Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-205-2016.pdf
PDF · 108.54 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/205/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: PC - PLUS, s.r.o., so sídlom Bytča, S. Sakalovej 1300, IČO: 36 402 273, právne zastúpeného JUDr. Teréziou Krohovou, advokátkou so sídlom Z., T. XXX/XX, proti žalovanému: Občianske združenie VZDELÁVANIE, so sídlom Bytča, S. Sakalovej 182, IČO:42 144 141, právne zastúpenému JUDr. Milošom Matúškom, bytom X., G. XX, o zaplatenie 26.073,32 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu a na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 40C/3/2015-169 zo dňa 6. novembra 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku vo veci samej.
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia 3.409,16 eur a titulom náhrady iných trov konania 1.564 eur, a to na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 90 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil 26.073,32 eur s úrokom z omeškania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Vychádzal z toho, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov, pričom žalovaný nezaplatil za vymedzené obdobie nájomné, ktoré predstavuje výška uplatnenej pohľadávky. Nakoľko medzi stranami bolo sporné, či, resp. kedy došlo k ukončeniu nájomného vzťahu, ako predbežnou sa súd zaoberal touto otázkou. Dospel pritom k záveru, že k ukončeniu nájomného vzťahu nedošlo k 30.6.2012 v súvislosti so zaslaním oznámenia o ukončení nájmu zo dňa 29.6.2012 žalovaným žalobcovi, ako to tvrdil žalovaný. Ust. § 9 ods. 3 písm. b/ (zákona č. 116/1990 Zb.), na ktoré označené oznámenie o ukončení nájmu poukazuje, sa totiž na predmetnú nájomnú zmluvu, resp. nájomný vzťah nevzťahuje, keďže tento bol uzavretý na dobu neurčitú, kým označené ustanovenie zákona možno uplatniť na nájomné vzťahy uzavreté na dobu určitú. 3. V prípade oznámenia o ukončení nájmu zo dňa 29.6.2012 by sa mohlo jednať o odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného podľa § 679 Obč. zák. V takom prípade by však žalovaný znášal dôkazné bremeno ohľadom uplatneného dôvodu jednostranne ukončeného nájomného vzťahu. V uvedenej súvislosti mal okresný súd z vykonaného dokazovania preukázané, že predmet nájmu bol žalovanému odovzdaný v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Zároveň nebolo preukázané, že by sa predmet nájmu stal nespôsobilým na dohodnuté alebo obvyklé užívanie (prevádzka školského zariadenia) neskôr, keď tvrdenia štatutárnej zástupkyne žalovaného v tomto smere neboli podopreté žiadnym
dôkazom. Nepotvrdené zostali aj žalovaným uvádzané nedostatky v hygiene v priestoroch školského zariadenia. Prevádzkovanie pohostinstva v priestoroch budovy bolo známe žalovanému aj „pracovníkom hygieny" už od začiatku nájomného vzťahu. Až v priebehu konania žalovaný konkretizoval nespôsobilosť predmetu nájmu - ohrozenie prevádzky školského zariadenia, avšak nepreukázal, akým spôsobom malo k tomuto ohrozeniu dochádzať, aký dopad to malo na prevádzku činnosti školského zariadenia (napr. skrátenie vyučovacieho procesu, jeho prerušenie). 4. Nie je tiež zrejmé, prečo sa žalovaný neriadil nájomnou zmluvou a prečo písomne žalobcu neupozornil na porušenie jeho povinností ako prenajímateľa, resp. prečo nevyvinul snahu po riešení vzniknutých problémov za trvania nájmu inou formou, než dohovorom. Zo žalovaným zvolenej formy riešenia problémov so žalobcom (dohovor) možno vyvodiť, že šlo o riešenie bežných problémov pri prevádzke zariadenia (výpadky elektrickej energie v učebni, problémy s toaletami, nedostatok tepla v zimných mesiacoch). Samotný žalobca priznal, že konkrétne problémy mu boli zo strany žalovaného prednášané a následne boli riešené. Absentovalo však preukázanie takých skutočností, resp. nedostatkov, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne konštatovať, že prenajaté priestory neboli spôsobilé na dohodnutý účel - prevádzku školského zariadenia, prípadne, že žalobca hrubo porušil povinnosti zo zmluvy tým, že nezabezpečil riadne plnenie služieb spojených s užívaním nebytového priestoru. Obranu žalovaného oslabuje aj žalobcom namietané nevyužitie možnosti žalovaným písomne žalobcu upozorniť na neplnenie si zmluvných povinností prenajímateľa, prípadne uplatniť si zľavu za platby spojené s užívaním nebytového priestoru pri nedostatku tepla. Žalovaný teda nepredložil žiadny priamy dôkaz, ktorým by preukázal uplatnený dôvod odstúpenia od zmluvy. Za nedostatok okresný súd považoval aj skutočnosť, že žalovaný v oznámení o ukončení nájmu nekonkretizoval dôvod ukončenia určitým spôsobom, keď sa obmedzil len na znenie zákona (šlo v skutočnosti len o označenie paragrafu, odseku a písmena výslovne bližšie nešpecifikovaného predpisu; pozn. krajského súdu). Nájomca si mal byť vedomý, že pri jednostrannom ukončení zmluvného vzťahu ho v prípade sporu bude zaťažovať dôkazné bremeno. 5. Súd prvej inštancie zhrnul, že opakované nedôsledné uplatňovanie zmluvných práv malo pre žalovaného ten následok, že nedošlo k platnému odstúpeniu od nájomnej zmluvy z jeho strany. Ako jediné možné ukončenie zmluvného vzťahu prichádza do úvahy výpoveď s plynutím 18-mesačnej výpovednej doby zmluvne dojednanej v prospech a na popud žalovaného. Počas uvedeného obdobia vzniklo prenajímateľovi právo na dohodnuté nájomné vo výške 26.073,32 eur s príslušným úrokom z omeškania podľa splatnosti jednotlivých platieb nájomného (§ 517 ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.). Na uvedenom nič nemení neužívanie predmetu nájmu, resp. jeho vypratanie, oprava bežného opotrebenia, ev. deklarovanie splnenia finančných záväzkov za čas užívania; z uvedených dôvodov nie je žalobcom uplatnený nárok ani v rozpore s dobrými mravmi.
6. V rámci úpravy trov konania okresný súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2.569,28 eur a iné trovy konania vo výške 1.564 eur, a to na účet právnej zástupkyne žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 7. Vychádzal zo záveru o úspechu žalobcu v plnom rozsahu (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Priznanú náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku podrobne špecifikoval. Uviedol, že pri výpočte odmeny advokáta vychádzal zo základu, ktorým bola výška žalovanej pohľadávky - istiny, bez navýšenia o jej príslušenstvo, keďže ani vyhláška č. 655/2004 Z.z. na také navýšenie nedáva dôvod. Za účasť na pojednávaniach trvajúcich len niekoľko minút dlhšie, než dve hodiny, priznal odmenu advokátovi vo výške tarifnej odmeny (§ 13a ods. 1 písm. d/ za bodkočiarkou vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Za dve porady s klientom nepriznal advokátovi odmenu, keďže mali charakter odovzdávania informácií medzi advokátom a klientom a pre účely konania sú bez ďalšieho významu; zároveň príprava na pojednávanie je predpokladom pre ďalší postup vo veci.
8. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe sporové strany.
9. Žalobca sa svojím odvolaním, čo do výroku o trovách konania (v časti trov právneho zastúpenia), domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že mu bude priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 4.929,82 eur, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Súdu vytýkal určenie hodnoty sporu pre výpočet výšky odmeny advokáta len z uplatnenej istiny - bez príslušenstva, čo je v rozpore aj s ustálenou judikatúrou (napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1 M Cdo 1/2004 zo dňa 27.4.2004). Pokiaľ pri neúspechu v konaní má byť pri náhrade trov konania zohľadnený úspech/ neúspech strany sporu aj pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, potom sa príslušenstvo musí zohľadniť
aj z hľadiska výšky tarifnej hodnoty (ku dňu vyhlásenia rozsudku). Ďalej namietal nepriznanie odmeny advokáta za ďalšie začaté dve hodiny pojednávaní trvajúcich viac, než dve hodiny, ale menej ako štyri hodiny. Nie je možné nepriznať odmenu s ohľadom na počet minút spadajúcich do ďalších dvoch hodín, ale podstatné je, že úkon netrval viac ako štyri hodiny. Tiež nesúhlasil s nepriznaním odmeny advokáta za ďalšie porady s klientom, keďže potreba porád žalobcovi vyplynula z dokazovania vykonaného na pojednávaniach predchádzajúcich vykonaniu porád. Porada dňa 10.9.2015 sa uskutočnila z dôvodu, že na pojednávanie nariadené na deň 14.9.2015 boli predvolaní svedkovia navrhnutí na výsluch žalovaným, pričom žalobca sa nemohol predmetného pojednávania zúčastniť, a teda ani klásť otázky dotyčným svedkom. Aby nebola podávaná žiadosť o odročenie pojednávania, bola vykonaná porada, ktorej predmetom bol ďalší postup vo veci a predpokladaný obsah výpovedí svedkov, t.j. skutočnosti, ktoré by svedkovia mohli vo svojich výpovediach uviesť. Porada dňa 23.10.2015 sa uskutočnila na základe skutočností, ktoré vyplynuli z výsluchu svedkov na pojednávaní dňa 14.9.20115, ktorého sa žalobca nezúčastnil, a to z dôvodu potreby vykonania ďalšieho dokazovania. Jej následkom bol návrh na výsluch svedkyne, ktorej účasť bola na pojednávaní dňa 26.10.2015 zabezpečená v súlade so žiadosťou súdu. Teda porady neboli pre účel konania bez ďalšieho významu a ich primárnym charakterom nebola príprava na pojednávanie a len odovzdávanie informácií, ktoré by nemali vplyv na ďalší priebeh konania. Žalobca dodal, že nie je toho názoru, že by odovzdávanie informácií nebolo poradou.
11. Žalovaný sa svojím odvolaním domáhal zmeny napadnutého rozsudku tak, že krajský súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne. 12. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom nespôsobilosti predmetu nájmu na dohodnuté užívanie. Žalobcovi muselo byť už pri podpise nájomnej zmluvy zrejmé, že zmluva sa uzatvára len za účelom prevádzky školského zariadenia, na ktorú sú kladené požiadavky podľa § 24 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s vyhláškou MZ SR č. 527/2007 Z.z. Vzhľadom na špecifický charakter užívania predmetu nájmu bolo v súdnom konaní potrebné špeciálne skúmať spôsobilosť predmetu nájmu na dohodnuté užívanie, pričom predmet nájmu preukázateľne nespĺňal zákonné požiadavky na prevádzku školského zariadenia. V zmysle § 679 ods. 2 Obč. zák. žalovaný ukončil nájomný vzťah z uvedeného dôvodu, a hoci v oznámení o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa 29.6.2012 uviedol nesprávne ustanovenie zákona, právny úkon je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu, a tým bolo odstúpenie od zmluvy. V reakcii na list žalobcu zo dňa 6.7.2012 - vo vyjadrení k výpovedi zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo dňa 16.7.2012 namietal, že priestory sa podľa platnej právnej úpravy stali nespôsobilými na ďalšie dohovorené užívanie, a to kvôli špecifickým požiadavkám na užívanie. Nespôsobilosť predmetu nájmu na dohodnutý účel bola preukázaná výpoveďami Mgr. C. U. a Mgr. Q. P., pričom Občiansky súdny poriadok nestavia niektoré z dôkazných prostriedkov nad iné. Predovšetkým vyjadrením druhej menovanej bolo preukázané, že teplota v učebniach sa pohybovala ráno okolo 13 stupňov celzia a k obedu okolo 15 stupňov celzia, pričom podľa vyššie označenej vyhlášky MZ SR musí byť zariadenie vykurované najmenej na 20 stupňov celzia. Na uvedený nedostatok opakovane upozorňovali na pojednávaniach, okresný súd sa však s touto námietkou nevysporiadal. Obe menované svedkyne vytýkali predmetu nájmu opakované poruchy toaliet, nemožnosť vetrania priestorov zamorených cigaretovým dymom a prienik hmyzu do učební. Ak aj žalobca tvrdil, že vytýkané poruchy sa týkali bežnej údržby a boli vždy odstránené, potom po jeho údajnom zásahu a oprave mali byť priestory opätovne prevádzky schopné, čo sa však nestalo. Jednalo sa o tak závažné nedostatky, že ich nebolo možné odstrániť „jednoduchými" zásahmi zo strany žalobcu. Skutočnosť, že predmet nájmu nebol a nie je vyhovujúci, potvrdzuje aj fakt, že ho žalobca dodnes neprenajal. Odstúpenie od nájomnej zmluvy nebolo účelové, ale žalovaný sa ním snažil predísť situácií, keď by bol nútený zatvoriť prevádzku školského zariadenia z dôvodu nevyhovujúcich priestorov. Žalovaný záverom namietal zamietnutie jeho návrhu na vypočutie svedkyne H. L., ktorá bola zástupkyňou žiakov a mohla sa vyjadriť k otázke sťažností zo strany žiakov a rodičov, keď zároveň okresný súd vytkol žalovanému práve, že nepredložil sťažnosti zo strany žiakov a rodičov.
13. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok v merite veci potvrdiť. Postup a rozhodnutie okresného súdu považoval za správne, okresný súd sa podrobne a dôsledne zaoberal argumentáciou i nárokmi žalobcu, ako aj obranou žalovaného, ktorý však pre neunesenie dôkazného bremena a nesplnenie zmluvných podmienok nemohol dosiahnuť úspech v spore. Žalovaným tvrdené porušovanie povinností žalobcu ako prenajímateľa, popísané ako problémy s teplom, toaletami, cigaretovým dymom a podobne, neznamenajú, ani nevyvolávajú nespôsobilosť predmetu nájmu, ktorých by v ich dôsledku nebolo možné užívať na dohodnutý účel. Predmetné problémy možno charakterizovať ako bežné problémy spôsobené prevádzkou zariadenia. Pritom
žalovaný nepreukázal, ako to uvádza v odvolaní, že by predmet nájmu nebol vykurovaný na 20 stupňov celzia v zmysle vyhlášky MZ SR č. 527/2007 Z.z. Žalovaný ukončenie zmluvného vzťahu odôvodňoval v podstate až v priebehu súdneho konania, keď v samotnom oznámení o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa 29.6.2012 len odkázal na § 9 ods. 3 písm. b/ bez uvedenia konkrétneho zákona, pričom okresný súd intuitívne vyvodil, že ide o zákon č. 116/1990 Zb. Pod v nájomnej zmluve dohodnutú povinnosť žalobcu ako prenajímateľa zabezpečiť riadny a nerušený výkon nájomného práva nájomcu možno podradiť povinnosť udržiavať predmet nájmu v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, inak by nebolo možné zabezpečiť riadny a nerušený výkon nájomného práva. Teda zmluvné strany si dohodli podmienky aj pre prípady odstúpenia od zmluvy upravené v § 679 Obč. zák., a to doručenie písomného upozornenia na porušenie povinností a márne uplynutie 15-dňovej lehoty na odstránenie porušenia zmluvných povinností (čl. III bod 4 nájomnej zmluvy). Žalovaný nepreukázal splnenie ani jednej z dohodnutých podmienok pre vznik práva na odstúpenie od nájomnej zmluvy. Ak by sa aj s uvedeným právnym názorom krajský súd nestotožnil, potom stále platí, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania nespôsobilosti predmetu nájmu na dohodnuté užívanie. Toto určite neuniesol výpoveďami, na ktoré poukazoval v odvolaní, a k jeho uneseniu by neviedol ani výsluch svedkyne H. L.. V danej súvislosti možno dodať, že žalovaný mal v zmysle rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 6.9.2011 súhlas na prevádzkovanie zariadenia Súkromná stredná odborná škola v predmete nájmu.
14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanými stranami sporu (§ 359 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a v časti trov prvoinštančného konania zmenil podľa § 388 CSP.
15. Primárne sa krajský súd, súc principálne viazaný rozsahom odvolania a jeho konkrétnymi dôvodmi, zaoberal odvolaním žalovaného, ktoré vyhodnotil ako neopodstatnené. 16. V čase podpisu nájomnej zmluvy zmluvnými stranami, resp. v čase začatia prevádzky školského zariadenia predmet nájmu spĺňal všetky požiadavky v zmysle verejnoprávnych predpisov, keďže inak by nebolo možné začať s výučbou (napríklad rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 6.9.2011). Preto je bezpredmetná námietka žalovaného, že žalobcovi už pri podpise nájomnej zmluvy muselo byť zrejmé, že ju žalovaný uzatvára len za účelom prevádzky školského zariadenia. 17. Pokiaľ k nedostatkom dochádzalo v priebehu trvania nájomného vzťahu, resp. prevádzky školského zariadenia, čo čiastočne potvrdil aj samotný žalobca - prenajímateľ, krajský súd sa stotožnil s hodnotením predmetných nedostatkov okresným súdom ako bežných - ku ktorým bežne dochádza pri prevádzke zariadenia (školy). Iné, závažnejšie nedostatky, ktoré by bolo možné kvalifikovať tým spôsobom, že v ich dôsledku by sa prenajaté nebytové priestory stali nespôsobilými na dohodnuté užívanie, neboli zo strany žalovaného dostatočne preukázané. 18. V danej súvislosti krajský súd konštatuje, že kvalifikované - závažnejšie nedostatky žalovaný preukazoval „len" svedeckými výpoveďami Mgr. Oľgy Styrančákovej, ktorá je štatutárnym orgánom žalovaného, a Mgr. Q. P., ktorá bola riaditeľkou školského zariadenia. Iné dôkazné prostriedky vykonať nenavrhol. Pritom Mgr. Oľga Styrančáková uvádzala, že sa jej žiaci stále vyhrážali petíciami, že im je zima, netesnia okná, ohľadom čoho mohla predložiť predmetné petície (písomný dôkazný prostriedok), navrhnúť výsluchy rodičov detí a podobne. Rovnako uvádzala, že „hygiena" položila podmienky, že nie je vhodné, aby s deťmi zotrvali v daných priestoroch, o čom však nemá žiadne písomné stanovisko, pretože všetko sa snažili riešiť ústne. Avšak žalovaný mohol aj v tomto smere navrhnúť vykonať ďalšie dôkazné prostriedky, napríklad výsluch príslušného pracovníka „hygieny", s ktorým žalovaný ústne komunikoval, a podobne, ktorými by svoje tvrdenia preukázal, resp. objektivizoval; neurobil tak. 19. Zodpovedá skutočnosti, že Občiansky súdny poriadok nestaval niektoré dôkazy z hľadiska ich sily nad iné. V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov však súd vždy vyhodnotí, ktorému dôkazu akú váhu pripíše vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci. V nadväznosti na uvedené krajský súd plne odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 10), v ktorej okresný súd presvedčivo vyargumentoval hodnotenie výpovedí Mgr. Oľgy Styrančákovej a Mgr. Q. P.. V tomto zmysle ani žalovaným navrhovaná výpoveď svedkyne H. L. ako zástupkyne žiakov by nebola spôsobilá privodiť obrat v dôkaznej situácii v prejednávanej veci.
20. Zosumarizujúc doteraz konštatované, je daný dostatočný/kvalifikovaný predpoklad pre ustálenie záveru (tak ako to učinil súd prvej inštancie), že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o existencii nedostatkov predmetu nájmu, spôsobujúcich, že sa (tento predmet) stal nespôsobilým na dohodnuté užívanie (§ 679 Obč. zák.), čomu korešponduje procesný neúspech (žalovaného) v kontradiktórnom sporovom súdnom konaní. 21. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec - opätovne s pripomenutím svojej viazanosti odvolacími dôvodmi, tak ako ich vymedzí odvolateľ - krajský súd len dodáva, že žalovaný ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nespochybnil primeranosť aplikovaného zmluvného dojednania (predovšetkým z hľadiska dĺžky výpovednej doby, po ktorú musel nájomné uhrádzať).
22. Odvolanie žalobcu (čo do rozhodnutia o trovách konania) je opodstatnené čiastočne. 23. Okresný súd náležite vychádzal pri určení základu pre výpočet odmeny advokáta len z hodnoty istiny pohľadávky. Naopak, úvaha žalobcu, že pokiaľ pri čiastočnom úspechu je potrebné zohľadňovať aj príslušenstvo pohľadávky, je nutné tak činiť aj pri určení tarifnej hodnoty, je v rozpore s ustálenou súdnou praxou. To, že pri čiastočnom neúspechu v konaní/spore má byť vždy pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnené aj príslušenstvo pohľadávky, totiž priamo s problematikou určenia základu pre výpočet odmeny advokáta v spore, v ktorom má strana plný úspech, nesúvisí. 24. Na druhej strane, žalobca opodstatnene namietal nepriznanie mu náhrady trov konania vo výške dvojnásobku základnej sadzby tarifnej odmeny za účasť jeho právneho zástupcu na pojednávaniach v dňoch 22.6.2015 a 26.10.2015. V zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. d/ časť pred bodkočiarkou vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je pre určenie odmeny advokáta určujúce, že/či trvanie úkonu prekročilo 2 hodiny, resp. boli začaté ďalšie 2 hodiny trvania úkonu. V označených dvoch prípadoch pojednávania trvali dlhšie, než 2 hodiny, hoci dlhšie len o „niekoľko minút". V oboch uvedených prípadoch je nevyhnutné rešpektovať hranicu 2 hodín exaktne vymedzenú vo vyhláške č. 655/2004 Z.z., resp. to, že došlo k jej prekročeniu. Preto výška odmeny advokáta - právneho zástupcu žalobcu za každý z úkonov právnej služby - účasti na pojednávaní - je 839,88 eur (2 x 419,94 eur). 25. Pokiaľ ide o nepriznanie odmeny advokátovi - právnemu zástupcovi žalobcu za 2 úkony právnej služby označené ako ďalšia porada s klientom, a to dňa 10.9.2015 a 23.10.2015, krajský súd sa s názorom okresného súdu v tejto časti stotožnil. Porada s klientom v prvom označenom prípade nebola vykonaná účelne. Úkon je založený na rozhodnutí konateľa žalobcu nezúčastniť sa na pojednávaní dňa 14.9.2015. Nezodpovedá preto požiadavke spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany práv sporových strán, aby sa dôsledky tohto rozhodnutia prenášali na protistranu. Okrem toho podstatou právneho zastupovania je poskytovanie odbornej činnosti - právneho poradenstva (ktoré práve má byť predmetom finančnej odmeny), nie „informačná činnosť". Informovanie klienta (konateľa žalobcu) sa môže subjektívne javiť potrebným, avšak na účely priznania náhrady trov konania za úkon právnej služby musí byť preukázaná/daná potreba jeho vykonania z objektívneho hľadiska, ktorá podmienka v prípade označeného úkonu právnej služby splnená nebola. Rozsah právnych služieb poskytovaných advokátom klientovi na základe ich zmluvného vzťahu nie je obmedzený; klient môže žiadať od advokáta vykonanie rôznych úkonov právnej služby, môže si tiež vymieniť povinnosť advokáta informovať ho o priebehu konania. Náklady s tým spojené, za nesplnenia podmienky ich objektívnej účelnosti, však nemôžu zaťažovať protistranu (v konečnom dôsledku - v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania). Vzájomná komunikácia s klientom, ktorej súčasťou je i priebežné informovanie, je imanentnou zložkou vzájomného vzťahu klienta a (jeho) právneho zástupcu, je zahrnutá v rámci režijného paušálu a niet zákonného dôvodu pre jeho osobitné finančné ohodnotenie. 26. Identické závery platia i vo vzťahu k druhému prípadu, kedy bol v podstate predmetom „porady" procesný návrh konateľa žalobcu adresovaný jeho právnemu zástupcovi na výsluch svedkyne Škultétyovej, ktorý návrh si z objektívneho hľadiska nevyžadoval poradu ako úkon právnej služby. 27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd zvýšil náhradu trov právneho zastúpenia priznanú okresným súdom žalobcovi voči žalovanému vo výške 2.569,28 eur o 839,88 eur (bod 21. tohto rozsudku) na 3.409,16 eur.
28. O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní vo veci samej v plnej miere úspešný, ohľadne odvolania voči výroku o trovách konania bol úspešný len v menšej časti, keď žiadal zvýšiť priznanú náhradu trov právneho zastúpenia voči žalovanému o 2.360,54 eur, krajský súd mu však vyhovel len v rozsahu 839,88 eur. Čistý úspech žalobcu (z hľadiska celkovej finančnej čiastky istiny a trov, ktoré v odvolacom konaní požadoval a ktoré získal) tak krajský súd ustálil v rozsahu 90 %, v ktorom pomere aj priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. O konkrétnej výške týchto
trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
29. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.