Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/141/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: J&D economic, s.r.o., so sídlom v Petrovanoch č. 477, právne zast. JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 11, proti žalovanej: Q.. V. V. - V., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v V., na ul. W. č. XX, právne zast. JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove, na ul. Slovenskej č. 69, o zaplatenie 1.628 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 2.6.2016 č.k. 12C/389/2014 - 124 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa a o tom, že zhotovenie diela bude odplatné. Výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Dohoda o výške ceny za dielo nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Ak nedošlo k dohode o jej výške pri uzavretí zmluvy, objednávateľ je povinný zaplatiť cenu určenú osobitnými predpismi a ak osobitný predpis nie je vydaný, primeranú cenu. Za primeranú cenu treba považovať cenu, ktorá sa v mieste a v čase uzavretia zmluvy obvykle poskytuje za obdobných podmienok za porovnateľné dielo.

3. Podľa tvrdení žalobcu k uzatvoreniu zmluvy o dielo malo dôjsť na základe objednávky žalovanej, pričom predmetom činnosti žalobcu je okrem iného kúpa tovaru na účely predaja konečnému spotrebiteľovi. Žalobca na podporu svojich tvrdení na preukázanie vzniku zmluvy o dielo, resp. zmluvy o zhotovení veci na zákazku, navrhol vykonať dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne žalobcu a svedkov pána S. a pána E..

4. Žalovaná vo veci nenamietala skutočnosť, podľa ktorej kuchynská linka sa nachádzala v byte, ktorý bol v jej vlastníctve, na J. ulici č. XX v V.. K realizácii a následnej montáži kuchynskej linky došlo nie na základe jej objednávky, ale na základe objednávky jej bývalého priateľa p. E., ktorému kuchynská linka i patrí.

5. V danej právnej veci bolo na žalobcovi uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku zmluvy o zhotovení veci na zákazku, nakoľko zo strany žalobcu súdu neboli predložené žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Preto sa muselo vychádzať z výpovede štatutárnej zástupkyne, ako aj z výpovedí svedkov.

6. Podľa štatutárnej zástupkyne žalobcu k uzatvoreniu zmluvy došlo v priestoroch spoločnosti tak, že bola žalovanou potvrdená objednávka a cena, pričom termín dodania a montáž kuchynskej linky mala určiť samotná žalovaná a informovať o tom pána S.. Žalovaná poprela potvrdenie objednávky a vôbec dojednanie o cene. Naopak poukazovala na to, že linku objednával jej bývalý priateľ. Z výpovede štatutárnej zástupkyne žalobcu vyplynulo, že v čase, kedy dojednania medzi ňou a žalovanou mali prebiehať, nebol prítomný nijaký iný svedok. Podľa svedka p. S. tieto časti zmluvných podmienok dojednávala štatutárna zástupkyňa žalobcu. Pri týchto dojednaniach nebol prítomný ani svedok p. E., ktorý uviedol, že sedel na chodbe a fajčil s pánom S.. Jeho účasť bola len v úlohe doprovodu. V. S. podľa vlastných vyjadrení dojednával len technické záležitosti, napr. vizualizáciu samotnej kuchynskej linky, so žalovanou.

7. Žalobca predložil síce rozpočet na predmetnú kuchynskú linku, avšak tento je bez datovania a nie je opatrený aspoň podpisom žalovanej.

8. Zmluva o dielo je dvojstranný vzájomný záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa stanovenia zadania dielo za odplatu. Jej podstatnými náležitosťami je dohoda o predmete zmluvy a o poskytnutí ceny za dielo. Pokiaľ ide o dohodu o predmete zmluvy o diele, ani v tom žalobca neuniesol dôkazné bremeno, rovnako ani o obsahu dojednenia o odplatnosti zhotovenia diela.

9. Bez ďalších dôkazov je to len tvrdenie štatutárnej zástupkyne žalobcu. Pokiaľ ide o výpoveď svedka pána S., jeho výpoveď sa posudzovala jednak z hľadiska hodnovernosti, vzhľadom na jeho vzťah k bývalému priateľovi žalovanej a jednak jeho vzťah k samotnému žalobcovi, s ktorým je v partnersko- obchodnom vzťahu, rovnako ako aj so spoločnosťou INDOOR SYSTEMS, s.r.o.. Tento svedok má teda jednoznačne záujem na tom, aby súd posúdil uzatvorenie zmluvy o dielo so žalovanou ako platné, nakoľko od toho závisí zrejme i jeho odmena, nakoľko sa podieľal na technickej realizácii.

10. Spornou ostala aj otázka preberania predmetnej kuchynskej linky žalovanou. Žalobca toto tvrdenie opäť preukazoval len svedeckou výpoveďou p. S.. Svedok p. B. uviedol, že nemá bližšie informácie o tejto skutočnosti, resp. nebol svedkom odovzdania tejto kuchynskej linky. Žalovaná prevzatie kuchynskej linky popierala. Podľa právneho záveru Najvyššieho súdu Českej republiky vysloveného v rozhodnutí zo dňa 21.5.2014 vo veci 33Cdo 2915/2013, i keď zhotoviteľ odovzdal dielo osobe, ktorú k tomu objednávateľ nesplnomocnil, považuje sa dielo za prevzaté, pokiaľ je možné z ďalšieho konania objednávateľa vyvodiť, že právny úkon prevzatia diela nie splnomocnenou osobou dodatočne schválil. Kuchynská linka bola odovzdaná v máji 2014 a podľa vykonaného dokazovania, žalovaná sa rozišla s p. Frisíkom, ktorého označila ako objednávateľa až v auguste 2014. Medzi týmto časovým obdobím, účastníkmi konania neboli produkované žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť, že dodatočne p. E. alebo niekto iný, kto bol objednávateľom tejto kuchynskej linky, namietal prevzatie kuchynskej linky žalovanou. V ďalšom sa poukázalo na rozhodnutie č. R12/1989, kde bolo Najvyšším súdom Českej republiky konštatované, že aktívnu a pasívnu legitimáciu v spore o práva alebo povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo, majú účastníci právneho vzťahu, medzi ktorými táto zmluva vznikla, a to bez ohľadu na to, či objednávateľ je vlastníkom veci, ktorej sa dielo malo týkať, a bez ohľadu, či zhotoviteľ vykonal dielo sám alebo prostredníctvom iných subjektov.

11. Ak žalobca odvádzal pasívnu legitimáciu žalovanej len zo skutočnosti, že kuchynská linka bola montovaná v byte žalovanej a že táto ju aj prevzala, uvedené ešte nezakladá aj pasívnu legitimáciu tejto účastníčky, čo sa týka záväzku zaplatenia jej ceny, nakoľko nebolo preukázané, že objednávateľkou bola žalovaná.

12. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, a to pre nepreukázanie vzniku dohody o podstatných náležitostiach zmluvy. Súd nemal preukázané ani, že na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko objednávateľom bola zrejme tretia osoba. Konštatovať vznik pohľadávky a zodpovedajúceho dlhu nie je

možné len na základe zistenia, že došlo k odovzdaniu a prevzatiu veci.Je potrebné vždy zistiť právny dôvod tohto odovzdania.

13. Okrem toho žalovaná byt predala bez kuchynskej linky a vyzvala bývalého priateľa na prevzatie veci listom zo dňa 5.3.2015 (č.l. 80 spisu). Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že žalovaná užívala uvedenú kuchynskú linku, resp. dokonca prenajímala predmetný byt spolu s touto kuchynskou linkou a pritom neplatila nájomné za kuchynskú linku p.E., uvedené nebolo predmetom tohto sporu a právny vzťah medzi žalovanou a p.E. ohľadom predmetnej kuchynskej linky, je pre rozhodnutie v danej právnej veci právne nepodstatný.

14. Pre rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi je relevantným to, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich, je zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva zásadne na účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti má pre účastníka za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

15. Ak sporové konanie je založené na povinnosti tvrdenia účastníka a na označení dôkazov, tak potom pri aplikácii ustanovenia § 153 ods. 1 O.s.p., vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania, žalobnému návrhu voči žalovanej vyhovieť nemožno. Nie je totiž možné záver o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi odôvodniť len tým, že žalovaná sa dohodla na objednávke a cene diela ústne so štatutárnou zástupkyňou žalobcu, a iba na základe tvrdení štatutárnej zástupkyne žalobcu, keď žiadny zo svedkov viac či menej hodnoverných ani pri tom nebol.

16. Navyše úplne nelogicky vyznievajú ďalšie okolnosti, a to že v septembri roku 2014 žalobca fakturoval v danom roku len prvú kuchynskú linku. Fakturácia bola realizovaná až septembri, pritom dielo bolo hotové už v máji. Rozpočet linky je bez dátumu a žalovanej nebolo vydané potvrdenie o prijatí objednávky alebo aspoň o prevzatí rozpočtu. Prebratie kuchynskej linky bolo realizované iba ústne, navyše len zmluvným partnerom žalobcu. Fakturácia bola realizovaná na kuchynskú linku na inej adrese, než tej kde reálne bola vykonaná montáž.

17. Vo veci bolo zamietnuté vykonanie dokazovania výsluchom svedka p. S., navrhovaného žalobcom, ktorý mal preukázať, že podobne sa žalovaná zachovala v minulosti, keď si zariaďovala prevádzku kaderníctva a nezaplatila za nábytok. Princípy a zásady súdneho konania nepripúšťajú pre založenie dôvodnosti uplatneného nároku akési zovšeobecnenie správania sa žalovanej v minulosti. Navyše žalovaná prevádzku zariaďovala niekedy v rokoch 2010 - 2011 a spoločnosť žalobcu vznikla v roku 2012.

18. Neunesenie bremena tvrdenia a nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok pre účastníka konania nepriaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu zamietol.

19. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že svedka p. S. navrhol vypočuť preto, lebo žalovaná si v minulosti nechala zariaďovať kaderníctvo pre účely svojho podnikania a taktiež sa odvolávala na tú skutočnosť, že cenu uvedenej zákazky, resp. diela má uhradiť práve tento svedok. Výpoveď tohto svedka je právne relevantnou, nakoľko prinajmenšom poukazuje na hodnovernosť postojov a tvrdení žalovanej, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou má za to, že jej intímni partneri majú znášať náklady spojené s jej podnikaním, bývaním, resp. materiálnym zabezpečením. Prvoinštančný súd sa veľmi obsiahle zaoberá platnou právnou úpravou aplikovanou v predmetnej právnej veci, ktorá v konečnom dôsledku bola účastníkom známa a v rámci dokazovania a právneho hodnotenia nesporná. Opomenutá bola skutočnosť, že pre zmluvno - záväzkový právny vzťah účastníkov konania, platná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku nevyžaduje písomnú formu. Účastníci konania sa vzájomne poznali a v podstate daný zmluvno-záväzkový právny vzťah, ktorého existenciu žalovaná popiera, bol založený na vzájomnej dôvere a neformálnosti. Uvedené jednoznačne vyplýva z výpovede štatutárnej zástupkyne žalobcu, svedka E. a svedka S.. Žalovaná jednoznačne niekoľkokrát navštívila prevádzku obchodnej spoločnosti žalobcu a prinajmenšom aktívne pôsobila pri výbere diela čo do jeho

kvantity, kvality, farebného spracovania a pod. Samotný prvoinštančný súd v tejto rovine konštatuje, že svedok E. bol len a len ako sprievod a bol absolútne pasívny. Ak by sa malo uveriť vyjadreniu žalovanej, že táto predmetné dielo nikdy neobjednala a neprevzala, logicky vyvstávajú otázky, ako je možné, že kuchynská linka bola výslovne za prítomnosti žalovanej montovaná do jej bytu, prečo túto linku následne žalovaná nevrátila žalobcovi späť, prečo predmetný byt i s touto kuchynskou linkou ďalej prenajímala, prečo aktívne pôsobila pri výbere predmetnej linky, jej inštalácii, prečo ju v konečnom dôsledku prevzala a prevádzkovala. Linka bola robená na mieru a na zákazku do bytu, ktorý je vlastníctvom žalovanej, tento byt žalovaná následne prenajímala a v rámci uvedeného zmluvno-záväzkového právneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou brala odmenu. Platná právna úprava nebráni tomu, aby k úhrade predmetnej kuchynskej linky došlo bez jej výslovnej fakturácie, a to priamou platbou do pokladne žalobcu tak, ako boli účastníci v predmetnom zmluvno-záväzkovom právnom vzťahu dohodnutí. Obdobne nefundovane a nelogicky vyznievajú tiež závery o rozpočte linky bez dátumu, neexistencii potvrdenia o prijatí objednávky, o absencii dokladu o prevzatí rozpočtu a podobne. Bežná obchodná zvyklosť a prax jednoznačne uprednostňujú neformálnosť postupu, maximálne ústretové konanie zo strany dodávateľov a podľa názoru žalobcu, nie je možné, aby bolo na ťarchu žalobcu takéto ústretové a neformálne konanie vo vzťahu k žalovanej. Táto jednoznačne uvedené skutočnosti zneužíva v rozpore s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami. Žalovaná sa až do doručenia formálne nesprávnej faktúry za dodanie diela správala k predmetnej kuchynskej linke ako vlastníčka. Túto objednala, prevzala a následne prenajala i s bytom tretím osobám, za čo brala finančnú odmenu, a teda mala benefit. Nikdy, až do uplatnenia žalobného návrhu nesporovala existenciu záväzkoprávneho vzťahu, naopak, správala sa jednoznačne ako objednávateľka. Minimálne dvakrát navštívila prevádzku žalobcu, aktívne pôsobila pri výbere linky, pri jej inštalácii, pri jej prevzatí a pri jej ďalšom užívaní. Objednanie kuchynskej linky jednoznačne preukázala svojou výpoveďou konateľka žalobcu, nepriamo svedok S., svedok E., ako aj svedok B., ktorý ako osoba absolútne objektívne nezaujatá zdôraznil tú skutočnosť, že žalovaná pri inštalácii linky do jej bytu aktívne pôsobila a dávala pokyny.Svedok S. jednoznačne preukázal tú skutočnosť, že kuchynská linka bola inštalovaná do bytu žalobkyne na základe jej žiadosti. Práve žalovaná odovzdala kľúče od svojho bytu, dávala ďalšie pokyny a kuchynskú linku riadne prevzala. V podstate potvrdil nepriamo tú skutočnosť, že svedok E. žiadnym spôsobom do konania žalovanej nezasahoval a v podstate sa o skutočnosti týkajúce sa objednávky, realizácie a prevzatia diela nezaoberal. Obdobné nepriamo preukázal tiež svedok B.. Práve nelogický je postup žalovanej, ktorá po tom, čo jej bola doručená faktúra, kuchynskú linku vymontovala a uskladnila ju v garáži. Žalovaná dokonca uviedla, že spoločnosť žalobcu nepozná, hoci v rámci dokazovania bolo preukázané, že žalobcu navštívila minimálne dvakrát.

20. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

21. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

22. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

23. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

24. Cieľom dôkaznej povinnosti, vychádzajúc z tohto ustanovenia, je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na

súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

25. V prejednávanej veci žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby žalovaná bola tou osobou, ktorá si u neho objednala zhotovenie kuchynskej linky do bytu nachádzajúceho sa v V. na ul. J.. XX.

26. Zmluva o dielo uzatvorená v súlade s ustanoveniami § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka nemá predpísanú písomnú formu. To znamená, že môže byť uzavretá aj ústne a nedostatok písomnej formy ju nerobí neplatnou.

27. Pokiaľ nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie Občiansky zákonník v ustanovení § 632 v záujme právnej istoty ukladá zhotoviteľovi diela povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Toto písomné potvrdenie je formálnym výrazom akceptácie ponuky objednávateľa zhotoviteľom diela. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. Nevydanie potvrdenia má poriadkový charakter a nesplnenie tejto povinnosti nič nemení na povinnosti zmluvných strán plniť podľa uzavretej zmluvy. V prípade súdneho sporu však nevydanie potvrdenia môže mať závažný procesný dôsledok spočívajúci v povinnosti zhotoviteľa preukázať ním tvrdené údaje, ktoré mali byť obsiahnuté v potvrdení o prevzatí objednávky.

28. Žalobca bez akýchkoľvek pochybností zmluvu o dielo so žalovanou v písomnej forme neuzatvoril a taktiež si ani nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 632 Občianskeho zákonníka vydať písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Jediným dôkazom o uzavretí zmluvy je tvrdenie konateľky žalobcu X. S., ktorá sama uviedla, že pri tomto právnom úkone, s výnimkou žalovanej, iné osoby prítomné neboli. Žalovaná počas celého konania popierala uzatvorenie zmluvy o dielo so žalobcom s odôvodnením, že kuchynskú linku si objednal jej vtedajší priateľ a v konaní vypočutý svedok X. E.. Pri takýchto protichodných vyjadreniach účastníkov záver o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu má oporu vo vykonanom dokazovaní.

29. Iba skutočnosť, že linka bola namontovaná v byte žalovanej nachádzajúcom sa v V. na ul. J. č. XX neznamená, aby objednávateľkou linky bola žalovaná. Táto účastníčka sa nikdy nesprávala ako vlastníčka linky a po tom, čo v auguste roku 2014 ukončila svoj vzťah s X. E. vyzvala X. E. na prevzatie linky listom zo dňa 5.3.2015 ( č.l. 80 spisu) a linku demontovala. Následne kúpnou zmluvou z 26.6.2015 ( č.l. 81 až 83 spisu) byt v V. na ul. J. č. XX predala, avšak bez kuchynskej linky, čo priamo vyplýva z tohto právneho úkonu.

30. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na vypočutie svedka Q. S., ku ktorému došlo na pojednávaní konanom dňa 26.5.2016 je potrebné dodať, že v tom čase účinné ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. oprávňovalo súd rozhodnúť o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané. Tento svedok sa mal vyjadriť k správaniu sa žalovanej pri zariaďovaní prevádzky kaderníctva niekedy v rokoch 2010 - 2011. Išlo teda o objasňovanie skutočností s prejednávanou vecou vôbec nesúvisiacich. Za takejto situácie vykonanie takéhoto dôkazu potrebné nebolo.

31. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie.

33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .