Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-5-2016.pdf
PDF · 87.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v správnej veci žalobkyne G. E., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom N. H. R., ul. K.. I. XXX/XX, XXX XX N. H. R., právne zastúpenej Mgr. Františkom Chocholom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiaková 10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému Daňovému úradu S., D. 7, XXX XX S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Daňového úradu S., pobočka N. nad R. zo dňa 09. decembra 2015 č.: 21428850/2015 na základe žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Daňového úradu S., pobočka N. H. R. zo dňa 09. decembra 2015 č.: 21428850/2015 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný Daňový úrad S., pobočka N. H. R. dňa 09.12.2015 pod č.: 21428850/2015 ako príslušný daňový úrad podľa § 71 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 85 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov nevyhovel námietke daňového subjektu G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. I. XXX/XX, XXX XX N. H. R. zo dňa 26.11.2015 proti výzve č. 21198179/2015 zo dňa 09.11.2015 na premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na to, že daňový subjekt podal dňa 26.11.2015 námietku premlčania proti nedoplatkom vo výzve č. 21198179/2015 zo dňa 09.11.2015 doručenej dňa 11.11.2015, pričom ako dôvod svojej námietky premlčania uviedol, že všetky uvedené nedoplatky vo výzve považuje za premlčané. Žalovaný argumentoval tým, že podľa ustanovenia § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčania lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Ďalej v zmysle ustanovenia § 85 ods. 1 zákona, podľa žalovaného bola na uvedené nedoplatky daňovému subjektu dňa 13.05.2010 odoslaná výzva č. 744/230/17147/2010 zo dňa 12.05.2010, pričom išlo o nedoplatky a to úrok z omeškania za roky 2003, 2005, 2006 a 2007, ktoré sú presne uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. V poučení predmetného rozhodnutia žalovaný uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podľa § 85 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov nemožno podať odvolanie.
3. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ako aj priznania trov konania.
4. V žalobe argumentuje poukazom na preskúmavané rozhodnutie zo dňa 09.12.2015 pod č. 21428850/2015, ktorým žalovaný nevyhovel jej námietke na premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok proti výzve č. 21198179/2015 zo dňa 09.11.2015, ktorou sa žalovaný domáhal zaplatenia daňových nedoplatkov vzniknutých na úroku z omeškania za roky 2003, 2005, 2006 a 2007. Žalovaný svoje rozhodnutie, ktorým nevyhovel námietke žalobkyne odôvodnil tým, že citoval ustanovenie § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., pričom argumentoval tým, že podľa § 85 ods. 1 tohto zákona bola na uvedené nedoplatky daňovému subjektu odoslaná výzva zo dňa 12.05.2010 pod č. 744/230/17147/2010.
5. Žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovaného za nesprávne, nakoľko zistený skutkový stav, z ktorého predmetné rozhodnutie vychádzalo je v rozpore s obsahom spisov a rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej poukázala na obsah ustanovenia § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. a na to, že výzvu zo dňa 12.05.2010, na ktorú žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazuje táto nebola doručená žalobkyni a z odôvodnenia samotného rozhodnutia je podľa žalobkyne preukázané, že ani sám žalovaný nemá vedomosť o tom, či a kedy bola predmetná výzva doručená. Podľa žalobkyne zákon plynutie novej premlčacej doby viaže na doručenie výzvy daňovému subjektu, k čomu v jej prípade nedošlo, pretože ona nie je si vedomá toho, aby jej takáto výzva bola doručovaná a teda v posudzovanom prípade nenastalo plynutie novej premlčacej doby. Potom, čo chcela uvedené skutočnosti preveriť požiadala právneho zástupcu o nazretie do daňového spisu, ktorý dňa 04.02.2016 nazrel do uvedeného spisu a bolo mu oznámené, že z dôvodu, že sa spisový materiál nachádza v archíve Daňového úradu S., pobočka N. . H.B. R. bol termín nahliadnutia dohodnutý na 09.02.2016, pričom uvedeného dňa nebola mu sprístupnená predmetná výzva z 12.05.2010, nakoľko podľa pracovníčky Daňového úradu S., pobočka N. H. R. sa v exekučnom spise uvedená výzva nenachádzala. Následne právny zástupca žalobkyne požiadal, aby sa mohol na Daňovom úrade N. nad R. oboznámiť s uvedenou výzvou, pričom mu bolo oznámené, že uvedená výzva sa nenachádza v spisovom materiály, nakoľko časť spisu bola postúpená na Daňový úrad S., pobočka D.. Uvedené skutočnosti podľa žalobkyne nasvedčujú tomu, že orgán, ktorý vydal rozhodnutie nevychádzal z obsahu spisu, keďže mu tento nebol k dispozícii a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedených dôvodov preto žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovaného z 09.12.2015 pod č. 21428850/2015 za nesprávne a navrhuje ho zrušiť. V závere žaloby poukázala žalobkyňa na príslušné ustanovenia § 244, § 245 ods. 1, § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 a § 250j ods. 2 O.s.p.
6. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 15.03.2016 vyjadril žalovaný Daňový úrad S., so sídlom v S., D. X,. pričom zotrval na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
7. K podanému vyjadreniu žalovaného v písomnej forme sa následne vyjadril aj právny zástupca žalobkyne a to podaním zo dňa 03.06.2016, v ktorom opätovne poukázal na dôvody uvádzané v žalobe a navrhol, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
8. Ako vyplýva z podanej žaloby žalobkyňa sa domáha zrušenia preskúmavaného rozhodnutia v zmysle príslušných ustanovení O.s.p., ktorý bol účinný do 30.06.2016.
9. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.
10. V ustanovení § 491 ods. 1 S.s.p. je upravené, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
12. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam, alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva, alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní vyplýva, že správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
15. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
16. Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a dokladmi k nim.
17. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona, na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
18. Podľa § 71 citovaného zákona, daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.
19. Z ustanovenia § 85 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.
20. Z ustanovenia § 85 ods. 3 citovaného zákona vyplýva, že správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník znesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie.
21. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú žalobkyňa zniesla písomne podaním zo dňa 25.11.2015 doručenú na Daňový úrad S., pobočka N. nad R. 26.11.2015 voči označenému daňovému nedoplatku, ktorý je predmetom preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 09.12.2015 pod č. 21428850/2015 za roky 2003 až 2007 s poukazom na ustanovenie § 71, § 85 ods. 1 bol žalovaný sa s touto námietkou premlčania povinný vysporiadať v zmysle príslušného ustanovenia § 85 ods. 1.
22. Namiesto toho žalovaný argumentoval v rozhodnutí výzvou zo dňa 12.05.2010 pod č. 744/230/17147/2010, o ktorej doručení nenachádza doručenka, ani žiadny iný písomný dôkaz nepreukazuje, že Daňový úrad S., pobočka N. nad R. takúto výzvu žalobkyni zaslal. Je síce pravdou, že v administratívnom spise, ktorého overené kópie strán boli doručené Krajskému súdu v Prešove k súdnemu konaniu 2S/5/2016 sa nachádza účtovná zostava nedoplatkov na meno G. E. za roky 2003 až 2007.
23. Avšak uvedené písomnosti v žiadnom prípade nepreukazujú, že výzva, na ktorú žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukazuje, ako na jednoznačný dôkaz ďalšieho plynutia premlčacej lehoty u žalobkyni zo dňa 12.05.2010 doručená žalobkyni bola. Administratívny spis neobsahuje originál výzvy, ani doručenku o doručení predmetnej výzvy.
24. Správny súd poukazuje na to, že premlčanie je definované ako uplynutie času v stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, žeby právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť uplatneniu práva námietkou premlčania. Rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý môže ale nemusí uplatniť.
Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť najneskôr do rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného ani procesného nevyplýva, že by žalobkyňa musela uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania a z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom v ustanovení § 71 zákona č. 563/2009 Z.z. vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.
25. Podľa názoru súdu začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je viazaný na nadobudnutie právoplatnosti výzvy v zmysle § 85 ods. 1 a na skončenie kalendárneho roka, v ktorom sa tak stalo. Zákonodarca nepodmienil začiatok plynutia premlčacej lehoty okamihom skončenia kalendárneho roka, v ktorom došlo k doručeniu výzvy daňovému dlžníkovi, ale v ktorom nadobudla výzva právoplatnosť. Proti výzve mohol daňový dlžník v lehote 15 dní od jej doručenia podať námietky, podanie ktorých však nemá odkladný účinok. To znamená, že ak príslušný orgán rozhodol o námietkach daňového dlžníka a výzva nadobudne právoplatnosť, začína po skončení kalendárneho roka, v ktorom k tomuto došlo plynúť lehota 20 rokov, v rámci ktorej je daňový nedoplatok možné vybrať a vymáhať.
26. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcu sa absencie upovedomenia daňového subjektu, resp. doručenia samotnej výzvy má súd za to, že v predmetnom konaní nebolo preukázané, že by výzva na zaplatenie nedoplatku, na ktorú žalovaný poukazuje v preskúmavanom rozhodnutí a to výzva zo dňa 12.05.2010 pod príslušným číslom 744/230/17147/2010 bola žalobkyni doručená a tak nastalo prerušenie premlčacej doby šiestich rokov tak, ako je to uvedené v ustanovení § 85 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.
27. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje, že reagovala na výzvu o nedoplatkoch, ktorá jej bola doručená dňa 11.11.2015, pričom išlo o písomnú výzvu č. 21198179/2015 zo dňa 09.11.2015, ktorú akceptoval aj súd ako súčasť administratívneho spisu, správne reagovala žalobkyňa, keď podala voči tejto výzve námietky premlčania.
28. V žiadnom prípade nemohol súd akceptovať doručenie výzvy zo dňa 12.05.2010 pod č. 744/230/17147/2010, nakoľko z administratívneho spisu vôbec nevyplýva, že by takáto výzva daňovému subjektu, t. j. žalobkyni bola doručená, pričom ako už súd vyššie uvádzal v administratívnom spise sa nenachádza ani originál uvedenej výzvy, avšak ani doručenka o doručení predmetnej výzvy tak, ako to vyplýva z doručenia výzvy zo dňa 09.11.2015.
29. Z uvedených dôvodov preto správny súd sa stotožnil s dôvodmi uvádzanými v žalobe žalobkyňou a rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania vydané žalovaným zo dňa 09.12.2015 pod č. 21428850/2015 v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. ako rozhodnutie, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 1 písm. f), podľa ktorého skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu správny súd zrušil.
30. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade boli obidva tieto dôvody zrušenia preskúmavaného rozhodnutia správnym orgánom naplnené, pretože ako už súd konštatoval, správny orgán rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a vychádzal zo skutkového stavu, ktorý nemal oporu v administratívnom spise, ktorý správny orgán predložil správnemu súdu.
31. S dôrazom na tú skutočnosť, že žalobkyňa v konaní bola úspešná správny súd rozhodol o trovách konania v súlade s ustanovením § 167 S.s.p. a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
32. Senát správneho súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.