Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-47-2022.pdf
PDF · 93.11 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/47/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci exekučného konania oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky v sume 836,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/958/2005-24 zo dňa 12.12.2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie a v súvisiacom výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením č. k. 9Er/958/2005-24 zo dňa 12.12.2013 návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a o náhrade trov konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 8, § 57 ods. 1 písm. g), ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok), § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 103, § 104 Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že exekučným titulom v tejto exekúcii bola notárska zápisnica N 3851/2005, NZ 38565/2005 spísaná dňa 21.08.2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 16.03.2005 "Zmluvu o úvere" vo výške 14.000,-Sk. Súčasťou tejto zmluvy bolo splnomocnenie, ktorým povinný splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne a včas, dňa 21.08.2005 bola na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica. Za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír. Takýto právny úkon (splnomocnenie za účelom uznania dlhu) je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Takéto splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom.
Súd v danom prípade konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, a to z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. OZ, tak i uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, je neplatné. Vzhľadom na to, že predmetná notárska zápisnica je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto notárskej zápisnice je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, a preto súd
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Súd na záver poznamenal, že o náhrade trov exekúcie rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Alternatívne navrhol, aby bolo konanie prerušené podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP a aby súd Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálnu otázku, ktorú sformuloval v 2 bodoch. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Uviedol, že oprávneného platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Pre prípad, že by sa všeobecný súd nestotožnil s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá v odvolaní, žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR., a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
Okrem toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Oprávnený nesúhlasil so záverom súdu ohľadne "vadnosti" udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, keďže v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Podľa názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, dodal, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie a v súvisiacom výroku o trovách konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok o zmene súdneho exekútora v dôsledku podaného odvolania bol v zmysle § 374 ods. 4 posledná veta OSP zrušený a je potrebné, aby o ňom opätovne rozhodol sudca.
Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 08.12.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to notárskej zápisnice N 3851/2005, NZ 38565/2005 spísanej dňa 21.08.2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 18.12.2005, doručeným súdu dňa 22.12.2005 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 12.12.2013 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu EX 20975/2005 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a o náhrade trov konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením.
Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Oprávnený v odvolaní žiadal prerušiť konanie, preto odvolací súd preskúmal prípustnosť takéhoto postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok, zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru ES návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. októbra 2010). Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania, keďže okresný a krajský súd aplikovali a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne práve predpisy (Občiansky zákonník, Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).
S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v konkrétnej veci bolo rozhodnuté na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidel význam pre postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) OSP zamietol.
Súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť ani z dôvodu, aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.
Podľa § 39 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Exekučné konanie je vykonávacím konaním, smerujúcim k vymoženiu judikovanej pohľadávky v prospech oprávneného, ktoré je oddelené od konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (základné konanie). Exekučné konanie začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať všeobecné náležitosti predpísané pre procesné úkony ako aj osobitné náležitosti. Podľa § 39 ods. 1 Exekučného poriadku, obsahovými náležitosťami návrhu na vykonanie exekúcie sú označenie účastníkov s ich procesným postavením - oprávnený a povinný a identifikáciou obsahujúcou pojmové znaky podľa právnych predpisov - meno a priezvisko fyzickej osoby, jej bydlisko, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pri obchodných spoločnostiach, družstvách, podnikoch, ale aj iných právnických osobách obchodné meno alebo iný názov, uvedenie sídla a identifikačného čísla, ak je pridelené.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý mu predchádzal, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci nepostupoval procesne správne, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, bez ohľadu na zjavný rozpor v označení povinného v predmetnom exekučnom konaní, ktorý náležitým spôsobom neodstránil ani pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie, ani počas prebiehajúcej exekúcie a ani pred rozhodnutím o jej zastavení. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že povinný je v exekučnom titule (notárskej zápisnici), v návrhu na vykonanie exekúcie a v zmluve o úvere označený ako A. B. s dátumom narodenia dňom XX.XX.XXXX a adresou bydliska Iža 558. V žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v samotnom poverení na vykonanie exekúcie a v napadnutom uznesení je povinný označený ako A. B. s dátumom narodenia dňom XX.XX.XXXX a bydliskom E. XXX. Z uvedených rôznych dátumov narodenia povinného
je zrejmé, že v predmetnom exekučnom konaní existuje rozpor v označení povinného v exekučnom titule, zmluve o úvere, návrhu na vykonanie exekúcie a v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, poverení na vykonanie exekúcie a napadnutom uznesení o zastavení exekúcie.
Na základe týchto skutočností bol daný dôvod, aby súd prvej inštancie po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyzval súdneho exekútora na odstránenie nezrovnalostí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, aby sa zhodovala v časti označenia povinného s ostatnými listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to exekučným titulom, zmluvou o úvere a návrhom na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie mal tiež lustráciou v Registri obyvateľov SR overiť dátum narodenia povinného v prípade uvedeného rozporu, a nie vychádzať pri svojom rozhodovaní z obsahu žiadosti o udelenie poverenia, hoci už z obsahu spisového materiálu bolo zrejmé, že v žiadosti o udelenie poverenia došlo k chybnému uvedeniu dátumu narodenia povinného. Súd vykonal lustráciu povinného v Registri obyvateľov až po jeho rozhodnutí o zastavení exekúcie, v ktorom uviedol nesprávny dátum narodenia povinného vyplývajúce zo žiadosti o udelenie poverenia.
V situácii, keď v označení povinného v exekučnom titule, zmluve o úvere, návrhu na vykonanie exekúcie a v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, poverení na vykonanie exekúcie a napadnutom uznesení o zastavení exekúcie, existoval zrejmý rozpor, nebolo dôvodné bez ďalšieho prešetrenia a odstránenia tohto rozporu rozhodnúť o zastavení exekúcie. Na základe procesného postupu zvoleného súdom prvej inštancie trpí napadnuté uznesenie vadou nevykonateľnosti, pretože obsahuje nesprávne označenie povinného. Vadu nevykonateľnosti napadnutého uznesenia nemožno odstrániť vydaním opravného uznesenia, ktorým by súd dátum narodenia povinného opravil v súlade s ust. § 224 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, pretože počas celého exekučného konania súd konal s povinným ako s inou osobou, a to A. B. narodeným dňa XX.XX.XXXX, tak ako to vyplývalo zo žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktorá je v rozpore s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom a zmluvou o úvere.
Odvolací súd zdôrazňuje, že exekučný súd je pri posudzovaní exekučného titulu a návrhu na vykonanie exekúcie v prípade pochybností v identifikácii osoby povinného povinný zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by mohli uvedené nedostatky odstrániť, resp. napraviť (napr. lustráciou v Registri obyvateľov, dopytom na oprávneného alebo súdneho exekútora). Je všeobecne zaužívaným pravidlom, že exekučný súd overuje správnosť údajov uvedených v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to aj ich porovnaním s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, či s inými listinami predloženými k návrhu na vykonanie exekúcie.
S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní je potrebné pred rozhodnutím o zastavení exekúcie najprv odstrániť rozpor v označení povinnej osoby, konkrétne dátumu narodenia povinného tak, aby sa označenie povinného zhodovalo s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom. Po vykonaní uvedeného procesného postupu bude súd ďalej opätovne postupovať v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a opätovne rozhodne o zastavení predmetnej exekúcie, zohľadňujúc pritom i zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“). Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Ohľadne výroku o trovách exekúcie odvolací súd poukazuje na ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V súlade s týmto ustanovením Exekučného poriadku má súd súčasne pri rozhodovaní o zastavení exekúcie rozhodnúť i o trovách exekúcie.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).