Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/158/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu X.. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., K. XX, proti žalovaným 1/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. R. C. XXX, v konaní zastúpený JUDr. Veronikou Kitovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 2/ D. J. rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., N. XX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C 3/2012-177 zo dňa 7.4.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu.

Nepriznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 2. rade.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu súp. č. XX a drobnej stavbe - dreváreň, garáž, stojace na pôvodnej parcele KNC XX-rodinný dom, zapísaný na LV XXX v k.ú. V. tak, že Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal rodinný dom stojaci na novovytvorenej parcele KNC XX/X- zastavané plochy o výmere XX m2 a drobnú stavbu - dreváreň, garáž, stojacu na novovytvorenej parcele KNC XX/X-zastavané plochy o výmere XX m2 , Do výlučného vlastníctva žalovanej v 2/ rade prikázal rodinný dom stojaci na novovytvorenej parcele KNC XX/X - zastavané plochy o výmere XX m2 a drobnú stavbu - dreváreň, garáž, stojacu na novovytvorenej parcele KNC XX/X - zastavané plochy o výmere XX m2, Zriadil vecné bremeno, právo bezplatného užívania prvého podzemného podlažia rodinného domu stojaceho na novovytvorenej parcele KNC XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 v prospech vlastníka rodinného domu stojaceho na novovytvorenej parcele KNC XX/X - zastavané plochy o výmere XX m2 v k.ú. V., tak, ako je to všetko znázornené na geometrickom pláne č. XXXXXXXX - XX/XXXX, vyhotovenom S. Z. dňa 21.6.2014, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Prvoinštančný súd žalobcovi uložil povinnosť žalovanému v 1/ rade na úplné finančné vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu v rodinnom dome vyplatiť 257,06 eur do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku Žalovanej v 2/ rade uložil povinnosť žalovanému v 1/ rade na úplné finančné vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu z rodinného domu vyplatiť sumu 292,36 eur do 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Prvoinštančný súd tak rozhodol po tom, čo sa právoplatne ukončilo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX v k.ú. V. rozsudkom Okresného

súdu Prešov č.k. 25C 3/2012-100 zo dňa 16.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 17Co 60/2015-162 zo dňa 26.11.2015. Čiastočne bol pôvodný rozsudok prvoinštančného súdu vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k.ú. V. zrušený. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí poukázal na nesprávny postup prvoinštančného súdu v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle, keď takýto spôsob vyporiadania účastníci konania nežiadali. Takýto spôsob vyporiadania je možné len na návrh, ktorý návrh aj žalobca zobral späť. Naviac, takýto spôsob vyporiadania je potrebné vykonať samostatným výrokom rozhodnutia súdu, ináč je potrebné ustupujúcim vlastníkom priznať primeranú náhradu bez zohľadnenia investícií investovaných do rodinného domu od roku 1987. Keďže pôvodné prvoinštančné rozhodnutie bolo vo vzťahu k výplate finančnej náhrady nepreskúmateľné, odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu vo vzťahu LV XXX v celom rozsahu, pretože napadnutý výrok priamo súvisel s predchádzajúcim výrokmi o zrušení podielového spoluvlastníctva prikázaním podielov a prípadného zriadenia vecného bremena uznesením č.k. 17Co 60/2015-162. V napadnutom rozsudku č.k. 25C 3/2012-177 prvoinštančný súd tvrdiac, že postupuje podľa pokynov odvolacieho súdu, aplikujúc ust. § 136 ods. 1 OZ, § 137 ods. 1 OZ, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1, 3 a § 151n ods. 1, 2 a § 151o ods. 1 zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. V. po tom, čo zistil, že účastníci konania sú zapísaní na liste vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností. Poukázal pritom na protižalobu vedenú pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 15C/20/91, kde žalovaný v 1/ rade sa domáhal určenia, že do dedičstva po S. C. a S. C. patrí rodinný dom súp. č. XX v k.ú. V., ktorý je zapísaný na LV č. XXX. Protižaloba bola zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 15C/20/91-791. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 18.7.2012. Vo vzťahu k rodinnému domu súp. č. XX zapísaný na LV XXX je žalobca podielový spoluvlastník v rozsahu 7/16, žalovaný v 1/ rade v rozsahu 2/16 a žalovaná v 2/ rade v rozsahu 7/16. Právne vec posúdil podľa § 136 ods. 1, § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa § 142 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 151n ods. 1, 2 a § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania aplikujúc prvú a druhú alternatívu spôsobu vyporiadania spoluvlastníckych podielov vo forme reálneho rozdelenia nehnuteľnosti, keď bol v tejto súvislosti vypracovaný aj geometrický plán, ktorý zohľadnil všetky dôležité okolnosti súvisiace s užívaním reálne rozdelenej nehnuteľnosti vrátane drobných stavieb v kombinácii s finančnou náhradou žalovanému v 1/ rade. Bolo zistené, že v súčasnosti žalobca a žalovaná v 2/ rade užívajú rodinný dom tak, že sami si ho pri užívaní reálne rozdelili. Ostalo preto za úlohu prvoinštančnému súdu podľa veľkosti podielov podeliť aj pozemok pod rodinným domom s tým, aby bola zistená finančná náhrada, ktorú sú povinní zaplatiť žalobca a žalovaná v 2/ rade žalovanému v 1/ rade ako menšinovému podielovému spoluvlastníkovi týchto nehnuteľností bez zohľadnenia investícií, ktoré do rodinného domu vniesli žalobca a žalovaná v 2/ rade. Prvoinštančný súd vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti v roku 1987, kedy podiel žalovaného v 1/ rade ohodnotil na 2.058,44 eur a u žalovanej v 2/ rade na 2.338,91 eur. Za podiel žalovaného v 1/ rade prvoinštančný súd nariadil uhradiť žalobcovi v 1/ rade sumu 257,06 eur, žalovanej v 2/ rade sumu 292,36 eur. Keďže prvoinštančný súd zistil, že nehnuteľnosť má spoločný zdroj vody pre obe novovzniknuté stavby, ktorý zdroj sa nachádza na prvom podzemnom podlaží pod rodinným domom, ktorý stojí na novovytvorenej parcele KNC XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zriadil k druhej reálne vzniknutej nehnuteľnosti právo vecného bremena, teda právo viazané na vlastníctvo nehnuteľnosti, ktoré spočíva v prístupe k tomuto zdroju vody, ktorý sa nachádza na prvom podzemnom podlaží rodinného domu stojaceho na novovytvorenej parcele KNC XX/X. Všetky tieto okolnosti sú nakreslené v geometrickom pláne č. XXXXXXXX/XX/XXXX. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol tak, že bude o nich rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1/ rade S. C.. Namietal rozsudok prvoinštančného súdu a poukázal na to, že súd pochybil a preto súd dôvody na zrušenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ a § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Od začiatku sa domáha toho, aby súd prešetril postup katastra pri zapisovaní zmien vlastníkov samotného vlastníctva nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, čo sa však nestalo. Uviedol, že na pozemno-knižnej vložke č. 19 v k.ú. V. je zapísaný dom č. X (teraz dom č. XX, predtým ešte dom č. 4, po roku 1918 mal číslo 9 a od roku 1945 má

číslo XX). V tejto pozemno-knižnej vložke ako vlastníci tohto rodinného domu sú zapísaní starí rodičia S. C. a manželka U. C.. Tento rodinný dom vlastnili od roku 1898. Títo manželia mali dvoch synov, S. C. a S. C.. Títo dvaja synovia vlastnili nehnuteľnosť až do svojej smrti. Po synovi S. C. dedila polovicu celého rodinného domu, teda podiel S. C. O. F.. Po nebohom S. C., synovi dedila pozostalá manželka O. C., rodená D., v podiele 1 z podielu S. C. a ďalej dcéry K. Q. podiel 1, syn S. C. v podiele 1 a syn S. C. - žalovaný v 1/ rade v podiele 1, všetko z podielu nebohého S. C.. V skutočnosti sa rodinný dom č. XX, ktorý starí rodičia nadobudli v roku 1898 získali darom synovia S. C. a S. C. v roku 1925 od rodičov. V roku 1937 bol postavený iný dom č. XX. Predmetom zrušenia podielového spoluvlastníctva má byť práve tento dom z roku 1937 č. 16. Preto, ak by sa dedilo podľa práva, podiel žalovaného v 1/ rade by bol väčší, než je mu priznávaný v súčasnej dobe. Naviac, mama nikdy nebola vlastníčkou domu č. XX a zmluva, ktorou tento dom predala, je absolútne neplatný právny úkon. Preto žiadal, aby vzhľadom na uvedené okolnosti súd si vyžiadal z katastra nehnuteľnosti celý spis o tom, ako prechádzalo vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto spisu a domáhal sa vlastníckeho práva svojho podielu k rodinnému domu č. XX v V.. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca a žalovaná v 2/ rade, ktorí uviedli, že všetky argumenty žalovaného v 1/ rade v súvislosti s predmetom konania boli prešetrené, bolo zistené, že žalovaný v 1/ rade tvrdil nepravdy a zavádzal a preto navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v 1/ rade zamietol.

4. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok bol vydaný v čase, keď základným procesným predpisom pre konanie pred súdmi bol Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol zákonom č. 160/2005 Z.z. zrušený a od 1.7.2016 nahradený Civilným sporovým poriadkom. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami teda platí, že Civilný sporový poriadok je okamžite použiteľný na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších zrušených predpisov. Ďalej platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, podľa ktorého platí, že procesné úkony (súdu alebo strán sporu) vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Následky úkonu sa uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmito následkami nepočíta. Uvedené dva princípy v celom rozsahu platia aj pre konanie v prejednávanej veci (neplatí princíp ultraaktivity procesného predpisu, teda spätnej účinnosti starého predpisu).

5. Na základe uvedených princípov odvolací súd v súlade s ust. § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že vo svetle odvolacích námietok prvoinštančný súd zistil dostatočne skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd konštatuje, že pri dôslednej aplikácii § 380 ods. 1 nie je kompetenciou odvolacieho súdu preskúmavať spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ani výška finančnej náhrady. Prvoinštančný súd je viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré uviedol v odvolaní žalovaný v 1/ rade a ktorý namietal, že jeho podiel na nehnuteľnostiach nie je v takom rozsahu, ako je zaevidovaný na LV č. XXX, k.ú. V. a ďalej, že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva by vlastne nemal byť dom č. XX, ktorý bol získaný starými rodičmi v roku 1898 a darovaný svojim deťom v roku 1925, ale nový dom, ktorý má číslo XX a postavený bol v roku 1937.

6. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný v 1/ rade sa už v konaní 15C/20/91 Okresného súdu Prešov vzájomnou žalobou domáhal určenia, že dom č. XX v k.ú. území V., ktorý je

zapísaný na LV XXX patrí do dedičstva po nebohom S. C., ktorý zomrel XX.X.XXXX a po nebohom S. C., nar. XX.X.XXXX a zomrelom X.X.XXXX.. Tento návrh bol zamietnutý a konanie o zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo vylúčené na samostatné konanie rozsudkom č.k. 15C/20/91-791. V rámci vylúčeného konania už bolo právoplatne rozhodnuté o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam na LV č. XX a v súčasnosti je prejednávané zrušenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam na LV č. XXX. Čiže tomuto konaniu bezprostredne predchádzalo konanie o určenie, že nehnuteľenosť, a to rodinný dom č. XX patrí do dedičstva po nebohom S. C. a S. C.. Prvoinštančný súd právoplatne už v tom čase veľmi podrobne v rozsudku č.k. 15C 20/91-791 zo dňa 17.5.2012, ktorý sa stal právoplatným dňa 18.7.2012 uviedol genézu nadobudnutia vlastníctva podielových spoluvlastníkov, ktorí sú v súčasnej dobe zaevidovaní ako vlastníci na liste vlastníctva. Nie je možné zo strany ani prvoinštančného súdu a ani zo strany odvolacieho súdu nerešpektovať toto rozhodnutie. Vo vzťahu k odvolacej námietke už tento problém žalovaného v 1/ rade bol právoplatne vyriešený a je vo vzťahu medzi účastníkmi konania a predmetom sporu už rozsúdenou vecou. Akékoľvek preskúmavanie v novom konaní, hoci aj v rámci odvolacieho konania ako odvolacia námietka, je neprípustné pre tzv. prekážku res iudicatae.

7. Odvolací súd už v rozsudku č.k. 17Co 60/2015-162 zo dňa 26.11.2015 na strane 8 konštatoval, že skutočnosť, že účastníci konania sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na liste vlastníctva, je otázkou, ktorú nie je možné v rámci konania opäť preskúmať, pretože list vlastníctva je verejnou listinou. Je potrebné z obsahu informácii zapísaných na liste vlastníctva vychádzať. To, že žalovaný v 1/ rade aj v tomto odvolacom konaní popiera obsah verejnej listiny listu vlastníctva nemôže spôsobiť ten následok, že súd z obsahu tejto listiny nebude vychádzať a sám v rámci tzv. prejudiciálneho konania určí výšku podielov podielových spoluvlastníkov podľa námietok podielových spoluvlastníkov. Takýto postup nie je v súlade so zákonom. Ak nie je pravdivosť verejnej listiny vyvrátená preukázaním opaku, je potrebné ju považovať za pravdivú (jej obsah). Táto verejná listina bola vydaná orgánom verejnej moci v rámci jeho kompetencií a vydávanie listu vlastníctva patrí do právomoci iného orgánu, nie do právomoci súdu. Súd sám nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť tohto správneho aktu, teda vecnú správnosť listu vlastníctva. Pokiaľ ju namieta žalovaný v 1/ rade, musí tieto okolnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Preto odvolací súd odvolacie námietky žalovaného v 1/ rade považuje za nedôvodné. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol medzi žalobcom a žalovaným tak, že priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1/ rade v plnom rozsahu, pretože žalobca bol v plnom rozsahu úspešným účastníkom odvolacieho konania. Vo vzťahu žalobcu k žalovanej v 2/ rade odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania aplikujúc ust. § 257 CSP. Žalovaná v 2/ rade v priebehu odvolacieho konania nesúhlasila s odvolaním žalovaného v 1/ rade, preto žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania nespôsobila žiadne výdavky, resp. trovy v odvolacom konaní a práve preto, že žalovaná v 2/ rade s rozsudkom prvoinštančného súdu bola spokojná, na rozdiel od žalovaného v 1/ rade, existujú u nej dôvody hodné osobitného zreteľa pre jej procesné správanie sa v spore, pre ktoré odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 2. rade. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 vo vzťahu k odvolaciemu súdu prvoinštančný súd.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.