Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-167-2016.pdf
PDF · 91.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/167/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imrich Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú W. V. nar. XX.X.XXXX zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: E. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v V. na ul. Š. č. X zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml. advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 a Ing. M. V. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na ul. Š. č. X zastúpeného Mgr. Andreou Vaškovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Ružovej č. 43 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.4.2016 č.k. 18P 168/2015-56 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.
M e n í rozsudok v napadnutých výrokoch o výchove, zastupovaní a o styku s mal. W.I.G. tak, že konanie v tejto časti zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. W. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia. Zaviazal otca prispievať na výživu mal. W. 130 € mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 29.10.2015 do 30.4.2016 792,60 € zaviazal otca zaplatiť matke do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletou upravil bez obmedzenia a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. So záverom súdu prvej inštancie nesúhlasí, pretože vyživovaciu povinnosť k maloletej si plnil dobrovoľne. Nesúhlasí s tým, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, pretože maloletá býva s oboma rodičmi v jednom byte, preto nič nebráni tomu, aby bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Citoval § 43 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že maloletá je vo veku 16 rokov a pokiaľ maloletá prejavila názor byť v starostlivosti matky, nezbavilo to súd povinnosti zaoberať sa otázkou, či je zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky skutočne v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, čím sa súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal, ale vychádza len z názoru maloletej, ktorý zistil výsluchom. V priebehu prvoinštančného konania on aj kolízna opatrovníčka navrhovali nariadiť znalecké dokazovanie. Nesúhlasí ani s určeným výživným 130 € mesačne, pretože matka vyčíslila vo svojej výpovedi výdavky pre maloletú v sume cca 110 € mesačne, pričom súd priznal výživné vo výške presahujúcej vyčíslené výdavky pre maloletú a s ohľadom na túto skutočnosť považuje rozsudok vo výroku o určení výživného za
nesprávny. Konštatoval, že uhrádza náklady na bývanie maloletej, uhrádza poplatky za školskú jedáleň 20 € mesačne, hradí maloletej kredit na mobilný telefón 7 € mesačne. Skutočnosť, že on uhrádza náklady na bývanie nielen maloletej, ale aj celej rodiny, ako aj skutočnosť, že uhrádza výdavky na školskú jedáleň maloletej uviedla aj matka a skutočnosť, že hradí maloletej kredit na mobilný telefón potvrdila maloletá vo svojej výpovedi. Taktiež zakupuje potraviny do domácnosti, ktoré majú možnosť konzumovať všetci členovia domácnosti. Súd však pri svojom rozhodnutí na úhradu týchto nákladov neprihliadol.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. K odvolacím námietkam otca uviedla, že tieto sú totožné s jeho obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal a aj vyporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku, a preto sú neopodstatnené a otec neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie. Poukázala na to, že aj plnoleté deti M. a H. si uplatnili nárok na určenie výživného od otca v sume po 250 € mesačne od 29.10.2015 do budúcna. Potvrdila, že s otcom bývajú v jednom byte, avšak nevedú spoločnú domácnosť od roku 2015. Súdom prvej inštancie bolo ustálené, že spoločnú domácnosť neviedli a otec dobrovoľne neprispieval na výživu maloletej napriek tomu, že žili spolu v jednom byte, preto súd určil výživné pre maloletú aj na čas do rozvodu. K tvrdeniam otca o úhrade nákladov spojených s bývaním poukázala na to, že platby sú úmyselne navýšené na sumu cca 220 € mesačne, pričom každoročne otec inkasuje preplatok v sume 80 €. Poprela, že by otec kupoval potraviny či potreby pre celú domácnosť a celú rodinu, pretože potraviny si kupuje len pre seba, má vyčlenenú hornú poličku v chladničke, a preto mu nevarí, nepečie, neperie a nežehlí. Naproti tomu otec užíva hygienické potreby aj toaletný papier, saponát. Prací prášok, ktorý zakupuje ona, avšak kozmetiku užíva svoju, teda len to, čo si zakúpi. Poukázala na to, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je možné a vykonateľné a zároveň ani nekorešponduje s názorom maloletej, ktorá je vo veku, v ktorom je schopná sformulovať a vyjadriť svoj názor. Nesúhlasila s názorom otca, že súd nerešpektoval vôľu a názor maloletej, čím spochybňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože nerozhodol v súlade s najlepším záujmom maloletej. Otec opakovane akcentoval znalecké dokazovanie, ktoré v prejednávanej veci považuje za nadbytočný a nehospodárny dôkaz, ktorý aj tak nemôže byť favorizovaný, ale len vyhodnotený jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Ohľadne odvolacej námietky o výroku o výživnom v sume 130 € poukázala na to, že táto suma pokrýva len čiastočné potreby maloletej, a to len v základnom rozsahu. Konštatovala, že odôvodnené potreby detí v porovnaní s potrebami maloletých detí v rovnakom veku a na rovnakom študijnom stupni rovnaké, preto ich možno považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol v odvolacom konaní rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na najlepší záujem dieťaťa.
5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. Odvolací súd pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 18P 1/2016 je preukázané, že manželstvo rodičov mal. W. bolo rozvedené a výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 30.7.2016. V čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie dňa 14.4.2016 rodičia mal. W. rozvedení neboli, avšak v čase rozhodovania odvolacieho súdu je potrebné vychádzať zo skutkového stavu v čase rozhodovania (§ 217 ods. 1 CSP), kedy boli upravené rodičovské práva a povinnosti k mal. W. rozvodovým rozsudkom, keďže v zmysle § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, preto odvolací súd nemohol rozhodovať o výchove mal. W. a o úprave styku otca s maloletou, preto konanie vo vymedzenej časti zmenil napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie o výchove, zastupovaní a o styku v zmysle ust. § 388 CSP tak, že konanie v tejto časti zastavil.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, správne právne posúdil vec a rozhodol v súlade so zákonom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
16. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd konštatuje, že rozsah odôvodnených potrieb mal. W. by nepochybne odôvodňoval určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ktorým bolo preukázané, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej len vo výške súdom určeného výživného s prihliadnutím na ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletej a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo prakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec dovoláva, ktorá si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej aj osobnou starostlivosťou.
17. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne
je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vysokoškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného s prihliadnutím na príjem otca zistený odpisom mzdového listu otca od svojho zamestnávateľa, ako aj výpisom z daňového priznania za rok 2015 a rovnako aj príjmové pomery matky zisťoval z odpisov mzdového listu od jej zamestnávateľa a správne prihliadal a zohľadňoval náklady rodičov na živobytie. K odvolacej námietke otca poznamenáva, že táto je totožná s jej obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Pokiaľ otec prezentoval názor, že určené výživné bolo určené vyššou sumou ako matka špecifikovala odôvodnené potreby maloletej, odvolací súd konštatuje, že medzi odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nepatrí len bývanie, strava, školské a mimoškolské aktivity, ale aj oblečenie, cestovné, hygiena, zdravotné potreby a podobne a poznamenáva, že tieto matka nemusela preukazovať, pretože sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a sú všeobecne známou skutočnosťou, ktorú v zmysle zákona nie je potrebné dokazovať. Maloletá W. je vo veku 16 rokov, je v období intenzívneho rastu a dospievania, kedy jednoznačne v každom smere jej odôvodnené potreby sú zvýšené a presahujú rámec odôvodnených potrieb dospelého človeka. Pretože súd prvej inštancie rozhodol správne o rozsahu vyživovacej povinnosti otca, správne vypočítal dlh na výživnom, ktorý otca zaviazal zaplatiť v zákonnej lehote, odvolací súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnuté výroky súdu prvej inštancie o určení výživného a aj súvisiaci výrok o dlžnom výživnom ako vecne správny.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).