Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/246/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Bc. J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. rad XXX/XX, XXX XX F., zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Dukelských Hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: E.. K. O., advokát, so sídlom G. XX, XXX XX L. Y., o zaplatenie 150 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 07. 12. 2015, č. k.: 10C/85/2015 - 40, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že „Súd návrh navrhovateľa zamieta. Súd náhradu trovy konania nepriznáva.“ 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že „Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 150 eur s poukazom na skutočnosť, že dňa 10.04.2012 uzavrel s odporcom zmluvu právnej pomoci číslo FJ/19/12. Odporca sa zaviazal poskytnúť právnu pomoc vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam KU H.. Plnomocenstvo podpisoval s tým, že chcel byť prítomný pi zameriavaní nehnuteľnosti pri vytvorení geometrického plánu. Ako preddavok na trovy zastupovania vložil do pokladne sumu navrhovateľovi. V danom prípade 150 eur. Po uzavretí zmluvy o právnej pomoci sa náhodou dozvedel, že pozemky vysporiadania vlastníckeho práva ku ktorej bol predmetom zmluvy o poskytnutí právnej pomoci do dňa 10.04.2013 už boli obhliadnuté geodetom za prítomnosti viacerých osôb. Jeho však na obhliadku nikto nepozval. Na základe tohto zistenia odporcu telefonicky kontaktoval a opýtal sa či je pravda, že geodet bez jeho prítomnosti vykonal obhliadku nehnuteľnosti z účelom vytvorenia geometrického plánu. Odporca priznal, že pozemky na účely vytvorenia geometrického plánu už boli zamerané. Uviedol však, že ak trvá na tom, že sa chcel obhliadky pozemku zúčastniť, stanoviť termín novej obhliadky a o tomto novom termíne ma neupovedomili. Odporca následne stanovil nový termín obhliadky. Po príchode na miesto navrhovateľ zistil, že sa na obhliadke zúčastnili okrem odporcu aj geodet A.. D., ako aj ďalší klient advokáta G. P. a jeho otec D. P.. Navrhovateľ poukázal, že počas obhliadky vyšlo najavo , že jeho záujmy pri vysporiadaní vlastníckeho práva k pozemkom a rodinnému domu súpisné číslo 35 sú protichodné so záujmami G. P. a druhého klienta odporcu. Na základe obhliadky nehnuteľností bol vyhotovený geometrický plán. Na základe presvedčenia navrhovateľa, že odporca vzhľadom na svoju odbornosť a svoje dlhoročné skúsenosti v tejto oblasti vedel už pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci zo dňa 10.04.2013, že jeho záujmy sú protichodné zo záujmami jeho klienta G. P. a teda, že odporca pri uzavretí zmluvy konal v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s advokátskym poriadkom. Telefonicky od zmluvy odstúpil. Vyzval odporcu na vrátenie zloženej zálohy vo výške 150 eur. Následne mu doručil list, v ktorom oznamuje, že berie na vedomie telefonické odvolanie plnomocenstava na zastupovanie, ktoré sa mu udelilo a v ktorom oznámil vyúčtovanie trov navrhovateľovho zastupovania, ktoré podľa neho predstavuje 153,30 eur. Navrhovateľ mal za to, že samotný odporca konal v rozpore s ustanovením § 18 zákona č. 586/2013 a domáhal sa vrátenia sumy 150 eur.“

3. „Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.04.2015 oznámil navrhovateľov, že jeho návrh je nedôvodný žiada ho zamietnuť. Z návrhu nie je zrejmé z akého právneho dôvodu sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 150 eur. Na druhej strane je zrejmé, že ide o preddavok na odmenu za právne služby a úhradu hotových výdavkov v zmysle § 24 zákona o advokácií. Po skončení zastupovania bolo navrhovateľovi zaslané zúčtovanie v zmysle zákona o advokácii a advokátskej tarify. Správnosť vyúčtovania navrhovateľ nespochybňoval. Neexistuje teda právny dôvod, ktorý by bránil riadnemu vyúčtovaniu a zdolal by navrhovateľa tieto trovy znášať.“ 4. Po uvedení jednotlivých prednesov účastníkov a právneho zástupcu žalobcu konštatoval, že súd vykonal dokazovanie a zistil nasledujúci skutkový stav veci: „Oboznámil sa s návrhom a pripojenými dokladmi zmluvou o právnej pomoci uzavretej dňa 10.04.2012, geometrickým plánom číslo 36035521-19/2012, kópiou katastrálnej mapy zo dňa 14.01.2015, listom vlastníctva číslo XXX vedenom na Okresnom úrade L. Y. obvod katastrálny, kúpnou zmluvou zo dňa 21.05.2013, listom o skončení zastupovania zo dňa 14.08.2012, výzvou na vrátenie zálohy, vyjadrením sa odporcu k predmetnému návrhu, listom absolventskej advokátskej komory zo dňa 02.07.2015, vyjadrením sa odporcu k sťažnosti, e-mailovou správou ohľadom geometrického plánu zo dňa 01.06.2012, výpisom z listu vlastníctva číslo XXX a číslo XXX, výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 25.04.2012. Na základe, ktorých súd zistil tento skutkový stav veci. Navrhovateľ dňa 10.04.2012 s odporcom uzavrel zmluvu o právnej pomoci číslo FJ 19/12. Odporca mal poskytnúť navrhovateľovi pomoc vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam KU H.. Pri podpisovaní plnomocenstva zložil preddavok na trovy právneho zastúpenia a to vo výške 150 eur. Po uzatvorení zmluvy o právnej pomoci sa náhodou dozvedel, že pozemky ktoré sa týkajú vysporiadania vlastníckeho práva boli už obhliadnuté geodetom. Bol vypracovaný geodetický plán a on naň nebol pozvaný. Z tohto dôvodu žiadal odporcu aby nariadil novú obhliadku za účelom vypracovania nového geometrického plánu. Počas obhliadky vyšlo najavo, že samotný odporca zastupuje aj protistranu a to otca a syna P.. V danom prípade sa dozvedel navrhovateľ, že odporca zastupuje týchto klientov aj v iných sporoch. Na základe obhliadky nehnuteľnosť bol vytvorený geometrický plán, s ktorým on nesúhlasil. Na základe presvedčenia, že vzhľadom na svoju odpornosť a dlhoročné skúsenosti mal navrhovateľ vedeli, že pri uzatváraní poskytovania právnej pomoci dňa 10.04.2012 zastupuje aj protichodné záujmy voči navrhovateľovi a to záujmy klientov P.. Konal v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s advokátskym poriadkom. Z tohto dôvodu od zmluvy odstúpil a vyzval navrhovateľa na vrátenie dlžnej sumy. Súd mal preukázané, že odporca dlžnú sumu navrhovateľovi do dňa pojednávania neuhradil.“ 5. Právne vec posúdil „ podľa § osobného zákona číslo § č. 586/2003 Z. z. o advokácií v znení neskorších prepisov advokát je povinný pri výkone advokácií chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Radiť sa jeho pokynmi, ak sú pokyny klienta v rozpore zo všeobecnými záväznými predpismi nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri advokácií postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne a svedomito, primeraným spôsobom dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pri tom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidla, ktoré určuje právny predpis komory. Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.“ Citoval taktiež § 107 ods. 1, 2 OZ. 6. V závere rozhodnutia uviedol, že „S prevedením dokazovania mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný. V danom prípade súd prihliadal aj na námietku premlčania ohľadne bezdôvodného obohatenia na druhej strane však prihliadal aj na tú skutočnosť, že skončenie zastupovania došlo na základe listu zo dňa 14.08.2012. Pri skončení dokazovania odporca vyčíslil navrhovateľovi náklady, ktoré boli spojené s prevzatím a prípravou zastupovania, ako aj ďalšie náklady. Predmetné náklady boli vyčíslené vo výške 153,30 eur. Záloha bola zložená vo výše 150 eur. V danom prípade mal súd za to, že zo strany odporcu sa nejednalo o nečestné konanie ani o konanie pri, ktorom by nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Rovnako v dnom prípade mal súd za to, že na predmetnom vydaní bezdôvodného obohatenia sa nemôže vzťahovať ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom prípade sa na strane odporcu nejednalo o úmyselné ani o nečestné konanie. Súd mal za to, že samotný odporca postupoval s primeranou odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd návrh navrhovateľa zamieta. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nakoľko odporcovi trovy konania nevznikli.“

7. Proti rozhodnutiu sa odvolal žalobca. Žalobca odvolaním žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie alebo ho zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu vyhovie. 8. Namietal, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p., a to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky ako aj článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorých porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, pričom tieto nedostatky mu neumožňujú primerane reagovať na nedostatky súdu prvého stupňa, argumentovať, prípadne namietať jeho skutkové a právne závery. Poukázal na skutočnosť, že „konajúci súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že môj návrh je dôvodný a žalobu zamietol len z dôvodu, že prihliadol na námietku odporcu, že moje nárok je premlčaný“. 9. Súd nezdôvodnil, prečo skutkový stav právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi žalovaným a žalobcom došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu a následne k jeho ukončeniu. Domáha sa vrátenia preddavku, ktorý uhradil žalovanému z titulu uzatvorenia zmluvného vzťahu, k ukončeniu ktorého došlo ku dňu 14. 08. 2012 z dôvodu, že právne služby mu boli poskytnuté v rozpore s jeho záujmami. Žaloba bola doručená súdu dňa 18. marca 2015, t.j. v trojročnej všeobecnej premlčacej lehote podľa § 101 OZ. Tvrdil, že žalovaný konal počas trvania zmluvného vzťahu v rozpore s jeho záujmami. Súd sa nezaoberal správnosťou vykonaného vyúčtovania predloženého žalovaným, ani skutočnosťou, či vyúčtovanie nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Nezadovážil si spis vedený na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn.: 9 C/18/2013, v ktorom konaní ho mal zastupovať žalovaný a z ktorého je zrejmá protichodnosť jeho záujmov a záujmov žalovaného. 10. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že súd mal preukázané, že žalovaný ho ani neupovedomil ako svojho klienta, že sa uskutoční obhliadka nehnuteľnosti za účelom vyhotovenia geometrického plánu, ktorý mal slúžiť ako podklad v konaní, v ktorom ho žalovaný zastupoval. Zameranie geodetom bolo vykonané bez jeho vedomia a v jeho neprospech. To v ňom vyvolalo dojem, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou, mohol konať úmyselne za účelom zvýhodnenia iného svojho klienta, ktorého zastupuje práve v konaní vyššie uvedenom. Pokiaľ by súd mal za to, že ide o bezdôvodné obohatenie, podľa § 107 ods. 3 by mal prihliadnuť na námietku premlčania len vtedy, ak druhý účastník mohol premlčanie namietať. Ak by sa súd stotožnil s tým, že v tejto veci ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie podľa § 107 ods. 3 OZ, toto sa premlčí za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 11. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 05. 05. 2016. Napadnutý rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť. Dôvody odvolania, na ktoré sa odvoláva žalobca, podľa jeho názoru neexistujú. Napadnutý rozsudok je preskúmateľný. Z rozsudku ako celku ako aj vykonaného dokazovania vyplýva, že súd mal preukázanú nedôvodnosť žaloby a v jedinej vete, ktorej sa chytil žalobca, došlo zrejme k chybe v písaní. 12. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, súd postupoval správne, pretože žalobca po právnej stránke odôvodňoval uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie. Preto sa súd musel zaoberať a vyporiadať s touto právnou kvalifikáciou. Súd žalobcovi neodňal možnosť konať pred súdom, pričom toto tvrdenie nie je nijako v odôvodnení odvolania uvedené. Poukázal na skutočnosť, že sa nemá k čomu vyjadriť, lebo nič konkrétne v tomto smere ani žalobca netvrdí. Žalobca sa zúčastnil pojednávania, súd ho v ničom neobmedzil, mohol využiť všetky svoje práva v súdnom konaní. V odvolaní znova opakuje len tvrdenia, ktoré sú nepravdivé, neboli a nemôžu byť dokázané. Nič neporušil, konal odborne, svedomito a čestne. 13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 už CSP. 15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. V čase rozhodovania súd aplikoval Občiansky súdny poriadok, okrem iného § 157 ods. 1, 2. Podľa tohto

ustanovenia v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich, presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované ustanovenie upravuje náležitosti rozhodnutia. Odvolací súd zistil, že rozhodnutie okresného súdu tieto náležitosti nespĺňa. 16. Predovšetkým je potrebné poukázať na zjavné chyby, keď súd v 2. výroku rozhodol, že „náhradu trovy konanie nepriznáva“. Okrem pisárskej chyby v tomto výroku nie je zrejmé, komu súd náhradu trov konania nepriznáva, čo malo byť explicitne vo výroku vyjadrené. V rozhodnutí sa nachádza množstvo pravopisných a pisárskych chýb, z tohto dôvodu odvolací súd vo svojom rozhodnutí podrobnejšie citoval odôvodnenie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie, okrem iného, je chaotické, nie je správne členené, vyjadrenia účastníkov, či právnych zástupcov sú nelogicky umiestňované. Z rozhodnutia nie je zrozumiteľné, čo sú tvrdenia žalobcu, ako vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie. 17. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd rozhodoval podľa zákona č. 586/2003 Z. z., avšak okrem jeho citácie nie je zrejmé, ako ho aplikoval, ktoré jeho ustanovenia použil (strana 5 rozsudku, druhý ods.). Taktiež aplikoval § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom súd konštatoval, že mal preukázané, že žaloba je dôvodná, zároveň však uvádza, že prihliadal na námietku premlčania a na skutočnosť, že skončenie zastupovania bolo ukončené na základe listu zo dňa 14. 08. 2012. Odôvodnenie je rozporné, pretože na jednej strane súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pričom žalobu zamietol. Následne však uvádza, že prihliadal na námietku premlčania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či žalobu zamietol z dôvodu akceptácie tejto námietky, ak áno, ako dospel k záveru, že nárok je premlčaný, pretože stručne a zrozumiteľne neuviedol, z ktorých zistených skutkových skutočností vychádzal a ako ich posúdil, teda, kedy začala plynúť premlčacia lehota (subjektívna), kedy uplynula. 18. Súčasťou pojmu právneho štátu je aj povinnosť súdov svoje rozsudky odôvodniť, ktorá povinnosť v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vyplývala z § 157 ods. 1 O.s.p., a to spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenie súdneho rozhodnutia nevyplývajú, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za rozporné s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako aj v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Súčasne má každý právo na to, ak by sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 05. 2010, sp. zn.: 6 Cdo 91/2010). 19. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane práv a základných slobôd. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 236/06, I. ÚS 242/2007). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkom konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a

nie len odkazovať na určité časti zákonov (napríklad rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994). Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, súd sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery. Právne závery môžu byť dostatočne preskúmané len vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť logické, bez vnútorných rozporov. Súd pri každej jednotlivo preukázanej i nepreukázanej skutočnosti musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda za akých dôkazov tento jeho názor vyplýva, ako tieto dôkazy hodnotil, zvlášť, ak išlo o dôkazy protichodné. 20. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o obsah odôvodnenia rozsudku, nemožno podceňovať jeho prehľadnosť, usporiadanie a členenie textu. Zákonom určený obsah súdneho rozhodnutia nutne vyžaduje také usporiadanie odôvodnenia rozsudku, aby každému, kto písomné vyhotovenie rozsudku číta, bolo zrejmé, že súd vychádzal z prednesu a návrhov účastníkov konania (v súčasnosti strán sporu), že o pravdivosti a dôvodnosti ich tvrdení vykonal zistenia na podklade navrhnutých a potrebných dôkazov, že výsledky dokazovania vyhodnotil a dospel k určitým záverom, ktoré vyjadril vo výroku rozhodnutia. 21. V rozhodnutí napadnutého rozsudku absentujú všetky požadované náležitosti vyššie uvedené, preto rozhodnutie nie je dostatočne preskúmateľné, pričom treba dať za pravdu odvolateľovi, ktorý namietal, že nemohol argumentovať proti záverom súdu, pretože tieto nie sú dostatočné a z tohto dôvodu mu bolo odňaté právo konať pred súdom. Odôvodnenie okresného súdu neobsahuje skutkové zistenia urobené s odkazom na príslušné dôkazy. Pokiaľ ide o závery súdu, nie je vôbec zrejmé, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov riadil. V odôvodnení súd uvádza, ktoré dôkazy vykonal a rekapituluje skutkové prednesy účastníkov konania. Súhrnný výpočet vykonaných dôkazov bez ich náležitého vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej robí rozhodnutie nepreskúmateľným, naviac, ak tieto súhrne uvedené dôkazy súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Reprodukcia jednotlivých dôkazov je v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., ak súd reprodukuje jednotlivé dôkazy, ktoré môžu byť aj protichodné, bez toho, aby zaujal stanovisko, čo skutočne zistil. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať, o aké vykonané dôkazy (skutkové) sa závery súdu opierajú. Záver o skutkovom stave veci (takzvaná skutková a právna veta) nemôže vychádzať z rozporných skutkových zistení, ale jednotlivé skutkové zistenia, ktoré súd vykonáva z logických na seba nadväzujúcich dôkazov, musia vo svojom súhrne vytvárať celkový skutkový obraz v danej veci, ktorý vyúsťuje do skutkovej právnej veci, na ktorú súd vyhľadáva príslušné normatívne pravidlo chovania (právnu normu), resp. v rámci aplikačného procesu posudzuje, či daný skutok je vôbec možné subsumovať pod tú ktorú právnu normu. Pokiaľ súdom vykonaný záver o skutkovom stave veci je založený na rozpornosti skutkových zistení, ktoré sú zásadne významné pre právne posúdenie veci, prejaví sa tento nedostatok spravidla ako vada písomného vyhotovenia odôvodnenia rozhodnutia. 22. Pokiaľ z odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť skutkové zistenia (či už pre ich absenciu alebo neurčitosť či nezrozumiteľnosť ich vyloženia v odôvodnení rozsudku alebo pre rozpornosť čiastkových skutkových zistení vo vzťahu k záveru o skutkovom stave veci) predvídané v hypotéze právnej normy, ktorú súd v danom prípade aplikoval, prípadne skutkové zistenia, ktoré nakoniec súd pod predmetnú právnu normou neaplikoval, majúc za to, že podmienky pre takúto aplikáciu splnené neboli, potom je potrebné prijať záver, že na základe takto zisteného skutkového stavu súd posúdil vec po právnej stránke nesprávne. 23. Po zistení vyššie uvedených vád odvolací súd nemal inú možnosť, ako napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom sa súd prvej inštancie bude dôsledne riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu. Z hľadiska hospodárnosti konania sa bude predovšetkým zaoberať námietkou premlčania. V prípade, že dospeje k záveru, že nárok je premlčaný, svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné vo vzťahu k plynutiu jednotlivých lehôt. Bude venovať náležitú pozornosť skutočnosti, kedy sa žalobca dozvedel o skutočnosti, ktorá mala na neho vplyv vo vzťahu vypovedania plnomocenstva žalovanému. Odvolací súd len dodáva, že tieto skutočnosti z obsahu spisu vyplývajú. Vzhľadom na námietku žalobcu treba posúdiť uplatnený nárok žalobcu vo vzťahu k ukončenia vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným na základe zmluvy zo dňa 30. 04. 2012. Vo svojom rozhodnutí súd bude dbať na správne členenie rozhodnutia, gramatické vyhotovenie rozhodnutia, jeho členenie. Ak súd dospeje k záveru, že nárok je premlčaný, nie je potrebné zaoberať sa ostatnými predpokladmi uplatneného nároku (jeho výškou). Záverom odvolací súd poukazuje taktiež na nesprávnosť odôvodnenia vo vzťahu k trovám konania, keď návrh zamietol, teda podľa zásady úspechu

v konaní nárok na náhradu trov konania mal žalovaný, súd však aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., ktoré sa na daný prípad nevzťahuje, pretože podľa pôvodnej právnej úpravy mal aplikovať § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že pokiaľ žalovaný trovy konania neuplatnil, súd mal žalovanému trovy konania nepriznať. Aplikácii ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. nezodpovedá znenie výroku, pretože citované ustanovenie sa aplikuje v prípade pomeru úspechu účastníkov v konaní, čo v danom prípade nenastalo. 24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .