Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu V. U. N. so sídlom O. J. XM., XXX XX G., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO. 47 232 471, proti žalovanému Q. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX S., o zaplatenie 8.147,49 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. -84 zo dňa 12. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Pripúšťa vstup spoločnosti R U. s.r.o., so sídlom O. nábrežie XA, XXX XX G., F.: XX XXX XXX do konania na miesto žalobcu.

II. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.058,68 Eur s prísl..

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.058,68 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.058,68 eur od 21.10.2021 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil prvá veta, , , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 07.12.2017, až 4, , , , , , nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , , prvá veta, .

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX L. o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička, predmetom ktorej bol bezúčelový úver vo výške 8.000,- Eur. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené okrem jeho mena, priezviska, bydliska, rodného čísla a dátumu narodenia už len číslo jeho občianskeho preukazu, štátna príslušnosť a telefónne číslo. Žiadne údaje k posúdeniu jeho bonity tam nie sú a priamo z obsahu zmluvy ani nevyplýva, že by od žalovaného bolo vyžadované dokladovanie jeho pomerov nejakými dokumentmi a dôkazmi

a zmluva na žiadne takéto dokumenty neodkazuje ani ich nespomína. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.03.2020“ predloženej žalobcom zistil, že žalovaný dňa 07.12.2017 vyčerpal sumu 8.000,- Eur a úhrady realizoval len v období od 20.01.2018 do 22.02.2018, kedy spolu zaplatil sumu 229,94 Eur. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 109,60 Eur, čím ako neuhradená istina ostala evidovaná suma 7.890,40 Eur. Listom označeným ako „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 20.06.2018 žalobca upozornil žalovaného na omeškanie v splácaní a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17.07.2018 mu oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu 17.07.2018 stala predčasne splatnou, pričom ho súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Obidve písomnosti vychádzajúce z predložených poštových dokladov boli žalovanému doručované.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že posudzovaná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Vzhľadom na zistil, že dané právo zo spotrebiteľskej zmluvy premlčané ani v časti nie je. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd prvej inštancie k záveru, že je potrebné vychádzať z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Konštatoval, že v danom prípade žalobca poskytol žalovanému vysoký úver, pričom ničím nepreukázal, žeby mal zistenú a preverenú výšku jeho príjmov, výdavkov, rodinný stav a žeby prihliadal na údaje z príslušnej databázy alebo registra. O neunesení dôkazného bremena, ale ani bremena tvrdenia žalobcom pokiaľ ide o preukázanie skúmania bonity žalovaného nemožno mať žiadne pochybnosti, keďže žalobca ani po výslovnej výzve súdu nepredložil k tomu žiadne skutkové tvrdenia a žiadne dôkazy. Navyše je známe, že žalovaný v čase uzavretia tejto zmluvy už jeden mimoriadne vysoký úverový záväzok mal, preto bolo absolútne nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že riadne preskúmal schopnosť žalovaného splácať ďalší takýto vysoký záväzok v čase uzatvorenia tejto ďalšej úverovej zmluvy, so zohľadnením povinností z už uzatvorenej zmluvy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa. Nie je možné vychádzať len z tvrdení, či čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi a nestačí mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Žalobca mal preukázať, že skutočne žiadal údaje o výdavkoch žalovaného a že tieto aj náležite preveril. Vzhľadom na uvedené mal za to, že došlo k hrubému porušeniu povinností veriteľa zistiť konkrétnu výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. V predmetnej veci dospel k záveru, že žalobca absolútne ničím nepreukázal, že by náležite skúmal a vyhodnotil bonitu žalovaného, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Nedôsledné skúmanie bonity spôsobilo aj ďalší dôsledok, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť, preto je právny úkon o zosplatnení absolútne neplatný. Navyše samotné oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru ani nemožno akceptovať ako korektnú výzvu k plneniu pre nesprávne uvedenú výšku dlhu, keď je vyzvaný k úhrade sumy, teda so zarátaním úrokov a poplatkov, na ktoré nárok vôbec nevznikol a v skutočnosti jeho dlh bol podstatne nižší. Neplatnosť predčasného zosplatnenia má za následok, že žalobca má len nárok na nezaplatené splátky splatné ku dňu rozhodovania súdu. Ku dňu rozhodovania súdu bolo splatných 46 splátok po 114,97 Eur, žalovaný zaplatil len 229,94 Eur, preto jeho splatný dlh ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 5.058,68 Eur. Z uvedeného dôvodu vyhovel žalobe len v tejto časti a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. Vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedol, že žalobca tieto nežiadal z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ale žiadal ich odo dňa nasledujúceho po dni, keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo, čo vzhľadom na dispozičný princíp nemohol prekročiť. Z uvedeného dôvodu priznal úroky z omeškania z celej prisúdenej istiny až odo dňa nasledujúceho po zročnosti poslednej priznanej splátky, teda od 21.10.2021.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žaloba bola sčasti zamietnutá, žalobca a žalovaný tak boli úspešní v časti a v časti neúspešní, pričom pomer ich úspechu a neúspechu je cca pol na pol. Vzhľadom na uvedené rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výroku II. a III. rozsudku. Odvolanie právne odôvodnil , a (ďalej len „“). Poukázal na to, že ako zákonom regulovaný subjekt je povinný správať sa obozretne, preto je vysoko nepravdepodobné, že by poskytol peňažné prostriedky bez riadneho skúmania bonity žalovaného, s vysokým rizikom ohrozenia ich návratnosti. Tvrdenie konajúceho súdu označil ako zavádzajúce, nakoľko u žalovaného tak ako u každého klienta bola skúmaná bonita výpisom z úverového registra (SRBI), ako aj dokladov o príjme, teda boli splnené všetky podmienky na konanie v súlade so zákonom o

spotrebiteľských úveroch. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, pričom poukázal na to, že žalovaný skutkové tvrdenia týkajúce sa skúmania bonity nepoprel, preto platí domnienka, že skutkové tvrdenia sa považujú za pravdivé. Pokiaľ by súd mal pochybnosti o pravdivosti, resp. dostatočnosti tohto tvrdenia, bol povinný o nich poučiť procesnú stranu, čo však nesplnil, čím mu odňal právo riadne uplatňovať jeho procesné práva a možnosť preukázať skutočnosť, ktorú považoval za nespornú. Skúmanie bonity nemá vplývať priamo zo zmluvy, nakoľko zo žiadneho zákonného ustanovenia takáto podmienka nevyplýva. Na tomto mieste poukázal aj na ustálenú súdnu prax. K nesplneniu podmienok zosplatnenia pohľadávky uviedol, že s uvedenou právnou argumentáciou sa nestotožňuje, nakoľko výkladom predmetného ustanovenia nemožno dospieť k uvedeným záverom. Zákon v uvedenom ustanovení rozlišuje dve sankcie za konanie, pričom z výkladu nemožno vyvodiť, že uvedené sankcie sa kumulujú, ale práve naopak, viažu sa na dva druhy konaní veriteľov. Ak súd vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko hrubo porušil povinnosť uvedenú v ustanovení § 7 ods. 1 zákona, nemohla zároveň nastať situácia, že nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky, preto súdom priznaná suma nekorešponduje so sumou na ktorú má pri potencionálnej bezúročnosti nárok. V tejto časti považuje rozhodnutie súdu za nezákonné a v rozpore s platnou právnou úpravou. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil vec na nové prejednanie alebo aby zmenil prvoinštančné rozhodnutie v napadnutej časti tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Podaním doručeným dňa 12.02.2022 navrhol žalobca XXX.., M. zmenu na strane žalobcu z dôvodu, že medzi ním ako pôvodným veriteľom a spoločnosťou V. U. N.. bola uzatvorená L. o postúpení pohľadávok, pričom nový veriteľ spoločnosť V. U. N. v zmysle vyjadrila súhlas so vstupom do konania na miesto žalobcu.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Podľa , ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

14. Podľa , súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

15. Podľa , ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

16. Podaním doručeným dňa 12.02.2022 navrhol žalobca XXX... zmenu na strane žalobcu z dôvodu, že medzi ním ako pôvodným veriteľom a spoločnosťou V. U. N.. bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená L. o postúpení pohľadávok č. F./XXXX. Na základe uvedenej zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávok vrátane pohľadávky, ktorá je predmetom uvedeného súdneho konania. Z uvedeného dôvodu v zmysle navrhli zmenu strany sporu na strane žalobcu, pričom nový veriteľ spoločnosť R U. s.r.o. v zmysle vyjadrila súhlas so vstupom do konania na miesto žalobcu. Z uvedeného dôvodu a s poukazom na vyššie citované ustanovenia, preto odvolací súd pripustil vstup spoločnosti V. U. N. do konania na miesto pôvodného žalobcu XXX.G.17. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

18. Súd prvej inštancie po preskúmaní spisu dospel k záveru, že v predmetnom prípade je poskytnutý úver postihnutý sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, pretože pred poskytnutím spotrebiteľského úveru nebola skúmaná bonita žalovaného dostatočným spôsobom a tiež dospel k záveru o neplatnom predčasnom zosplatnení spotrebiteľského úveru. S uvedenými závermi sa však vôbec nestotožnil žalobca v podanom odvolaní, preto sa odvolací súd zaoberal, či došlo k naplneniu vytýkaných nedostatkov súdom prvej inštancie ako aj k naplneniu prípadnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

19. Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia zmluvy upravoval v § 7 ods. 1 povinnosť veriteľa pred uzavretím alebo zmenou spotrebiteľskej zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V prípade, ak veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie v zmysle § 11 ods. 2 nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje tiež, že v prípade ak dôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1, v takom prípade zákon sankcionuje takéto konanie veriteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Za hrubé porušenie povinnosti sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

20. Zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá veriteľovi pri skúmaní bonity klienta postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom zákon neuviedol zákonnú definíciu tohto pojmu. Aj napriek absencii takejto zákonnej definície možno vychádzať z toho, že odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka a nepochybne kľúčovou je aj pri skúmaní bonity klienta využívať aj verejne dostupné informácie, ako napr. štátom zverejňované údaje o životnom minime, existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ).

21. Vzhľadom na uvedené ustanovenie možno od žalobcu ako veriteľa požadovať preukázanie bonity klienta, teda v uvedenom prípade bolo na žalobcovi ako veriteľovi, aby preukázal, že si svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov splnil, teda, že si v uvedenom prípade splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

22. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na to, že pri skúmaní bonity vychádzal jednak z výpisu z úverového registra (SRBI), ako aj z dokladov o príjme, avšak z týchto listín žalobca nemohol úplne zistiť finančnú situáciu na strane žalovaného. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uvádza, že z uvedených listín a registrov nemohol žalobca ako veriteľ zistiť celkovú finančnú situáciu žalovaného, teda takýto postup žalobcu nemožno považovať za skúmanie bonity. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj uvedené konanie žalobcu považoval za skúmanie bonity žalovaného, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovaného, ako napr. jeho celkovú zadlženosť, počet vyživovacích povinností, mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie ubytovania, stravy, atď., teda žalobca si nemohol utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovaného potrebnej pre posúdenie jeho schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z uvedeného teda možno konštatovať správny záver súdu prvej inštancie o nesplnení si povinnosti žalobcom o preukázaní odbornej starostlivosti posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.

23. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - , a to o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.“

24. Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, teda, že nesplnenie povinnosti žalobcu ako veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a rovnako aj so záverom, že predmetný úver nemohol právny predchodca žalobcu platne zosplatniť, a teda, že žalovaný je tak povinný vrátiť len sumu, ktorá mu bola reálne poskytnutá, avšak v rozsahu splatných splátok ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie. Keďže žalovaný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie právnemu predchodcovi žalobcu už zaplatil sumu 229,94 Eur, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi priznal len rozdiel medzi uvedenými sumami a vo zvyšku nárok žalobcu správne zamietol. Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie ohľadom zamietnutia žaloby v časti úrokov z omeškania.

25. Žalobca v podanom odvolaní ešte uvádzal, že žalovaný v priebehu konania nepoprel skutkové tvrdenia týkajúce sa skúmania bonity, preto bolo potrebné tieto považovať za nesporné skutkové tvrdenia, k čomu odvolací súd uvádza, že pasivita žalovaného v konaní nemôže mať automaticky za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek žalobcom uplatnený nárok, a to naviac ak ide o konanie, v ktorom vystupuje spotrebiteľ. Napriek skutočnosti, že žalovaný bol v priebehu prvoinštančného konania pasívny, nevyjadril sa k podanej žalobe a ani k ďalším žalobcom predloženým dôkazom, nemožno v konečnom dôsledku dospieť k záveru o nespornosti skutkových tvrdení žalobcu, pretože ani uvedená skutočnosť neznamená, že súd musí rozhodnúť len na základe takto tvrdených skutočností a predložených dôkazov. Samotný v prípade spotrebiteľských sporov dáva súdu možnosť vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli spotrebiteľom navrhnuté, a to najmä vtedy, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd môže aj bez návrhu takýto dôkaz obstarať alebo zabezpečiť, čím sa tak sleduje vyrovnanie prirodzene nevyváženého postavenia medzi sporovými

stranami, t.j. medzi veriteľom a spotrebiteľom. Skutočnosť, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie uviedol svoje tvrdenia a predložil dôkazy, nezabavila súd prvej inštancie preskúmať spotrebiteľskú zmluvu ex offo, teda či táto obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, prípadne či neobsahuje aj aj neprijateľné zmluvné podmienky, ako aj to, či pred uzatvorením zmluvy bola dostatočne skúmaná bonita spotrebiteľa.

26. Odvolací súd poukazuje na to, že povinnosť tvrdenia sa prejavuje ako procesná povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti daného prípadu. V prípade, že nedôjde k dodržaniu tejto povinnosti, následkom je neunesenie bremena tvrdenia v civilnom procese. Primárne by jednoznačne mali byť všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v samotnej žalobe. Úlohou súdu v kontradiktórnom spore je povinnosť zisťovať skutkový stav iba v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Z vyššie uvedených dôvodov preto námietku žalobcu v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú.

27. Vo vzťahu k vyššiemu má odvolací súd za to, že už samotné nedostatočné skúmanie bonity spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, preto sa nebolo potrebné ďalej zaoberať ani ostatnými dôvodmi bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

28. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle a rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. a III. ako vecne správny potvrdil.

30. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Odvolací súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa .

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).