Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-22-2022.pdf
PDF · 93.7 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľa: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v C., na ul. B. mieru č. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Masarykovej č. 2, proti odporcovi: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v C., na ul. B. mieru č. XXXX/XX, t.č. v C., na ul. Z. C. č. X, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.01.2022 č.k. 29Pc 56/2019-288, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil odporcovi povinnosť platiť na výživu navrhovateľa sumou 120 eur mesačne za obdobie od 01.09.2020 do 21.05.2021. Dlžné výživné pre navrhovateľa zo strany odporcu za obdobie od 01.09.2020 do 21.05.2021 vo výške 841,30 eur uložil odporcovi zaplatiť do 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Ďalej vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 03.09.2020 č.k. 29Pc 56/2019-112 bolo odporcovi uložené prispievať na výživu navrhovateľa sumou 120 eur mesačne od 01.09.2019 do 31.08.2020 a sumou 150 eur mesačne od 01.09.2020. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2019 do 31.08.2020 vo výške 1.440 eur bolo uložené odporcovi zaplatiť do 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa bol zamietnutý. V dôsledku podaného odvolania zo strany odporcu Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 27.05.2021 č.k. 21CoP 174/2020-221 potvrdil rozsudok vo výroku o určení výživného za obdobie od 01.09.2019 do 31.08.2020, ako aj vo výroku o dlžnom výživnom. Ďalej zrušil rozsudok vo výroku o určení výživného za obdobie od 01.09.2020 do budúcnosti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Navrhovateľ pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 25.09.2019 č.k. 30Pc 20/2019-18. V tom čase bol už navrhovateľ plnoletý, a preto výživné vo vzťahu k navrhovateľovi určované nebolo. Od augusta roku 2018 navrhovateľ nežije s odporcom v spoločnej domácnosti. Túto opustil odporca z dôvodu konfliktov s matkou navrhovateľa.
4. Navrhovateľ bol študentom Strednej odbornej školy K. od 01.09.2019 do 21.05.2021, kedy ukončil nadstavbové štúdium. Navrhovateľ býval v I., kde platil 110 eur mesačne za nájom a energie. Starému otcovi prispieval za bývanie sumou 100 eur. Ďalšie výdavky mal na stravu, internet platil vo výške 10,88 eur, cestovné od 50 - 55 eur z I.. Neskôr býval v C., a teda výdavky na cestovné má nižšie. Na začiatku školského roka mal výdavky na zakúpenie potrieb do školy, tašky a podobne vo výške 40 - 50 eur. Mobil si platí v sume 20 eur mesačne. Pokiaľ sa zamestnal, jeho príjem z brigády predstavoval asi 100 - 150 eur mesačne. Zdravotný stav navrhovateľa je dobrý, platené mimoškolské aktivity nemá. Navrhovateľ si v minulosti privyrábal brigádnicky, avšak nástupom korona krízy si už privyrábať nemohol. Vo februári roku 2021 sa presťahoval do rodinného domu v I., ktorý vlastní priateľ jeho matky. Podľa vyjadrenia navrhovateľa za ubytovanie platil 150 eur mesačne a za hygienu a stravu ďalších 150 eur. Ďalšie výdavky mal na mobilný telefón vo výške 20 eur a na oblečenie a obuv v sume 30 eur. Matka mu na výživu prispievala čiastkou 200 eur mesačne. Ostatné peniaze si požičiaval podľa potreby od deda alebo sestry na základe ústnej dohody. Rovnakú sumu za ubytovanie a stravu platila aj jeho matka. Priateľ matky dáva mesačne na elektrinu 118 eur, na plyn 140 eur, na hypotéku 377 eur a na televíziu 29,70 eur. Ročné náklady sú vo výške 135 eur za poistenie domu, 36 eur za miestny poplatok, 40,59 eur za daň z nehnuteľnosti a 1.000 eur za palivové drevo. Mesačné náklady na dom bez hypotéky tvoria sumu 288 eur a priemer ročných nákladov je v čiastke 101 eur. Spolu tak priemerne náklady dosahujú necelých 390 eur mesačne. Ďalšie náklady navrhovateľa boli za obedy 40 eur, za cestovné MHD v septembri roku 2020 40 centov za jednu cestu a 1,31 eur za jednu cestu z I.. Od októbra roku 2020 náklady na cestové nemal, keďže študoval dištančne. Bol nútený zakúpiť si repasovaný notebook za 342,12 eur.
5. Odporca s návrhom nesúhlasil a súhlasil s maximálnou výškou výživného 50 eur mesačne. Od 01.01.2021 pracuje vo firme MV transport, s.r.o. V predchádzajúcich mesiacoch pracoval ako živnostník. Podľa daňového priznania z roku 2020 mal príjem 4.202 eur. Za bývanie uhrádzal 384 eur, pričom tam býval s manželkou, jedným spoločným dieťaťom a dvoma deťmi z predchádzajúceho vzťahu. Výživné pre tieto deti je uhrádzané po 100 eur na každé dieťa. Za televíziu uhrádza 28 eur a za komunálny odpad 147 eur. Manželka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Príjem otca je 730 eur v hrubom. Podľa vlastného vyjadrenia pokiaľ pracoval ako živnostník v oblasti prepravy, jeho príjem bol asi 350 eur. Od januára je v osobnom bankrote. Príjem manželky je 400 eur pozostávajúci z rodičovského príspevku, prídavkov na tri deti a k tomu 200 eur výživné.
6. V predmetom konaní bolo zistené, že je namieste rozhodovať len o výživnom od 01.09.2020 do 21.05.2021, kedy navrhovateľ ukončil prípravu na svoje budúce povolanie. Následne sa stal schopným sám sa živiť a vyživovacia povinnosť odporcu zanikla. Čo sa týka potrieb navrhovateľa, súd prvej inštancie vzhľadom na pokyn krajského súdu má za to, že jeho náklady na zabezpečenie potrieb ostali približne rovnaké a aj napriek tvrdeniu, že sa mu zvýšil výdaj na bývanie, súd mal za to, že takýto výdaj, i s prihliadnutím na plnenie zo strany matky a preukázané výdavky vlastníka domu na bývanie, je neprimeraný. Nie je možné, aby sa navrhovateľ ako osoba pripravujúca sa na budúce povolanie, podieľala na týchto výdavkoch rovnakou sumou ako zarábajúca matka, najmä za situácie, kedy spolu s matkou by navrhovateľ uhrádzal väčšinu mesačných platieb za bývanie. Aj spolu s ročnými platbami by uhrádzali 300 eur mesačne a vlastník nehnuteľnosti len 90 eur. Taktiež nie je dôvod, aby do nákladov bývania sa zahrňovala i hypotéka, nakoľko tak matka navrhovateľa a ani navrhovateľ sa nestanú ani len čiastočnými vlastníkmi danej nehnuteľnosti. Preto sa vychádzalo z toho, že odôvodnené náklady navrhovateľa sú tie, ktoré uhrádzal počas svojho pobytu u starého otca. Taktiež pri nákladoch na školu nebolo preukázané, aby tieto boli zvýšené.
7. Čo sa týka výdavkov odporcu, tieto zostali približne rovnaké. Jeho manželka je naďalej na materskej dovolenke a vyživovacia povinnosť im nepribudla. Už pri predchádzajúcom rozhodovaní sa vychádzalo z toho, že u povinného bola ďalšia vyživovacia povinnosť. Taktiež jeho príjmy, vychádzajúc z predchádzajúceho rozsudku, boli rôzne, určitý čas nemal žiadny príjem, časť obdobia pracoval ako živnostník a v súčasnosti má príjem z pracovného pomeru 730 eur mesačne v hrubom. Príjem odporcu je na rovnakej úrovni ako pri rozhodovaní o výživnom za obdobie od 01.09.2019 do 31.08.2020.
8. Hoci navrhovateľ žiadal výživné za obdobie od 01.09.2020 vo výške 200 eur mesačne, pri rozhodovaní sa vychádzalo z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorý ponechal v platnosti výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti. Je teda zrejmé, že nad sumu 150 eur je rozsudok právoplatný. Pri rozhodovaní o určení výživného tak bolo možné sa pohybovať maximálne do sumy 150 eur mesačne. Vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a zo skutočností, že odvolací súd považoval toto
výživné za neprimerané, prvoinštančný súd určil rovnaké výživné ako za obdobie od 01.09.2019 do 31.08.2020, teda v sume 120 eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
9. Určením výživného vo výške 120 eur mesačne za obdobie od 01.09.2020 do 21.05.2021 vznikla odporcovi povinnosť uhradiť výživné v celkovej výške 1.041,30 eur. Odporca v tomto období nesporne uhradil sumu 200 eur (4x 50 eur) a jeho dlh na výživnom tak dosiahol sumu 841,30 eur, ktorú mu bolo uložené zaplatiť do 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Ide o čas, kedy navrhovateľ dostane ešte v prijateľnom čase výživné, ktoré už malo byť dávno zaplatené a na strane druhej odporca bude mať dostatok priestoru na to, aby si na úhradu dlžného výživného, či už zvýšeným úsilím privyrobil alebo zabezpečil pôžičku, úver a podobne.
10. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 52 a § 58 Civilného mimosporového poriadku.
11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý ho navrhol zmeniť. Poukázal na svoju finančnú situáciu a majetkové pomery, ktoré mu neumožňujú prispievať na výživu navrhovateľa v rozsahu určenom v rozsudku. Na pojednávaní nebola daná možnosť odporcovi vyjadriť sa relevantne k veci, doplniť svoje písomné podanie o ďalšie významné skutočnosti a následne aj prípadne dodatočne na ďalšom pojednávaní predložiť potrebné doklady preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení. Odporca od 01.01.2020 doposiaľ pracuje pre spoločnosť MV transport, s.r.o. V tejto spoločnosti od 01.01.2021 nepracuje na živnosť, ale na základe pracovnej zmluvy. Jeho priemerný čistý mesačný príjem činí 530,11 eur. Iný príjem nemá a tento postačuje len na výdavky spojené s bývaním. Odporca nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani akúkoľvek hnuteľnú vec vyššej hodnoty. I naďalej má vyživovaciu povinnosť voči svojmu dvojročnému maloletému synovi. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a dvoma maloletými dcérami, ktoré pochádzajú z predchádzajúceho manželkinho vzťahu. Manželka odporcu je momentálne na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti. Odporca s rodinou žije v nájomnom byte, kde sa náklady na bývanie navýšili od 01.02.2022 na sumu 364,79 eur bez energií. Mesačné výdavky prevyšujú mesačné príjmy, ktoré má odporca spolu s manželkou a v ktorých je zahrnuté už aj výživné na dve maloleté dievčatá, ktoré je platené každý mesiac k rukám matky. Navyše odporcov maloletý syn v školskom roku 2022 nastúpi do materskej škôlky, čím sa náklady ešte zvýšia. Častokrát je odporca s rodinou odkázaný na pomoc rodiny.
12. Vo veci sa nesprávne postupovalo aj v prípade určenia výživného na 120 eur mesačne od 01.09.2020 do 21.05.2021. Nepostačuje len zdôvodniť, že navrhovateľ nastúpil do druhého ročníka strednej školy. Vo všeobecnosti s určením výživného musí byť spojená výrazná zmena navrhovateľových pomerov. V zmysle vykonaného dokazovania sa výdavky navrhovateľa od 01.09.2020 nijako nezvýšili, ba práve naopak. Navrhovateľ býval v obecnom nájomnom byte v obci I., kde jeho výdavky za bývanie boli 110 eur mesačne za nájom a energie. Na začiatku štúdia sa presťahoval do Prešova, kde býval u svojho deda. Za bývanie neplatil žiadne poplatky za užívanie bytu, na základe čoho ho dedo z bytu vyhodil, keďže neprispieval na domácnosť a nemal ani snahu podieľať sa akýmkoľvek spôsobom na chode domácnosti, napriek tomu, že počas štúdia brigádoval a teda mal pravidelný finančný mesačný príjem. Po návrate navrhovateľovej matky zo zahraničia sa navrhovateľ vo februári roku 2021 presťahoval do rodinného domu v obci I., ktorého vlastníkom je priateľ navrhovateľovej matky. Podľa vyjadrenia navrhovateľa za ubytovanie platí 150 eur mesačne a rovnakú sumu uhrádza na hygienu a stravu. Navrhovateľ sa opiera ďalej o výdavky ako sú mobilný telefón, kúpa notebooku a oblečenia. Navrhovateľove tvrdenia sú nerelevantné, nakoľko tieto ničím nepodložil, žiadnym relevantným dôkazom. Navrhovateľove tvrdenia sú zavádzajúce, klamlivé a vykonštruované. Navrhovateľ ku dňu 21.05.2020 ukončil nadstavbové štúdium a v ďalšom štúdiu nepokračuje. Momentálne dlhodobo pracuje, je zamestnaný na dvojzmennej prevádzke ako predavač a pokladník v spoločnosti Y., s.r.o. vo D. D.. Navrhovateľ nepredložil akúkoľvek zmluvu o prenájme v dome, v ktorom býva a ktorá by dokazovala koľko za prenájom v dome priateľa navrhovateľovej matky v skutočnosti platí a ak vôbec. Rovnako zo strany navrhovateľa nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia o tom, že matka mu mesačne prispieva sumou 200 eur a ani žiaden doklad o jeho ďalších výdavkoch.
13. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 65, § 66 a § 67 Civilného mimosporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené a v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti bolo podané neoprávnenou osobou.
14. Civilný mimosporový poriadok v ust. § 59 a nasl. upravuje len niektoré ustanovenia o odvolaní. Nejde teda o úpravu komplexnú, a preto je potrebné v súvislosti s odvolacím konaním použiť podporne aj ustanovenia Civilného sporového poriadku, čo priamo vyplýva z ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.
15. Podľa ust. § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Vychádzajúc z tohto ustanovenia subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie a teda, či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie. V zamietavej časti osobou oprávnenou na podanie odvolania bol iba navrhovateľ a nie odporca.
16. V dôsledku uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolanie odporcu smerujúce proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti odmietol ako podané neoprávnenou osobou.
17. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konaniach sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
18. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 03.09.2020 č.k. 29Pc 56/2019-112 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.05.2021 č.k. 21CoP 174/2020-221 bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 120 eur mesačne za obdobie od 01.09.2019 do 31.08.2020. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
19. V období od 01.09.2020 do 21.05.2021, za ktoré sa určovalo výživné odporcu na navrhovateľa, k žiadnej zmene pomerov nedošlo. Už v čase vydania rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.05.2021 č.k. 21CoP 174/2020-221 bola známa skutočnosť, podľa ktorej odporca sa od 01.01.2021 stal zamestnancom spoločnosti MV transport, s.r.o., u ktorej je zamestnaný aj v súčasnej dobe. Odporca je naďalej ženatý a so svojou manželkou žije v spoločnej domácnosti spolu s maloletým dieťaťom pochádzajúcim z terajšieho manželstva a dvoma maloletými dcérami manželky pochádzajúcimi z predchádzajúceho vzťahu.
20. Právne bezvýznamnou je námietka odporcu poukazujúceho na to, že od 01.02.2022 sa náklady na bývanie zvýšili bez energií na sumu 364,79 eur podľa priloženého dôkazu. Výživné v prejednávanej veci bolo určené na sumu 120 eur mesačne za obdobie od 01.09.2020 do 21.05.2021. V tom čase k žiadnemu zvýšeniu nákladov nedošlo a túto okolnosť, ktorá nastala až po uplynutí obdobia, za ktoré sa výživné určovalo, zohľadniť nie je možné.
21. Vyššie uvedené obdobne platí aj vo vzťahu k tvrdeniu, podľa ktorého maloletý syn odporcu v školskom roku 2022 nastúpi do materskej škôlky. S tým súvisiace zvýšené náklady preto nemôžu byť zohľadnené pri určovaní výživného na navrhovateľa v období od 01.09.2020 do 21.05.2021.
22. Čo sa týka námietky odporcu, podľa ktorej so zmenou výživného musí byť spojená výrazná zmena navrhovateľových pomerov a nestačí len poukazovať na nástup navrhovateľa do 2. ročníka strednej školy, táto pri rozhodovaní bez akýchkoľvek pochybností zohľadnená bola. Podľa odôvodnenia rozsudku náklady na zabezpečenie potrieb navrhovateľa ostali približne rovnaké ako v období do 31.08.2020 a teda ani nástup navrhovateľa do vyššieho ročníka strednej školy nebol vyhodnotený ako dôvod na určenie vyššieho výživného v porovnaní so stavom ku dňu 31.08.2020. Prvoinštančný súd preto pri rozhodovaní o výživnom za obdobie od 01.09.2020 do 21.05.2021 nevidel dôvod pre určenie výživného v inej výške ako to bolo pri rozhodovaní o výživnom za obdobie od 01.09.2019 do 31.08.2020, za ktoré obdobie už bolo právoplatne rozhodnuté o uložení povinnosti odporcu uhrádzať výživné v sume 120 eur mesačne.
23. Nakoľko navrhovateľ ukončil štúdium na strednej škole dňom 21.05.2020, v dobe od 01.09.2020 do 21.05.2021 nebol schopný samostatne sa živiť, a preto povinnosť odporcu plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi i naďalej trvala. Platí totiž ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Keďže pri rozhodovaní o určení výživného sa správne zohľadnili odôvodnené potreby navrhovateľa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), ktoré v porovnaní s predchádzajúcou úpravou o výživnom sa nezmenili spôsobom umožňujúcim zmenu rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo výrok o určení výživného za obdobie od 01.09.2020 do 21.05.2021, vo výroku o určení dlžného výživného za obdobie od 01.09.2020 do 21.05.2021 a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania sa rozhodlo v súlade s ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).