Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24 785 199, právne zastúpená ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: I. Ď., T.. XX.XX.XXXX, U. H. XXX XX W. XX, Š. B. G., o zaplatenie 1.655,93 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.655,93 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.655,93 eur od 12.10.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 30.06.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 04.07.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.655,93 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.655,93 eur od 12.10.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej aj ako „SlSp“) uzavrel so žalovaným zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo forme povoleného prečerpania - kontokorentu s úverovým limitom 2.100,- eur s úrokovou sadzbou 17.9 % ročne. Pre prípad omeškania s platbami bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 8 % ročne. Úver bol čerpaný v plnej výške tak, ako vyplýva z k žalobe priloženej platobnej histórie. Vzhľadom k tomu, že žalovaný úver nehradil tak, ako sa zmluvne zaviazal, tzn. dostal sa do omeškania, SlSp od zmluvy odstúpila ku dňu 10.07.2013. O tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený listom zo dňa 10.07.2013. Odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa, keď márne uplynula lehota 7 dní na úhradu dlžnej čiastky. Ku dňu odstúpenia predstavovala dlžná čiastka 2.310,09 eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi neuhradil do dňa postúpenia pohľadávky nič. Predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014, pričom istina činila 2.461,93 eur a príslušenstvo (zmluvný úrok 2.300,79 eur, zmluvný úrok z omeškania 0,64 eur, zákonný úrok z omeškania odo dňa zosplatenia do dňa postúpenia pohľadávky 11,22 eur, poplatky 149,28 eur) činilo 161,14 eur. Žalovanému bola zmena veriteľa oznámená listom zo dňa 11.11.2014. Ďalej žalobca uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 27.03.2015 dohodu o urovnaní. Predmetom urovnania bolo odstránenie sporností a pochybností ohľadom úrokov z vyššie uvedeného dlhu. Pre odstránenie pochybností tak bola medzi stranami sporu uzavretá dohoda, v ktorej sa pôvodný záväzok vo výške 2.508,09 eur (isitna 2.300,79 eur, zmluvný úrok 207,30 eur a pôvodné poplatky 0,- eur) nahrádza novým záväzkom vo výške 2.405,93 eur. Na základe dohody došlo jednoznačne v prospech žalovaného k zníženiu jeho

dlhu. Žalovaný sa tak zaviazal uhradiť čiastku 2.405,93 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 6 % ročne. Celovo sa tak žalovaný zaviazal uhradiť sumu 2.520,54 eur, a to formou 21 mesačných splátok. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nehradil dlh tak, ako sa zaviazal, t. j. v dohodnutých termínoch a výške splátok, celý dlh sa stal v súlade s bodom 4 v dôsledku omeškania žalovaného so splátkou splatnou dňa 12.10.2015 splatným v uvedený deň. Žalovaný po dátume splatnosti doposiaľ neuhradil nič. Celková dlžná suma predstavovala ku dňu ukončenia dohody sumu 1.655,93 eur. 3. Na výzvu súdu žalobca žalobu doplnil podaním zo dňa 28.07.2016, v ktorom uviedol, že žalovaná suma pozostáva z urovnanej istiny vo výške 2.405,93 eur poníženej o platby žalovaného vo výške 750,- eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca požaduje priznanie jeho nároku z titulu urovnania v súlade s ust. § 585 Občianskeho zákonníka, nie z titulu pôvodného záväzku, nejedná sa tu napr. ako pri uznaní dlhu o akcesoritu a je toho názoru, že tým, že boli sporné veci medzi stranami sporu urovnané a pôvodný záväzok bol nahradený záväzkom vyplývajúcim z urovnania, nie je súd oprávnený požadovať bližšie informácie o záväzku, ktorý už neexistuje. 4. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe a jej prílohám aj napriek výzve súdu v určenej lehote písomne nevyjadril. 5. Súd vo veci nariadil na deň 27.01.2017 pojednávanie, na ktoré sa strany sporu, ako aj právny zástupca žalobcu neustanovili. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 05.01.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu nemožnosti sa na ňom zúčastniť a nemožnosti zabezpečiť za seba substitúciu, pričom o odročenie pojednávania nepožiadal. Žalovaný, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené sa na pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovil a nepožiadal o odročenie pojednávania. 6. Súd tak vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 27.01.2017 v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu. 7. Súd na základe dôkazov produkovanými žalobcom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 8. Dňa 08.07.2005 uzavrela SlSp ako banka so žalovaným ako majiteľom účtu č. XXXXXXXXX/XXXX zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty, na základe ktorej sa SlSp zaviazala vydať žalovanému platobnú kartu VISA Electron Euro 26 k uvedenému účtu s hotovostným limitom 15.000,- Sk a bezhotovostným limitom 45.000,- Sk, celkovo 60.000,- Sk a umožniť mu vykonávať prostredníctvom tejto platobnej karty v zmluve špecifikované platobné operácie. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet vydaných SlSp s účinnosťou od 10.09.2002 a Všeobecné obchodné podmienky vydané SlSp s účinnosťou od 01.08.2002. 9. Dňa 22.12.2011 uzavrlela SlSp ako banka a žalovaný ako dlžník zmluvu o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie povoleného prečerpania bankou dlžníkovi v sume 2.100,- eur, mene - eurá a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Dlžník sa zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnuté povolené prečerpanie splatiť, platiť úroky vo výške 17,90 % ročne a úroky z omeškania, úroky z prečerpania a náklady banky spojené s poskytnutím povoleného prečerpania a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. 10. SlSp listom zo dňa 10.07.2013 adresovaným žalobcovi odstúpila od zmluvy o sporožírovom účte č. XXXXXXXXX/XXXX s odvolaním sa na to, že výška jej pohľadávky z bežného účtuz/povoleného prečerpania dosiahla sumu 2.310,- eur a súčasne vyzvala žalovaného na úhradu tejto pohľadávky v lehote do 7 dní odo dňa doručenia odstúpenia. 11. Dňa 29.10.2014 uzavrela SlSp ako postupca so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1487/2014/CE, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok postupcu špecifikovaných v prílohe č. 1 zmluvy, medzi inými aj pohľadávky z vyššie uvedenej zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXX v celkovej výške 2.461,93 eur (výňatok z prílohy č. 1). 12. Listom zo dňa 11.11.2014 oznamovala SlSp žalovanému, že postúpila žalobcovi pohľadávku voči nemu z vyššie uvedenej zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXX v celkovej výške 2.461,93 eur s príslušenstvom. 13. Dňa 27.03.2015 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dohodu o urovnaní s odkazom na to, že medzi právnym predchodcom žalobcu SlSp a žalovaným bola uzavretá vyššie uvedená zmluva, pričom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi SlSp a žalobcom zo dňa 29.10.2014 došlo k postúpeniu pohľadávok vyplývajúcich z uvedenej zmluvy na žalobcu vrátane jej príslušenstva a všetkých práv s pohľadávkou spojených. (časť A dohody) V časti B dohody bolo konštatované, že medzi žalobcom a žalovaným je výška záväzku žalovaného voči žalobcovi z titulu uvedenej zmluvy sporná a z tohto dôvodu uzatvárajú žalobca so žalovaným túto dohodu o urovnaní, na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy, a to spôsobom podľa časti C dohody. V časti C dohody bolo uvedené, že žalobca a žalovaný sa dohodli na urovnaní záväzkov žalovaného voči žalobcovi vyplývajúcich zo zmluvy tak, že doterajší záväzok žalovaného vrátane jeho príslušenstva

zaniká a nahrádza sa novým záväzkom žalovaného uhradiť žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 2.405,93 eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej čiastky úveru, t. j. celkovo sumu 2.520,54 eur, pričom táto bude uhradená žalovaným žalobcovi prostredníctvom pravidelných mesačných splátok: 1. vo výške 50,- eur splatnej dňa 10.04.2015, 2. vo výške 200,- eur splatnej dňa 11.05.2015, 3. vo výške 200,- eur splatnej dňa 10.06.2015, 4. vo výške 120,- eur splatnej dňa 10.07.2015, 5. vo výške 120,- eur splatnej dňa 10.08.2015, 6. vo výške 120,- eur splatnej dňa 10.09.2015, 7. vo výške 120,- eur splatnej dňa 12.10.2015, 8. vo výške 120,- eur splatnej dňa 10.11.2015, 9. vo výške 120,- eur splatnej dňa 10.12.2015, 10. vo výške 120,- eur splatnej dňa 11.01.2016, 11. vo výške 120,- eur splatnej dňa 10.02.2016, 12. vo výške 120,- eur splatnej dňa 10.03.2016, 13. vo výške 120,- eur splatnej dňa 11.04.2016, 14. vo výške 120,- eur splatnej dňa 10.05.2016, 15. vo výške 120,- eur splatnej dňa 10.06.2016, 16. vo výške 120,- eur splatnej dňa 11.07.2016, 17. vo výške 120,- eur splatnej dňa 10.08.2016, 18. vo výške 120,- eur splatnej dňa 12.09.2016, 19. vo výške 120,- eur splatnej dňa 10.10.2016, 20. vo výške 120,- eur splatnej dňa 10.11.2016 a 21. vo výške 30,54 eur splatnej dňa 12.12.2016. Ďalej sa v časti C bode 4 dohody žalobca so žalovaným dohodli, že pokiaľ sa žalovaný ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný a žalovaný je v tomto prípade povinný splatiť celú dlžnú čiastku žalobcovi do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou je v omeškaní a ktorá viedla k splatnosti celého záväzku. 14. Súd považoval medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný doposiaľ na svoj peňažný záväzok vyplývajúci z dohody o urovnaní zo dňa 27.03.2015 uhradil celkovo sumu 750,- eur. 15. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 16. Podľa ust. § 517 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa ust. § 524 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 18. Podľa ust. § 524 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 19. Podľa ust. § 585 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. 20. Podľa ust. § 585 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. 21. Podľa ust. § 585 ods. 3 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. 22. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 23. V prejednávanom prípade sa tak žalobca domáhal voči žalovanému peňažného plnenia zodpovedajúceho rozsahu nesplneného peňažného záväzku žalovaného vzniknutého z dohody o urovnaní uzavretej medzi stranami sporu dňa 27.03.2015, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 2.520,54 eur, a to v splátkach uvedených v odseku č. 13 odôvodnenia tohto rozsudku. Predmetnou dohodou o urovnaní malo dôjsť k zániku peňažného záväzku žalovaného vzniknutého na základe zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 22.12.2011 medzi SlSp (do ktorej práv ako veriteľa záväzku žalovaného mal vstúpiť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 29.10.2014 uzavretej podľa ust. § 524 ods. 1 žalobca) a žalovaným a k jeho nahradeniu záväzkom vyplývajúcim z dohody o urovnaní. 24. „Urovnanie (transactio) je dohoda účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorú účastníci odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia a nahradzujú

ich novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Urovnaním môžu byť upravené medzi účastníkmi akákoľvek sporné práva, ktorými môžu disponovať. Spornosťou práv v zmysle ust. § 585 sa nemienia súdne spory, ale rozdielny názor účastníkov na otázku existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy či obsahu (čo, popr. v akom rozsahu, sa má plniť, kedy a pod.) Stačí, že jednej zo strán sa určité právo, ktoré je súčasťou ich vzájomného právneho vzťahu, javí sporným bez ohľadu na to, či spor objektívne existuje. Môže ísť o pochybnosť subjektívne povahy, ktorej príčinou môže byť aj omyl. Pochybnosti sa môžu týkať otázok skutkových aj právnych. Podmienkou platnosti dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného (urovnávaného) právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody. Účelom urovnania nie je zistiť, ako sa veci v skutočnosti majú, ale predísť ďalším nezrovnalostiam alebo sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí novým záväzkom. Urovnaním teda nemusí vždy dôjsť k faktickej zmene rozsahu vzájomných práv a povinností účastníkov. Urovnanie má radu zhodných rysov s privatívnou nováciou, lebo aj jej podstatou je, že dohodou zaniká doterajší záväzok a nahrádza sa iným. Predpokladom urovnania je však spornosť či pochybnosť, ktorú strany majú ohľadne záväzku, a dohodou o urovnaní je možné upraviť vzájomné práva a povinnosti v oveľa širšom rozsahu. Urovnanie sa môže týkať len niektorých vzájomných práv a povinností, ohľadne ktorých účastníci neboli v zhode, ale aj celého záväzku (záväzkového právneho vzťahu) alebo všetkých doterajších záväzkov medzi účastníkmi (tzv. generálne urovnanie), avšak s výnimkou tých práv (a im zodpovedajúcich povinností ), na ktoré niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v čase, keď bola zmluva o urovnaní uzavretá. Doterajší záväzok, ktorý zanikol, je nahradený novodohodnutým, ktorý je obsiahnutý v dohode o urovnaní. Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom - právnym dôvodom vzniku záväzku...Podmienkou platnosti dohody o urovnaní nie je ani samotná existencia pôvodného, t. j. urovnávaného právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody.“ (z uznesenia Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33Odo/1680/2005 zo dňa 17.10.2007) 25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu právneho inštitútu urovnania podľa ust. § 585 a z prehlásenia strán sporu v ust. časti B bod 3 dohody o urovnaní zo dňa 27.03.2015 o spornosti záväzkov žalovaného vyplývajúcich zo zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXX zo dňa 22.12.2011 tak súd bližšie neskúmal záväzkovo-právny vzťah a záväzky žalovaného vzniknuté na základe zmluvného vzťahu medzi SlSp a žalovaným, keďže záväzok žalovaného zo zmluvy o povolenom prečerpaní (resp. pohľadávka žalobcu postúpená na tohto ako postupníka postupcom SlSp na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 29.10.2014 aj s jej príslušenstvom) uzavretím dohody o urovnaní medzi stranami sporu zanikol a bol nahradený novým záväzkom žalovaného poskytnúť žalobcovi peňažné plnenie v celovej sume 2.520,54 eur v dojednaných splátkach. Zároveň bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté, že pokiaľ sa žalovaný ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný a žalovaný je v tomto prípade povinný splatiť celú dlžnú čiastku žalobcovi do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou je v omeškaní a ktorá viedla k splatnosti celého záväzku. S nesporných tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný zaplatiť žalobcovi na svoj peňažný záväzok vyplývajúci z predmetnej dohody o urovnaní zo dňa 27.03.2015 celkovo sumu 750,- eur, t. j. sumu zodpovedajúcu 1. splátke vo výške 50,- eur splatnej dňa 10.04.2015, 2. splátke vo výške 200,- eur splatnej dňa 11.05.2015, 3. splátke vo výške 200,- eur splatnej dňa 10.06.2015, 4. splátke vo výške 120,- eur splatnej dňa 10.07.2015, 5. splátke vo výške 120,- eur splatnej dňa 10.08.2015 a časti 6. splátky vo výške 60,- eur (z celkovej výšky 120,- eur) splatnej dňa 10.09.2015. Keďže sa tak žalovaný nepochybne dostal s úhradou časti 6. splátky v rozsahu 60,- eur v omeškaní (§ 517 ods. 1 , nasledujúcim dňom po jej splatnosti, t. j. dňa 11.09.2015, došlo v zmysle dohody strán sporu k splatnosti celého zvyšku peňažného záväzku žalovaného (t. j. sumy 1.710,54 eur zodpovedajúcej splátkam 7 až 21) do 3 dní odo dňa splatnosti 6. splátky (splatnej dňa 10.09.2015), t. j. dňa 13.09.2015. Možno tak konštatovať, že žalovaný sa tak dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku v rozsahu sumy 60,- eur (neuhradenej časti 6. splátky splatnej dňa 10.09.2015) dňom 11.09.2015 (t. j. dňom nasledujúcim po splatnosti 6. splátky) a v rozsahu sumy 1.710,54 eur dňom 14.09.2015). Súd sa tak nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku až dňa 12.10.2015. 26. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku v celkovej výške 1.770,54 eur vzniklo žalobcovi voči žalovanému právo (podľa ust. § 517 ods. 2 na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške určenej cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu žalovaného zo sumy 1.770,54 eur od prvého dňa omeškania do zaplatenia, teda konkrétne právo na zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 5,05 % ročne zo sumy 60,- eur (časť 6. splátky splatnej dňa 10.09.2015) od 11.09.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.710,54 eur od 14.09.2015

do zaplatenia (keďže, ako je súdu známe z jeho činnosti, § 186 ods. 1 CSP, základná úroková sadzba ECB bola v období od 10.09.2014 do 15.03.2016 vo výške 0,05 %). Žalobca si uvedené nároky však uplatnil v konaní žalobou v menšom rozsahu a súd tak viazaný rozsahom žaloby v zmysle ust. § 216 ods. 1 priznal žalobcovi proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 1.655,93 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.655,93 eur od 12.10.2015 do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. 27. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).