Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-83-2016.pdf
PDF · 123.55 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/83/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcov 1/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX a 2/ U. Y., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom G. Y., B. XXX/XX, obaja zastúpení E.. E. P., advokátom, so sídlom J., P. X proti žalovaným 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX a 2/ E. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Y., E. L. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných C. - R. J. a.s., so sídlom L., G. K., A. XX XXX XXX o návrhu žalobcov na obnovu konania, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4C/178/2014 - 43 zo dňa 15. októbra 2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že návrh žalobcov na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou 3C/4/2008 zamieta a žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 18.11.2014 doručeným tamojšiemu súdu dňa 20.11.2014 sa žalobcovia podľa § 228 ods. 1 písm. a), b) O.s.p. domáhali povolenia obnovy konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 3C/4/2008. V návrhu uviedli, že vo veci už je k dispozícii dôkaz, ktorý nebolo možné v pôvodnom konaní vykonať, a týmto dôkazom je výsluch účastníka dopravnej nehody J. P., ktorý bol v čase nehody spolujazdcom. J. P. bol síce vypočutý v trestnom konaní, v ktorej výpovedi si však nespomínal na priebeh dopravnej nehody a svoju výpoveď obmedzil len na uplatnenie nárokov z poškodenia zdravia. Začiatkom novembra 2014 sa žalobca 1/ stretol s J. P. na cintoríne v G. Y. a pri stretnutí sa ho pýtal, či sa už rozpamätal na okolnosti za ktorých došlo k dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX v Z.., pri ktorej zahynul syn žalobcov. Svedok žalobcu 1/ informoval, že sa po veľkej traume a strate vedomia, ktorú utrpel pri nehode vrátila sa v súčasnosti pamäť a vedel by podať už informáciu o priebehu nehody. Informoval pána P., že súdne konanie o náhradu škody skončilo tým, že žalobu zamietli z dôvodu, že nehodu zavinil motocykel a nie osobné auto Y.. Na to mu J. P. povedal, že to predsa nie je pravda, veď nehodu zavinilo osobné auto, ktoré narazilo do motorky. Svedok mu uviedol, že je ochotný a aj schopný vypovedať aj pred súdom o priebehu dopravnej nehody a jej príčinách a následne mu na základe jeho ústnej informácie podpísal aj čestné vyhlásenie zo dňa 7.11.2014, v ktorom je stručne opísaný nehodový dej, tak ako sa naň rozpamätal svedok P.. Žalobcovia boli názoru, že uvedený svedok môže jednoznačne potvrdiť, že nehodu zavinilo osobné auto, ktoré nedalo prednosť v jazde motocyklu a vodič motocykla nemohol nehode zabrániť, napriek tomu, že reagoval na náhlu prekážku brzdením. Vyššie uvedený dôkaz po jeho vykonaní súdom je aj dôvodom na spracovanie nového znaleckého posudku o technických príčinách dopravnej nehody, pretože z výpovede tohto svedka môžu znalci čerpať nové informácie o pohybe motocykla, jeho rýchlosti, technike jazdy jeho vodiča, mieste na ceste po ktorom motocykle pred nehodou išiel, o pohybe osobného auta, ktoré do brzdiaceho motocykla narazilo, o vzdialenosti k
miestu zrážky z ktorej posádka motocykla zaregistrovala osobné auto, ktoré im nedalo prednosť v jazde, o vzdialenosti z ktorej motocykel začal brzdiť na náhlu prekážku. Na základe týchto faktorov je možné spracovať presnú analýzu nehodového deja, nanovo posúdiť techniku jazdy vodiča motocykla i vodiča osobného auta, ktoré spolu s doterajšími dôkazmi, a to najmä z dokumentácie z miesta dopravnej nehody sú spôsobilé pre nás potvrdiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, teda rozhodnutie správne, objektívne a zákonné. Boli názoru, že ich návrh je podaný v súlade s § 230 ods. 1 O.s.p., pretože o dôvode obnovy sa dozvedeli dňa 1.11.2014, kedy sa žalobca 1/ stretol s uvedeným svedkom. Súčasne žalobcovia navrhli, aby súd po právoplatnosti rozhodnutia o povolení konania, v obnovenom konaní uložil žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 13.133,90 eur spolu s príslušenstvom. Súd vykonal dokazovania čestným vyhlásením J. P. zo dňa XX.XX.XXXX, výsluchom J. P. a spisom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3C/4/2008. Z čestného vyhlásenia zo dňa 7.11.2014 vyplynulo, že J. P. vyhlásil, že sa rozpamätal o priebehu dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX a k dopravnej nehode došlo tak, že motocykel, ktorý riadil E. Y. a na ktorom sa viezol ako spolujazdec, viedol E. Y. bežným spôsobom, riadne a vzhľadom k tomu, že na ceste smerujúcej z mesta L. X. L. na V. boli pred križovatkou, v ktorej došlo k dopravnej nehode, výmoly a preto išli s motorkou opatrne, pomaly, v blízkosti pravej krajnice cesty, nikoho nepredbiehali a bezprostredne predtým ako vošli do križovatky im vošlo do jazdnej dráhy osobné auto a preto E. Y. prudko zabrzdil a ale auto do nich aj tak vrazilo a následne on z motorky spadol. Jednoznačne dopravnú nehodu zavinilo osobné auto, ktoré im nedalo prednosť a JT. nemohol nehode zabrániť. Svedok J. P. na pojednávaní pred súdom dňa 15.10.2015 vypovedal, že podpísal čestné vyhlásenie zo dňa 7.11.2014, považuje toto čestné vyhlásenia v podstate za pravdivé. Nevie presne ten okamih kedy sa rozpamätal o priebehu dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, jednoducho si dal dokopy ako sa nehoda stala, po odznení, kedy o tom mohol premýšľať. Vôbec nepozná pána Y., žalobcu 1/, videli sa pred dopravnou nehodou a potom na cintoríne v novembri 2014. Medzi dopravnou nehodou a novembrom 2014 sa s pánom Y. nestretol. V deň dopravnej nehody bol v Bánovciach nad Bebravou na futbalovom zápase a nevie kedy končil, zdá sa mu o 17:00, prišiel domov, prezliekol sa. Šiel k pánovi Y. sa kamarátom, tam odstavil svoje osobné auto, sadli na motocykel a vyrazili smerom Trenčín na zraz motorkárov. Na motocykli išli normálne ako sa má, nevšimol si žiadne extrémy jeho jazdy, bol spolujazdec, na podrobnosti si nepamätá, na úplné detaily si nepamätá. Cesta prebehla riadne. Nepamätá si, že by ich niekto ohrozil alebo že by niekoho ohrozili. Z dopravnej nehody si nepamätá nič. Nepamätá si, nevie kto je vinný, kto zavinil. Išli primeranou rýchlosťou mestu Bánovce nad Bebravou. Od momentu nárazu už si nepamätá. Nevie presne povedať kto do koho narazil, či motorka do auta, či auto do motorky. Nebol vyklonený, zrazu padol, to sú podľa neho okamihy. Nevie či ten pád bol pád dlhý, skôr z motocykla nepadol, až pri tom náraze. Nespomína si brzdenie motocykla pred nárazom motocykel nebrzdil, žiadne brzdenie nepocítil, hlavne ten prítlak na šoféra motocyklu. Keď sa niekde prudko brzdí, tak sa natlačíte hneď na šoféra čo riadi motorku. Viackrát sa vozieval ako spolujazdec, s pánom Y. aj s inými. Nepamätá si motorku, či mala jedno svetlo alebo dve svetlá, nevie sa vyjadriť či bol motocykel osvetlený, či svietil. Nespomína si, že by bol nejaký účastník tej cestnej premávky pred momentom napr. trúbil, dával zvukové znamenie, upozornenie. Boli na ceste výmoly, pretože chodil cez Bánovce viackrát aj predtým. Nepamätá si na pád motorky predtým ako sa to stalo. Netuší či mohol zabrániť dopravnej nehode, neriadil motocykel. Nesledoval cestnú premávku, sledoval okolie, nesledoval čo je pred nimi. Nevytkol by vodičovi nič v štýle jazdy, nezaznamenal žiadne výkyvy v ich jazde. Jazda bola plynulá. Pre neho (svedka) primerane, pomaly v obci Bánovce nad Bebravou je dodržať rýchlosť v obci, ísť dodržanou rýchlosťou v obci. Na cintoríne v novembri 2014 nerozoberal dopravnú nehodu so žalobcom 1/, nemal dôvod, po cele roky nevedel, či sa pán Y. súdi, mal svoje veci ukončené, veci po zdravotnej stránke a súdne veci. Súd zo spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3C/4/2008 zistil, že žalobcovia sa vo veci domáhali uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť im sumu 13.133,90 eur titulom náhrady škody, ku vzniku ktorej došlo v súvislosti s dopravnou nehodou dňa XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že sú zákonnými dedičmi po synovi E. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. K usmrteniu syna došlo pri dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej účastníkom bola okrem ich syna aj žalovaná 1/, ktorá riadila motorové vozidlo Y. XXX, ev. č. L. ktoré je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Pri dopravnej nehode došlo okrem usmrtenia syna aj k vecnej škode a žalovaná 1/ tým, že zavinila dopravnú nehodu, je daná jej zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a aj so žalovaným 2/ zodpovedajú aj ako prevádzkovatelia motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Po vykonanom dokazovaní vo veci sp. zn. 3C/4/2008 výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov H. L., K. F., C. L. a K. B., oboznámením listinných dôkazov, a to najmä osvedčenia o dedičstve, vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne ČVS: ORP-XXX/X-OVS-TN-XXXX, znaleckým dokazovaním - Znaleckým posudkom
Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva č. 364/2011 a vypočutím znalcov podieľajúcich sa na vypracovaní znaleckého posudku Okresný súd Bánovce nad Bebravou Rozsudkom zo dňa 16.10.2012 č.k. 3C/4/2008-452 rozhodol tak, že žalobu zamietol, pretože nebolo v konaní preukázané, že žalovaní zodpovedajú za škodu, ktorá podľa žalobcov mala vzniknúť pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX. Proti tomuto rozsudku žalobcovia podali odvolanie. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 21.11.2013 č.k. 19Co/6/2013-501 rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou Rozsudkom zo dňa 16.10.2012 č.k. 3C/4/2008-452 nadobudol právoplatnosť dňa 10.01.2014. S ohľadom na zistené skutočnosti súd posúdil návrh žalobcov na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatný rozsudok, pričom § 228 ods. 1 O.s.p. taxatívne uvádza dôvody, kedy je obnova konania prípustná, a ďalej v § 230 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. ustanovuje subjektívnu trojmesačnú a objektívnu trojročnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania. Subjektívna (trojmesačná) lehota sa počíta odo dňa, keď sa ten, kto navrhuje obnovu, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ju mohol uplatniť. Objektívna (trojročná) lehota sa počíta od právoplatnosti rozsudku. Obnova konania je však prípustná iba z dôvodov vymenovaných v ustanovení § 228 ods.1 O.s.p.. Žalobcovia sa domáhajú obnovy konania podľa § 228 ods.1 písm. a) a b) O.s.p. Pre povolenie obnovy konania je teda potrebné, aby boli splnené dve podmienky a to existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohol účastník použiť v pôvodnom konaní, a že tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre účastníka - žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Je preto povinnosťou súdu skúmať splnenie týchto dvoch podmienok, pričom hodnotenie, či skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nie je rozhodovaním o merite veci. Vychádzajúc z uvedeného súd teda skúmal, či skutočnosti a dôkazy, ktoré uviedli žalobcovia ako dôvod obnovy konania nemohli použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny a či tieto môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Okrem toho súd skúmal, či návrh na obnovu konania (ktoré bolo právoplatne skončené dňa 10.01.2014) bol žalobcami podaný v lehote troch mesiacov od toho času, keď sa žalobca 1/ dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Súd v danom prípade dospel k záveru, že návrh na obnovu konania bol podaný včas. Žalobca 1/ sa o dôvode obnovy konania dozvedel v novembri 2014 a návrh na povolenie obnovy konania, v ktorom súd rozhodol právoplatným rozsudkom dňa 10.01.2014, podal na súd dňa 20.11.2014. Ďalej súd uviedol, že nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podáva, priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktorý napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali bez svojej viny ich nemohol použiť v pôvodnom konaní, napríklad preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia, alebo dôkaznú povinnosť. Nová uvádzaná skutočnosť musí byť spojená s novým dôkazom. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len na možnosť označiť dôkaz, ale aj na nemožnosť ho predložiť účastníkom konania súdu. Dôvodom obnovy konania môžu byť dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania, ako aj dôkazy, ktoré vznikli po rozhodnutí súdu, ale sú spôsobilé dokázať rozhodné skutočnosti, tvrdené pred rozhodnutím súdu. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Tie skutočnosti, ktoré nastali až potom nemôžu byť spôsobilým dôvodom obnovy konania, nakoľko k nim nemohol súd v čase vyhlásenia rozhodnutia prihliadať (§ 154 O.s.p.). Tvrdeným dôvodom obnovy konania podľa žalobcov majú byť skutočnosti vyplývajúce z čestného prehlásenia osoby J. P., účastníka dopravnej nehody, pri ktorej došlo ku škode, ktorej náhrady sa v pôvodnom konaní domáhali a tiež to, že výsluch tejto osoby možno toho času už vykonať. V rámci konania o obnove konania mal súd preukázané, že tento dôkaz
- výsluch navrhovaného svedka, účastníka dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX po tom ako došlo k dopravnej nehode, nebolo možne vykonať lebo si na okolnosti tejto dopravnej nehody nepamätal. Svedok v rámci konania o obnove konania uviedol že sa rozpamätal až potom " po odznení, ako si dal dokopy ako sa nehoda stala", pričom "presný okamih" určiť nevie. V kontakte so žalobcom 1/ od tejto dopravnej nehody bol až v novembri 2014. Ďalej svedok v konaní o obnove konania uviedol, ako sa na dopravnú nehodu a to čo sa stalo pred dopravnou nehodou pamätá. Súd posudzoval, či existencia týchto okolností a skutočnosti môže privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci a dospel k záveru, že skutočnosti vyplývajúce z výpovede J. P. nie sú takými okolnosťami a skutočnosťami. V konaní pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3C/4/2008 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, vo veci bol vypracovaný znalecký posudok a vzhľadom na námietky žalobcov v konaní boli vypočutí znalci, ktorí tento znalecký posudok vypracovali. Z takto vykonaného znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že technickou príčinou dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla R. Nesprávnym prvkom v jeho technike jazdy bol fakt, že
sa pohyboval rýchlosťou výrazne vyššou (85 - 107,2 km/h) ako bola najvyššie dovolená rýchlosť v danom úseku cesty. Nesprávna technika jazdy motocyklistu bol prvok, ktorý jednak vyvolával kolíznu situáciu (nakoľko vodičke-žalovanej 1/ výrazne zhoršoval možnosť vyhodnotiť pohyb motocyklistu) a tiež prvok, ktorý motocyklistovi znemožnil dopravnej nehode zabrániť. Len za predpokladu, že vodička vozidla Y.-žalovaná 1/ mala povinnosť predvídať za daných podmienok jazdu vozidiel pohybujúcich sa výrazne vyššou rýchlosťou ako bola najvyššia dovolená. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dopravnú nehodu zavinil vodič motocykla R., čo úplne zbavilo zodpovednosti žalovanú 1/ (vodička motorového vozidla Y.) a oboch žalovaných ako prevádzateľov vozidla Y. za škodu. K žalobcom tvrdeným dôvodom obnovy konania a to, že z výsluchu J. P. vyplynulo, že priebeh nehody, ako ho vnímal J. P. sa odohral inak, poukazujúc na rýchlosť, ktorú svedok vníma ako dovolenú rýchlosť, na to že J. P. uviedol, že motocykel nebol povalený na vozovku pred nárazom, to že J. P. uviedol, že motocykel intenzívne nebrzdil pred dopravnou nehodou a že svojimi zmyslami J. P. nezaznamenal žiadne porušenie dopravných predpisov zo strany vodiča motocykla súd uviedol, že na zisteniach súdu vo veci sp.zn. 3C/4/2008 a jeho záveroch ohľadne zavinenia, ktoré mali oporu v záveroch znaleckého dokazovania, nemôže mať vplyv to ako účastníci nehodového deja vnímajú nehodový dej. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že je technicky neprijateľné, že k nehode malo dôjsť iným spôsobom ako je uvedené v znaleckom posudku a to vzhľadom na stopy miesta nehody a fotografie z miesta nehody, z technických stôp zanechaných po nehode. Ani jedna zo skutočnosti, ktorá vyplýva z čestného prehlásenia a výpovede J. P. nie je okolnosťou, ktorá by mohla pre žalobcov privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z konania o obnovu ktorého ide, vyplýva že žalovaná 1/ svojím konaním ako vodička motorového vozidla škodu pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX škodu nezavinila, čím sa zbavila zodpovednosti za škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, čo jednoznačne vyplýva zo znaleckého posudku. J. P. vo výpovedi uviedol, že bol spolujazdec, na podrobnosti si nepamätá, nepamätá si na detaily, nepamätá si kto do koho narazil. J. P. vnímal pred dopravnou nehodou, že išli primeranou rýchlosťou, pričom odborné posúdenia znalcov tieto tvrdenia J. P. jednoznačne vyvracajú, a znalci zdôraznili, že technická analýza nepripúšťa, že vodička vozidla Y. narazila do vodiča motocykla, tento pohľad označili za laický. Taktiež zo skutočností uvádzaných žalobcami a z výpovede J. P. nie je možné dovodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci čo sa týka zodpovednosti žalovaných 1/ a 2/ ako prevádzateľov motorového vozidla Y. podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností súd návrh na obnovu konania zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., pričom náhradu trov konania súd žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi, ktorí boli v konaní úspešní nepriznal, pretože si právo na náhradu trov konania neuplatnili. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Podľa nich skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie nie sú správne. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí absolutizuje závery znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, ako by tieto závery nemohli byť mylné a nesprávne. Súd tak usudzuje z toho, že závery znaleckého posudku vychádzajúc z hodnotenia technických podkladov a nie z tvrdení účastníkov dopravnej nehody alebo svedkov. Takéto úvahy súdu sú však mylné, keďže podkladom pre závery znaleckého posudku sú také technické vstupy, ktoré nezodpovedajú priebehu dopravnej nehody. Predovšetkým znalci ustálili rýchlosť motocykla na základe stôp na vozovke, ktoré však nie sú od motocykla vedeného E. Y.. Znalci predpokladali, že motocykel pred stretom s motorovým vozidlom Y. bol povalený na cestu a šúchal sa spolu s posádkou po ceste až následne narazil do vozidla Y.. Takýto záver znalcov žalobcovia spochybňovali už v pôvodnom konaní. V prvom rade druhy poranení a zanechaných stôp, ktoré zostali na tele a odevoch tak E. Y. ako aj J. P. a po druhé tieto úvahy znalcov nezodpovedajú poškodeniu osôb a motocykla ale vychádzajú z vedome nepravdivého svedectva svedka B. trestnom konaní, ktorý svedok nebol prítomný pri dopravnej nehode, čo vyplynulo z jeho výpovede pred súdom a aj z nákresu, ktorý pred súdom v pôvodnom konaní vyhotovil. Menovaný svedok pritom ako jediný zo všetkých svedkov v trestnom konaní vypovedal, že videl ako došlo k dopravnej nehode, ako robil vodič motocykla tzv. myšky a predbiehal pred ním idúce motorové vozidlá a ešte pred stretom s vozidlom Y. mal vidieť ako motocykel spadol. Takúto hlúposť znalci prevzali ako fakt do znaleckého posudku pri simulácii priebehu dopravnej nehody. Pre posúdenie tejto chyby je podstatná výpoveď svedka J. P., ktorý vylúčil, že by bol motocykel spadol pred stretom s motorovým vozidlom Y.. Okrem tejto výpovede je tu aj výpoveď svedka H. L. a čiastočne aj svedkov F. a L.. R. L. potvrdil, že motocyklista nikoho nepredbiehal, motocykel bol riadne osvetlený, keď videl prichádzajúci motocykel, tomuto dával prednosť v jazde, pretože išiel po hlavnej ceste smerom na Trenčín a on na hlavnú cestu vchádzal tiež smerom na Trenčín, teda tým smerom odkiaľ prichádzalo vozidlo Y.. Tento svedok tiež nevidel žiadny pád motocykla, hoci sledoval prichádzajúci motocykel v zrkadle. Z tejto výpovede vyplýva, že motocykel bol už v bezprostrednej blízkosti križovatky a je teda logické a nespochybniteľné, že tomuto motocyklu vošlo do jazdnej dráhy
vozidlu Y.. Takýto priebeh dopravnej nehody znalci pri podávaní znaleckého posudku ignorovali. Tým, že motocyklu podsunuli jemu nepatriace stopy na vozovke sa umelo zvýšila rýchlosť motocykla až na vysoko nedovolenú, čo je však v rozpore s výpoveďou svedka J. P.. Ak by znalci uvažovali o takom priebehu dopravnej nehody ako ju popísal svedok L. a svedok P., nebolo by možné, aby vozidlo Y. a predovšetkým motocykel pri náraze takou vysokou rýchlosťou zostali v konečných polohách tak ako je to zaznamenané na plániku dopravnej nehody, respektíve ako vyplýva z fotodokumentácie konečných polôh. Z výpovede svedka P. v tomto konaní vyplýva, že motocykel pred stretom nespadol, nebrzdil, tak aby pocítili intenzívne brzdenie s prítlakom na vodiča motocykla, ale registroval už len samotný náraz. Z jeho výpovede teda vyplýva, že ku stretu s vozidlom Y. došlo v bezprostrednej blízkosti vytvorenia prekážky vozidlom Y.. V súhrne tieto dôkazy svedčia o úplne inom priebehu dopravnej nehody, o úplne inej miere zavinenia účastníkov dopravnej nehody a o úplne iných príčinách vzniku dopravnej nehody, než to ustálili znalci v znaleckom posudku. Súd prvej inštancie však napriek tomu si opätovne osvojil nekriticky závery znaleckého posudku. Tento znalecký posudok pritom ani nevysvetľuje spôsob odtrhnutia rifľovej látky z nohavice spolujazdca motocykla a jej zaseknutie medzi ráfik a gumu predného kolesa vozidla Y. a ani ohnutie vidlice motocykla dohora, ku ktorému ohnutiu došlo zachytením kolesa motocykla za predné koleso automobilu Y.. Znalecký posudok vôbec nepopisuje príčinu deformácií na motocykle tak, aby zodpovedali zásadám logického myslenia. Všetky nesprávne závery znaleckého posudku preukazuje práve výpoveď svedka J. P., pretože táto výpoveď vylučuje taký priebeh nehodového deja, na akom sú postavené závery znaleckého posudku. Nemožno preto prisvedčiť súdu prvej inštancie, že výpoveď menovaného nemôže ovplyvniť závery znaleckého posudku. Z uvedených dôvodov mal preto súd prvej inštancie povoliť obnovu konania a v obnovenom konaní uložiť znalcom spracovať taký priebeh nehodového deja aký vyplýva aj z výpovede svedkov P. a L. a posúdiť či takýto priebeh nehodového deja je technicky možný, či takémuto priebehu zodpovedajú tiež stopy z miesta nehody, ktoré sú objektívne a bez akýchkoľvek pochybností následkom dopravnej nehody, teda deformačné stopy motocykla, auta, konečné polohy vozidiel a tiež stopy, ktoré sú zaznamenané v prílohe č. 29 k znaleckému posudku na strane 104 znaleckého posudku. Podľa žalobcov od momentu dopravnej nehody sa vo veci robia len podvody, ktorých účelom je zvaliť vinu na ich syna a vyviniť z dopravnej nehody vodičku vozidla Y.. Navrhli preto aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp.zn. 3C/4/2008. 3. Vedľajší účastník na strane žalovaných sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcov. Uviedol, že s napadnutým uznesením prvoinštančného súdu súhlasí a považuje ho v celom rozsahu za vecne správne. Dôvodom na povolenie obnovy mala byť podľa žalobcov výpoveď svedka P., ktorá mohla podľa žalobcov ovplyvniť závery znaleckého posudku a celého súdneho konania. Vykonaním tohto dôkazu pred súdom prvej inštancie sa však potvrdilo, že výpoveď tohto svedka nemôže mať vplyv na už vykonané dokazovanie. Na podrobnosti dopravnej nehody si svedok nepamätá a niektoré útržky, na ktoré si rozpamätal boli zhodné s tvrdeniami žalobcov, ktoré už v pôvodnom konaní boli prezentované. Sami žalobcovia v odvolaní tvrdia, že výpoveď svedka P. nie je jediným dôkazom takého priebehu dopravnej nehody aký tvrdia, pretože takým dôkazom je aj výpoveď svedka L. a sčasti výpovede svedkov F. a L.. Z uvedeného je teda zrejmé, že výpoveď svedka P. nepriniesla nové skutočnosti, ktoré doteraz v konaní neexistovali. So všetkými uvedenými skutočnosťami, ktoré tvrdí svedok P. sa súdy vyporiadali už v pôvodnom konaní. V pôvodnom konaní sa tvrdenia niektorých svedkov rozchádzali, čo bolo dôvodom, pre ktorý bolo nariadené objektívne a nezaujaté znalecké dokazovanie. Znalci pri vypracovávaní posudku vychádzali z objektívne zistených skutočností. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v potvrdzujúcom rozsudku č.k. 19Co/6/2013-501 zo dňa 21.11.2013 uviedol, že pokiaľ ide o právne posúdenie veci právnu zodpovednosť nemôže svedok posudzovať. Žalobcovia teda nemôžu presadzovať subjektívne hodnotenie skutočností jednou osobou len preto, že je to v ich prospech. V obnovenom konaní by sa výpoveď svedka P. hodnotila vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi a s ohľadom na jeho výpoveď je vedľajší účastník toho názoru, že táto výpoveď by nepriniesla pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie tvrdenie žalobcov, tieto sa týkajú hodnotenia znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v pôvodnom konaní a hodnotenia výpovede ostatných svedkov z pôvodného konania, pričom podľa vedľajšieho účastníka takéto tvrdenia v konaní o návrhu na povolenie obnovy neobstoja, nakoľko sa s týmito námietkami už vyporiadal tak okresný ako aj krajský súd v pôvodnom konaní. Vedľajší účastník preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 4. K vyjadreniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných sa písomne vyjadrili žalobcovia - odvolatelia. Uviedli, že nesúhlasia s tvrdením vedľajšieho účastníka, že výpoveď svedka P. nepriniesla nové skutočnosti ale len také, ktoré boli v pôvodnom konaní známe. Nesúhlasil ani s tým, že by existovalo
viacero svedkov dopravnej nehody, ktorí boli vypočutí a ktorých tvrdenia sa rozchádzali, čo bolo dôvodom pre znalecké dokazovanie. Podľa nich výpovede svedkov, ktorí sa dopravnej nehody skutočne zúčastnili alebo ju videli sa nerozchádzajú. Takýmto svedkom podľa nich určite nebol pán B., čo sa preukázalo v pôvodnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu je potom argumentácia vedľajšieho účastníka, že znalci vychádzali z objektívne zistených skutočností absolútne neprijateľná, pretože znalci vychádzali práve z vykonštruovanej výpovede svedka B.. Žalobcovia netvrdia, že svedok by mohol posúdiť právnu zodpovednosť, ale podľa nich svedok okrem svojho názoru o príčine dopravnej nehody a jej zavinenenia môže jednoznačne vypovedať o jej priebehu. Výpoveď svedka P. pritom korešponduje s výpoveďou svedka L. a teda sú tu dvaja svedkovia, ktorí boli v úplne inom postavení v čase dopravnej nehody, na úplne iných miestach a napriek tomu sa zhodujú v najdôležitejších okolnostiam dopravnej nehody. Priebeh dopravnej nehody ako o ňom vypovedali je v rozpore s priebehom, s ktorým uvažovali znalci. Práve výpoveď svedka P. úplne vyvrátila priebeh dopravnej nehody s akým uvažoval spracovateľ znaleckého posudku. Táto výpoveď pritom nie je izolovaný dôkazom, ale je v zhode s výpoveďou svedka L.. Preto je povolenie obnovy konania, ktorej sa žalobcovia domáhajú, zákonné a v obnovenom konaní bude možné vypracovať nový znalecký posudok podľa výpovedí týchto svedkov. Bez takéhoto postupu by došlo k odňatiu práva na spravodlivé súdne konanie u žalobcov, pretože oni ako účastníci konania majú právo, aby aj znaleckým posudkom boli preverené tie dôkazy, ktoré nasvedčujú dôvodnosti ich žaloby. 5. Po vyhlásení napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalobcov došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval o náhrade trov konania. CSP v § 470 ods. 1 stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle tohto ustanovenia CSP odvolací súd postupoval v odvolacom konaní podľa nového procesného predpisu - CSP, avšak dôvodnosť návrhu žalobcov na povolenie obnovy konania posudzoval odvolací súd podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, keď návrh žalobcov na povolenie obnovy ako aj odvolanie žalobcov boli podané ešte pred 01.07.2016 a je nevyhnutné rešpektovaťa základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva /čl. 2 ods. 1 a 2 CSP/ a o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva /čl. 3 ods. 1 CSP/. 6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcov dodáva nasledovné: 8. Podstatou odvolania žalobcov je tvrdenie, že výpoveď svedka P., ktorý objektívne nemohol o veci vypovedať v pôvodnom konaní, svedčí o odlišnom priebehu nehodového deja, než s akým uvažoval v pôvodnom konaní ustanovený znalec, a táto výpoveď tak môže privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keď ich žaloba bol zamietnutá práve na podklade záverov znaleckého posudku, ktorý bol v pôvodnom konaní podaný. 9. V zmysle § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania okrem iného vtedy, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 10. Odvolací súd musí po preskúmaní veci konštatovať zhodne so súdom prvej inštancie, že výpoveď svedka P., vypočutého pred súdom prvej inštancie, nemôže privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 3C/4/2008. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie znalecký posudok č. 364/2011 znaleckého ústavu Žilinská
univerzita, Ústav súdneho inžinierstva, ktorý bol podaný vo vyššie uvedenom konaní určil, že technickou príčinou dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla R. a nesprávnym prvkom v jeho technike jazdy bol fakt, že sa pohyboval rýchlosťou výrazne vyššou (85 - 107,2 km/h) ako bola najvyššie dovolená rýchlosť v danom úseku cesty. Nesprávna technika jazdy motocyklistu bol prvok, ktorý jednak vyvolával kolíznu situáciu (nakoľko vodičke-žalovanej 1/ výrazne zhoršoval možnosť vyhodnotiť pohyb motocyklistu) a tiež prvok, ktorý motocyklistovi znemožnil dopravnej nehode zabrániť. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že je technicky neprijateľné, že k nehode malo dôjsť iným spôsobom ako je uvedené v znaleckom posudku a to vzhľadom na stopy miesta nehody a fotografie z miesta nehody, z technických stôp zanechaných po nehode. Už po podaní tohto znaleckého posudku v pôvodnom konaní žalobcovia namietali jeho správnosť a okrem iného uvádzali, že s ohľadom na poškodenie motocykla, vozidla Y. i závery súdnoznaleckej pitvy vodiča motocykla je jednoznačne vylúčený taký priebeh nehodového deja, s akým uvažoval v podanom posudku znalecký ústav. Podľa nich došlo k čelnej zrážke motocykla a vozidla Y.. Žalobcovia namietali aj to, že znalecký posudok vychádza z výpovedí žalovaných a svedka B., ktoré výpovede sú podľa nich nepravdivé. K námietkam žalobcov bol vypočutý A.. U. F., J.. ako zodpovedný riešiteľ znaleckého posudku v znaleckom ústave, ktorý pred súdom vypovedal a vyjadril sa k námietkam žalobcov proti podanému znaleckému posudku. Odmietol žalobcami uvažovaný pohyb vozidla Y. po náraze motocykla do pravého predného kolesa vozidla ako technicky neprijateľný. Odmietol aj žalobcami uvažovanú vzájomnú polohu vozidiel v okamihu zrážky, keď žalobcovia uvažovali, že motocykel mal čelne naraziť do vozidla Y. a nie ako uvádzali znalci pri pohybe šúchaním na boku. Podľa neho vzájomná poloha vozidiel uvažovaná žalobcami nekorešponduje s poškodeniami vozidiel. Tie naopak svedčia o vzájomnej polohe s akou bolo uvažované v znaleckom posudku, pričom tejto vzájomnej polohe /pri pohybe šúchaním na boku/ svedčia aj ostané technické skutočnosti zadokumentované po dopravnej nehode, napríklad zadokumentovaná trecia stopa a jej zalomenie, charakter nárazu vozidla do motocykla, charakter deformácie vozidla, deformácia rámu motocykla a vyhnutie prednej vidlice s predným kolesom v smere dopredu a dohora, ako aj poškodenie zdravia vodiča a jeho spolujazdca. Znalec ďalej vo výpovedi opísal ako sa v znaleckom posudku uvažovaná vzájomná poloha oboch vozidiel v čase zrážky /pri pohybe šúchaním na boku/ prejavila na deformáciách vozidla Y., s ktorým kontaktovali jednotlivé časti motocykla a telá vodiča a spolujazdca motocykla. Takejto vzájomnej polohe oboch vodičov v čase zrážky svedčí podľa znalca aj zanechaný ústrižok látky medzi ráfikom a pneumatikou vozidla, ako je viditeľný vo fotodokumentácii k znaleckému posudku. Podľa znalca je poškodenie motocykla a vozidla Y. nemožné vysvetliť iným spôsobom než to urobil znalec. K výpovediam svedkov z pohľadu podania znaleckého posudku a jeho záverov vypočutý znalec uviedol, že znalcovi neprislúcha hodnotiť, či niektorý svedok klame alebo nie, ale znalec posudzuje technickú prijateľnosť výpovedí svedkov. 11. Podľa odvolacieho súdu je teda zrejmé, že skutočnosti, ktoré uviedol svedok P. vypočutý v tomto konaní súdom prvej inštancie, uvádzali žalobcovia už v pôvodnom konaní ako okolnosti svojej verzie nehodového deja, ktorý bol ale znalcom odmietnutý ako technicky neprijateľný. Správne preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že výpoveď menovaného svedka nemôže privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci /§ 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p./ a z tohto dôvodu návrh žalobcov na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 3C/4/2008 zamietol. 12. Z týchto dôvodov potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným a vedľajšiemu účastníkovi na ich strane odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovaným žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a vedľajší účastník na strane žalovaných o náhradu trov odvolacieho konania nežiadal. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).