Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-71-2016.pdf
PDF · 77.49 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/71/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, S., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky - Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, S. a otca - Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom S., Q. XXXX/XX, o návrhu na zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa - otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4P/80/2014-153 zo dňa 2.8.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletú Y. na sumu 40,- eur mesačne od 4.9.2014. Poukázal na ustanovenia § 62, § 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom nie je dôvod. K zmene pomerov došlo na strane otca a maloletého dieťaťa, ktorý sa stará o dcéru z terajšieho manželstva, pričom starostlivosť v súvislosti so zhoršením jej zdravotného stavu si vyžaduje vyššie náklady, avšak k zmene došlo aj na strane oprávnenej, t.j. maloletej Y., ktorá študuje na strednej škole a tým došlo k zvýšeniu výdavkov na zabezpečenie jej základných životných potrieb. Navyše naposledy súd o zmene výživného rozhodoval rozsudkom v roku 2014, kedy posudzoval aj návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Od tejto doby nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania s poukazom na ust. § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav a pri hodnotení dôkazov vychádzal najmä z tvrdení matky a neprihliadal na argumenty otca. U oboch rodičoch navzájom neporovnal možnosti, schopnosti, majetkové pomery, neprihliadol k odôvodneným potrebám aj druhého maloletého dieťaťa, pričom za podstatné považoval, či nastala oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zmena pomerov alebo nie. Podotkol, že návrh podával predčasne, ešte pred doručením predchádzajúceho rozhodnutia, ktorým bolo upravované výživné, avšak chcel predísť tomu, aby nebol vzhľadom na výpadok príjmu manželky v situácii, keď nebude schopný výživné hradiť. V odvolaní poukázal na dôvody, pre ktoré manželka ukončila pracovný pomer a tiež na zhoršený zdravotný stav dcéry pochádzajúcej z terajšieho manželstva. Podľa jeho názoru súd nebral do úvahy zvýšený príjem matky, ktorý má z vedľajšieho zamestnania, keď podľa jeho presvedčenia matka naďalej pracuje pre spoločnosť SILVER CARE. Potvrdil tiež, že s maloletou sa nestýka, upustil od kontaktov, nakoľko boli pre obe strany stresujúce. V odvolaní ďalej poukázal na to, že predchádzajúce rozhodnutie určilo tak vysoké výživné, že neostal
priestor pre situáciu, ktorá nastala, a teda aby mohol v stanovenej výške, nieto ešte vo zvýšenej, platiť vyživovaciu povinnosť. Z jeho pravidelného príjmu, ktorý je približne 860,- eur, po odpočítaní cestovného do práce a výživného, ostáva mu na živobytie 610,- eur, z ktorých po úhrade pravidelných platieb neostanú jeho rodine finančné prostriedky na dôstojný život napriek tomu, že sa s manželkou výrazne uskromnili. Súčasné krátkodobé zamestnanie manželky situáciu v rodine nerieši, snaží sa vrátiť peniaze matke, ktorá mu ich poskytla na preklenutie ich nepriaznivej finančnej situácie. Žiadal, aby odvolací súd odvolaniu aspoň čiastočne vyhovel a zmenil napadnuté rozhodnutie, pričom výšku určenia výživného na mal. Y. ponechal na úvahe súdu.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že žalobca nepreukázal na jeho strane od 4.9.2014 žiadnu relevantnú zmenu pomerov. Naopak, na strane maloletej Y. sa zvýšili náklady, keď nastúpila na strednú školu - gymnázium, ktoré sa nachádza v Kysuckom Novom Meste, kde dochádza autobusovou dopravou. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na deväťročnú dcéru, ktorá žije s ním a jeho manželkou v spoločnej domácnosti, pričom o maloletú Y. sa vôbec nezaujíma. Obe deti by mali mať rovnakú životnú úroveň, pričom navrhovateľ neustále zvýrazňuje zvýšené náklady na jedno dieťa žijúce s ním a jeho manželkou v spoločnej domácnosti a neguje výdavky na staršie dieťa, ktoré sú objektívne vyššie, jednak vzhľadom na vek a jednak z dôvodu, že matka je samoživiteľka. Vzhľadom k tomu, že sa nijakým spôsobom nezmenili pomery od posledného rozhodnutia o výživnom (rok 2014), žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu mal aj odvolací súd preukázané, že naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. 6P/54/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.4.2015. Výživné bolo určené sumou 150,- eur mesačne, pričom majetkové pomery na strane oboch rodičov sa výrazným spôsobom nezmenili. Maloletá Y. je študentkou Gymnázia v Kysuckom Novom Meste, s čím sú zvýšené výdavky s cestovaním, zabezpečovaním školských potrieb, ale aj mimoškolskými aktivitami. Ako uviedol sám otec maloletého dieťaťa, jeho príjem v čistom mesačne predstavuje okolo 860,- eur, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére z terajšieho manželstva. Príjem matky mal. Y. predstavuje v priemere v čistom 580,- eur, tiež dosahovala príjem z vedľajšieho pracovného pomeru od zamestnávateľa SILVER CARE vo výške 297,- eur mesačne.
6. V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7. Citované zákonné ustanovenie umožňuje, aby súd v prípade preukázania relevantnej zmeny pomerov oproti stavu v čase pôvodného rozhodnutia zmenil alebo zrušil predchádzajúce rozhodnutie. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie stavu v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností alebo o určenie výživného. Civilný mimosporový poriadok neustanovuje, aké dlhé obdobie by malo prejsť od právoplatnosti pôvodného rozsudku na to, aby súd mohol zmeniť jestvujúci stav, nakoľko táto skutočnosť je pre naplnenie predpokladov pre zmenu rozsudku podľa § 121 CMP irelevantná. Súd však pri zmene pôvodného rozhodnutia nemôže preskúmavať jeho správnosť, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene rozhodujúcich pomerov. Za zmenu pomerov možno považovať len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ predchádzajúceho rozhodnutia.
8. Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení s prihliadnutím na vykonané dokazovanie postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal, či od poslednej úpravy výživného (rok 2014) došlo k takej zmene pomerov, aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti rodičov. Súd správne poukázal na zmenu, ktorá nastala u mal. Y., keď zo žiačky základnej školy sa stala žiačkou Gymnázia v Kysuckom Novom meste. Táto zmena je trvalá, spojené sú s tým zvýšené
náklady na dochádzku, ako aj zabezpečenie študijných pomôcok. Na druhej strane príjem oboch rodičov sa podstatným spôsobom nemenil, taktiež ani starostlivosť otca o mladšiu dcéru z terajšieho manželstva. Správne potom súd zistil skutkový stav, ktorý aj správne právne vyhodnotil a návrh na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu zamietol. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie vo veci, vyvodil správny právny záver, pričom s odôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje a na jeho závery poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Z obsahu odvolania otca najmä vyplynulo, že napáda nesprávnu výšku výživného stanovenú predchádzajúcim rozhodnutím v sume 150,- eur mesačne. Ako však už bolo uvedené vyššie, prvostupňový ani odvolací súd nie sú oprávnení preskúmavať správnosť predchádzajúceho rozhodnutia, oprávnení sú porovnať zmenu pomerov. Pretože vo svojom odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne iné dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal prvoinštančný súd, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).