Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9C-35-2012.pdf
PDF · 135.06 KB
No categories available
9C/35/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobkyne: D. G., T.. XX. XX. XXXX, U. H. T. G. XX/XXX, XXX XX D. T. U., zastúpená JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom, M. R. Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným: 1. Dražby a aukcie, s. r. o., Flámska 1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, 2. TriTé, spol. s. r.o., Mlynská 99, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 644 775, 3. D. Ú. H., Z..G.., I. T. X, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, žalovaní v 1. a 3. rade zastúpení Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, o určenie neplatnosti dražby, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 17. 04. 2012 domáhala voči žalovaným v l. až 3. rade vyslovenia, že opakovaná dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Vranov nad Topľou, obec D. T. U., k. ú. D. T. U., vedených na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra Vranov nad Topľou na liste vlastníctva č. XXXX ako byt číslo 3 na 9. poschodí vo vchode číslo 1 nachádzajúci sa v bytovom dome súpisného čísla XX na ulici T. G. v podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súpisného čísla XX, ktorý je postavený na pozemku C-KN, parcela číslo 1848/2 v podiele 6602/211744, a spoluvlastnícky podiel na pozemku C-KN, parcela číslo 1848/2 o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele 6602/211744, ktorá sa konala dňa 05. 03. 2012, je neplatná a to na tom základe, že žalovaný v l. rade dňa 14. 02. 2012 vykonal oznámenie o dražbe predmetných nehnuteľností. Jednalo sa o opakovanú dražbu. Uviedla, že z ustanovenia § 141 zákona číslo 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že dražobná vyhláška jej ako povinnej mala byť doručená do vlastných rúk. Keďže sa v čase konania opakovanej dražby zdržiavala dlhodobo mimo územia Slovenskej republiky, oznámenie o dražbe si nemohla prevziať. O realizácii dražby sa dozvedela iba náhodou, po návrate zo zahraničia a to deň pred samotnou realizáciou opakovanej dražby. Nebolo jej teda umožnené reagovať na stav, ktorý vykonal žalovaný, a zabezpečiť tak ochranu svojho majetku a majetku svojej rodiny inými možnými právnymi prostriedkami. V časovej tiesni nemohla ani požiadať o odklad dražby, prípadne dlh inými spôsobmi voči oprávnenému uhradiť. Z obsahu zápisnice zistila, že licitátorom na dražbe bol pán F. D. a až teraz zistila, že ide o osobu, voči ktorej bolo potrebné vzniesť námietku, čo činí až teraz v tejto žalobe. Pochybnosti vznikli aj voči druhému dražiteľovi I. I., ktorý je taktiež majiteľom obchodnej spoločnosti, ktorej je aj konateľom. Predmet činnosti tejto spoločnosti je blízky realitám. Vo veci sa jej javí podozrenie, že pri dražbe zo dňa 05. 03. 2012 bola od začiatku uvádzaná do omylu a dražba bola zmanipulovaná v jej neprospech a zrealizovaná tzv. holandskou dražbou. Došlo k porušeniu ustanovenia § 424 OZ, lebo žalovaný úmyselne konal proti dobrým mravom, preto žiadala, aby súd vyhlásil opakovanú dražbu za neplatnú a priznal jej trovy konania.
2. Pred nariadením pojednávania podaním zo dňa 29. 10. 2012 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, ktorého si v priebehu konania zvolila, zaslala súdu podanie, v ktorom žiadala, aby súd pripustil, aby do konania na strane ako žalovaný v 2. rade vstúpila spoločnosť TriTé, spol. s r.o. so sídlom Mlynská 99, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 644 775, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel s.r.o., vložka č. 3317/S, zastúpená konateľom spoločnosti Mgr. Pavlom Turňom, T.. XX. XX. XXXX, H. H. H., U. XXXX/XX. Uznesením č. k. 9C/35/2012-31 zo dňa 30. 10. 2012 súd návrhu vyhovel a pripustil do konania žalovaného v 2. rade.
3. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá a na dôvodoch, ktoré uviedla v žalobe. Uznala, že si je vedomá, že má dlh voči spoločnosti U. Z..G.. a to asi vo výške 5.700,- eur. Asi v mesiaci október 2012 začala čiastočne uhrádzať splátky tejto spoločnosti. O skutočnosti, že sa má konať opakovaná dražba, nevedela, oznámenie o opakovanej dražbe si neprevzala, lebo v čase konania opakovanej dražby bola mimo územia Slovenskej republiky. O skutočnosti, že v čase konania opakovanej dražby bude mimo územia Slovenskej republiky, vedel aj pán Hudec, konateľ žalovaného v l. rade, s ktorým bola v telefonickom kontakte. Dňa 28. 01. 2012 odcestovala z územia Slovenskej republiky do zahraničia a vrátila sa dňa 05. 03. 2012. V ten istý deň sa jej telefonicky ozval pán Hudec, ktorý ju upovedomil, že dňa 05. 03. o 13.00 hod. sa koná opakovaná dražba. Dražby sa nemohla zúčastniť, lebo oznámenie o opakovanej dražbe neprevzala. Ďalej uviedla, že dňa 06. 03. 2012 sa na ňu telefonicky obrátil zástupca žalovaného v 2. rade, ktorý jej oznámil, že predmetné nehnuteľnosti boli vydražené a vydražiteľom sa stal žalovaný v 2. rade. Zároveň ju požiadal o osobné stretnutie za účelom prevzatia bytu a dohodnutia ďalších náležitostí ohľadne odovzdania a prevzatia bytu.
4. Na pojednávaní konanom dňa 08. 01. 2013 právny zástupca žalobkyne podal návrh na vstup ďalšieho účastníka na strane žalovaného ako žalovaného v 3. rade a to D. Ú. H., Z..G.. G. G. I. T. X, H., V.: XX XXX XXX, ktorý návrh zdôvodnil tým, že podľa ustanovenia § 21 ods. 4 zákona číslo 527/2002 Z. z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Okresný súd vo Vranove nad Topľou uznesením č. k. 9C/35/2012-46 zo dňa 04. 02. 2013 pripustil do konania žalovaného v 3. rade a to spoločnosť D., Z..G.., I. T. X, H..
5. Žalovaný v l. v rade sa vyjadril k žalobe písomným podaním, ktoré podanie došlo súdu 26. 06. 2012, v ktorom uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd vyhlásil opakovanú dražbu za neplatnú a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v žalobe. K dôvodom uvádzaným žalobkyňou udáva, že oznámenie o dražbe (prvá dražba mala byť 12. 12. 2011) obdržala žalobkyňa doporučeným listom od žalovaného v l. rade dňa 10. 11. 2011, čo vyplýva z doručenky o prevzatí zásielky. Keďže dražba 12. 12. 2011 nebola úspešná, konala sa opakovaná dražba a to dňa 05. 03. 2012. Oznámenie o tejto dražbe bolo odoslané žalobkyni od žalovaného v l. rade dňa 20. 02. 2012 a zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote na poštovom úrade. V zmysle ustanovenia § 122 ods. 4 zákona číslo 527/2002 Z. z. je dražobník povinný poslať oznámenie o opakovanej dražbe a to v lehote 10 dní pred konaním dražby, čo dražobník dodržal. K otázke najnižšieho podania a údajnej holandskej dražby, najnižšie podanie bolo stanovené v súlade so znaleckým posudkom na 30.700,- eur. Podľa ustanovenia § 16 ods. 6 zákona číslo 527/2002 Z. z. môže byť najnižšie podanie znížené o 1, čo v danom prípade by bolo 7.675,- eur, teda najnižšie podanie by mohlo byť znížené v tomto konkrétnom prípade na 23.025,- eur. Nehnuteľnosť bola vydražená za 24.700,- eur, čiže ani povolené zníženie o 1 sa nenaplnilo. Zo zápisnice o dražbe vyplýva, že obaja účastníci dražby urobili podanie po 24.700,- eur a o víťazovi bolo rozhodnuté losovaním. Toto vyvracia tvrdenia žalobkyne o údajnej holandskej dražbe, preto na základe vyššie uvedeného navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.
6. Zástupca žalovaného v 2. rade po doručení žaloby sa k žalobe vyjadril, žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú, trovy konania si neuplatnil.
7. Zástupca žalovaného v 3. rade uviedol, že sa stotožňuje so svojím vyjadrením, ktoré podal k predmetnej žalobe zo dňa 26. 06. 2012, lebo prevzal právne zastúpenie za žalovaného v l. a v 3. rade.
8. Zástupca žalovaných v l. a v 3. rade na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zástupca žalovaného v 2. rade považoval predmetnú žalobu za právne neopodstatnenú. Uviedol, že navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť, v prípade úspechu trovy konania nežiadal. Uviedol,
že žalovaný v 2. rade sa stal vydražiteľom predmetných nehnuteľností v zmysle podania. O konaní opakovanej dražby sa spoločnosť dozvedela z verejných zdrojov a to z Notárskeho registra a internetovej stránky vydražiteľa. Telefonicky sa kontaktoval s pánom Hudecom, informoval sa, či sa bude konať dražba, ktorý mu oznámil, že zo strany žalobkyne nebola prevedená žiadna úhrada, a preto nevidí dôvod, prečo by sa dražba nemala konať. Uviedol, že žalobkyňa neučinila žiadne úhrady, preto neboli ani dôvody na zastavenie dražby. Predmetné nehnuteľnosti spoločnosť vydražila na opakovanej dražbe, ktorá bola overená notárom, ktorý bol kompetentný vykonávať túto funkciu, bol opísaný v notárskej zápisnici a má zato, že boli dodržané všetky zákonné ustanovenia. Uviedol, že o priebehu dražby je spísaná notárska zápisnica. O výsledku dražby informoval telefonicky žalobkyňu aj pán Hudec. O tejto skutočnosti sa dozvedel na druhý deň, lebo aj on sa kontaktoval so žalobkyňou, aby ju informoval, že nehnuteľnosť vydražil. Má zato, že neboli porušené žiadne zákonné ustanovenia zákona o dražbách, preto navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi a to najmä výpismi z obchodného registra žalovaných v l. a v 3. rade, oboznámením žaloby zo dňa 17. 04. 2012 na č. l. 1 - 3, notárskej zápisnice napísanej v Martine dňa 05. 03. 2012 č. N 193/2012, Nz 7870/2012, NCR/s 8083/2012 na č. l. 4 - 9, oboznámením o konaní opakovanej dražby zo dňa 14. 02. 2012 č. l. 10 - 13, vyjadrením sa k žalobe zástupcu žalovaného v l. rade na č. l. 20, kópiami doručeniek z č. l. 32 až 33, kópiami dokladov o vkladoch v hotovosti na č. l. 37 - 42 o úhradách zo strany žalobkyne, oznámením o začatí realizácie záložného práva zo dňa 14. 03. 2012 na č. l. 52, správami Spoločenstva vlastníkov bytov vo D. T. U. na č. l. 62, znaleckým posudkom č. 189/2011 vypracovaný znalcom Ing. Jánom Gregušom, oznámením o dražbe zo dňa 27. 10. 2011 na č. l. 80 - 81, žiadosťou o zverejnenie oznámenia o dražbe zo dňa 27. 10. 2011 na č. l. 82, správou Mesta D. T. U. o zverejnení oznámenia o konaní dražby vyvesené na úradnej tabuli Mesta D. T. U., výsluchom svedka a to konateľa žalovaného v l. rade Martina Hudeca a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Oznámenie o prvej dražbe, ktorá mala byť dňa 12. 12. 2011, obdržala do vlastných rúk žalobkyňa listom od žalovaného dňa 10. 11. 2011, čo vyplýva aj z doručenky o prevzatí zásielky. Prvá dražba bola neúspešná, preto sa konala opakovaná dražba, ako to vyplýva z priložených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.
11. Dňa 05. 03. 2012 sa konala opakovaná dražba predmetných nehnuteľností. Oznámenie o opakovanej dražbe žalovaný v l. rade doručil žalobkyni zásielkou do vlastných rúk, ktorú zásielku si neprevzala žalobkyňa v odbernej lehote, preto táto bola ako nevyzdvihnutá vrátená žalovanému v l. rade.
12. Z Notárskej zápisnice N 193/2012, Nz 7870/2012, NCR/s 8083/2012 zo dňa 05. 03. 2012 je zrejmé, že oznámením o dražbe zo dňa 14. 02. 2012 bolo vyhlásené konanie o opakovanej dražbe. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Vranov nad Topľou, obec D. T. U., katastrálne územie D. T. U., vedené na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra Vranov nad Topľou na liste vlastníctva XXXX ako byt číslo 3 na 9. poschodí vo vchode číslo 1 nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XX na ulici T. G. v podiele 1/1, podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súpisné číslo XX, ktorý je postavený na pozemku C-KN, parcela číslo 1848/2 v podiele 6602/211744, spoluvlastnícky podiel na pozemku C-KN, parcela číslo 1848/2 o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele 6602/211744. Ako pôvodná vlastníčka nehnuteľností je uvedená D. G., M.. I., T.. XX. XX. XXXX, H. G. XXXX/XX, XXX XX D. T. U. v podiele 1/1. Navrhovateľom dražby bol záložný veriteľ D. Z..G.. so sídlom I. T. X, H.. Licitátorom dražby bol F. D., T.. XX. XX. XXXX, H. Y., F. XXXX/X, ktorý poučil prítomných účastníkov dražby v zmysle príslušných ustanovení podľa zákona číslo 527/2002 Z. z., opísal predmet dražby podľa oznámenia o dražbe. Skonštatoval, že dražené nehnuteľnosti boli ohodnotené znaleckým posudkom znalcom Ing. Jánom Gregušom na všeobecnú hodnotu 30.700,- eur. Oznámil, že najnižšie podanie je 30.700,- eur. Skonštatoval, že ako účastníci dražby sa dostavili: 1. TriTé, spol. s r.o., Mlynská 99, Banská Bystrica, IČO: 31 644 775 a dražobník pod č. 2: I. I., M.. I., T.. XX. XX. XXXX, H. W. I., T. S.. Z. G., XXXX/XX.
13. Vzhľadom k tomu, že účastníci dražby vedení pod č. 1 a č. 2 vykonali rovnaké podanie vo výške po 24.200,- eur, o vydražiteľovi sa rozhodlo losovaním. Na základe vykonaného losovania sa vydražiteľom predmetných nehnuteľností stal účastník dražby vedený pod č. 1.
14. Z pripojeného znaleckého posudku č. 189/2011 vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností bola ohodnotená znalcom na sumu 30.700,- eur. Ohodnotenie predmetu dražby bolo žalobkyni doručené žalovaným v l. rade, ktorá znalecký posudok prevzala dňa 26. 09. 2011. Proti znaleckému posudku nepodala žiadne námietky.
15. Zo správy Mesta D. T. U. na č. l. 79 vyplýva, že Mesto D. oznámenie o dražbe pod číslom 110273 vyvesilo na úradnej tabuli Mesta D. T. U. a to v čase od 14. 11. 2011 do 14. 12. 2011.
16. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom navrhovaného svedka, pána Martina Hudeca, výsluch ktorého navrhoval vykonať právny zástupca žalobkyne, ktorý na pojednávaní uviedol, že s pani G.
- žalobkyňou, niekoľkokrát jednal počas dražobného procesu telefonicky ako aj tesne pred dražbou, dokonca ju informoval telefonicky deň pred dražbou, že pokiaľ z jej strany dôjde aspoň k nejakej úhrade, dražba bude zastavená. Dokonca o priebehu dražby sa telefonicky kontaktoval aj s právnym zástupcom žalobkyne JUDr. Repovským, ktorý žiadal o odklad dražby s tým, že žalobkyňa prevedie do konania dražby nejakú úhradu a že má vedomosť o tom, že žalobkyňa požiada o úver a prevedie úhrady. Uviedol, že žalobkyni dali niekoľkokrát možnosť cestou jej právneho zástupcu, aby zaplatila nejakú sumu, súhlasila so splátkami, tri alebo štyri mesiace previedla nejaké úhrady a neskôr prestala akékoľvek úhrady prevádzať.
17. Priloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania a výpoveďou svedka bolo preukázané, že v danom prípade procesu opakovanej dražby nebolo preukázané žiadne porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách číslo 527/2002 Zb. Oznámenie o prvej dražbe bolo žalobkyni riadne doručené do vlastných rúk. Prvá dražba sa mala konať dňa 12. 12. 2011 a oznámenie o dražbe prevzala žalobkyňa doporučeným listom dňa 10. 11. 2011. Keďže dražba konaná dňa 12. 12. 2011 úspešná nebola, dňa 05. 03. 2012 sa konala opakovaná dražba. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dražobník uverejnil oznámenie o konaní opakovanej dražby v registri dražieb, vyvesil ho na verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba mala konať, a zaslal ho zákonom stanoveným osobám najmenej 10 dní pred začatím dražby. Tieto ustanovenia žalovaný v l. rade splnil tak, ako mu to ustanovuje zákon. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo žalovaným v l. rade odoslané žalobkyni dňa 20. 02. 2012, zásielka nebola prevzatá, táto bola uložená na poštovom úrade a žalovanému v 1. rade bola vrátená ako nevyzdvihnutá. Je potrebné poznamenať, že zákon o dobrovoľných dražbách neukladá povinnosť doručiť oznámenie o opakovanej dražbe, ukladá povinnosť iba ho v lehote 10 dní pred termínom opakovanej dražby odoslať. Vykonaným dokazovaním ako aj samotnou žalobkyňou bolo v priebehu konania dokázané, že žalobkyňa o opakovanej dražbe vedela, a vedela a dokonca potvrdila aj tú skutočnosť, že žalovaný v l. rade bol ochotný upustiť od konania opakovanej dražby v prípade, ak žalobkyňa splatí dlh čiastočne v sume 1.700,- eur a to do termínu konania opakovanej dražby, čo žalobkyňa neučinila. Tieto tvrdenia dokonca žalobkyňa potvrdila, lebo bola v telefonickom kontakte so žalovaným v l. rade a takisto tieto skutočnosti boli potvrdené aj predloženými SMS správami. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prijal právny záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
18. Z toho dôvodu rozsudkom zo dňa 17. 10. 2013 č. k. 9C/35/2012-93 žalobu žalobkyne zamietol. Súčasne rozhodol o trovách konania. Po podaní odvolania žalobkyňou proti vyššie uvedenému rozsudku Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 18. 06. 2014 č. k. 3Co/69/2014-117 zrušil vyššie uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia mimo iného uviedol, že podľa § 21 zákona číslo 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase konania spornej dražby (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) sa môže ten, kto bol dotknutý porušením zákona pri dobrovoľnej dražbe domáhať na súde určenia jej neplatnosti, a to (okrem niektorých výnimiek) v prepadnej trojmesačnej lehote. Žalobkyňa v žalobe uplatňuje v podstate dva okruhy dôvodov neplatnosti dražby: 1/ že v dôsledku nedoručenia oznámenia o opakovanej dražbe žalovaným v 1. rade ako dražobníkom žalobkyni do vlastných rúk je opakovaná dražba konaná dňa 05. 03. 2012 neplatná, 2/ že v dôsledku zmanipulovania dražby v neprospech žalobkyne došlo k porušeniu ustanovenia § 424 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný v 1. rade ako dražobník konal v rozpore s dobrými mravmi. Konateľ žalovaného v 1. rade vedel o tom, že v čase od 28. 01. 2012 do 05. 03. 2012 sa žalobkyňa pracovne zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, napriek tomu oznámením o dražbe zo dňa 14. 02. 2012 bolo vyhlásené konanie opakovanej dražby na deň 05. 03. 2012 o 13:00 hod. K vyššie uvedenému odvolací súd uviedol: Žalobkyňa v konaní tvrdila, že v čase od 28. 01. 2012 do 05. 03. 2012 sa pracovne zdržiavala mimo územia Slovenskej
republiky, a preto oznámenie o opakovanej dražbe žalovaným v 1. rade jej nemohlo byť doručené postupom podľa § 22 ods. 4 veta tretia a štvrtá zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého v lehote najmenej 10 dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú primerane. Uvedený dôvod by však sám o sebe nepostačoval na určenie neplatnosti dražby, keďže žalobkyňa pred súdom potvrdila, a uviedla to aj v odvolaní proti rozsudku, že o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby vyhlásenej dňa 14. 02. 2012 na deň 05. 03. 2012 vedela, lebo „bola v telefonickom kontakte s konateľom žalovaného v 1. rade s Martinom Hudecom od samého začatia dražobného konania“. Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách však plynie, že predpokladom aktívnej procesnej legitimácie na podanie žaloby o neplatnosť dražby je tvrdenie určitej osoby, že pri dražbe došlo k porušeniu ustanovení uvedeného zákona, a že tým bola táto osoba dotknutá na svojich právach. Toto ustanovenie však neposkytuje jednoznačnú odpoveď na otázku, či môže súd určiť neplatnosť dražby i z dôvodov, ktoré žalobkyňa výslovne neoznačila za dôvod neplatnosti dražby.
19. V prejednávanej veci žalobkyňa uplatnila svojou žalobou svoje právo dovolať sa relatívnej neplatnosti spornej dražby, čím z hmotnoprávneho hľadiska učinila zadosť požiadavke uvedenej v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Ako bolo uvedené, hmotnoprávne žalobkyňa nebola povinná výkon tohto svojho práva odôvodniť ani skutkovo, ani právne. Nakoľko však je súdne neuplatnenie tohto práva v určenej lehote spojené s následkom preklúzie, bola žalobkyňa povinná v žalobe toto svoje uplatnené právo skutkovo vymedziť, teda uviesť, na akých skutkových základoch ho uplatňuje. Tieto skutkové okolnosti tvoria žalobný prednes a sú náležitosťou žaloby v zmysle § 79 ods. 1 OSP. Súčasťou žalobného prednesu musí byť - vzhľadom na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách i tvrdenie, že danými skutkovými okolnosťami bolo zasiahnuté do práv žalobkyne a akým spôsobom. Žalobkyňa môže svoj skutkový prednes počas konania modifikovať, dopĺňať a meniť. Súd v konaní o podanej žalobe dôkazmi verifikuje tvrdené skutkové okolnosti a právne ich kvalifikuje, rovnako verifikuje i tvrdené porušenie práv žalobkyne a po zistení, že sú splnené predpoklady uvedené v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, teda, že žalobkyni hmotnoprávne vzniklo právo domáhať sa neplatnosti dražby, túto neplatnosť rozsudkom vysloví. Túto verifikáciu nemusí vykonať žalobkyňa ani v žalobe podanej na súde, ani počas konania; postačí skutkovo vymedziť predmet verifikácie. Ustanovenie § 120 ods. 1 OSP priznáva súdu právo vykonať aj dôkazy nenavrhnuté účastníkmi a právne posúdenie veci je plne v rukách súdu (podľa § 79 ods. 1 OSP nemusí byť vôbec náležitosťou žaloby, ďalej porovnaj aj ustanovenie § 100 ods. 1 tretiu vetu a § 119 ods. 2 OSP). Z toho možno uzavrieť, že v konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú žalobkyňa v konaní tvrdila, hoci výslovne nenamietala jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačila za dôvod neplatnosti dražby. Takýto postup nenarúša kontradiktórnosť konania a s tým spojenú zásadu rovnosti účastníkov konania, pretože súd tu nepomáha jednému z účastníkov v uplatňovaní jeho práva (nedopĺňa jeho žalobný prednes a nevyhľadáva zaňho rozhodujúce skutočnosti, ani nemení ním uplatnené právo), ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou, teda aplikáciu práva na ten skutkový stav, ktorý v konaní vyšiel najavo (porov. § 132 a § 153 ods. 1 OSP). V prejednávanej veci je nesporné, že opakovaná dobrovoľná dražba zo dňa 05. 03. 2012 sa týkala nehnuteľnosti - bytu nachádzajúceho sa v k. ú. D. T. U.. Z obsahu spisu vyplýva, že dražba bola vykonaná v priestoroch budovy Dražby a aukcie, s. r. o. na ulici Jilemnického 4012/30 v Martine. Tiež je nepochybné, že sa na spornej dobrovoľnej dražbe ako dražitelia zúčastnili len žalovaný v 2. rade -TriTé so sídlom Mlynská 99, Banská Bystrica a I. I., H. W. I., T. S.. Z. G. XXXX/XX. Ďalej je všeobecne známe, že mestá D. T. U. a Martin sú od seba po ceste vzdialené približne 300 km. Podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách musí byť miesto dražby určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Citované ustanovenie treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že miesto dražby treba určiť s prihliadnutím na predmet dražby tak, aby sa na nej zúčastnilo čo najviac záujemcov (pod pojmom účasť na dražbe v citovanom ustanovení tak treba rozumieť účasť dražiteľov, nie verejnosti), ktorí majú záujem dražiť práve tento predmet, a aby sa tak mohol dosiahnuť čo najvyšší výťažok dražby. Tento výklad v prípade dražby konanej na návrh záložného veriteľa - žalovaného v 3. rade zodpovedá i zmyslu ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, z ktorého plynie, že tam uvedené povinnosti sa vzťahujú len na predaj zálohu mimo dražby, z čoho možno usúdiť, že zákonodarca vychádzal z toho, že pri dražbe je inými ustanoveniami právnych predpisov zabezpečené dosiahnutie čo najvyššieho výťažku.
20. V tejto súvislosti je preto dôvodné vytknúť súdu prvého stupňa, že túto otázku prakticky vôbec neriešil, neskúmal, prečo žalovaný v 1. rade za miesto dražby určil mesto Martin vzdialené približne
300 km cesty od D. T. U., kde už z hľadiska vzdialenosti a s tým spojenej časovej straty nemožno očakávať dostavenie sa väčšieho počtu dražiteľov z tejto oblasti, v ktorej by o draženej nehnuteľnosti mohol byť najväčší záujem t. j. z mesta D. T. U. a okolia. O nevhodnom určení miesta opakovanej dražby svedčí napokon aj okolnosť, že na dražbe okrem žalovaného v 2. rade a I. I., H. W. I., sa nezúčastnil nikto, čo zasa navodzuje dojem, že len účasť týchto dvoch uvedených subjektov bolo v skutočnosti cieľom žalovaného v 1. rade pri organizovaní dražby. Na základe uvedeného sa preto javí, že žalovaný v 1. rade porušil pri organizovaní dražby spornej nehnuteľnosti - bytu ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách tým, že za miesto konanej dražby určil vzdialené mesto, čím sťažil účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať, a tým obmedzil účasť na dražbe. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 10. 2013 sp. zn. 4Cdo/100/2012, z rozhodnutia ktorého vyplýva, cit.: „Dobrovoľná dražba (§ 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z. z., o dobrovoľných dražbách) má byť verejná tak z hľadiska možnosti účasti všetkých potencionálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti. Ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca“. Zistený skutkový stav teda potvrdzuje záver, že v danom prípade došlo k porušeniu ustanovenia § 11 ods. 1 zákona číslo 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, keď za miesto konania dražby bola určená vzdialená obec (Martin), čím sa sťažila účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať (D. T. U. a okolie), a tým sa obmedzila účasť na dražbe, čo nepochybne mohlo mať vplyv aj na dosiahnutý výťažok z dražby. Na dražbe sa okrem žalovaného v 2. rade a I. I., H. W. I., nikto iný nezúčastnil. Za týchto okolností predmetná vec nemala byť skončená neúspechom žalobkyne, ale naopak, poskytnutím ochrany žalobkyne, ktorá je adekvátna pri porušení ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách žalovaným v 1. rade. Napadnutý rozsudok je preto v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania veci týkajúceho sa neplatnosti dobrovoľnej dražby.
21. Žalovanými v 1. a 3. rade bolo podané dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. 06. 2014 spisovej značky 3Co/69/2014. Najvyšší súd uznesením zo dňa 26. 05. 2016 č. k. 3Cdo 441/2014-150 dovolanie odmietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. V odôvodnení mimo iného uviedol, že názor dovolateľov, že odvolací súd prekročil rozsah i dôvody odvolania teda i keby v preskúmavanej veci došlo k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladalo by to prípustnosť dovolania žalovaných v 1. a 3. rade. Samo nesprávne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania, nejde totiž o vadu uvedenú v § 237 OSP ani znak rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 OSP ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
22. Po vrátení spisu tunajšiemu súdu žalobkyňa nepoprela, že pokiaľ sa týka predmetného bytu, dlhuje Spoločenstvu vlastníkov bytov sumu 4.456,44 eur ako aj 896,76 eur. Nepoprela ani kontaktovanie so zástupcom žalovaného v 2. rade pokiaľ sa týka predmetnej veci. Uviedla ďalej, že celkove uhradila sumu 198 eur (z dlžnej čiastky v súvislosti s predmetným bytom). Dodala, že v súvislosti s predmetným bytom neuhradila zvyšok, pretože čaká úhradu rodinných prídavkov za posledné tri roky.
23. Žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho konateľa uviedol, že oni ako vydražitelia predmetného bytu boli kontaktovaní Spoločenstvom vlastníkov bytov, kde sa nachádza predmetný byt, z ktorého vyplýva, že doposiaľ neboli uhradené vyššie uvedené sumy s tým, že ak by žalobkyňa bola taká, ako sa snaží vykresliť, nedošlo by k tomuto, naviac, ak tento byt užíva a tvrdila, že má záujem o tento byt. Spoločenstvom vlastníkov bytov boli kontaktovaní, aby dali do poriadku pohľadávky v súvislosti s predmetným bytom. Ďalej dodal, že ich spoločnosť zaoberajúca sa kupovaním resp. sprostredkovaním nákupu a predaja nehnuteľností, ešte minútu pred samotným konaním dražby kontaktovali nebohého právneho zástupcu žalobkyne (JUDr. Repovského) s tým, že žalobkyňa mala zložiť malú čiastku, čím by bola dražba znemožnená. Žalobkyňa tak neurobila, a preto aj došlo ku konaniu dražby. Z toho je teda zrejmé, že žalobkyňa vedela o tom, že sa má konať dražba a teraz má záujem naťahovať vyporiadanie tejto veci.
24. Zástupca žalovaných v 1. a 3. rade poukázal na úplne iné právne názory, než ten, ktorý je v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove, a to jednak na rozsudok Okresného súdu v Senici spisovej značky 6C/84/2014, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/592/2015 s tým, že podľa ich názoru
zo strany žalobkyne ide o zneužívanie jej práva v rozpore s dobrými mravmi a na postavení žalobkyne sa nič nezmení z toho dôvodu, že ako záložný veriteľ zostáva žalovaný v 3. rade a pribudne aj nový veriteľ Spoločenstvo vlastníkov bytov. Žalobkyni tento stav vyhovuje a poukázal ďalej, že trvá na tom, že Martin má takú polohu, že sa nachádza v strede Slovenska na hlavnej trati medzi Bratislavou a Košicami, je výhodné spojenie, a keď naviac nebolo preukázané, že by bolo ďalšiemu záujemcovi znemožnené zúčastniť sa dražby z dôvodu vzdialenosti Martina od D. a táto skutočnosť nebola preukázaná ani vyžiadaním správ z Okresného úradu, katastrálneho odboru vo Vranove nad Topľou, z toho dôvodu žiadal v dôsledku klasického zneužívania práva zo strany žalobkyne ako aj jej konania v rozpore s dobrými mravmi žalobu zamietnuť.
25. Z vyžiadanej správy Okresného úradu, odboru katastrálneho Vranov nad Topľou vyplýva, že v období od 02. 03. 2012 do 09. 03. 2012 boli uzavreté zmluvy o predaji a kúpe nájomných bytov v troch prípadoch (z ktorých jeden je týkajúci sa predmetnej veci), kde dražby boli vykonané v Martine.
26. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste, s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Z ustanovenia § 10 zákona číslo 527/2002 Z. z. písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. V zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť, alebo o kultúrnu pamiatku, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva zaniknú a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
27. Podľa ustanovenia § 17 zákona číslo 527/2002 Z. z. dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie: a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto, dátum a čas otvorenia dražby c) či ide o opakovanú dražbu d) označenie a popis predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak podstatným spôsobom ovplyvňujú hodnotu predmetu dražby, opis stavu, v akom sa predmet dražby nachádza a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, ktoré môže účastník dražby urobiť f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde má byť dražobná zábezpeka zložená, čo je dokladom o zložení dražobnej zábezpeky, výške dražobnej zábezpeky, a spôsob jej vrátenia, či je možné zložiť dražobnú zábezpeku platobnou kartou alebo šekom.
28. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 a ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z. oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby, ak tento zákon neustanovuje inak. Oznámenie o dražbe spolu s dodatkami (§ 18) je dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť v príslušnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná.
29. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1, 2 zákona č. 527/2002 Z. z. opakovaná dražba sa uskutoční na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby predchádzajúcej dražby a dražobníkom, ktorý vykonával predchádzajúcu dražbu, ak predmet dražby nebol vydražený alebo ak bola dražba zmarená vydražiteľom; dražobník v tom prípade nemusí zaisťovať nový odhad predmetu dražby, ak má k dispozícii odhad nie starší ako 1 rok, pred konaním opakovanej dražby. Zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť uzavretá do 10 dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo o vyrozumení o zmarení dražby. Opakovanú dražbu nie je možné vykonať, ak dražobník upustil od dražby, alebo ak bola dražba neplatná.
30. Stabilizovaná judikatúra súdov zastáva názor, podľa ktorého, ak má byť súd prvého stupňa skutočne viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, musí odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia zreteľne uviesť, z akého právneho názoru vychádza a súdu prvého stupňa musí byť zrejmé, v čom spočíva zrušenie zrušovacích dôvodov ..., hlavne v čom spočívajú nedostatky dokazovania skutkových zistení a skutkových záverov, alebo prečo bolo právne posúdenie veci chybné. Aj keď zmena skoršieho pre súd prvého stupňa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu je v zásade nežiaduca, nemožno ju považovať za nepatričnú predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom. Opodstatneným dôvodom odlišného právneho názoru môže byť okrem iného ovplyvnenie praxe nižších súdov, judikatúrou Najvyššieho súdu alebo Ústavného súdu.
31. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať, že po doplnení dokazovania tunajším súdom v tejto veci došlo k zmene doposiaľ skutkovo preukázaných skutočností v tom, že žalobkyňa naďalej si neplní svoje povinnosti s predmetným bytom, dochádza k zadlžovaniu tak, ako predtým, keď v dôsledku týchto skutočností došlo k predmetnej dražbe. V inkriminovanom období prebehol predaj bytov, kde dražby taktiež sa konali v Martine a v tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Okresného súdu Senica z 15. 04. 2015 spisovej značky 6C/84/2014, Krajského súdu v Trnave zo dňa 18. 05. 2016 spisovej značky 24Co/592/2015, kde sa mimo iného uvádza, že navrhovatelia v konaní tiež tvrdili, že došlo k porušeniu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko dražobník určil ako miesto konania mesto Martin, čím obmedzil účasť na dražbe. Podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Súd mal v tomto prípade za to, že dražobník nijakým spôsobom neobmedzil účasť iných osôb na dražbe. Z dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že miesto, dátum a čas dražby majú byť určené bez obmedzenia účasti iných osôb na dražbe. Zákon však neviaže takéto určenie na obec, okres alebo inak určený obvod, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Predmetné ustanovenia treba vykladať tak, aby všetkým potenciálnym záujemcom v rámci celého územia Slovenskej republiky bola umožnená účasť na dražbe. Mesto Martin vzhľadom na jeho polohu, infraštruktúru, počet obyvateľov a dostupnosť služieb takúto účasť umožňuje, a to pre všetkým záujemcov z oblasti Slovenskej republiky.
32. Podľa názoru súdu žalobkyňa mala dostatočný časový priestor vysporiadať majetkové záležitosti ohľadne predmetného bytu už aj vzhľadom k dobe, ktorá uplynula od podania žaloby, avšak táto v predmetnej veci v podstate nič neurobila, jej doterajšie konanie v súvislosti s predmetným bytom (keď si neplní svoje povinnosti ani k Spoločenstvu vlastníkov bytov, v tejto veci je úplne pasívna) je v každom prípade podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Z toho dôvodu súd dôvodne predpokladá, že aj keby sa dražba uskutočnila v mieste, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza, poprípade bližšie, ide o účelové tvrdenia žalobkyne týkajúce sa určenia dražby. Okrem toho aj výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, nie je tu záruka resp. predpoklad, aby došlo k prihláseniu sa viacerých záujemcov o predmetný byt. Za tejto situácie teda podľa názoru súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom, že v dôsledku tejto skutočnosti došlo k obmedzeniu jej účasti na dražbe.
33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že vzhľadom k podstatným zmenám, ktoré sa udiali od rozhodnutia Krajského súdu v Prešove (ktorý vyslovil svoj právny názor za vtedajšej aj skutkovej situácie), prichádzalo do úvahy rozhodnutie podľa výroku tohto rozsudku a teda žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
34. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. V tomto prípade boli žalovaní v 1. až 3. rade úspešní v celom rozsahu, z toho dôvodu im súd priznal trovy konania v plnom rozsahu (100 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.