Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-221-2016.pdf
PDF · 82.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/221/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T. Q. nar. X.X.XXXX a Q. Q.Á. nar. X.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi pracoviskom Gelnica detí rodičov Mgr. P. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v O. č. XXX a U. Q.O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. na H. ul. č. X zastúpeného Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o. so sídlom v Košiciach na Kmeťovej ul. č. 26 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 14.6.2016 č.k. 16P 63/2016-33 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloleté deti naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P 326/2014-28 z 23.1.2015 pre mal. T. zo 70 € mesačne na 90 € mesačne a mal. Q. z 50 € mesačne na 60 € mesačne, na obe deti počnúc od 29.2.2016, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 29.2.2016 do 31.5.2016 pre mal. T. v celkovej výške 60,69 € a mal. Q. v celkovej výške 30,34 € zaviazal otca uhradiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie otec z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.d/, f/, h/ a g/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh matky zamietol. Uviedol, že je zamestnancom Technickej univerzity v Košiciach s príjmom 340 € mesačne. Jeho výdavky sú nájom 116 €, elektrina 20 €, výdavky na stravu 100 €, cestovné náklady 20 €, telefón 10 €, teda spolu 266 € mesačne. Len pri odrátaní týchto nákladov na základné životné potreby mu ostane príjem 74 € mesačne. Zvýšené výživné by predstavovalo náklad 150 € mesačne, čo je takmer dvojnásobok jeho príjmu, ktorý mu ostane po odrátaní nákladov na základné životné potreby. Už z tohto dôvodu je objektívne nemožné, aby mohol a vedel splniť vyživovaciu povinnosť vo zvýšenej miere bez zadlženia. Aj v súčasnosti je schopný hradiť pôvodné výživné len s finančnou pomocou svojej matky, ktorej jediným príjmom je starobný a vdovský dôchodok. Popri vyššie uvedených nákladoch ešte spláca pôžičku po 120 € mesačne, ktorú si zobral za účelom zariadenia izby, v ktorej býva a z ktorej uhradil základný nábytok a spotrebiče, ktoré si musel kúpiť, keď sa po rozvode odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Výšku splátok si zvýšil z pôvodných 54 € mesačne na 120 € mesačne s úmyslom, aby čo najrýchlejšie splatil pôžičku, znížil tak úrokové zaťaženie a v konečnom dôsledku mal menšie náklady na splatenie pôžičky. Týmto u neho nastane zmena v príjmoch, keď bude mať k dispozícii voľné finančné prostriedky, aj keď v nízkej výške. Práve rýchlejším splatením
pôžičky by v budúcnosti bol schopný podieľať sa na výžive maloletých detí vo väčšej miere. Nestotožňuje sa so záverom súdu, že poskytnutá pôžička je záväzok, ktorý nemal prijať a mal by de facto žiť v nezariadenej izbe v ubytovni. Majetkové riziko spočívajúce v splácaní pôžičky použitej na uvedený účel nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako neprimerané. Zdôraznil, že okrem mzdy nemá žiaden príjem, nevlastní motorové vozidlo, nemá vlastný byt ani iný majetok, z ktorého by mohol mať ďalší príjem. Je vyučený automechanik a v súvislosti so svojou finančnou situáciou si nemôže dovoliť otvoriť vlastnú dielňu, keďže nemá dostatok peňazí na kúpu náradia a platby nájomného za priestory, kde by opravy vykonával. Opakovane si hľadal aj iné zamestnanie, ale nepodarilo sa mu nájsť prácu na plný úväzok. Chcel si aspoň privyrobiť a tak sa uchádzal aj o prácu popri zamestnaní v rôznych firmách. Pracuje od 6.00 hod. do 14.00 hod. a toto časové rozpätie ho značne obmedzuje pri hľadaní inej práce, z ktorého dôvodu ho iný zamestnávatelia nemohli zamestnať. Ďalším dôvodom je jeho zdravotný stav, ktorý mu podľa ošetrujúceho lekára MUDr. P. neumožňuje vykonávať namáhavé manuálne práce z dôvodu chronického ochorenia tráviaceho traktu. Navyše každý deň vstáva už o 4.00 hod. ráno, aby stihol prísť do práce. Aj to pravdepodobne prispieva k jeho fyzickému vyčerpaniu. V súlade s § 63 CMP v odvolacom konaní predkladá nové dôkazy, a to potvrdenie o zdravotnom stave z 11.7.2016, čestné vyhlásenie zamestnávateľov 2P Partners s.r.o., SAEMM s.r.o., M-TECH SERVIS s.r.o., ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 3.12.2015 o priznanom dôchodku jeho matky.
3. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá nastala na strane maloletých detí a čiastočne aj na strane otca. Maloletá T. je študentkou strednej školy, ktorú navštevuje mimo trvalého bydliska a mal. Q. je žiakom už druhého stupňa základnej školy. U oboch detí týmto spôsobom došlo k objektívnemu nárastu výdavkov na zabezpečenie ich základných potrieb. Súd preukázal skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov došlo aj u otca, a to k miernemu zvýšeniu jeho príjmu. Výlučná osobná starostlivosť matky o maloleté deti je v celom rozsahu na nej, pričom sa snaží o to, aby maloleté deti mali zabezpečené všetky základné životné potreby, snaží sa zvýšiť svoj príjem aj štúdiom na vysokej škole z dôvodu zvýšenia kvalifikácie a udržania si pracovného miesta. Maloleté deti majú zdravotné problémy, s čím súvisia zvýšené výdavky na zakúpenie liekov, pobytu v liečebných sanatóriách a táto skutočnosť taktiež výrazne zaťažuje finančný rozpočet rodiny.
4. Matka sa k odvolaniu nevyjadrila.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka v celom rozsahu zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu.
6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine porovnal pomery v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania o návrhu na zvýšenie výživného a dospel k odôvodnenému záveru, že v dôsledku podstatných a trvalých zmien pomerov u maloletých detí, ako aj u rodičov sú dané dôvody pre zmenu rozhodnutia o výživnom dôsledne prihliadajúc na pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí. Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v súlade s odvolacím návrhom otca, nakoľko podstatnou skutočnosťou pre hodnotenie možností a schopností otca plniť si zvýšenú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom je dobrovoľné navýšenie splátok ním uhrádzanej pôžičky z 54 € na 120 € mesačne, ktorú skutočnosť súd prvej inštancie v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine považoval za neprimerané majetkové riziko, ktoré otec na seba berie a ktorá nemôže negatívne ovplyvňovať jeho schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd hodnotil výdavok otca, resp. výber pôžičky z hľadiska § 62 ods. 5 Zákona o rodine ako výdavok nie nevyhnutný z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti, ale akcentoval skutočnosť navýšenia splátok o 66 € mesačne, čo umožňuje záver, že pokiaľ je otec schopný dobrovoľne si zvýšiť splátky pôžičky, tieto finančné prostriedky mal prednostne použiť na zabezpečenie zvýšených potrieb maloletých detí. Nemožno takto akceptovať údajnú snahu otca o rýchle splatenie pôžičky, aby niekedy v budúcnosti bol schopný uspokojovať odôvodnené potreby detí, keď deti výživné od rodičov potrebujú v súčasnej dobe. V konečnom dôsledku je potrebné poukázať i na skutočnosť, že otec v priebehu konania existenciu tejto pôžičky a ani jej splácanie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd prvej inštancie zjavne pri rozhodovaní o zvýšenej vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a hodnotení jeho možností, schopností a majetkových pomerov nevychádzal z potencionálneho príjmu, ktorý by mohol dosahovať, ak by primeraným spôsobom využíval svoju kvalifikáciu, odbornosť, zdravotný stav, vedomosti, zručnosti a podobne, preto je v tomto smere jeho odvolacia argumentácia a predložené listinné dôkazy právne bezvýznamná. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).