Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-7C/32/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, K. X., 2. Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, K. X., obaja zast. JUDr. Ľubošom Gilkom, advokátom, so sídlom Helsinská 33, Martin proti odporcom: 1. H. L., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXX, C., 2. Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C., H. XXX, 3. L.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Q. T. P. XXXX/X, 4. maloletý J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., U C. XXX, K. republika, zast. matkou P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., U C. XXX, K. republika, 5. maloletý T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., U C. XXX, K. republika, zast. matkou P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., U C. XXX, K. republika, všetci zast. JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, so sídlom ČSA 18, Brezno o zaplatenie 2 856,75 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobný návrh z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom zo dňa 5.8.2011 uplatnili si žalobcovia voči žalovaným nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok na náhradu škody spolu v sume 4 530,33 Eur s príslušenstvom, a to z dôvodu, že žalovaní ako predávajúci neodovzdali podľa dohody účastníkov kúpnej zmluvy predanú nehnuteľnosť žalobcom v dohodnutom termíne. V návrhu žalobcovia uviedli, že na základe Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a žalovanými dňa XX.X.XXXX sa stali vlastníkmi nehnuteľností, a to rodinného domu v meste X., ktorý dom spolu s príslušenstvom, garážou a vedľajšími budovami je vedený v katastri nehnuteľností ako rodinný dom súpisné č. XXXX, spolu s pozemkami parcela KN- C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, garáž súpisné č. XXXX stojaca na KN-C parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, poľnohospodárske budovy a sklad súp. č. XXXX stojaci na parcele KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a pozemok parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na LV č. XXX pre k.ú. X.. Vlastnícke právo na žalobcov podľa predmetnej kúpnej zmluvy prešlo vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností XX.X.XXXX, ktorý vklad bol povolený rozhodnutím správy katastra pod č. V-XXX/XXXX.

2. Dňa 10.1.2012 zobrali žalobcovia návrh v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 673,58 Eur za mesiac august 2009 späť a žiadali, aby súd žalovaných zaviazal zaplatiť im náhradu škody, ktorá im vznikla nevyprataním priestorov, teda nedodržaním zmluvnej povinnosti zo strany žalovaných odovzdať žalobcom priestory rodinného domu do 31.7.2009, ktorí naďalej tieto priestory užívali v septembri a v októbri a užívali z nich výmeru 342,81 m2, tzn. za každý mesiac si uplatnili nárok na zaplatenie sumu 1 428,37 Eur, spolu 2 856,75 Eur.

3. Keďže žalobcovia zobrali návrh v časti o zaplatenie 1 673,58 Eur späť, súd konanie v tejto časti uznesením 7C 32/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.6.2012 v zmysle ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

4. Po vykonanom dokazovaní súd návrh žalobcov rozsudkom 7C 32/2011 z 23.10.2012 zamietol, keď uviedol, že žalobcom sa nepodarilo preukázať existenciu ušlého zisku, resp. škody, ktorá im mala vzniknúť zavineným konaním žalovaných tým, že do 31.7.2009 nevypratali priestory predanej nehnuteľnosti, keď žalobcovia tvrdili, že im vznikla škoda, resp. ušlý zisk z dôvodu, že nemohli prenajať priestory rodinného domu č. XXXX tretím osobám za účelom podnikania, ktorú skutočnosť preukazovali rezervačnými zmluvami. Súd poukázal na zaužívanú súdnu prax, keď ušlý zisk v podobe straty príjmu za prenájom nehnuteľností môže súd priznať jedine na základe zodpovedajúcej platnej nájomnej zmluvy. V danom prípade žalobkyňa nemala uzavretú s tretími osobami nájomnú zmluvu, ale tzv. rezervačnú zmluvu.

5. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali žalobcovia odvolanie, a na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 14Co 468/2012 zo 17.12.2013 rozsudok okresného súdu z 23.10.2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, zároveň vyslovil názor ako má súd ďalej postupovať pri prejednávaní a vykonaní dokazovania v predmetnej veci.

6. O nároku žalobcov súd teda rozhodoval opätovne a po vykonanom dokazovaní Okresný súd v Brezne mal za to, že žalobcom sa nepodarilo preukázať, že žalovaní v mesiaci septembri a októbri užívali priestory rodinného domu napriek ich záväzku tieto priestory odovzdať žalobcom do 31.7.2009. Žalovaní sami sa vyjadrili, že v mesiaci september do 20-teho sa na prízemí rodinného domu v niektorých miestnostiach nachádzali ich veci, ktoré zniesli z poschodia rodinného domu na prízemie, pretože ešte nebola dokončená rekonštrukcia ich nového domu v Osrblí, ale 20.9.2009 aj tieto priestory vypratali a 30.9.2009 odovzdali kľúč od rodinného domu žalobcom. Z tohto vyjadrenia žalovaných súd skonštatoval, že v mesiaci septembri žalovaní ešte mali uložené veci v prízemí rodinného domu, ale tieto obytné miestnosti v prízemí rodinného domu netvorili v tomto čase nebytový priestor, nebytovým priestorom sa stali až 12.10.2009, preto súd ustálil, že pokiaľ ide o mesiac september 2009 a zistené užívanie časti obytných priestorov rodinného v prízemí rodinného domu žalovanými, že žalovaní v tejto časti porušili svoju povinnosť vypratať priestory rodinného domu do 31.7.2009, ale toto porušenie zmluvnej povinnosti nie je v príčinnej súvislosti s ušlým ziskom, pretože tie priestory neboli v tomto čase nebytovými priestormi, tzn. že žalobcovia nemohli tieto priestory prenajímať ako nebytové priestory, pretože išlo o obytné miestnosti. Teda žalobcovia nepreukázali príčinnú súvislosť medzi ušlým ziskom a porušením zmluvnej povinnosti žalovaných. Pokiaľ ide o mesiac október, žalobcom sa nepodarilo preukázať, a súd zo žiadneho z vykonaných dôkazov nezistil, že by žalovaní užívali priestory rodinného domu a vedľajšie priestory ešte v mesiaci október 2009.

7. Teda súd opätovne zamietol návrh žalobcov rozsudkom zo dňa 23.9.2014.

8. Proti tomuto rozsudku Okresného súdu v Brezne podali žalobcovia odvolanie a navrhli, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrhu žalobcov v celom rozsahu vyhovie alebo zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie vo veci.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 14Co 56/2015-242 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu zo dňa 23.9.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že Okresný súd v Brezne o veci rozhodol a konal ako s účastníkom konania s pôvodne označeným účastníkom konania 1/ Y. L., ktorý však v čase, keď súd o veci vyniesol rozsudok už nežil, pretože dňa 21.9.2014, tzn. ešte pred vyhlásením prvostupňového rozsudku (dňa XX.X.XXXX) zomrel. Pokiaľ prvostupňový súd považoval zomrelého Y. L. za účastníka konania a naďalej s ním ako s účastníkom konania konal, nedodržal postup podľa § 107 O.s.p.

10. Krajský súd v uznesení 14Co 56/2015-242 uviedol: "Pokiaľ po začatí súdneho konania stratí účastník spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.) postup súdu ustanovuje ust. § 107 O.s.p. Je vecou súdu, aby podľa povahy veci posúdil, či smrť účastníka bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či v ňom možno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania. V súdenej veci ide o majetkovú vec, preto strata spôsobilosti byť účastníkom konania nebráni pokračovať v konaní. Súd je

povinný zistiť, na koho prešli po zomrelom účastníkovi konania práva a povinnosti, o ktoré v konaní išlo. Procesnými nástupcami zomrelého účastníka sa stanú jeho dedičia."

11. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase vyhlasovania prvostupňového rozsudku žalovaný 1/ Y. L. zomrel, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. b) zrušil rozsudok okresného súdu, pričom vzhľadom na podstatu a dôsledok procesnej vady vedúcej k zrušeniu napadnutého rozsudku, ako aj procesnú situáciu, do ktorej sa preskúmavaná vec dostane jej vrátením na ďalšie konanie, odvolací súd sa nezaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pretože rozhodnutie vydané v konaní, ktoré bolo postihnuté procesnou vadou, nemôže byť považované na správne skutkové a na nenadväzujúce právne závery sú preto predčasné a odvolací súd ich teda nemohol preskúmavať a hodnotiť.

12. Okresný súd v Brezne po zrušení prvostupňového rozsudku zisťoval okruh právnych nástupcov po zomrelom žalovanom 1/ Y. L. a Uznesením 7C 32/2011 zo dňa 8.9.2016 konanie voči Y. L., zomrelému XX.X.XXXX zastavil a pokračoval v konaní s dedičmi žalovaného Y. L., a to Z. C., rod. L., dcérou žalovaného, nar. XX.X.XXXX, bytom C., H. XXX, ako žalovanou 2/, L.. Y. L., synom žalovaného, nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Q. T. P. XXXX/X, ako žalovaným 3/, maloletými J. L., nar. XX.XX.XXXX a T. L., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Z., U C. XXX, K. republika, zast. matkou P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., U C. XXX, K. republika, ako žalovanými 4/ a 5/ a H. L., manželkou Y. L., ktorá bola v konaní vedená ako žalovaná 2/, ako žalovanou 1/.

13. Súd vytýčil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých účastníkov, teda aj právnych nástupcov po pôvodne žalovanom 1/ Y. L. a vec na nariadenom pojednávaní opätovne prejednal a rozhodol.

14. Okresný súd znova návrh žalobcov zamietol, keď nevykonával ďalšie dokazovanie, pretože rozsudok zo dňa 23.9.2914, ktorý bol zrušený krajským súdom, bol zrušený v dôsledku nedodržania postupu okresným súdom podľa § 107 O.s.p.

15. Dňa 23.9.2014 Okresný súd v Brezne rozhodol vo veci rozsudkom, pričom ako účastníka konania 1/ považoval v tom čase už zomrelého Y. L., hoci tento už účastníkom nemohol byť, pretože dňa XX.X.XXXX zomrel. O tejto skutočnosti účastníci súd neinformovali, preto súd až následne, keď túto skutočnosť zistil, formou úradného záznamu túto skutočnosť poznamenal v spise.

16. Vzhľadom na to, že rozsudok v predmetnej veci dňa 23.9.2014 už verejne vyhlásený bol, okresný súd vo vlastnej kompetencii nemohol vykonať žiadne rozhodnutie na nápravu vzniknutého právneho postavenia účastníkov konania.

17. Okresný súd v Brezne rešpektujúc uznesenie krajského súdu, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa 23.9.2014, konal ďalej s právnymi nástupcami žalovaného 1/, ktorých okruh zistil z Osvedčenia o dedičstve 2D/296/2014 a Dnot/141/2014, vydané JUDr. Annou Medveďovou, notárom ako súdnym komisárom so sídlom v Brezne, Kuzmányho 12, ktorí v konaní boli zastúpení splnomocnenými právnymi zástupcami, ktorí ohľadom dokazovania v predmetnej veci sa pridržiavali dôvodov a vyjadrení, ktoré uviedli v konaní pred okresným súdom, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku zo dňa 23.9.2014, preto súd pri odôvodňovaní rozsudku zo dňa 26.1.2017 vzhľadom na dôkazy v konaní vykonané pred rozhodnutím 23.9.2014 vychádzal pri rozhodovaní z takto vykonaných dôkazov, a preto aj odôvodnenie tohto rozsudku vychádza z dôkazov vykonaných pred vyhlásením rozsudku 23.9.2014, a odôvodnenie tohto rozsudku súd prevzal z rozsudku zo dňa 23.9.2014, ako je zrejmé z ďalšieho textu odôvodnenia.

18. Pri zrušení rozsudku okresného súdu zo dňa 23.10.2012 krajský súd vyslovil názor, že prvostupňový súd musí zaujať jednoznačné stanovisko, či zo strany žalovaných došlo alebo nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá ale zároveň musí byť v príčinnej súvislosti s ušlým ziskom, o ktorom žalobcovia tvrdia, že vznikol na ich strane. V tomto smer krajský súd skonštatoval, že nebolo vyhodnotené dôkazné konanie. Ďalej odvolací súd považoval za nejasný, nepresvedčivý a právne nepodložený právny názor okresného súdu, ktorý zaujal stanovisko, že ušlý zisk v podobe straty príjmu za prenájom nehnuteľností môže súd priznať jedine na základe zodpovedajúcej platnej nájomnej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu je na žalobcoch, aby preukázali vznik majetkovej ujmy, teda svoje tvrdenie, že práve v dôsledku

protiprávneho konania žalovaných nemohli na uvedenú dobu prenajať svoje nebytové priestory, pričom z hľadiska vzniku škody (ušlého zisku) musia túto výšku tvrdiť a preukazovať, že mali reálnu možnosť tieto priestory za uvedenú čiastku prenajať, a pokiaľ by nedošlo k nedovolenému správaniu sa odporcovi, teda žeby toto žalovaní nezmarili svojím protiprávnym konaním, boli by žalobcovia zisk, o ktorom tvrdili, že im ušiel, získali. Teda krajský súd skonštatoval, že prvostupňový súd nevykonal v predmetnej veci dokazovanie v potrebnom rozsahu na ustálenie skutkového stavu, na základe ktorého by mohol dospieť k správnemu záveru o vzniku tvrdenej majetkovej ujmy na strane žalobcov, ktorá im mala vzniknúť v dôsledku protiprávneho konania žalovaných. Výšku nemajetkovej ujmy je potrebné zisťovať iba v prípade, pokiaľ okresný súd dospeje k záveru, že sú splnené ostatné zákonom požadované predpoklady pre priznanie uplatnenej škody vo forme ušlého zisku. Krajský súd vyslovil nakoniec záver, že názor okresného súdu, podľa ktorého je možné ušlý zisk z titulu neuskutočneného nájomného priznať len pri existencii platnej nájomnej zmluvy, je nesprávny.

19. Vzhľadom na vyslovený názor Krajského súdu v Banskej Bystrici okresný súd vykonal znova dokazovanie vypočutím účastníkov a vypočutím svedkov, teda osôb, ktoré mali so žalobcami uzavreté rezervačné zmluvy. Súd predovšetkým zisťoval, či došlo zo strany žalovaných k porušeniu právnej povinnosti, o ktorej žalobcovia tvrdili, teda že do 31.7.2009 neodovzdali žalovaní žalobcom predanú nehnuteľnosť.

20. V zmysle Kúpnej zmluvy uzavretej XX.X.XXXX prevzali na seba žalovaní povinnosť odovzdal predmet kúpy žalobcom v takom stave, v akom sa teraz nachádza najneskôr do 31. júla 2009. Žalobcovia v návrhu tvrdili, že žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti, a to v mesiaci august celý rodinný dom aj garáž o celkovej ploche 401,66 m2 a od 1. septembra 2009 im uvoľnili dve miestnosti na poschodí o výmere 58,85 m2, teda v septembri a v októbri užívali plochu rodinného domu a garáže o celkovej výmere 342,81 m2.

21. Žalovaní sa vo vyjadrení k žalobnému návrhu vyjadrili, že k 7.8.2009 uvoľnili na 1. poschodí rodinného domu 4 miestnosti spolu o výmere 71 m2, k 31.8.2009 vyprázdnili žalovaní pre žalobcov celé poschodie rodinného domu a od 1.9.2009 tu už žalobkyňa 1/ prevádzkovala autoškolu, k 15.9.2009 vyprázdnili prízemie rodinného domu a k 30.9.2009 odovzdali aj vedľajšie stavby patriace k rodinnému domu. Žalovaní vo svojom vyjadrení tiež uviedli, že k 7.9.2009 odpisovali spolu so žalobkyňou 1/ meradlá, tzn. stav meradiel pokiaľ ide o spotrebu elektriny, vody a plynu, keď predtým v mesiaci auguste po vyprázdnení priestorov rodinného domu na poschodí od 8.8.2009 začali vykonávať žalobcovia búracie práce.

22. Ako vyplynulo z dokazovania dňa 7.9.2009 vykonali žalobcovia a žalovaní spolu odpisy meradiel tak, ako už súd uviedol vyššie. Teda následne po odpise týchto meradiel spotrebu vody, elektriny, plynu uhrádzali dodávateľom žalobcovia. Žalovaní tiež uviedli, že od 1.10.2009 už ich žalobcovia nevpustili do priestorov rodinného domu, keď 30.9. žalovaná 2/ odovzdala žalobkyni 1/ kľúče od rodinného domu.

23. Svedok, ktorého súd vypočúval na skutočnosť, či žalovaní užívali ešte priestory na 1. poschodí a prízemí rodinného domu v mesiaci september a október, a to živnostníka, ktorý vykonával búracie práce na poschodí rodinného domu, U. V. uviedol, že tieto práce vykonával v rodinnom dome na poschodí v mesiaci august 2009, teda tvrdenie žalobcov, ktoré mala preukázať táto svedecká výpoveď, že v mesiaci september žalovaní ešte užívali priestory poschodia rodinného domu, sa vyjadrením tohto svedka nepreukázalo, pretože tento vypovedal o skutočnostiach, ktoré sa diali v mesiaci august 2009. Kedy práce ukončil neuviedol, pretože si spomenul, že ešte 9.9.2009 tam bol (mal narodeniny). Keď práce vykonával aj v septembri je zrejmé, že priestory v septembri 2009 neužívali žalovaní, pretože by ináč nemohol v mesiaci septembri vykonávať stavebné práce.

24. Ďalšie dôkazy pre preukázanie, že v mesiaci september žalovaní užívali priestory rodinného domu, okrem 58,85 m2, teda užívali 1. poschodie aj celé prízemie rodinného domu v mesiaci september, žalobcovia súdu nepredložili. Žalovaní však uznali, že v mesiaci september ešte ich dcéra užívala priestory prízemia rodinného domu vzhľadom nato, že nemali možnosť, kde presťahovať všetky veci z poschodia rodinného domu, ktoré sčasti za pomoci samotnej žalobkyne 1/ 7.8.2009 presťahovali do rodinného domu, ktorý následne po odpredaji svojho rodinného domu v Brezne kúpili v obci Osrblie, ale nie všetky sa im z poschodia podarilo presťahovať, preto ich presťahovali do prízemia rodinného domu,

ktoré do 20.9. 2009 užívala ich dcéra, ale žalovaní tvrdili, že nebránili žalobcom ohliadku, resp. vstup do týchto priestorov, okrem tých priestorov, v ktorých mali uskladnené veci, ktoré presťahovali z poschodia.

25. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobcovia nadobudli Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX rodinný dom. Žalobcovia sa vyjadrili, že k 31.8.2009 požiadali Mesto Brezno - stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o zmene účelu užívania stavby rodinného domu na nebytové priestory. Žiadosť bola podaná žalobcami na stavebný úrad dňa 31.8.2009. Stavebný úrad vydal rozhodnutie 7.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.10.2009 (č.l. 147), tzn. na základe tohto rozhodnutia sa dovtedajšie bytové priestory stali priestormi nebytovými. Žalobcovia v žalobnom návrhu tvrdili, že im vznikla za mesiac september a október škoda vo forme ušlého zisku za mesiac september a október v dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaných odovzdať im priestory rodinného domu do 31.7.2009 v takom stave, v akom sa nachádzali v čase uzavretia zmluvy.

26. Súd konštatuje, že zo samotného textu Kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX nevyplýva, žeby žalovaní boli povinní vypratať priestory rodinného domu k 31.7.2009, pretože z dohodnutého textu ohľadom odovzdania týchto priestorov vyplýva, že majú odovzdať nehnuteľnosti v takom stave, v akom sa nachádzajú v čase uzavretia kúpnej zmluvy, teda priestory obývané a zapratané. Len výkladom a následnou komunikáciou medzi účastníkmi je možné vyložiť si vôľu takto prejavenú v kúpnej zmluve, že žalobcovia mali na mysli, že žalovaní majú do 31.7.2009 nehnuteľnosti nielen im odovzdať, ale aj vypratať.

27. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že k 12.10.2009, kedy žalovaní tvrdili, že už dávno nehnuteľnosti neužívali, pretože tvrdili, že do 30.9.2009 odovzdali žalobcom kľúče od nehnuteľnosti, bola predmetná nehnuteľnosť, teda rodinný dom, ktorý mal slúžiť na prenajatie, bytovým priestorom, teda nebolo možné ho prenajať za účelom prenájmu ako nebytový priestor na podnikateľské účely tak, ako je tento záväzok žalobcov zachytený v obsahu uzavretých rezervačných zmlúv. Svedkovia, ktorí uzavreli rezervačné zmluvy, a to svedok T. O. mal uzavretú rezervačnú zmluvu, ktorú uzavrel v auguste 2009 s tým, že od 1.9.2009 mu žalobcovia prenajmú nebytový priestor na prízemí rodinného domu, a to 3 miestnosti rodinného domu. Súd konštatuje, že priestory rodinného domu tvorili obytné miestnosti a v tomto dome sa k tomuto dátumu nenachádzali nebytové priestory, preto je súd toho názoru, že pokiaľ ide o nárok žalobcov na ušlý zisk za prenájom týchto priestorov, ktoré mali byť od 1.9.2009 prenajaté ako nebytové priestory, nie je v príčinnej súvislosti s nevyprataním priestorov a s neodovzdaním rodinného domu žalovanými žalobcom, pretože žalovaní sa zaviazali odovzdať žalobcom rodinný dom, teda obytné priestory a nie nebytové priestory. Preto je súd toho názoru, že v tomto prípade nie je príčinná súvislosť medzi neodovzdaním rodinného domu žalovanými žalobcom a ušlým ziskom, ktorý žalobcovia tvrdia, že im porušením právnej povinnosti žalovaných vznikol, keďže nemohli nebytové (nejestvujúce) priestory prenajať tretím osobám.

28. Pokiaľ ide o svedkyňu J. P., ktorá mala uzavretú rezervačnú zmluvu, a táto tvrdila, že v júli 2009 bola tieto priestory pozrieť a nebolo možné dostať sa do týchto priestorov, pričom priestory bola pozrieť týždeň pred uzavretím rezervačnej zmluvy (žalovaní boli povinní rodinný dom odovzdať do 31.7.2009), súd konštatuje, že tvrdenie tejto svedkyne nepreukazuje skutočnosť, že žalovaní tieto priestory neodovzdali žalobcom do 31.7.2009, keďže tieto priestory ešte nemali byť vypratané, a teda mohli byť uzamknuté, týždeň pred uzavretím rezervačnej zmluvy svedkyňou J. P., pretože povinnosť žalovaných bola odovzdať rodinný dom do 31.7.2009. J. P. bola priestory pozrieť týždeň pred uzavretím rezervačnej zmluvy v júli, keď žalovaní svoju povinnosť ešte neporušili, pretože termín bol do 31.7.2009. Súd konštatuje, že ani výpoveďou tejto svedkyne sa žalobcom nepodarilo preukázať skutočnosť, že do 31.7.2009 nebol priestor určený pre J. P. vyprázdnený, ale zároveň je zrejmé, ako už súd uviedol vyššie u svedka T. O., tento priestor bol v čase, keď ho bola svedkyňa J. P. pozrieť, rovnako tak, keď ho mala začať užívať od 1.9.2009, stále bytovým priestorom, tzn. že nie v dôsledku konania žalovaných, že tieto priestory neboli vypratané do 31.7.2009, ale preto, že to neboli nebytové priestory, nebolo možné ich prenajať ako nebytové priestory, lebo stále to boli obytné miestnosti.

29. Rovnako tak u svedkyne J. L., ktorá tvrdila, že 30. júla XXXX uzavrela rezervačnú zmluvu s tým, že priestory si mala prenajať od 1.9.2009, ale tieto priestory nevidela, lebo sa k nim nemohla dostať, pričom uviedla, že zmluvu uzatvárala 30. júla. Súd konštatuje aj v tomto prípade, že išlo o obytný priestor, ktorý sa zmenil na nebytový priestor až 12.10.2009, preto nie v dôsledku konania žalovaných, že tieto

priestory nevypratali do 31.7.2009, ale preto, že to boli obytné miestnosti, nebolo tieto možné platne prenajať ako nebytový priestor.

30. Pokiaľ ide o výpoveď svedka T., ktorý mal uzavretú rezervačnú zmluvu na prenájom nebytových priestorov v priestoroch rodinného domu, tak rezervačná zmluva hovorí o nájme nebytového priestoru v rodinnom dome, pričom tento svedok uviedol, že nikdy nemal záujem prenajať si priestory v rodinnom dome, ale mal záujem prenajať si priestory záhradného domčeka vo dvore rodinného domu. Tento svedok uviedol, že tieto priestory si bol pozrieť. Išlo o nebytové priestory, a tieto priestory si bol pozrieť mesiac pred uzavretím rezervačnej zmluvy, teda asi v júni 2009, tzn. že v júni 2009 žalovaní ešte nemali povinnosť vypratať tieto priestory, teda odovzdať tieto priestory, pretože tieto mali odovzdať až 31.7.2009, teda výpoveď tohto svedka nepotvrdila porušenie právnej povinnosti žalovaných, a potom ani tvrdenie žalobcov, že porušením povinnosti odovzdať priestory rodinného domu žalovanými do 31.7.2009 žalobcom vznikol ušlý zisk, pretože tento svedok uviedol, že tieto priestory bol pozrieť ešte v júni 2009, kedy žalovaní povinnosť odovzdať tieto priestory žalobcom ešte nemali.

31. Po výpovedi týchto svedkov súd skonštatoval, že žalobcovia nepreukázali príčinnú súvislosť medzi vznikom škody, teda ušlého zisku na ich strane a nesplnením povinnosti žalovaných odovzdať priestory rodinného domu do 31.7.2009.

32. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že od X.X.XXXX uzavreli žalobcovia s dodávateľom vody zmluvu o dodávke vody (č.l. 50), 9.9.2009 zmluvu o dodávke plynu (č.l.51), dňa XX.X.XXXX zmluvu o dodávke elektriny (č.l. 52). Zároveň žalovaní uviedli, že 31.8.2009 odovzdali žalobcom priestory poschodia rodinného domu a 31.8.2009 požiadali žalobcovia stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o zmene účelu užívania rodinného domu, keď ohlásili zmenu účelu užívania rodinného domu. Žalovaní tiež uviedli, že žalobkyňa od 1.9.2009 na poschodí rodinného domu prevádzkovala autoškolu. Žalobkyňa 1/ tvrdila, že nemohla prevádzkovať autoškolu od 1.9.2009 v priestoroch, ktoré nadobudla, žalovaní tvrdili opak, že od 1.9.2009 tu už prevádzka autoškoly, napriek tomu, že nebola povolená, sa vykonávala. Žalobkyňa tvrdila, že jej vznikla škoda tým, že za priestory autoškoly, ktoré prevádzkovala dovtedy, ako kúpila rodinný dom, musela v dôsledku toho, že nemohla autoškolu prevádzkovať v kúpenom rodinnom dome, platiť nájom za priestory, v ktorých dovtedy prevádzkovala autoškolu.

33. Súd teda vypočul prenajímateľa priestorov autoškoly, v ktorých žalobkyňa 1/ prevádzkovala autoškolu predtým, ako sa stala spoluvlastníčkou rodinného domu a súd zistil, že v máji 2009 žalobkyňa vypovedala nájom nebytových priestorov, ale vzhľadom na 3-mesačnú výpovednú dobu jej táto začala plynúť 1. dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede, a keďže výpoveď doručila prenajímateľovi až v júni 2009, výpovedná lehota jej skončila 30. septembra 2009. Z výpovede prenajímateľa vyplynulo, že za mesiac august a september žalobkyňa 1/ neuhradila dohodnutý nájom za prenájom týchto nebytových priestorov, teda jej škoda v súvislosti s ňou tvrdenou nemožnosťou užívať priestory na poschodí rodinného domu nevznikla, naviac, keď tieto priestory stále boli bytovými priestormi, ktoré nebolo možné využívať ako autoškolu, hoci, podľa tvrdenia žalovaných, žalobkyňa napriek tomu tieto priestory ako prevádzku autoškoly od 1.9.2009 využívala.

34. Po vykonanom dokazovaní teda súd má zato, že žalobcom sa nepodarilo preukázať, že žalovaní v mesiaci septembri a v októbri užívali priestory rodinného domu, napriek ich záväzku tieto priestory odovzdať žalobcom do 31.7.2009. Žalovaní sami sa vyjadrili, že v mesiaci september do 20-teho sa v prízemí rodinného domu v niektorých miestnostiach nachádzali ich veci, ktoré zniesli z poschodia rodinného domu na prízemie, pretože ešte nebola dokončená rekonštrukcia ich nového domu v Osrblí, ale 20.9.2009 aj tieto priestory vypratali a 30.9.2009 odovzdali kľúč od rodinného domu žalobcom. Z tohto vyjadrenia žalovaných súd konštatuje, že v mesiaci septembri žalovaní ešte mali uložené veci v prízemí rodinného domu, ale tieto obytné miestnosti v prízemí rodinného domu netvorili v tomto čase nebytový priestor, nebytovým priestorom sa stali až od 12.10.2009, preto súd ustálil, že pokiaľ ide o mesiac september 2009 a zistené užívanie časti obytných priestorov rodinného domu v prízemí rodinného domu žalovanými, že žalovaní v tejto časti porušili svoju povinnosť vypratať priestory rodinného domu do 31.7.2009, ale toto porušenie zmluvnej povinnosti nie je v príčinnej súvislosti s ušlým ziskom, pretože tieto priestory neboli v tomto čase nebytovými priestormi, tzn. že žalobcovia nemohli tieto priestory prenajímať ako nebytové priestory, pretože išlo o obytné miestnosti. Teda žalobcovia nepreukázali príčinnú súvislosť medzi ušlým ziskom a porušením zmluvnej povinnosti žalovaných. Pokiaľ ide o mesiac

október, žalobcom sa nepodarilo preukázať a súd zo žiadneho z vykonaných dôkazov nezistil, že by žalovaní užívali priestory rodinného domu a vedľajšie priestory ešte v mesiaci október 2009.

35. Zo zmluvného záväzku žalovaných v kúpnej zmluve vyplýva, že žalovaní sa zaviazali odovzdať predávanú nehnuteľnosť v stave, v akom sa v čase predaja nachádzala, pričom tento záväzok vôbec neobsahuje záväzok žalovaných aj vypratať predávanú nehnuteľnosť, preto súd vyhodnotil postoj žalovaných, ktorí napriek takejto formulácii ich zmluvného záväzku: "odovzdať nehnuteľnosti do 31.7.2009", ktorý záväzok neobsahuje aj záväzok vypratať nehnuteľnosti, ako ústretovejší ako postoj žalobcov, ktorí vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že k rokovaniu o uzavretí kúpnej zmluvy došlo vo februári 2009, kedy bol vypracovaný návrh kúpnej zmluvy so záväzkom žalovaných odovzdať rodinný dom do 31.7.2009, trvali na vyprataní do 31.7.2009, hoci je zrejmé, že pri uzavretí zmluvy vo februári 2009 by mali žalovaní čas na odovzdanie nehnuteľností 5 mesiacov. Dokonca sami žalobcovia v žalobnom návrhu uviedli, že pri podpise kúpnej zmluvy 22.5.2009 žalovaní vyslovili obavy, že čo sa stane, pokiaľ do 31.7.2009 sa im nepodarí vypratať priestory rodinného domu (záväzok v zmluve bol len odovzdať nehnuteľnosti), na čo im žalobcovia uviedli, že im tých pár vecí nevyhádžu, teda je zrejmé, že nedošlo k jasnej, zreteľnej a pre obe strany zrozumiteľnej formulácii, čo obsahuje záväzok žalovaných odovzdať priestory kupovaných nehnuteľností do 31.7.2009. Súd považuje túto svoju úvahu za vhodné uviesť na doplnenie svojho záveru, že žalobcom sa nepodarilo preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaných odovzdať predané nehnuteľností do 31.7.2009 a vznikom ušlého zisku na strane žalobcov tak, ako to žalobcovia tvrdia v žalobnom návrhu za mesiac september a október 2009, a to z dôvodov, ktoré už súd uviedol vyššie.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP.

37. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Žalovaní boli v konaní úspešní, preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 ods. 1 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie má oprávnený právo podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).