Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/30/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Lacza a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: AT - log, s. r. o., so sídlom Železničná 1119/16, 926 01 Sereď, IČO: 46 759 221, právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102601172/2018 zo dňa 14.12.2018, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. 102601172/2018 zo 14. decembra 2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „daňový poriadok“ alebo „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako len „správca dane“) č. 319099/2018 z 5. júna 2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 1 996,75 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015.

2. Dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV s.r.o. boli zistené nezrovnalosti správcu dane v predložených pokladničných dokladoch zo strany daňového subjektu s odôvodnením, že nie je možné, aby rovnaký pokladničný doklad mal iný kontrolný kód v kontrolnom zázname a iný kontrolný kód na vytlačenom pokladničnom doklade. Na základe uvedeného, s poukazom na ustanovenia o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „zákon o ERP“) a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH“ alebo „“), správca dane uzavrel, že predložené pokladničné doklady nemožno považovať za faktúry. Správca dane, vo vyrubovacom konaní, po odvolacom konaní, za účelom preverenia materiálneho plnenia od spoločnosti WIKING STAV s.r.o. preveroval vozidlá, ktoré daňový subjekt používal v kontrolovanom období na výkon svojej činnosti a do ktorých mali byť pohonné hmoty natankované na čerpacích staniciach Dolná Streda a Sereď podľa zaslanej knihy jázd.

Kontrolou bolo zistené, že vo viacerých prípadoch sa nezhodujú údaje zaslané Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. s údajmi uvádzanými v knihe jázd, ktoré nezrovnalosti správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia opísal. Na základe vykonaného dokazovania sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že pohonné hmoty neboli dodané tak, ako to deklaroval daňový subjekt predloženými dokladmi z ERP o ich nákupe, keď okrem predloženia dokladov z ERP, u ktorých bolo správcom dane vykonaným dokazovaním preukázané, že nie sú pravé (podľa § 4 písm. a/ bod 8 zákona o ERP sa do fiskálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu), ani preverenie materiálneho plnenia v konaní po odvolacom konaní nepreukázalo, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako ich deklaruje daňový subjekt (rozpor údajov v knihách jázd, podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015, detailný výpis mýtnych transakcií). Žalovaný skonštatoval, že skutočnosť, že dodávateľ WIKING STAV s.r.o. daňovému subjektu vystavil nepravé doklady ERP je vnútornou záležitosťou daňového subjektu, ktorá nie je relevantná pre správcu dane z pohľadu priznania práva na odpočítanie dane z takýchto zjednodušených faktúr. Záverom žalovaný uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, pričom zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonaným dokazovaním prišiel k záveru, že predložené účtovné doklady sú nevierohodné a dostatočným spôsobom nepreukazujú vznik uplatneného nároku na odpočítanie dane, ďalej, že správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. S poukazom na uvedené žalovaný uzavrel, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane, daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy v súvislosti so spornými zjednodušenými faktúrami, ktoré by právne relevantným spôsobom vyvrátili pochybnosti správcu dane, že zdaniteľné obchody uvedené na sporných faktúrach boli uskutočnené tak, ako to deklaruje daňový subjekt.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „SSP“) požiadal správny súd, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.

4. Žalobca tvrdil, že pri daňovej kontrole vykonávanej za mesiace 1-5/2015 a predložil správcovi dane pokladničné doklady za dodanie motorovej nafty, ktoré mal riadne zaevidované vo svojej evidencii, pričom všetky žalobcom predložené pokladničné doklady obsahovali povinné údaje, ktoré v zmysle § 8 ods. 1 zákona o ERP pokladničný doklad má mať aj podľa vzoru umiestneného v predajni v zmysle § 8 ods. 5 citovaného zákona. Poukázal na to, že nemohol mať pochybnosti o pravosti pokladničného dokladu, ktorý obsahoval všetky zákonom ustanovené údaje a to za situácie, keď kúpna cena dodaného tovaru zodpovedala jednotkovej cene a množstvu dodaného tovaru. Mal za to, že preukázateľne predložil pri daňovej kontrole pokladničné doklady, ktoré mali všetky zákonom ustanovené náležitosti a preto nemôže a ani nenesie zodpovednosť, ak pokladničné doklady vydané predávajúcim majú odlišné interné číselné kódy, ktorých správnosť si žiadny kupujúci nemôže overiť dodajúc, že kontrola zo strany kupujúceho je čisto vizuálna a spočíva hlavne v porovnaní čísla registračnej pokladnice, konkrétne či za dodaný tovar zaplatil kúpnu cenu zodpovedajúcu množstvu dodaného tovaru, dátumu, znaku MF, t.j. či blok má zákonom stanovené náležitosti uvedené v § 8 ods. 1 citovaného zákona.

5. Žalobca považoval takýto postup za nezákonný, pretože neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá by správcu dane oprávňovala už raz zaplatenú DPH (ako súčasť kúpnej ceny) vymerať žalobcovi majúc za to, že pre vydanie rozhodnutia chýbal materiálny predpoklad, ktorý by oprávňoval daňový úrad postupovať podľa § 68 daňového poriadku.

6. Poukázal na to, že ak obchodná spoločnosť WIKING STAV s.r.o., od ktorej nadobudol motorovú naftu a od ktorej predložil aj pokladničné doklady zdôrazniac, že objektívne nemohol vedieť cca 5 000 údajov, ako dátum, kúpnu cenu, množstvo z povinných údajov v zmysle § 8 ods. 1 zákona o ERP, ktoré sa zhodovali s údajmi v registračnej pokladnici, bola oprávnená odpočítať si DPH a správca dane jej postup považoval za správny, tak bola potom povinná v zmysle § § 19 v spojení s 69 ods. 1 zákona o DPH daň zaplatiť, ktorá skutočnosť je materiálnym predpokladom, ktorá oprávňuje správcu dane DPH vymerať.

7. Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane sa zameral výlučne na to, aby mu vymeral DPH, pričom absolútne prehliadol tú skutočnosť, že nepredložil jeden, ale cca 1 800 pokladničných dokladov, ktoré boli zhodné s povinnými údajmi v zmysle § 8 ods. 1 zákona o ERP a o ktorých mal vedomosť podnikateľ prevádzkujúci registračnú pokladnicu, ktorý okrem iných zákonných povinností, zodpovedá za ochranu údajov uložených v registračnej pokladnici.

8. Ďalej žalobca namietal, že správca dane si „overil“ za celé kontrolované obdobie (5-6 jázd) a na základe toho prijal záver, že knihy jázd sú nedôveryhodné a že aj v ďalších cca 1 755 prípadoch sa daň odlišovala od dane uvedenej na daňovom priznaní. Vo vzťahu k uvedenému záveru skonštatoval, že tento nemá oporu vo vykonanom dokazovaní doplniac, že materiálny dôvod na rozdiel dane medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou založenou na hypotetických úvahách neexistuje, a preto neexistuje a ani neexistoval zákonný dôvod na vymeranie DPH.

9. Žalobca poukázal na to, že o formalistickom prístupe správcu dane a žalovaného svedčí aj to, že sa uspokojili s výpoveďou zástupcu obchodnej spoločnosti WIKING STAV s.r.o., ktorý nevedel vysvetliť existenciu dvoch identických pokladničných dokladov a ani nevedel vysvetliť, prečo ním predložené záznamy neobsahujú kontrolné kódy. V tejto súvislosti mal za to, že ide o zásadné skutočnosti, ktoré preukazujú, že táto obchodná spoločnosť dodala žalobcovi motorovú naftu, o čom ako dôkaz predložil pokladničné doklady, ktorých obsah sa stotožňoval v celom rozsahu s údajmi, ktoré boli v registračnej pokladnici tejto spoločnosti, pričom v priebehu daňovej kontroly nebolo zistené, že by s týmito údajmi nakladala iná osoba alebo tieto údaje iná osoba mala k dispozícii alebo boli inej osobe poskytnuté. Tiež uviedol, že správca dane nechal bez povšimnutia skutočnosť, že obchodnou spoločnosťou predložené záznamy nemali číselné kódy, ktoré správca dane považuje za dôkaz a hodnotí v jeho neprospech.

10. Žalobca tvrdil, že doteraz vykonané dôkazy správcom dane svedčia o tom, že ak existujú zákonné dôvody na vymeranie dane, tak ten komu mala byť vymeraná daň je obchodná spoločnosť WIKING STAV s.r.o. a to z toho dôvodu, že pokladničné doklady, ktoré vydala a na základe ktorých si v súlade so zákonom odpočítal DPH preukazujú vznik daňovej povinnosti tejto obchodnej spoločnosti.

11. Žalobca za absolútne bezvýznamný vyhodnotil právny vzťah spoločnosti WIKING STAV s.r.o. a SLOVNAFT a.s., ako aj otázku vlastníctva tovaru, ktorá pri dodaniach, tak ako sú posudzované z hľadiska zákona o DPH, nemá význam. V tejto súvislosti tvrdil, že ide o dodania, ktoré táto spoločnosť uskutočnila, predložila aj záznamy, ktoré neobsahovali údaje (číselné kódy), pričom ním predložené doklady preukazujú iné dodania ako tie, ktoré boli uskutočňované na základe zmluvného vzťahu týchto spoločnosti.

12. K dokazovaniu a hodnoteniu dôkazov žalobca uviedol, že to nie je prepísanie výpovedí svedkov, zástupcov firiem, ale ide o proces, ktorý svojimi logickými závermi dáva odpoveď na skutkové závery, ktoré majú oporu v dôkazoch, ktoré boli vykonané majúc za to, že závery správcu dane, aj žalovaného sú svojvoľné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

13. Žalobca ďalej poukázal na to, že formalizmus v konaní potvrdzuje tiež to, že prvé rozhodnutie správcu dane (platí to aj v ďalších 11 prípadoch) žalovaný zrušil s tým, že pokladničné doklady sa odlišujú len v nepovinnom údaji a to je číselný kód a že táto skutočnosť nie je dostatočným dôvodom na neuznanie odpočítania dane, konkrétne poukázal na to, že neboli overené skutočnosti v spoločnosti WIKING STAV s.r.o., že správca dane bol oprávnený preveriť údaje v ERP, prípadne vypočuť obsluhu. V tejto súvislosti uviedol, že doplnenie dokazovania (ak vôbec postup správcu dane je možné považovať za doplnenie dokazovania) neobjasnilo žiadnu zo sporných skutočností a napriek tomu žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

14. K skutočnosti, že pri platbách, ktoré boli vykonané prostredníctvom platobnej karty sú číselné kódy na pokladničných dokladoch správne uviedol, že táto nevyvracia záver, že mu táto obchodná spoločnosť dodala tovar vo všetkých prípadoch, ba práve naopak, uvedené zistenia svedčia o tom, že táto obchodná spoločnosť zvolila iný postup vždy, keď platil v hotovosti. V tejto súvislosti zopakoval, že predložené pokladničné doklady sú zhodné s údajmi, s ktorými disponovala výlučne táto obchodná spoločnosť.

15. Ďalej uviedol, že o účelovom postupe zo strany žalovaného a správcu dane a záveroch nemajúcich oporu v dôkazoch svedčí tiež to, že nesúlad údajov v niekoľkých zanedbateľných prípadoch má byť dôkazom aj v tých prípadoch, kde sa preukázala zhoda medzi údajmi v knihe o prevádzke motorových vozidiel s pokladničnými dokladmi dodajúc, že každé dodanie je samostatným dodaním, musí sa posudzovať a preukázať vždy samostatne, čo znamená, že nezrovnalosti len pri konkrétnom doklade majú za následok záver, že si nárok na odpočet DPH vo výške dane uvedenej na tomto konkrétnom doklade uplatnil nedôvodne, čo však súčasne neodôvodňuje prijatie takého záveru, že táto nezrovnalosť preukazuje neoprávnenosť uplatneného nároku na odpočet DPH vo všetkých prípadoch. Tvrdil, že proti stopercentnej zhode údajov na pokladničnom doklade nemôže byť prijatý takýto záver a už vôbec nie za situácie, keď ani obchodná spoločnosť, ktorá je povinná chrániť údaje nenamietala, že tretia osoba zneužila jej údaje a pod.

16. Žalobca mal za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobcom predložené pokladničné doklady nepreukazovali nárok na odpočet DPH, a naopak tvrdil, že postup a závery žalovaného svedčia o tom, že mal eminentný záujem na tom, aby zaplatil DPH, aj keď neexistujú dôkazy citujúc súčasne záver žalovaného, že : „Skutočnosť, že dodávateľ WIKING STAV s.r.o. daňovému subjektu vystavil nepravé doklady ERP je vnútornou záležitosťou daňového subjektu, ktorá nie je relevantná pre správcu dane z pohľadu priznania práva na odpočítanie dane, z takýchto zjednodušených faktúr.“

17. K záveru žalovaného, že sa vykonaním úhrad v hotovosti sám zbavil možnosti dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu resp. potvrdením peňažného ústavu, obzvlášť v situácii, keď predložené pokladničné doklady uhradené platobnou kartou obsahovali rovnaké kontrolné kódy, ako sú uvedené na kontrolných záznamoch servisnej organizácie a spoločnosti SLOVNAFT a.s. uviedol, že žalovaný nie je oprávnený, ak bola platba vykonaná spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom, vyhodnocovať zákonné správanie v jeho neprospech. V tejto súvislosti zdôraznil, že nie je rozhodujúcou skutočnosťou akým spôsobom platil, ale zásadnou skutkovou a právnou otázkou sú pokladničné doklady, ktoré boli pri dodaní vystavené subjektom, ktorý ako jediný disponoval s cca 5 000 údajmi v registračnej pokladnici, ktoré boli na predložených pokladničných dokladoch, pričom pri danej dôkaznej situácii mala byť daň vymeraná WIKING STAV s.r.o., ktorá je ako platiteľ povinná daň podľa § 19 uhradiť alebo preukázať, že tieto doklady nevystavila a na základe týchto dokladov mu nedodala tovar. Tiež zdôraznil, že skutočnosť, že SLOVNAFT, a.s. má evidenciu v poriadku nie je dôkaz o správnosti konania WIKING STAV s.r.o., ktorá spoločnosť predložila záznamy bez evidenčných čísel, čo len potvrdzuje to, že úprava dokladov a evidencií je možná. Poukázal na to, že za danej dôkaznej situácie je zrejmé, že predmetom dodania boli dvojnásobné dodania a to dodania, ktoré boli uskutočnené na základe pokladničných dokladov, ktoré majú iné evidenčné čísla, ako sú na predložených pokladničných dokladoch.

18. Mal za to, že odvodzovať závery od evidencie SLOVNAFT, a.s. znamená zakrývať skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli, t.j. že okrem nafty vedenej v evidencii SLOVNAFT, a.s., bola predmetom dodania aj ďalšia motorová nafta, ktorej dodávanie je preukázané predloženými pokladničnými dokladmi, pričom len ten, kto mal prístup k údajom z registračnej pokladnice, mohol vystaviť doklady zhodné s údajmi, ktoré boli na pokladničných dokladoch s tým, že v jeho prípade nebolo preukázané, že by mohol disponovať s predmetnými údajmi.

19. Záverom poukázal na to, že na základe výsledkov daňovej kontroly je možné konštatovať, že dôkazy založené v administratívnom spise vylučujú skutkové a právne závery žalovaného, pričom tak žalovaný, ako aj správca dane podcenili, prehliadli alebo vôbec nebrali do úvahy objektívnu zodpovednosť založenú podnikateľovi zákonom o ERP. Žalobca požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

20. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. zo dňa 12.3.2020 zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102601172/2018 zo dňa 14.12.2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trnave, č. 319099/2018 z 5.6.2018 a vec vrátil Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie.

21. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov uzatvára, že v danom prípade neboli skutočnosti potrebné na prijatie záveru o absencii reálnosti dodaných pohonných hmôt zistené náležite, resp. nateraz nie sú dostatočným podkladom na prijatie záveru o neexistencii materiálneho plnenia, pričom v danom prípade ide nesporne o preverenie skutočnosti nevyhnutnej pre účely nároku na DPH. Preto správny súd vychádzajúc z bodov 69 až 71 uzavrel, že v danom prípade nebol skutkový stav zistený dostatočne na riadne posúdenie veci.

22. Správny súd súčasne zdôrazňuje, že v danom prípade je relevantný vzťah medzi spoločnosťou WIKING STAV s.r.o. a žalobcom, pretože to mala byť práve spoločnosť WIKING STAV s.r.o., ktorá mala žalobcovi pohonné hmoty dodať a vystaviť pokladničný doklad. Teda pre posudzovanie nároku žalobcu na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie december 2015 je irelevantné, že spoločnosť SLOVNAFT, a.s. DPH priznala a zaplatila. Rovnako je irelevantné tvrdenie žalobcu, že na dokladoch predložených spoločnosťou WIKING STAV s.r.o. sa kontrolné kódy nenachádzali, nakoľko podľa vyjadrenia spoločnosti SLOVNAFT, a.s. prevádzkovatelia čerpacích staníc SLOVNAFT, a.s., ktorým je aj spoločnosť WIKING STAV s.r.o. vystavujú pokladničné doklady s nezameniteľným kontrolným kódom uvedeným na každom pokladničnom doklade, pričom kontrolné kódy sú zaznamenávané do fiskálnej pamäte a prevádzkovatelia čerpacích staníc nedisponujú týmito kontrolnými záznamami.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností preto správny súd postupom podľa zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a podľa aj prvostupňové rozhodnutie a vec podľa vrátil na ďalšie konanie Daňovému úradu Trnava.

24. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane napríklad aj prostredníctvom Colného úradu Bratislava a výsluchom konkrétnych zamestnancov spoločnosti WIKING STAV s.r.o. zistiť akým spôsobom, či za aktívnej účasti žalobcu, respektíve aj bez účasti žalobcu, mohlo dôjsť k duplicite pokladničných dokladov a vo svetle zistených skutkových okolností následne vyhodnotiť, či došlo k podvodnému konaniu zo strany dodávateľa žalobcu a či žalobca o podvodnom konaní vedel alebo mohol vedieť, respektíve či bol na ňom účastný. Podvodné konanie v danom prípade môže spočívať v predaji pohonných hmôt, ktoré neboli zaevidované, čo by malo za následok nepriznanie a následné neodvedenie DPH. V prípade, ak správca dane nepreukáže vedomosť žalobcu alebo jeho účasť na podvodnom konaní, len samotná skutočnosť, že predložené pokladničné doklady obsahujú nesprávny kontrolný kód nie je sama osebe dôvodom nepriznania nároku na odpočet DPH, tak ako to skonštatoval aj žalovaný vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Preukazovanie vedomosti však bude prichádzať do úvahy len za predpokladu preukázania, že u žalobcu došlo k reálnemu dodaniu pohonných hmôt a ich následného použitia na zdaniteľné plnenia, teda za splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na odpočet DPH, pričom správca dane bude toto preverovať podľa predloženej knihy jázd a záznamov NDS, a.s. za zdaňovacie obdobie december 2015.

25. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný dňa 15.5.2020 kasačnú sťažnosť.

26. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. -111 zo dňa 12.3.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

27. Kasačný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ

nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.

28. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR č. k. -44, podľa ktorého, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.

29. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že si uplatnil odpočítanie dane oprávnene, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.

30. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba či tovar dodaná osobou, deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie.

31. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplynulo, že správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly nielen formálnu kontrolu dokladov, ale zisťoval aj reálnosť zdaniteľných obchodov.

32. S poukazom na § 4 písm. aj bod 8 zákona o ERP sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu. Z vykonaného dokazovania správcom dane nepochybne vyplynulo, že kontrolné kódy na žalobcom predložených pokladničných dokladoch uhradených v hotovosti boli rozdielne ako kontrolné kódy predložené servisnou organizáciou Datapac s. r. o. a SLOVNAFT a. s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodovali. Z uvedeného jednoznačne plynie záver, že žalobcom predložené doklady nesplnili zákonné kritérium o dostatočnej preukázateľnosti oprávnenia na odpočítanie dane a objektívne bola spochybnená ich vierohodnosť.

33. Nakoľko je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bolo povinnosťou žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočítanie dane preukázať reálnosť deklarovaného nadobudnutia pohonných hmôt zo zjednodušených faktúr vyhotovených spoločnost'ou WIKING STAV s. r. o. na prevádzkach čerpacích staníc ČS SLOVNAFT DOLNÁ STREDA z elektronickej registračnej pokladnice. Hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane neznamená len mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako faktov.

34. Ani preverenie materiálneho plnenia nepreukázalo, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili žalobcom deklarovaným spôsobom. Podľa detailného výpisu mýtnych transakcií motorové vozidlo s evidenčným číslom GA 694 DL vykonalo jazdy do septembra 2015, za mesiac október až december 2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou bránou, pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že počas celého roka vykonávalo jazdy.

35. Kasačný súd konštatoval, že je možné stotožniť sa s názorom sťažovateľa, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie dane ustanovené zákonom o DPH, a preto nesúhlasí s názorom Krajského súdu v Trnave o nutnosti skúmať podvodné konania v intenciách právneho názoru vysloveného krajským súdom.

36. Krajský súd uzatvára, že pri rozhodovaní o priznaní, či nepriznaní možnosti odpočítania DPH sa uplatňujú ustanovenia zákona o DPH (§ 49 a nasl.), pri ktorých nevyžaduje preukázanie podvodného konania, teda sa nevyžaduje preukázanie naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu na úseku daní. Pre priznanie nadmerného odpočtu DPH je teda potrebné preukázať splnenie podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o DPH, pričom kumulatívne preukázanie podvodného alebo zákon obchádzajúceho konania u daňového subjektu je pre tieto účely irelevantné.

37. Krajský súd v Trnave po zrušení prvostupňového rozhodnutia kasačným súdom nariadil vo veci pojednávanie na deň 30.6.2022.

38. Právny zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastnil, ospravedlnil sa listom zo dňa 24.6.2022 a súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

39. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že trvá na správnosti záverov, ktoré prijali vo svojich rozhodnutiach, tak správca dane ako aj žalovaný a žiadala žalobu zamietnuť.

40. V súvislosti s preukázaním nároku žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu podľa v prvom rade vyhodnotil predložené pokladničné doklady žalovaným, pričom zistil, že v zmysle zákona o elektronických registračných pokladniach sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenajú kódy na účely overenia pravosti kontrolovaného záznamu a pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pokladničné doklady, ktoré predložil žalobca, nie sú pravé, pretože tieto doklady sa nezhodujú s pokladničnými dokladmi, ktoré mala k dispozícii spoločnosť Datapac, s. r. o., ktorá sa zaoberá, okrem iného aj činnosťou servisnej organizácie, ktorej postavenie a činnosť je ustanovená v zákone o ERP. Tieto pokladničné doklady, ktoré sú zaznamená v elektronickom systéme a ktoré predložila spoločnosť Datapac, s. r. o. obsahovali rovnaké kontrolné kódy ako kódy, ktoré boli predložené spoločnosťou SLOVNAFT, a. s.

41. Krajský súd vychádzal z toho, že správca dane pri miestnom zisťovaní v spoločnosti SLOVNAFT, a. s. zistil a bolo to zaznamenané aj v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 9.8.2017, že prevádzkovatelia čerpacích staníc SLOVNAFT, a. s. v danom prípade WIKING STAV, s. r. o. vystavili pokladničné doklady nezameniteľným kontrolným kódom uvedeným na každom pokladničnom doklade, pričom kontrolné kódy boli zaznamenané do fiškálnej pamäte, údaje z elektronickej registračnej pokladne boli archivované v spoločnosti Datapac, s. r. o., s tým, že prevádzkovatelia čerpacích staníc nedisponujú kontrolnými záznamami, pričom prevádzkovatelia vlastnia len elektronický žurnál. Uvedené elektronické registračné pokladne pracujú v režime online a údaje sa prenášajú automaticky, bez možnosti zásahu obsluhy čerpacej stanice vlastníkovi programu nainštalovaného v elektronických registračných pokladniciach, ktorým je výrobca Datapac, s. r. o.

42. Krajský súd rovnako ako kasačný súd v bode 73 konštatuje, že z vykonaného dokazovania správcu dane nespochybniteľne vyplynulo, že kontrolné kódy na žalobcom predložených pokladničných dokladoch uhradených v hotovosti boli rozdelené ako kontrolné kódy predložené servisnou organizáciou Datapac, s. r. o. a SLOVNAFT, a. s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodovali. Z uvedeného jednoznačne plynie záver, že žalobcom predložené doklady nespĺňajú zákonné kritérium o dostatočnej preukázateľnosti oprávnenia na odpočítanie dane a objektívne bola spochybnená ich vierohodnosť.

43. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy, ktoré predložil žalobca, posudzuje v rámci daňovej kontroly. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, že bola predmetná služba či tovar dodaná osobou deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie tovaru touto osobou, ale práve naopak daňový subjekt musí vedieť preukázať, že uskutočnenie zdaniteľného obchodu sa uskutočnilo tak, ako to deklarujú predložené faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie dane.

44. Nakoľko je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bolo povinnosťou žalobcu, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane, preukázať reálnosť deklarovaného nadobudnutého tovaru, a to pohonných hmôt zo zjednodušených faktúr, ktoré vyhotovila spoločnosť WIKING STAV, s. r. o. na prevádzkach čerpacích staníc ČS SLOVNAFT DOLNÁ STREDA z elektronickej registračnej

pokladnice. Pokiaľ túto skutočnosť žalobca dostatočným a hodnoverným spôsobom nepreukázal, tak zo strany správcu dane nemohlo dôjsť len k mechanickému prebratiu informácií, ktoré predložil žalobca, ale správca dane bol oprávnený tieto informácie preveriť u príslušných subjektov, ktoré takéto informácie mali a vyhodnotiť, či predložené doklady správca dane bude akceptovať.

45. V súvislosti s preverovaním materiálneho plnenia, krajský súd poukazuje rovnako ako žalovaný, že bol zistený rozpor v porovnaní údajov evidovaných v knihe jázd a údajov zaslaných Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. za zdaňovacie obdobie 2015, v ktorom žalobca priznal a odviedol daň za motorové vozidlo s evidenčným číslom GA 583 EG za 7 mesiacov s dátumom vzniku daňovej povinnosti 1.6.2015, t. j. sám deklaroval a priznal, že vozidlo s týmto evidenčným číslom začal používať na svoje podnikateľské účely od 1.6.2015, čomu nasvedčuje aj detailný výpis mýtnych transakcií, že vozidlo uskutočnilo prvú jazdu v mesiaci jún 2015, pričom v knihe jázd žalobca deklaruje, že predmetné vozidlo od januára 2015 do mája 2015 jazdilo a pravidelne tankovalo pohonné hmoty.

46. Žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2015 priznal a odviedol daň za motorové vozidlo s evidenčným číslom GA 540 EE za 11 mesiacov s dátumom vzniku daňovej povinnosti 1.2.2015, t. j. sám deklaroval a priznal, že vozidlo s týmto evidenčným číslom začal používať na podnikateľské účely od 1.2.2015, čomu nasvedčuje aj detailný výpis mýtnych transakcií, že vozidlo uskutočnilo prvú jazdu v mesiaci február 2015, pričom v knihe jázd žalobca deklaruje, že predmetné vozidlo v mesiaci január 2015 jazdilo a pravidelne tankovalo pohonné hmoty.

47. Podľa detailného výpisu mýtnych transakcií motorové vozidlo s evidenčným číslom GA 420 DV dňa 15.1.2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou bránou, pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že dňa 15.1.2015 v čase od 5.00 hodiny do 13.15 hodiny vykonalo jazdu.

48. Podľa detailného výpisu mýtnych transakcií motorové vozidlo s evidenčným číslom GA 475 DS, dňa 7.4.2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou bránou, pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že dňa 7.4.2015 v čase od 7.00 hodiny do 11.55 hodiny vykonalo jazdu.

49. Podľa detailného výpisu mýtnych transakcií motorové vozidlo s evidenčným číslom GA 694 DL vykonalo jazdy do septembra 2015 za mesiace október až december 2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou bránou, pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že počas celého roka vykonávalo jazdy.

50. Keďže žalobca deklaroval a sám inicioval odpočítanie dane z predložených pokladničných dokladov, ku ktorému ako doklady predložil aj knihy jázd, ktoré nezodpovedali reálnym jazdám vozidiel. Údaje v knihách jázd neboli v súlade s údajmi priznanými žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015 a údaje v nich nezodpovedali ani mýtnym transakciám, boli tieto dôkazy vyhodnotené ako nevieryhodné. Na základe týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane vychádzalo zo správne zisteného skutkového stavu a vzhľadom na to, že žalobca v priebehu celého konania neodstránil rozpory medzi predloženými dokladmi a zistenými skutočnosťami zo strany správcu dane, krajský súd dospel k záveru, že nárok žalobcu bol odmietnutý oprávnene.

51. O trovách konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania vrátane trov kasačného konania, keďže sa jedná u žalovaného orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len vo výnimočnom prípade, pričom takéto okolnosti v danom konaní správny súd nezistil.

52. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.