo vyjadrení navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že v priebehu konania matka nesledovala záujem syna, ale svoj vlastný. Matkin návrh na úpravu styku je zužujúci bez legitímneho dôvodu obmedzujúci výkon jeho rodičovských práv a v nie je v záujme maloletého. Uviedol, že taktiež bol s maloletým od jeho narodenia, stále sa o maloletého vedel postarať a styk s maloletým jeho odchodom zo spoločnej domácnosti nebol narušený. Maloletý už dlhší čas navštevuje materskú škôlku, trávi tam väčšiu časť dňa, kde aj prespáva bez prítomnosti matky. Vyslovil názor, že matka od začiatku mala tendencie súdne konanie predlžovať dúfajúc, že obnovia spolužitie a aj teraz podaným odvolaním sa snaží predlžiť vykonateľnosť rozhodnutia vo veci samej. Matka žiadala prostredníctvom Centra právnej pomoci, aby jej bol priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc advokáta, v tom čase si však kúpila 4-izbový byt a začala s jeho rekonštrukciou a podľa jeho vedomostí dostala aj odstupné od predchádzajúceho zamestnávateľa, a preto keby jej záležalo na tom, čo je v najlepšom záujme syna, snažila by sa súdne konanie čo najskôr ukončiť, napríklad aj dohodou, a však dohoda v jej prípade znamená umožnenie, aby sa stretával so synom vtedy, keď to ona povolí. Tvrdenia matky o doterajšom priebehu konania sú nerelevantné, pretože žiadne dôkazy v priebehu konania neboli predložené, ani potvrdené, ani produkované, ktoré by potvrdili vhodnosť a dôvodnosť ňou navrhovaných stykov. Ak by matka poznala potreby maloletého, tak by vedela, že keď prichádza čas, keď má maloletého odniesť domov, tak stále ho syn poprosí, aby mohol u neho prespať. Veľmi ťažko to prežíva on, ako aj maloletý. Vyslovil názor, že má vedomosť o tom, že maloletý prespáva u svojej starej matky z matkinej strany bez prítomnosti matky a tiež sa stáva, že matkina sesternica chodí po maloletého do škôlky, keď matka nemá čas. Dokonca v súčasnosti matka necháva maloletého samotného s jej terajším priateľom, ktorého matka začala pred maloletým nazývať tatík napriek tomu, že pre maloletého je to cudzí človek. Vyslovil názor, že znalecké dokazovanie bolo nariadené z dôvodu, že matka nebola ochotná v žiadnom prípade ustúpiť ohľadne stretávania sa s maloletým, na ktorú skutočnosť poukázal aj znalec. Pokiaľ matka hodnotila znalecké dokazovanie v odvolaní, tak predpokladá, že matka ako účastník konania zastúpená právnym zástupcom z radov advokátov bola ním poučená o možnosti podať námietky proti osobe znalca a taktiež bola poučená aj konajúcim súdom pred samotným vykonaním znaleckého dokazovania, preto je zvláštne, že osobu znalca a záver znaleckého posudku matka hodnotí až v odvolaní, pričom námietky proti znaleckému posudku nevyjadrila v žiadnom písomnom podaní ani na pojednávaní. Poukázal aj na to, že v určitých smeroch bola matka negatívne hodnotená nielen znalcom, ale aj v podaných správach z materskej školy, pretože matka je tá, ktorá maloletého zaťažuje negatívnymi emóciami, keďže je úzkostlivá a maloletý je niekedy zaťažený jej nezvládnutými emóciami, čo vyplýva aj zo správy z materskej školy, v ktorej sa zároveň uvádza, že maloletý pri prežívaní negatívnych emócií sa prejavuje precitlivelo voči svojej osobe, čo je spôsobené domácim prostredím, konaním a nárokmi matky. Poprel, že by matka rešpektovala predbežné opatrenie, pretože sa stali situácie, kedy konala svojvoľne a niekedy kvôli pracovnej vyťaženosti, keď sa nevie pre maloletého dostaviť v stanovený termín v predbežnom opatrení a dopytuje sa náhradného termínu, tak matka nereaguje a keď sa informuje o stave syna, tiež mu neodpovedá. Matkou podané odvolanie považuje za účelové ako neustálu pomstu voči jeho osobe, čím v podstate ubližuje maloletému. Keďže svoje tvrdenia, prečo by maloletý nemohol u neho prespať, ničím nešpecifikovala a poukázala na to, že matka vlastne v odvolaní sama uviedla a napísala, aby sa rešpektovali jej potreby. Konštatoval, že v priebehu doposiaľ uskutočňovaných stykov

v súlade s nariadeným predbežným opatrením maloletý nemá problém u neho prespať v nedeľu, keď sa stretávajú od 9.00 hod. do 19.00 hod., na matku sa nepýta, s maloletým trávia spolu voľný čas, maloletý zaspal s ním aj na chate cez noc. Citoval nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016 sp.zn. III.ÚS 2298/15.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky sa pripája k záverom znaleckého dokazovania, trvá na svojich písomných správach a ústnych vyjadreniach a navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

5. Otec sa vyjadril aj k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny s konštatáciami, že súhlasí s návrhom kolízneho opatrovníka a špecifikoval konkrétne situácie, kedy matka ponechala maloletého v starostlivosti so synovou prastarou mamou bez prítomnosti inej osoby, kde samozrejme aj prespal, pričom táto osoba má približne 80 rokov, má viaceré zdravotné problémy, čo môže priniesť rôzne kritické situácie, ktorým môže byť maloletý vystavený. Matke dal nesúhlas na stanovisko k takýmto nezodpovedným konaniam, z čoho teda vychádza, že podľa matky maloletý môže prespať u hocikoho, resp. tráviť čas bez jej prítomnosti, hlavne ak sa jedná o osoby zo strany jej rodiny okrem vlastného otca maloletého. Taktiež poukázal na neochotu matky v prípade, ak sa styk nemohol realizovať pre jeho pracovnú zaťaženosť, kedy mu odmietla dať náhradný termín.

6. Výroky rozsudku o úprave výchovy a výživy mal. B., náhrady trov štátu neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 .

7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým odvolací súd dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styk s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom

korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri úprave styku je zásadne potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Zákon o rodine priorizuje dohodu rodičov o úprave styku a len v prípade, ak rodičia nie sú schopní dohodnúť sa na úprave styku, upraví styk autoritatívne súd, pričom prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, zohľadňuje vek dieťaťa a jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov a podobne tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone ich rodičovských práv a povinností. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom, pretože len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk toho rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo pozitívny vzťah k tomuto rodičovi. V prípade, ak rodič, ktorému maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti nevytvára priaznivé podmienky pre realizáciu styku dieťaťa s druhým rodičom, možno mať vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča.

15. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil existujúce pomery maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodičov, keď zohľadnil útly vek dieťaťa, denný režim dieťaťa a nezhody medzi rodičmi nie sú dôvodom pre obmedzovanie styku otca s maloletým, nakoľko v konaní bolo preukázané, že maloletý má so svojím otcom vytvorený blízky citový vzťah a kolízny opatrovník v priebehu šetrenia nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že otec nedokáže zabezpečiť starostlivosť o maloletého počas upraveného styku a prihliadol aj na závery znaleckého dokazovania. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne a zákonne o úprave styku otca s maloletým, pretože je správne a predovšetkým spravodlivé, aby otec, ktorý je rodičovsky rovnako hodnotný ako matka, mohol plniť svoju otcovskú rolu v plnej miere. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o úprave styku otca s maloletým dieťaťom rešpektujúc najlepší záujem dieťaťa, ktorý na základe Deklarácie práv dieťaťa má právo byť vychovávaný obidvoma rodičmi, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia uviedol ďalšie dôvody.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 v spojení s ust. § 52 , keďže v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 . Navyše ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .