Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/125/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: Avalanche Group s. r. o., so sídlom Starhradská 4, 851 05 Bratislava, IČO: 36 839 485, právne zastúpený: Benkóckzi, Baláž

- advokáti, s.r.o., so sídlom 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava, IČO: 35 917 148, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 193048/2019 zo dňa 04.04.2019, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 193048/2019 zo dňa 04.04.2019, z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 03.06.2019 došlou na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd), sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 193048/2019 vydaného dňa 04.04.2019 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Obce Kalinkovo (ďalej tiež aj správca dane) Číslo: KA:278e-785/Ocú/2018 zo dňa 14.11.2018 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. Spolu vo žalobou podal žalobca aj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe, o ktorom rozhodol správny súd uznesením č. k. -52 zo dňa 05.09.2019 a tento návrh zamietol.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že tento mimo iných písomností obsahuje stavebné povolenie č. j. KA-159/SÚ-2016-SP/Kz zo dňa 08.02.2017 (právoplatné 21.02.2017) vydané stavebným úradom Obec Kalinkovo, rozhodnutie stavebného úradu o prerušení stavebného konania zo dňa 14.04.2016, oznámenie stavebného úradu - list zo dňa 02.11.2016 o začatí konania v spojenom územnom a stavebnom konaní.

3. Prvostupňovým rozhodnutím vydaným správcom dane - Obec Kalinkovo Číslo: KA:278e-785/ Ocú/2018 zo dňa 14.11.2018 bol podľa o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len , resp. zákon o miestnom poplatku za rozvoj) a Všeobecne záväzného nariadenia č. 2/2016 o miestnom poplatku za rozvoj na území obce Kalinkovo vyrubený žalobcovi poplatok za rozvoj, a to za stavbu „10 rodinných domov - Bungalov - Obytná zóna Alej Hrušov“, pri výmere nadzemnej

časti podlahovej plochy použitej pre výpočet poplatku za rozvoj: 10x115,1 m2 - 60,00 m2 = 1091,00 m2 upravený základ poplatku podľa alebo 2 so sadzbou poplatku XX,XX eur, vo výške XX XXX,XX €.

4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania (zo dňa 16.09.2018), vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: 193048/2019 zo dňa 04.04.2019 tak, že v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedené prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu namietal nečinnosť stavebného úradu, následkom ktorej bolo stavebné povolenie vydané s neprimeraným omeškaním v čase, keď začala platiť nová zákonná úprava týkajúca sa zavedenia poplatku. Takýto postup obce Kalinkovo považoval žalobca za účelový a motivovaný ziskom príjmu z vyrubeného poplatku za rozvoj. Obec bola povinná vydať stavebné povolenie v lehotách stanovených Správnym poriadkom a preto považoval prvostupňové rozhodnutie za nezákonné.

6. Žalovaný uviedol, že stavebné povolenie vydané žalobcovi príslušným stavebným úradom dňa 08.02.2017, č. j.: Ka-159/SÚ-2016-SP/Kz, nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2017, t. j. po nadobudnutí účinnosti , ktorý v uvádza, že poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením. Ďalej zákon o miestnom poplatku za rozvoj v ustanovení uvádza, že obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé stavby. Podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti. Podľa zákona o miestnom poplatku obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

7. Vyššie citované ustanovenia zákona o miestnom poplatku za rozvoj ukladajú obci, že môže ustanoviť poplatok všeobecne záväzným nariadením a v ňom upraviť sadzby poplatku za rozvoj podľa jednotlivých stavieb, častí, katastrálnych území. Ostatné ustanovenia zákona o miestnom poplatku obec neupravuje všeobecne záväzným nariadením, pretože ich platnosť vyplýva priamo zo zákona a zákon neukladá obciam ustanoviť ich do všeobecne záväzného nariadenia. Platia bez ohľadu na skutočnosť, či si ich obec dá alebo nedá do všeobecne záväzného nariadenia, prípadne ich má odlišne upravené.

8. Podľa ustanovenia § 4 zákona o miestnom poplatku za rozvoj vzniká poplatková povinnosť dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Na základe uvedeného vznikla žalobcovi ako stavebníkovi poplatková povinnosť dňom 21.02. 2017. Poplatníkom je podľa ust. § 5 zákona o miestnom poplatku za rozvoj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie. Podľa § 3 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba.

9. Žalovaný k dôvodu odvolania (nečinnosť stavebného úradu vo veci vydania rozhodnutia) uviedol, že stavebný úrad rozhoduje o stavebnom povolení v súlade so o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a tiež podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

10. Správny poriadok stanovuje v § 49 správnemu orgánu lehotu na rozhodnutie. V prípade, že správny orgán je v konaní nečinný, má účastník konania možnosť využiť právne nástroje vo forme opatrení proti nečinnosti správneho orgánu. Lehoty stanovené v Správnom poriadku na vydanie rozhodnutia majú poriadkový charakter, ich prípadné nedodržanie nemá za následok neplatnosť právnych úkonov.

11. Žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu o vyrubení poplatku za rozvoj nie je oprávnený skúmať konania, ktoré predchádzali poplatkovému konaniu vo veci vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj a tiež, že v tomto konaní nie je predmetom preskúmavania predchádzajúce konanie podľa stavebného zákona (v ktorom došlo k vydaniu stavebného povolenia), ale žalovaný v odvolacom konaní v rámci konania o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj skúma, či sú splnené podmienky na začatie konania o vyrubení poplatku za rozvoj a či bolo rozhodnutie o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj vydané v súlade so zákonom o miestnom poplatku za rozvoj ku dňu jeho vydania.

12. Žalovaný k uvedenému oznámil, že podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis ( o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok). Podľa daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.

13. V tomto prípade bolo tou skutočnosťou stavebné povolenie, ktorého právoplatnosťou vzniká podľa § 4 zákona o miestnom poplatku za rozvoj poplatková povinnosť.

14. Žalovaný v súlade so stanoviskom obce Kalinkovo oznámil, že poplatok za rozvoj bol vyrubený v súlade s § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, podľa ktorého obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

Žaloba

15. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore s obsahom administratívneho spisu a nemal v ňom oporu.

16. Podľa žalobcu tak žalovaný, ako aj prvostupňový orgán nesprávne posúdili a vyhodnotili predmetnú vec a pri vyrubení poplatku postupovali v rozpore s platnými právnymi predpismi.

17. Žalobca citoval zákonné ustanovenia zákona o miestnom poplatku za rozvoj, stavebného zákona a Správneho poriadku. Podľa § 4 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu. Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej, alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku, v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. Podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. Podľa SR, Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

18. Zo skutkových okolností predmetnej veci bolo zrejmé, že žalobca podal v roku 2016 v rozhodnom časovom období 2 žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Pre výstavbu druhej etapy bola žiadosť podaná dňa 01.04.2016. Dňa 13.04.2016 bol žalobca vyzvaný na doplnenie dokladov. Všetky požadované doklady žalobca doplnil ešte dňa 23.05.2016. Oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania bolo vydané dňa 23.05.2016 a následne bolo vydané stavebné povolenie dňa 06.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2016. Bolo zrejmé, že stavebný úrad celú vec prejednal a rozhodnutie o stavebnom povolení vydal za 67 dní.

19. V tom istom čase žalobca podal aj žiadosť o vydanie stavebného povolenia pre tretiu etapu, t. j. táto bola rovnako podaná dňa 01.04.2016. Dňa 14.04.2016 bola vydaná výzva na doplnenie dokladov, pričom všetky požadované doklady boli žalobcom doplnené dňa 23.05.2016. Po tomto momente príslušný stavebný úrad v danej veci prestal konať a svojou nečinnosťou neúmerne na škodu žalobcu predĺžil celé stavebné konanie o viac ako 8 mesiacov oproti stavebnému konaniu vo veci druhej etapy výstavby.

20. Podľa žalobcu konanie stavebného úradu bolo nezákonné, nakoľko neboli dodržané zákonné lehoty na vydanie rozhodnutia, a to bez akéhokoľvek zavinenia stavebníka (žalobcu).

21. Oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania bolo vydané až dňa 02.11.2016, t. j. o takmer 6 mesiacov neskôr ako v predchádzajúcom konaní, pričom počas týchto 6 mesiacov stavebný úrad nevykonal vo veci žiaden relevantný úkon.

22. Dňa 08.02.2017 bolo žalobcovi vydané stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2017. Toto rozhodnutie tvorí materiálny základ pre vydanie rozhodnutia o vyrubení poplatku za rozvoj. Žalobca trval na tom, že nečinnosť stavebného úradu spôsobila omeškanie v trvaní 8 mesiacov, pričom toto zdržanie nebolo spôsobené dôvodmi na strane žalobcu, ale bolo celkom zjavne a preukázateľne zapríčinené nečinnosťou stavebného úradu.

23. Následkom tohto nezákonného úradného postupu stavebného úradu, došlo k tomu, že stavebné povolenie bolo pre žalobcu vydané s neprimeraným omeškaním, a to až v čase, kedy začala platiť nová zákonná úprava týkajúca sa zavedenia poplatku za rozvoj. Dôsledkom nečinnosti stavebného úradu obce Kalinkovo, bolo žalobcovi vydané stavebné povolenie až v čase, kedy obec mohla vydať rozhodnutie o poplatku za rozvoj, pričom tento postup obce Kalinkovo považoval žalobca za úmyselne účelový a motivovaný ziskom príjmu titulom vyrubeného poplatku za rozvoj.

24. Konanie obce Kalinkovo ako orgánu verejnej moci bolo v príkrom rozpore nielen so Správnym poriadkom a stavebným zákonom, ale aj s ustanovením SR.

25. Príslušný stavebný úrad bol povinný vydať stavebné povolenie v lehotách stanovených Správnym poriadkom. Bolo zrejmé, že dňa 23.05.2016 žalobca doplnil stavebnému úradu všetky požadované doklady a materiály, preto v danom prípade nebol žiaden relevantný a legitímny dôvod na 8 mesiacov trvajúcu nečinnosť obce Kalinkovo pri vydávaní stavebného povolenia.

26. Bolo dôvodné sa domnievať, že vydanie stavebného povolenia bolo „umelo“ odsúvané za jediným účelom, a to vydanie stavebného povolenia v čase, kedy už bude platná a účinná právna úprava týkajúca sa poplatku za rozvoj, a takýmto spôsobom získať „prospech“ v podobe vyrubeného poplatku.

27. Napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo teda celkom zjavne postavené na nezákonnom a nesprávnom úradnom postupe stavebného úradu obce Kalinkovo pri vydávaní stavebného povolenia.

28. Žalobca dôvodil, že obec ako nositeľ verejnej moci môže konať iba v súlade s a v medziach zákona. Obec nemohla nedôvodne a navyše vypočítavo upierať, resp. odďaľovať práva účastníkov stavebného konania v snahe vlastného prospechu. Takéto konanie obce bolo nezákonné a nemohlo byť podkladom pre vydanie zákonného rozhodnutie o poplatkovej povinnosti.

29. Bolo nepochybné, že pokiaľ by si stavebný úrad obce Kalinkovo splnil svoju zákonnú povinnosť a stavebné povolenie, ktoré zakladá vyrubenie namietanej poplatkovej povinnosti, by vydal v zákonnej lehote, žalobcovi by takáto poplatková povinnosť nikdy nevznikla.

30. Žalobca mal za to, že sa v danom prípade jednalo o zjavný exces zo zákonného a ústavného rámca konania stavebného úradu ako štátneho orgánu (orgánu verejnej moci) a o zanedbanie, ak nie zneužitie, právomocí pri vydávaní stavebného povolenia, a to najmä za situácie, kedy obec Kalinkovo v inom totožnom prípade žalobcovi vydala stavebné povolenie po dvoch mesiacoch od podania žiadosti.

31. Takýto postup bol v rozpore nielen s princípom právneho štátu a právnej istoty, ale aj so zásadou legitímnych očakávaní a zásadou predvídavosti konania štátnych orgánov, na ktorých je právny poriadok postavený.

32. Žalobca všetky uvedené skutočnosti namietal už v konaní pred žalovaným, avšak žalovaný jeho námietky nebral vôbec do úvahy. Žalobca považoval argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktorá spočívala v tom, že bolo chybou žalobcu, že sa nesťažoval a nenapádal nečinnosť stavebného úradu, a tým si zrejme mal sám zapríčiniť napádaný stav, za absurdnú a mal za to, že sa vymyká akémukoľvek racionálnemu a spravodlivému posúdeniu celej záležitosti.

33. Úlohou orgánov verejnej moci je striktne konať v súlade so zákonom a bez vytváraniu prieťahov vo veci, a to bez toho, aby sa účastník konania musel svojimi urgenciami alebo sťažnosťami obracať na kontrolné alebo dozorné orgány v záujme domôcť sa svojho práva alebo naplnenia legitímnych očakávaní.

34. V neposlednom rade žalobca namietal tvrdenia žalovaného, že mu neprináležalo skúmať konanie stavebného úradu obce Kalinkovo, pretože podkladom a právnym titulom pre rozhodnutie o vyrubení poplatku za rozvoj bolo práve rozhodnutie a nezákonný postup stavebného úradu.

35. V danom smere bolo nevyhnutné skúmať samotný postup a rozhodnutie o stavebnom povolení, ktoré zakladalo právny titul na vyrubenie poplatku za rozvoj avšak nielen po stránke formálnej, ale aj po stránke materiálnej, pričom bolo nevyhnutné podrobiť skúmaniu a kritickému hodnoteniu tak spôsob akým došlo k vydaniu predmetného rozhodnutia ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal.

36. Úlohou žalovaného ako odvolacieho orgánu nebolo preskúmať len formálnu stránku rozhodnutia orgánu prvého stupňa, ale bolo v jeho prípade potrebné skúmať všetky aspekty rozhodnutia orgánu prvého stupňa ako aj procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Iba tak bolo možné naplniť zákonodarcom ustanovený princíp zakotvený v SR. Žalovaný sa týmto neriadil a konal povrchne a nedôsledne, navyše bez záujmu objektívneho a spravodlivé ho preskúmania všetkých okolností potrebných pre vydanie zákonného rozhodnutia.

37. Žalovaný sa námietkami žalobcu vôbec nezaoberal. V podstate len skonštatoval, že nebol oprávnený skúmať postup stavebného úradu a nezákonné prieťahy pri vydaní stavebného povolenia, ktoré bolo ako také esenciálnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia o vyrubení poplatku za rozvoj, nemajú žiadne dopad na správnosť a zákonnosť rozhodnutia o vyrubení poplatku. Bolo zrejmé, že takýmto postupom nemohlo dôjsť k riadnemu zisteniu a kritickému preskúmaniu skutkového stavu prejednávanej veci.

38. Žalovaný postupoval podľa žalobcu prísne formálne a nevenoval patričnú a potrebnú pozornosť všetkým aspektom predmetnej veci. Z tohto hľadiska považoval žalobca rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a nepreskúmateľné.

39. Nesprávne právne posúdenie predmetnej veci zo strany žalovaného podľa žalobcu spočívalo v zjavnej ignorancii nezákonného postupu stavebného úradu ako skutkovej okolnosti daného prípadu. Princíp právneho štátu v sebe okrem iného inkorporuje zásady, že z nezákonnosti nemôže vzísť zákonnosť a že orgány verejnej moci sú povinné za každých okolností povinné postupovať striktne podľa a zákona. Tieto postuláty právneho štátu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nebral do úvahy a nevenoval im náležitú pozornosť.

40. Replikou zo dňa 10.09.2019 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrval sa svojich žalobných námietkach.

Vyjadrenie žalovaného.

41. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.08.2019 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť, keďže mal za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom a on ako aj správca dane postupovali v súlade so zákonom.

42. Žalovaný trval na svojom stanovisku vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí s tým, že po stručnom opise prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia zaujal stanovisko k žalobným námietkam a uviedol, že dôvody podanej žaloby sú zhodné s dôvodmi odvolania (nečinnosť stavebného úradu, následkom ktorej bolo stavebné povolenie vydané s neprimeraným omeškaním v čase, keď začala platiť nová zákonná úprava týkajúca sa zavedenia poplatku). Žalobca v žalobe podrobne popisuje dôvody podania správnej žaloby proti rozhodnutiu o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj a to celý priebeh stavebného konania a zdôvodňuje nečinnosť stavebného úradu v predmetnom stavebnom konaní.

43. Žalovaný poukázal na to, že stavebné povolenie vydané žalobcovi príslušným stavebným úradom dňa 08.02.2017 č. j.: Ka-159/SÚ-2016-SP/Kz nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02. 2017, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona o miestnom poplatku za rozvoj.

44. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj v ustanovení § 2 uvádza, že poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením. Ďalej zákon o miestnom poplatku za rozvoj v ustanovení § 7 ods. 2 uvádza, že obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé stavby. Podľa § 7 ods. 3 zákona o miestnom poplatku za rozvoj obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti. Podľa § 13 zákona o miestnom poplatku obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

45. Vyššie citované ustanovenia zákona o miestnom poplatku za rozvoj ukladajú obci, že môže ustanoviť poplatok všeobecne záväzným nariadením a v ňom upraviť sadzby poplatku za rozvoj podľa jednotlivých stavieb, častí, katastrálnych území. Ostatné ustanovenia zákona o miestnom poplatku obec neupravuje všeobecne záväzným nariadením, pretože ich platnosť vyplýva priamo zo zákona a zákon neukladá obciam ustanoviť ich do všeobecne záväzného nariadenia. Platia bez ohľadu na skutočnosť, či si ich obec dá alebo nedá do všeobecne záväzného nariadenia, prípadne ich má odlišne upravené.

46. Podľa ustanovenia § 4 zákona o miestnom poplatku za rozvoj vzniká poplatková povinnosť dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Na základe uvedeného vznikla žalobcovi (stavebníkovi) poplatková povinnosť dňom 21.02. 2017. Poplatníkom je podľa ust. § 5 zákona o miestnom poplatku za rozvoj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie.

47. Podľa § 3 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba.

48. Žalovaný k dôvodu odvolania (nečinnosť stavebného úradu vo veci vydania rozhodnutia) uviedol, že stavebný úrad rozhoduje o stavebnom povolení v súlade so stavebným zákonom a tiež podľa Správneho poriadku.

49. Správny poriadok stanovuje v § 49 správnemu orgánu lehotu na rozhodnutie. V prípade, že správny orgán je v konaní nečinný, má účastník konania možnosť využiť právne nástroje vo forme opatrení proti nečinnosti správneho orgánu. Lehoty stanovené v správnom poriadku na vydanie rozhodnutia majú poriadkový charakter, ich prípadné nedodržanie nemá za následok neplatnosť právnych úkonov.

50. Poukázal na to, že žalovaný v odvolacom konaní na základe podaného odvolania proti rozhodnutiu o vyrubení poplatku za rozvoj nebol oprávnený skúmať konania, ktoré predchádzali poplatkovému konaniu vo veci vyrubenia miestneho poplatku za rozvoj a nebolo predmetom preskúmavania predchádzajúce konanie podľa stavebného zákona (v ktorom došlo k vydaniu stavebného povolenia), ale žalovaný v odvolacom konaní v rámci konania o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj skúma, či boli splnené podmienky na začatie konania o vyrubení poplatku za rozvoj a či bolo rozhodnutie o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj vydané v súlade so zákonom o miestnom poplatku za rozvoj ku dňu jeho vydania.

51. Žalovaný k uvedenému oznamuje, že podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný predpis ( o správe daní (daňový poriadok). Podľa daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní

sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.

52. V tomto prípade bolo tou skutočnosťou stavebné povolenie, ktorého právoplatnosťou vzniká podľa § 4 zákona o miestnom poplatku za rozvoj poplatková povinnosť.

53. Žalovaný v súlade so stanoviskom obce Kalinkovo oznámil, že poplatok za rozvoj bol vyrubený v súlade s § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, podľa ktorého obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

54. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom.

55. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

56. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

57. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

58. Podľa správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

59. Podľa , správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

60. Podľa , predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba.

61. Podľa , poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia stavby stavebnému úradu.

62. Podľa , poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo ktorá ako stavebník ohlásila stavbu stavebnému úradu.

63. Podľa , obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.

64. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, (1) v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. (2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

65. Úlohou správneho súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu konajúcich orgánov verejnej správy (obec Kalinkovo, žalovaný) pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti.

66. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia (opatrenia), ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí (opatrení), na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Vyššie uvedené platí aj v prípade, ak sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia, na ktorého vydanie sa nevzťahoval Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní.

67. Správny súd uvádza, že zákon o miestnom poplatku za rozvoj v § 4 ods. 1 spája vznik poplatkovej povinnosti v danom prípade s právoplatnosťou stavebného povolenia. Je treba uviesť, že obec Kalinkovo mala v zmysle zákona o miestnom poplatku za rozvoj zákonnú povinnosť takýto poplatok žalobcovi ako stavebníkovi, keďže zistila splnenie zákonných náležitosti vyrubiť, čo sa aj stalo. Zákonným predpokladom vyrubenia poplatku za rozvoj je právoplatné stavebné povolenie a určenie výšky poplatku vo všeobecnom záväznom nariadení obce, ktoré podmienky boli splnené. Zároveň však podľa názoru správneho súdu treba uviesť, že v prípade, ak podkladom pre vyrubenie takéhoto poplatku je predchádzajúce administratívne konanie (stavebné konanie) uskutočnené priamo zainteresovanou obcou ako stavebným úradom je potrebné posúdiť zákonnosť aj tohto stavebného konania, t. j. či vydané stavebné povolenie, resp. stavebné konanie bolo uskutočnené v súlade so zákonom. Je to potrebné z dôvode, že ak by bolo preukázané dôvodné pochybenie stavebného úradu (obce) v stavebnom konaní mala by mať takáto skutočnosť vplyv na konanie o vyrubenie poplatku za rozvoj, keďže samotné stavebné povolenie (právoplatné) predstavuje právny titul pre vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj a preto je potrebné skúmať jeho zákonnosť ako aj zákonnosť jemu predchádzajúceho stavebného konania.

68. V danom prípade žalobca namietal práve nezákonnosť priebehu stavebného konania stavebného úradu obce Kalinkovo, v ktorom došlo k vydaniu predmetného stavebného povolenia. Žalobca namietal ním nezavinenú bezdôvodnú 6 mesačnú nečinnosť stavebného úradu, ktorý žalobcu vyzval dňa 14.04.2016 na doplnenie návrhu na vydanie stavebného povolenia, pričom žalobca požadované doklady

predložil 23.05.2016, no napriek tomu stavebný úrad pokračoval v spojenom územnom a stavebnom konaní až dňa 02.11.2016. Táto skutočnosť mala za následok, že k vydaniu stavebného povolenia došlo až po 31.12.2016, od kedy bolo možné poplatok za rozvoj vyrubovať.

69. Správny súd poukazuje na to, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a aj prvostupňového rozhodnutia nevyplýva jasný dôvod prečo došlo k takému postupu v stavebnom konaní ako nastal, nie je uvedený dôvod prečo došlo k prerušeniu stavebného konania a tiež nie je možné posúdiť, či dĺžka trvania prerušenia stavebného konania objektívne zodpovedala takémuto stavu, t. j. či nebolo možné v konaní pokračovať skôr ako k tomu došlo v danom stavebnom konaní (02.11.2016). Správny súd z odôvodnení oboch preskúmavaných rozhodnutí nie je spôsobilý posúdiť dôvodnosť trvania prerušenia stavebného konania, a to koho zavinením došlo k takejto dobe prerušenia stavebného konania. Podľa správneho súdu bude potrebné zistiť dôvod žalobcom namietanej neprimeranej dĺžky stavebného konania (či bola zapríčinená stavebným úradom, alebo žalobcom - stavebníkom), nakoľko táto skutočnosť nijako nie je ozrejmená z obsahu administratívneho spisu a nie je ani nijako odôvodnená v preskúmavaných rozhodnutiach. Nie je preto ani možné posúdiť, či v prípade, ak by v stavebnom konaní stavebný úrad konal riadne a v zákonných lehotách k vydaniu a nadobudnutiu právoplatnosti predmetného stavebného povolenia by došlo v dobe do 31.12.2016. Odpovede na vznesené námietky žalobcu (ohľadom neprimeranej dĺžky trvania stavebného konania), ktoré tento vzniesol už počas administratívneho konania (pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a zopakoval ich vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu) nie sú dané ani v jednom z preskúmavaných rozhodnutí, čo ich robí nezákonné pre nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie.

70. Podľa správneho súdu nedodržanie zákonných lehôt (§ 49 Správneho poriadku) pre vydanie stavebného povolenia samo osebe nie je dôvodom nezákonnosti takéhoto rozhodnutie, resp. stavebného konania, tak ako to namietal žalobca.

71. Správny súd uvádza, že je potrebné prisvedčiť aj námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci z hľadiska zistenia, či prerušenie stavebného konania v predmetnom rozsahu bolo dôvodné a prečo stavebný úrad po doložení žiadaných dokladov žalobcom nepokračoval v stavebnom konaní skôr ako tomu v skutočnosti bolo (02.11.2016). Potom bude potrebné doplniť dokazovanie oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu týkajúceho sa predmetného stavebného konania, zistenia tohto dôvodu a posúdenia jeho opodstatnenosti a relevancie na dĺžku trvania stavebného konania. Správny súd poukazuje na to, že procesným spôsobom prerušenia stavebného konania a nepokračovaním v ňom v primeranej okolnosťami opodstatnenej lehote by mohla nastať situácia neodôvodneného nadĺženia stavebného konania, ktoré by mohlo viesť k situácii kedy vstúpi do platnosti právny predpis ukladajúci určitú povinnosť (napr. peňažného charakteru) v neprospech dotknutého účastníka takéhoto konania, ktorú povinnosť by nemal, ak by stavebný úrad konal plynule v zákonných lehotách.

72. Potom na základe zistených skutočností v tomto konaní súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa , a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu ( ) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať, doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vyhodnotiť všetky získané dôkazy a vydať nové rozhodnutie, ktoré presvedčivo odôvodní.

73. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po skončení veci.

74. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).