Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/99/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu H. W., S.. XX.X.XXXX, W. Z., Č. XXX/ X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.532,87 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 5C/229/2014-79 zo 7.12.2015 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1 532,87 eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 11.12.2014 do zaplatenia, a na trovách konania 706,71 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho domáhal, ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že žalovaná uplatnený nárok žalobcu neuznala ani čo do základu a uviedol ako toto stanovisko odôvodnila, že žalovaná namietala aj miestnu príslušnosť Okresného súdu Michalovce a podľa jej názoru na daný predmet sporu je potrebné aplikovať § 84 O.s.p. s tým, že na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje, ak nie je ustanovené inak. Takýmto všeobecným súdom žalovanej je Okresný súd Bratislava I. a žiadala, aby Okresný súd Michalovce postúpil predmetnú vec miestne príslušnému súdu Okresnému súdu Bratislava I. Uviedol, že zo zmluvy z 31.8.2011 (č. l. 5) zistil, že v záhlaví je označená ako zmluva o úvere, ako veriteľ je uvedená žalovaná, ako dlžník je uvedený žalobca, číslo zmluvy je 900301457, že táto obsahuje predtlač na označenie žalovaného - teda okienka do ktorých sa vpisuje jeho krstné meno, priezvisko, sú tam vytlačené okienka na číslo zmluvy, nacionálie dlžníka, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo účtu, že v ďalšom texte je uvedené, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 500,- eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484,- eur, teda celkom čiastku 984,- eur v 12 - ich mesačných splátkach po 82,- eur, počnúc od 10.10.2011, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky mal poskytnuté na výkon zamestnania, že okrem tohto okienka sú tu uvedené aj ďalšie tri účely použitia úveru, že v predmetnej zmluve je zaškrtnuté okienko na výkon zamestnania. V dolnej časti je uvedené, že zmluvu za žalovanú uzatvára mandatár E.. X. Š. a je tam aj podpis dlžníka - žalobcu. V poslednom odseku je potvrdenie podpísané žalobcom, že tento 31.8.2011 prevzal v hotovosti sumu uvedenú v zmluve. Na druhej strane tejto zmluvy je vytlačený text označený ako splátky a pokuty, pričom je na tejto uvedené číslo zmluvy 900301457 a ako klient je uvedený H. W., typ úveru je uvedený bežný, aktuálny stav je na tomto uvedený k 3.1.2013, kde je uvedený jednak celý splátkový kalendár ako aj v ďalšej časti pokuty. Tento doklad podpísaný žalobcom nie je. Z dodatku k zmluve o úvere (č. l. 12) zistil, že tento bol uzavretý k zmluve č. 900301457 tiež 31.8.2011, kde veriteľ je opäť uvedená

POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžník je uvedený H. W. s označením miesta bydliska, rodného čísla, že aj tento dodatok je vyhotovený na predtlači, kde nacionálie žalobcu sú uvedené v príslušných okienkach pri mene, priezvisku, dátume narodenia, rodnom čísle, bydlisku a podobne, že v ďalšej časti textu je vyhlásenie H. W., že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 500,- eur použije na kúpu pracovných pomôcok, pracovných odevov a pracovnej obuvi, že tento text je napísaný paličkovým písmom. Ďalej je uvedené „týmto sa zaväzujem, že poskytnuté finančné prostriedky použijem výlučne na uvedený účel“. Tento dodatok je opatrený opäť podpisom mandatára E.. X. Š. za žalovanú a podpisom žalobcu H. W.. Z výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu (č. l. 6) zistil, že túto výzvu písal zástupca žalobcu a v zmysle tejto výzvy z poverenia žalobcu vyzval žalovanú, aby tomuto vrátila bezdôvodné obohatenie vo výške 1 532,87 eur do 10.12.2014, a uviedol čím to odôvodnil. Ďalej uviedol, čo zistil z výsluchu žalobcu (č. l. 32), čo vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka E.. X. Š. (č. l. 61 - 62), ktorý uviedol, že v zmluve je uvedený účel použitia finančných prostriedkov na kúpu pracovných pomôcok, pracovných odevov, pracovnej obuvi, ale v podstate sa jednalo o súhlas žalobcu s takýmto uvedením účelu úveru, keďže v predpísanej šablóne úverovej zmluvy, účel na ktorý bol tento úver použitý

- teda na zaplatenie pôvodného úveru nie je uvedený. Citujúc znenie § 39, § 41, § 52 ods.1, § 53 ods.2,3,4, § 53 ods.6, § 54 ods.1,2 § 658 ods.1 O. z., § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. f), j), § 11 ods.1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, § 451 ods.1,2, § 456 O. z. a z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. V prvom rade v konaní posúdil o akú zmluvu v danom prípade ide, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu alebo či sa jedná o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka, ako to tvrdila žalovaná. Podľa jeho názoru predmetná zmluva č. 900301457 z 31.8.2011 vykazuje všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako to cituje zákonodarca v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 1 ods.2 a v § 2 tohto zákona. Nie je dôležité, že na predmetnej zmluve nie je uvedená ani jedna právna norma, teda nie je tam uvedený žiadny právny predpis na základe ktorého bola táto zmluva uzavretá. Podstatné sú formálne a obsahové náležitosti tejto zmluvy a podľa jeho názoru sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere i keď na tejto je uvedený veriteľ a dlžník, predmetom tejto zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi. Je absolútne bezvýznamné ako sú títo v zmluve označení. Celá obrana žalovanej spočívala na tvrdení, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, a to práve z toho dôvodu, že účelom zmluvy bolo použitie poskytnutých finančných prostriedkov na kúpu pracovných pomôcok, pracovných odevov a pracovnej obuvi a že žalovaná sa riadila pri uzatváraní spornej zmluvy vyhláseniami žalobcu a že túto uzavrela v dobrej viere v zmysle predmetných vyhlásení. Považovala za absolútne nepodstatné na aký účel žalobca peniaze zo zmluvy použil, ale nakoľko podľa jeho vyhlásení tieto peňažné prostriedky mal použiť výlučne na nákup pracovných odevov a obuvi. Teda na základe tohto vyhlásenia žalobcu tento nemá právne postavenie spotrebiteľa. Tvrdená dobrá viera „žalobcu“ však bola v konaní jednoznačne vyvrátená, a to jednak účastníckou výpoveďou žalobcu, ktorý ako účel uzavretia predmetnej zmluvy uviedol refinancovanie predchádzajúceho nesplateného úveru, a to práve na radu zamestnanca žalovanej, čo v celom rozsahu potvrdil aj mandatár žalovanej E.. X. Š. s tým, že práve na jeho radu bola takáto zmluva uzavretá a že aj účel uvedený v zmluve bol žalobcovi nadiktovaný ním, pričom jednoznačne účel zmluvy bol ten, aby boli refinancované nedoplatky na predchádzajúcich úveroch. Z jeho výpovede ďalej jednoznačne vyplýva, že takáto prax je bežnou praxou v pôsobnosti žalovanej, teda že uzavretím nových úverových zmlúv sa likvidujú zostatky pôvodných nesplatených úverov. Takáto prax rozhodne nemôže byť považovaná za „ dobrú vieru “ zo strany žalovanej a v podstate táto svedecká výpoveď E.. X. Š. vyvracia tvrdenia žalovanej obsiahnuté v jej vyjadrení k návrhu z 27.1.2015 (č. l. 10 a nasledujúcich). Z uvedeného dôvodu teda predmetnú zmluvu považoval za zmluvu úverovú, na ktorú sa vzťahujú príslušné ust. zák. č. 129/2010 Z. z.. Zákonodarca v § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v písm. f/ výslovne uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, v písm. g/ celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, v písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V § 11 pod písm. a/ citovaného zákona zákonodarca uvádza, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods.1. Na základe vyššie uvedeného pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to údajov o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o

podmienkach upravujúcich čerpanie spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miere nákladov a o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je predmetná zmluva bezúročnou a bezodplatnou a absencia týchto náležitostí robí túto zmluvu v tejto časti absolútne neplatnou za použitia § 39 O. z.. Keďže žalobca preukázateľne na predmetnej zmluve uhradil 2 032,87 eur, čo nepoprela ani žalovaná, pričom mal v zmysle zákona uhradiť iba výšku poskytnutého úveru - teda 500,- eur bezúročne, bez sankčných úrokov alebo bez poplatkov rozdiel medzi týmito sumami predstavuje 1 532,87 eur, ktorú sumu súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko túto sumu žalovaná získala na úkor žalobcu bez právneho dôvodu. K námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Michalovce uviedol, že touto sa zaoberal a mal zato, že táto nie je dôvodná, keďže predmetná zmluva ako je vyššie uvedené bola posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, miestna príslušnosť Okresného súdu Michalovce je takto daná na základe § 87 písm. f/ O.s.p., ktorého znenie citoval. Súd podľa § 517 ods.2 O. z. a podľa vyhlášky č. 87/1995 Zb. priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 532,87 eur od 11.12.2014 do zaplatenia, nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania uplynutím lehoty uvedenej žalobcom vo výzve na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu z 5.12.2014, ktorá v tejto výzve je uvedená do 10.12.2014, teda žalovaná sa dostala do omeškania nasledujúci deň, a to 11.12.2014. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi priznal ich náhradu. Pri náhrade trov konania súd postupuje podľa zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) vo veci samej. Citoval znenie § 142 ods.1 O. s. p, a uviedol, že o plnom úspechu možno hovoriť vtedy, keď súd svojím rozhodnutím vyhovel návrhu účastníka. Ďalej citoval znenie § 149 ods.1 O. s. p., a pretože žalobca mal vo veci plný úspech a žiadal náhradu nákladov, ktoré mu vznikli, súd v zmysle § 142 ods.1 O. s. p. priznal náhradu trov konania žalobcovi, a to trovy právneho zastúpenia advokátom v celkovej výške 706,71 eur v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v platnom znení. Podľa § 10 ods.1 cit. vyhl. v platnom znení predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 1 532,87 eur je 71,37 eur. Žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej výške 428,22 eur, ktorá pozostáva zo 6 úkonov právnej pomoci v plnej výške, a to: prevzatie a príprava veci, 3 x podanie na súd 11.12.2014, 19.02.2015, 29.09.2015, 2 x účasť na pojednávaniach: 28.08.2015, 07.12.2015 ( 6 x 71,37 = 428,22 eur ). Ďalej mu patrí režijný paušál v celkovej výške 49,64 eur za 6 úkonov právnej pomoci vyššie špecifikovaných podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, a to za 2 úkony v roku 2014 2 x 8,04 eur =16,08 eur, 4 úkony v roku 2015 4 x 8,39=33,56 eur, t. j. spolu (16,08 + 33,56 = 49,64). Právnemu zástupcovi žalobcu patrí aj cestovné v zmysle preukázaných cestovných výdavkov (§ 16 ods. 4 vyhlášky) za účasť na jednotlivých pojednávaniach v celkovej výške 61,09 eur, a to za použitie motorového vozidla zn. OPEL ASTRA ŠPZ: Z. XXXHO (2 krát), priemerná spotreba 6,2 l/100 km, počet prejazdených km 120 (tam a späť) pri účasti na jednom pojednávaní a cene pohonných hmôt: 1,187 eur a 1,160 eur a paušálnej náhrady 0,183 eur/km. V zmysle § 17 ods.1 vyhlášky mu patrí aj náhrada za stratu času, za čas strávený cestou do miesta, ktoré nie je sídlom advokáta v celkovej výške 167,76 eur, a to za 12 polhodín x 13,98 eur. Žalovaná je povinná priznanú náhradu trov konania v sume 706,71 eur ( 428,22 + 49,64 + 61,09 + 167,76 ) zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3.Rozsudok I. napadla včas podaným odvolaním žalovaná II. z nasledovných dôvodov: konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa §205 ods.2 písm. b) O. s. p., rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § ods.2 písm. f) O. s. p., súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § ods.2 ods. d) O. s. p. III. K zmluve o úvere - V súlade s § 157 ods.2 a 167 ods.2 O.s.p. mal súd v odôvodnení rozhodnutia stručne jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Zároveň mal dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku l993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12.5.2004, sp. zn. I ÚS 226/03) treba porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležíte skutkovo aj právne argumente proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Z uvedeného je evidentné, že súd

predmetné rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúc § 157 ods.2 O.s.p. Zároveň je toho názoru, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré bráni účastníkovi účinne sa brániť je možné považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 221 ods.1 písm. f) a teda je daný aj odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. a/ O.s.p.. Rázne odmieta, že Zmluva o úvere č. 900301457 uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001), ako aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (SJ 10/2003, R ČR 16/2005). Je teda a maiori ad minus nepochybné, že zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods.3 písm. d)). Vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym predpisom. Kombinácia oboch právnych predpisov má niekoľko rovín: 1. vzťahy, ktoré v Obchodnom zákonníku nie sú upravené vôbec, 2. vzťahy upravené tak v Obchodnom, ako aj Občianskom zákonníku, 3. vzťahy, ktoré v Občianskom zákonníku nie sú upravené vôbec, 4. vzťahy, ktoré sú upravené v Občianskom a čiastočne aj v Obchodnom zákonníku. Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno v obchodno-právnom vzťahu pokiaľ: danú problematiku komplexne (v danej časti) upravuje osobitným spôsobom, vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia (napr. § 267 ods.2 vylučujúci aplikáciu § 49 Občianskeho zákonníka), dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Z ustanovenia § 1 ods.2 Obchodného zákonníka jasne vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka (najmä spotrebiteľské zmluvy) nie sú pre obchodné záväzkové vzťahy vylúčené. Okrem toho sa výslovne spotrebiteľmi v niektorých ustanoveniach zaoberá (výkladové pravidlo v § 266 ods.5 a určenie výšky úroku z omeškania v § 369 ods.1). Žalobcom predložená Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľ zmluvou, nakoľko žalobca vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Navyše žalobca podpísal aj dodatok k zmluve o úvere, kde uviedol, že financie použije na vybraný účel, za účelom výkonu zamestnania. Ona (žalovaná) nie je povinná dokazovať na čo v skutočnosti boli aj prostriedky použité a má za to, že dostatočne preukázala, že prostriedky boli vzaté za účelom zamestnania. Žalobca si nevšimol, že vyznačuje predmetný účel? Jeden sa nachádza v zmluve o úvere priamo na jeho prednej strane. Druhýkrát je zaškrtnutý v žiadosti o úver a napokon je vyplnený dodatok. Naproti tomu, žalobca nijako nepreukázal iba tvrdí na základe akýchkoľvek nepodložených dôkazov, že prostriedky mali byť vzaté osobným účelom. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania a podnikania. Rovnako posudzoval zmluvu aj KS ZA vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6CoE/122/2011, v ktorom zrušil rozhodnutie OS, ktorý zastavil exekúciu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva bola v rozpore s normami spotrebiteľského práva; pričom rozhodcovský rozsudok posúdil súd prvého stupňa za rozhodnutie, ktoré priznáva nedovolené plnenie. Avšak KS ZA zrušil jeho rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vzhľadom na to, že OS dospel k záveru o postavení povinného ako spotrebiteľa na základe skutočnosti, ktoré nepreveril ani neodôvodnil. Rovnako ako v tomto prípade. Žalobca sa domáha určenia absencií náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom i avšak ani jediným dôkazom nepoukázal, prečo by sa mala zmluva za spotrebiteľskú považovať. Rovnaký názor zastal opäť KS ZA v inom konaní. Rozhodnutie, ktorým bol návrh zamietnutý vedené pod sp. zn. 5C/159/2012 zo 6.3.2013. Rozsudok Okresnému súdu potvrdil Krajský súd v Žiline, sp. zn. 7Co/208/2013 z 28.8.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.10.2013. Zároveň žalovaný nesúhlasí s vyčíslenou sumou trov konania vo výške 706,71 eur, nakoľko rozhodnutie považuje za vydané predčasne a nesprávne. Nie je vylúčené ani to, že by mala úspech v konaní, nakoľko rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. IV. Žalovaná žiada, aby odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov rozsudok zmenil tak, že nároky v plnom rozsahu žalobcu zamieta eventuálne, aby rozsudok v napádaných častiach zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 4.Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5.Podľa § 470 ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6.Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p. zodpovedá odvolaciemu dôvodu § 365 ods.1 písm. b) (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 , aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 , i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 a p.. 7.Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. b) spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP. 8.Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len SR) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 9.Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. 10.Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. 11.Podľa čl.6 ods.1,2 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. 12.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 47 ods.3 Ústavy SR a tak ako citované ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods.1,2 CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý súdny proces. 13.Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní, t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,

zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. .K naplneniu tohto odvolacieho dôvodu dôjde, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K neprávnym procesným postupom možno zaradiť aj taký procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu (napr. právo zúčastniť sa konania vo veci, byť vypočutý ako účastník konania, robiť prednesy, navrhovať vykonanie dôkazov a pod.) ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1 ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07). 14.Podľa § 220 ods.2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 15.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru

- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. 16.Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 , t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

17.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov. 18.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľný. 19.Súd jasne a zrozumiteľne zaujal stanovisko k zmluve o úvere, jednotlivé preukázané skutkové zistenia premietol do záverov o skutkovom stave veci a k zistenému a vyjadrenému skutkovému stavu veci priradil právne normy podľa, ktorých spor právne posúdil, s čím sa aj odvolací súd stotožňuje. 20.Odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 21.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 22.Odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 23.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 24.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 25.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že otázka, či uzatvorená zmluva je spotrebiteľskou je v napadnutom rozhodnutí jednoznačne vyriešená a s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Žalovaná zakladá svoje tvrdenia, z ktorých následne odvíja vzniknutý vzťah, na skutočnosti, že žalobca sám uviedol, že financie použije za účelom výkonu zamestnania. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,

že súd v konaní presne zistil okolnosti uzatvorenia zmluvy ako aj dôvod, ktorý žalobcu viedol k tomu, aby do zmluvy uviedol spôsob použitia financií (viď výpoveď svedka Ing. Miloša Šubáka). Žalovaná prostredníctvom svojich zástupcov sama, využívajúc faktickú nerovnosť zmluvných strán, na odporúčanie p. Šubáka (zamestnanca žalovanej) vyhotovila pre žalobcu zmluvu, o ktorej vedela a chcela ju posudzovať podľa § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Popísané konanie žalovanej je nekalou obchodnou praktikou a jej spôsob, ako uzatvorila žalovaná so žalobcom predmetnú zmluvu uviedla žalobcu do omylu. V konaní bolo nesporne preukázané, že z finančných prostriedkov, ktoré žalobca zo zmluvy o úvere získal boli vyplatené predchádzajúce dlžoby žalobcu, ktoré mu vznikli na základe predtým uzatvorených skorších úverových zmlúv, ktorých čísla svedok E.. X. Š. presne uviedol, ale ktoré už nemožno podrobiť súdnemu prieskumu. Žalovaná uzatvorila zmluvu, o ktorej v čase uzatvorenia vedela, že údaje v nej uvedené sú nepravdivé. Sám svedok preukázal, že pri uzatváraní bol použitý na jeho podnet od žalobcu nesprávny účel použitia finančných prostriedkov. Okrem uvedenej skutočnosti, žalovaná nikdy od žalobcu nežiadala preukázanie použitia týchto prostriedkov a nezisťovala (aj keď mala), či nenastal dôvod odstúpenia od zmluvy v zmysle dodatku k zmluve o úvere (č. l. 12) z 31.8.2011. 26.Dualistická právna úprava inštitútov súkromného práva, podľa § 54 ods.1 O. z. reguluje aj absolútne obchody a na spotrebiteľské právne vzťahy sa nepoužije obchodné právo. Použitie právneho predpisu v spotrebiteľských zmluvách bola riešená v rozhodnutiach NS SR. Podľa § 52 ods.2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). 27.Ide o prelom v pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Pre zmluvy uzatvárané so spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obch.Z, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako platí aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obch.Z. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 Obch.Z dohodne uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník, tak rovnako okrem pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí sa bude spravovať Občianskym zákonníkom. 28.Rovnako súd správne vyhodnotil okolnosť vzniku bezdôvodného odôvodnenia, keď potom ako vyslovil, že zmluva je úrokov a poplatkov a absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy, považoval ju za absolútne neplatnú podľa § 39 O. z. a, že žalobca mal povinnosť vrátiť len výšku poskytnutého úveru (500 eur) a sumu, ktorú žalovaná získala navyše (1 532,87 eur) predstavuje výšku jej bezdôvodného obohatenia. 29.Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30.Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31.Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32.Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech a žalobcovi žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto žiadnej strane nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. 33.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.