Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cpr-2-2014.pdf
PDF · 99.5 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cpr/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcu: M.. P. C., advokát s.r.o., T.: XXXXXXXX, so sídlom B. XXX/X, G. zastúpený právnym zástupcom: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 36 833 533, so sídlom Hviedzoslavovo námestie 25, Bratislava proti žalovanej: B.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. ul. XXX/X, P., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru vykonané žalovanou vo vzťahu k žalobcovi podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce listinou z 02.12.2013 je neplatné.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.01.2014, domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 02.12.2013, Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.04.2013 bola medzi ním a žalovanou uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej žalovaná ako zamestnanec nastúpila ako zamestnanec do zamestnania dňa 02.05.2013 na druh práce advokátsky koncipient s miestom výkonu práce Nitra. Dňa 02.12.2013 mu žalovaná doručila oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že jej nebola vyplatená cestovná náhrada za pracovnú cestu dňa 23.10.2013 z Nitry na Okresný súd v Trnave. Argumentoval, že nakoľko žalovaná dňa 02.12.2013 nevykonala žiadnu pracovnú cestu z Nitry do Trnavy, jej dôvody ukončenia pracovného pomeru sú fiktívne. Z uvedeného dôvodu jej ako zamestnávateľ zaslal dňa 06.12.2013 list, v ktorom uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje az neplatné a súčasne, že netrvá na tom aby u neho naďalej pracovala. Mal za to, že z dôvodu fiktívnosti dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru považoval toto za neplatné a v zmysle § 78 ods. 3 Zákonníka práce platí zákonná fikcia, že došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou dňom 02.12.2013.
2. Žalovaná sa k návrhu vyjadrila a uviedla, že žaloba je nedôvodná a žiadala ju zamietnuť. Namietala, že nikdy nebola koncipientkou žalobcu, že pracovná zmluva, ktorú s ním uzavrela bola fiktívna, pre žalobcu neodpracovala ani minútu, pracovnú činnosť vykonávala len v advokátskej kancelárii JUDr. Bizoňa a len na základe pokynom JUDr. Bizoňa. Poukázala na to, že dňa 15.10.2013 na vlastnom motorovom vozidle spolu s klientkou advokátskej kancelárie BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. absolvovala pracovnú cestu z Nitry do Trnavy a späť za účelom pojednávania na Okresnom súde v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn. 8C/498/2013. Podotkla, že vo vyúčtovaní pracovnej cesty z Nitry do Trnavy zo dňa 30.10.2013 omylom uviedla dátum uskutočnenia pracovnej cesty dňa 23.10.2013 namiesto správneho dátumu 15.10.2013., kedy pracovnú cestu skutočne absolvovala. Mala za to, že žalobcovi muselo byť zrejmé, že jedná len o
zrejmú chybu v písaní, pretože na pracovnej ceste v Trnave bola len jediný krát a to dňa 15.10.2013. Mala za to, že povinnosťou žalobcu bolo túto chybu odstrániť, keďže vyúčtovanie pracovnej cesty nie je záväzné a nemožno naň hľadieť prísne formálne. Poukázala na to, že žalobca jej v decembri poslal o 30 eur viac nad rámec výplaty uvedenej na výplatnej páske za mesiac november. Výplatnou páskou za november a december však nedisponuje.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom zástupcu žalobcu, výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Pracovnou zmluvou 17.06.2002, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 02.12.2013,vyúčtovaním pracovnej cesty zo dňa 30.10.2013, zápisnicou o pojednávaní pred Okresným súdom v Nitre zo dňa 23.10.2013, Denným výkazom praxe advokátskeho koncipienta žalovanej, Výpisom internetovej stránky "www.bizon.sk/slov_ak/ ak_ospol.htm, Zo zápisnicou o pojednávaní na Okresnom súde Trnava zo dňa 15.10.2013, v konaní pod sp. zn. 8C/498/2013 ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Žalobca uzatvoril so žalovanou pracovný pomer pracovnou zmluvou zo dňa 19.04.2013. s dňom nástupu do práce dňa 02.05.2013 na druh práce advokátsky koncipient, s miestom výkonu práce Nitra.
5. Žalovaná doručila žalobcovi 02.12.2013 na pracovisku písomné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 02.12.2013 podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu že jej žalobca ako zamestnávateľ nevyplatil do 15 dní po uplynutí ich splatnosti cestovné náhrady za pracovnú cestu zo dňa 23.10.2013 na trase Nitra-Trnava a späť, na ktorú použila vlastné motorové vozidlo.
6. Žalobca listom zo dňa 06.12.2013 oznámil žalobkyni, že okamžité skončenie pracovného pomeru z jej strany považuje za neplatné z dôvodu, že žalovaná dňa 23.10.2013 neabsolvovala žiadnu služobnú cestu mimo mesta Nitra.
7. Z vyúčtovania pracovnej ceny zo dňa 30.10.2013 súd zistil, že si žalovaná voči žalobcovi vyúčtovala pracovnú cestu, ktorú mala absolvovať dňa 23.10.2013 do mesta vzdialeného od svojho pracoviska( Nitra) 50 km, s tým, že odchod z pracoviska mal byť o 11:30 hod, príchod do cieľa cesty o 12:30 hod a odchod z cieľa cesty o 14:15 hod a príchod do svojho pracoviska o 15:15 hod. Uvedeným vyúčtovaním si vyúčtovala cestovné vo výške 30 EUR.za cestu, na ktorú použila osobné motorové vozidlo
8. Zo zápisnice o pojednávaní na Okresnom súde Nitra zo dňa 23.10.2013, v konaní pod sp. zn. 8C/69/2013 súd zistil, že sa žalovaná dňa 23.10.2013 od 10:00 do 10:35 hod. nachádzala ako zástupca účastníka konania na základe substitučnej plnej moci jej udelenej žalobcom, ktorý bol zástupcom tohto účastníka na základe substitučnej plnej moci udelenej mu advokátskou kanceláriou BIZOŇ &PARTNERS, s.r.o. na pojednávaní v uvedenej veci.
9. Z denného výkazu praxe advokátskeho koncipienta žalovanej ako zamestnankyne žalobcu súd zistil, že žalovanej snímka pracovného dňa zo dňa 23.10.2013 pozostávala z prípravy na pojednávania v rozsahu 0,5 hodiny, zo zastupovania na pojednávaní pred Okresným súdom Nitra v rozsahu 1,5 hodiny a v konzultácie so školiteľom v rozsahu 2 hodín.
10. Z výpisu internetovej stránky "www.bizon.sk/slov_ak/ak_ospol.htm", z ktorého nie je možné zistiť obdobie z ktorého pochádza súd zistil, že v tíme právnikov Advokátskej kancelárie BIZOŇ & PARTNERS, s r.o. je uvedená okrem iných aj žalovaná.
11. Z emailov založených žalovanou súd zistil, že predložená emailová komunikácia zo septembra a novembra 2013 sa týka komunikácie žalovanej s Jurajom Bizoňom. Obsahom komunikácie sú dva emaily, ktoré sa týkajú konkrétnych klientov.
12. Z výpisov z účtu predložených žalovanou súd zistil, že jej žalobca v zasielal mzdu za mesiace august- november 2013.
13. Zo zápisnica o pojednávaní na Okresnom súde Trnava zo dňa 15.10.2013, v konaní pod sp. zn. 8C/498/2013 súd zistil, že sa žalovaná dňa 15.10.2013 o 13:00 hod nachádzala ako zástupca účastníka konania na základe substitučnej plnej moci jej udelenej žalobcom, ktorý bol zástupcom tohto účastníka
na základe substitučnej plnej moci udelenej mu advokátskou kanceláriou BIZOŇ &PARTNERS, s.r.o. na pojednávaní v uvedenej veci.
14. Z vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovanej súd zistil, že žalobca považoval obranu žalovanej za nedôvodnú a ničím nepreukázanú. Mal za to, že žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že nedošlo medzi ním a ňou k vzniku pracovného pomeru, nijako nepreukázala, že pracovná zmluva, ktorú s ním uzatvorila bola fiktívna a že v skutočnosti pracovala pre advokátsku kanceláriu BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. Argumentoval existenciou pracovnej zmluvy, ktorú do spisu založil ako aj výpismi z účtov, ktoré predložila sama žalovaná a ktoré preukazujú, že jej vyplácal mzdu. K výtlačku z webovej stránky AK BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o ako aj k emailovej komunikácii s žalovanou a JUDr. Bizoňom poukázal na to, že žalovaná časť svojej koncipientskej praxe vykonával na stáži v AK BIZOŇ & PARTNERS, z čoho logicky vyplýva, že v tomto období jednak bola uvedená v teame právnikov tejto advokátskej kancelárie a rovnako počas tohto obdobia komunikoval s advokátom tejto kancelárie. K zápisnici o pojednávaní pred Okresným súdom Trnava zo dňa 15.10.2013 mal za to, že táto je pre toto konanie irelevantná, nakoľko predmetom tohto konania je pracovná cesta, ktorú mala žalovaná vykonať na tento súd je pracovná cesta zo dňa 23.10.2013. Zdôraznil, že predloženou zápisnicou však žalovaná sama preukazuje existenciu pracovnej zmluvy s ním, nakoľko zo zápisnice jednoznačne vyplýva, že ako zástupca žalobkyne v uvedenom konaní je uvedená Advokátska kancelária BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., pričom zo zápisnice ďalej vyplýva, že táto bola na pojednávaní substitučne zastúpená ním a on na pojednávaní splnomocnil žalovanú ako svoju koncipientku.
15. Žalobca sa na pojednávaní pridržal písomne podaného návrhu a písomných vyjadrení. Mal za to, že žalovaná predloženými dôkazmi a tvrdeniami nijako nepoprela odôvodnenosť jeho návrhu, zatiaľ čo on preukázal existenciu pracovného pomeru ako aj skutočnosť, že žalovaná dňa 23.10.2013 nevykonala žiadnu pracovnú cestu. Argumentoval, že žalovaná emailovou komunikáciou nevyvrátila absolvovanie koncipientskej stáže u JUDr. Bizoňa, navyše predložia len emaily- jedny z obdobia 02.09-03.09. 2013 a druhý z obdobia 5-6.11. 2013, čo je rozsah troch mesiacov. Navyše v mesiaci september 2013 bola u žalobcu zamestnaná len 4 mesiace.
16. Žalovaná zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu. Poukázala na to, že koncipientska prax je možná len 3 mesiace, pričom ona u JUDr. Bizoňa pracovala 8 mesiacov, čo preukazuje spomínanou emailovou komunikáciou, navyše email preukazuje, že u JUDr. Bizoňa pracovala, nakoľko rozpätie apríl až august je 5 mesiacov, čo je zhodné s jej tvrdeniami. Mala za to, že žalobca nepreukázal, že jej prideľoval prácu, k fiktívnemu vyúčtovaniu namietala, že vyúčtovanie za pracovnú cestu má robiť zamestnávateľ a nie zamestnanec.
17. Podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. 18. Súd sa v konaní zaoberal otázkou, či je dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, či došlo k tomu, že zamestnávateľ žalovanej, cestovné náhrady
za pracovnú cestu, ktorú absolvovala žalovaná dňa 23.10.2013 z Nitry do Trnavy a späť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
19. Súd skúmal, či okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa náležitosti podľa § 70 Zákonníka práce. Súd má po vykonanom dokazovaní za to, že žalovaná v okamžitom skončení pracovného pomeru v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce dostatočne zrozumiteľne a určito špecifikovala dôvod, pre ktorý okamžite skončila zo žalobcom pracovný pomer. Ustanovenie § 70 Zákonníka práce, ani žiadne iné ustanovenie, neustanovuje akým spôsobom sa má konkretizovať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Keďže spôsob konkretizácie dôvodu nie je v Zákonníku práce vyslovene upravený, môže byť rôzny. Zamestnanec môže pristúpiť ku konkretizácii dôvodu akýmkoľvek spôsobom (rozsiahly, krátky, popisný, stručný atd.), ktorý však musí byť určitý a zrozumiteľný. Z konkretizácie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť vždy zamestnávateľovi zrejmé, čo sa mu vytýka. Z obsahu predmetného okamžitého skončenie pracovného pomeru je táto skutočnosť zrejmá, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je uvedený jednoznačne, zrozumiteľne a nie je ho možné zameniť s akýmikoľvek iným dôvodom. Jednoznačne z ich jeho opisu vyplýva, akým konaním mal žalobca porušiť svoje povinnosti zamestnávateľa. Žalovaná dôvod riadne opísala a riadne právne i kvalifikovala.
20. Súd na základe vykonaného dokazovania a predloženej argumentácie strán v spore dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný a preto mu súd vyhovel.
21. Žalovaná v konaní nepreukázala, že žalovaný sa dopustil skutku, pre ktorý mu doručila okamžité skončenie pracovného pomeru. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalovaná dňa 23.10.2013 neabsolvovala žiadnu pracovnú cestu z Nitry do Trnavy a späť za účelom účasti na pojednávaní na Okresnom súde v Trnave. Z vykonaného dokazovania bolo naopak preukázané, že žalovaná sa dňa 23.10.2013 zúčastnila na pojednávaní na Okresnom súde Nitra vo veci vednej pod spisovou značkou 8C/69/2013, kde sa nachádzala ako zástupca účastníka konania na základe substitučnej plnej moci jej udelenej žalobcom, ktorý bol zástupcom tohto účastníka na základe substitučnej plnej moci udelenej mu advokátskou kanceláriou BIZOŇ &PARTNERS, s.r.o.. Uvedenú skutočnosť nerozporovala ani samotná žalovaná, ktorá na svoju obranu uvádzala, že pri vypisovaní cestovného príkazu došlo k chybe v písaní, keď namiesto dátumu 15.10.2013, kedy v skutočnosti absolvovala pracovnú cestu na Okresný súd v Trnave, omylom uviedla nesprávny dátum a to dátum 23.10.2013. Súd k uvedenej obrane žalovanej udáva, že vo vzťahu k meritu prejednávanej veci je uvedená obrana irelevantná. V danej veci je predmetom konania posúdenie, či okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré doručila žalovaná žalobcovi je platné, teda skúmať, či spĺňalo všetky náležitosti predpísané zákon a či ku skutku popísanému v okamžitom skončení skutočne došlo a či sa ho dopustil zamestnávateľ. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním zistené, že žalovaná dňa 23.10.2013 neabsolvovala pracovnú cestu za účelom pojednávania konaného v Trnave. Z uvedeného dôvodu jej preto nevznikol nárok na vyplatenie ňou vyúčtovaných cestovných náhrad za pracovnú cestu zo dňa 23.10.2013 za účelom účasti na pojednávaní konanom dňa 23.10.2013 a preto sa žalobca ako jej zamestnávateľ nemohol dopustiť porušenia ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, tým, že jej nevyplatil cestovnú náhradu za pracovnú cestu dňa 23.10.2013 z Nitry na Okresný súd v Trnave. Vzhľadom na skutočnosť, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru sa nesmie dodatočne meniť je obrana žalovanej o tom, že táto cesta sa v skutočnosti uskutočnila dňa 15.10.2013 bezpredmetná.
22. Ďalšou obranou žalovanej, ktorou zdôvodňovala potrebu zamietnutia žaloby je argumentácia, že pracovný pomer medzi ňou a žalobcom nevznikol. Vykonaním dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia ohľadom neexistencie pracovného pomeru medzi ňou a žalobcom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca so žalovanou uzatvorili pracovný pomer pracovnou zmluvou zo dňa 19.04.2013 s dňom nástupu do práce dňa 02.05.2013 na druh práce advokátsky koncipient, s miestom výkonu práce Nitra. Podľa výpisov z účtu žalovanej predložených žalovanou jej žalobca v mesiacoch august až november vyplával mzdu na vykonanú prácu. Súd mal ďalej vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca splnomocnil žalovanú na jeho zastupovanie na pojednávaniach konané dňa 15.10.2013 v Trnave a 23.10.2013 v Nitre. V zmysle § 16 zákona o advokácii advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom. Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta. V zmysle citovanej dikcie zákona o advokátoch mal súd za preukázané, že žalobca ako
advokát splnomocnil svoju koncipientku na zastupovanie na pojednávaní, na ktoré bol on sám na základe poverenia splnomocnený iným advokátom v danom prípade Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by žalovaná nebola zamestnancom žalobcu, žalobca by ju nemohol splnomocniť na jeho zastupovanie na uvedených pojednávaniach. Navyše obrana žalovanej o neexistencii jej pracovného pomeru u žalobcu je nelogickou vo vzťahu k jej predchádzajúcim právnym krokom voči nemu a to vo vzťahu k tomu, že mu doručila vyúčtovanie za spornú pracovnú cestu ako aj to, že mu doručila okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je predmetom tohto konania. Z uvedených dôvodov vyhodnotil súd obranu žalovanej ohľadom neexistencie jej pracovného pomeru u žalobcu ako nedôvodnú a účelovú uskutočnenú v snahe vyhnúť sa právnym následkom určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
23. Súd návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom svedkom M.. V. C., A. C. a M.. J. C. ako aj návrh na prehratie ňou predloženej nahrávky zamietol. Súd vykonanie navrhovaných dôkazov považoval za nehospodárne, nadbytočné a nemajúce vplyv na výsledok rozhodnutia súdu v merite veci. Navyše súd uvádza, že svedkyňu M.. J. C. sa súdu nepodarilo predvolať z adresy uvedenej v registri obyvateľov. Pokiaľ ide o nahrávku rozhovoru medzi stranami, jej kompletný prepis sa nachádza v spise, takže s jeho obsahom sa oboznámili strany aj súd. Pre rozhodnutie vo veci však nie je relevantný. Navyše tento dôkaz bol vyhotovený bez vedomia žalobcu. Takýto dôkaz je z hľadiska ustálenej judikatúry neprípustný.
24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. keď plne úspešnému žalobcovi priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).