Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/22/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1) T. L., T., W. XXXX/XXX a 2) J. Ž., T., W.U. XXXX/XXX, o zaplatenie 3 763,13 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C/144/2013-121 z 12.10.2015 Okresného súdu Košice - okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi 109,97 €, spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 11.3.2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu, žalobca v časti v ktorej súd zamietol jeho žalobu (3 653,16 € s prísl.) podal v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.

3. Súd v odôvodnení rozsudku, o. i., citujúc znenie § 497,§ 502 ods.1,§ 503 ods.1,2,§ 504,§ 506 Obch. zák., § 52, § 54 ods.1 O. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, § 2 písm. a)-c) a § 3 ods.1-3 zák.č. 258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZSÚ; poznámka súdu,) účinného v čase uzavretia zmluvy, uviedol: Pri rozhodovaní o nároku žalobcu vzal na zreteľ skutočnosť, že, ako bolo listinami preukázané, SLSP poskytla úver žalovanému v 1.rade bez preukázania účelu (teda nešlo o viazaný úver) a že mal slúžiť na použitie poskytnutých peňazí na ľubovoľný účel. Ako zo zmluvy vyplynulo, celý úver mal byť zaplatený do 10.3.2010 pričom žalobca netvrdil, že v dôsledku „nedodžiavania“ platobnej disciplíny žalovaného v 1.rade veriteľ vyhlásil mimoriadnu predčasnú zročnosť úveru ako celku. To v danom prípade znamená, že celý úver dobehol do doby konečnej splatnosti podľa zmluvy v splátkovom režime a SLSP a.s. postúpila na žalobcu celú neuhradenú zročnú pohľadávku. V prejednávanom prípade bol hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zák.258/01 Z. z., a zároveň aplikácii všeobecných ust. ochrany spotrebiteľa podľa O. z., pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú

úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v O. z. a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zák., prichádzajúcimi takto „o“ úvahy (1. Zák. o spotrebiteľských úveroch, 2. O. z., 3. Obch. zák.) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa O. z. Tzn., že úprava Obch. zák. sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v O. z. a vykonávacích predpisoch k nemu. Zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku Slovenskej republiky (ďalej len SR) sa začalo diferencovať medzi pojmami typ zmluvy a druh zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne upravené (tzv. pomenované zmluvy) alebo sa s nimi implicitne počíta, ale daný právny predpis ich výslovne nepomenúva (tzv. inominátne zmluvy) a ich kreácia závisí od potrieb spoločenskej praxe a jednotlivých subjektov právnych vzťahov. Medzi pomenované zmluvy patria, napr. kúpna zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dielo a mnohé ďalšie, pričom tieto sa členia podľa predmetu zmluvy, resp. ich kauzy. Pokiaľ ide o druh zmluvy, možno vyčleniť 2 veľké skupiny zmlúv, a to tzv. nespotrebiteľské a spotrebiteľské, kde je rozlišujúcim kritériom povaha subjektov. Z § 2 ZSÚ celkom jednoznačne vyplýva, že interpretácia, týkajúca sa rozlíšenia medzi spotrebiteľskými a inými úvermi operuje prinajmenšom do istej miery s časťami rozhodnej právnej úpravy vytrhnutými z kontextu. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi (na jednej strane) a inými úvermi (na strane druhej) netkvie len v tom, či „sa jedná“ o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/ ZoSÚ), ale je tu tiež ďalšie zákonné kritérium definujúce vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to subjektmi takéhoto vzťahu. Vyložením cit. ust. v ich celkovom kontexte potom musí byť zrejmé, že spotrebiteľský úver má „spotrebiteľský úver“ obvykle charakter pôžičky (z hľadiska všeobecného uvažovania o zmluvných typoch inak synonymum pre úver), keďže voľné peňažné prostriedky veriteľa sú poskytované spotrebiteľovi na to, aby si mohol aj bez vlastných financií tovar alebo službu obstarať u tretej osoby (odchylnej od veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Práve táto forma úveru je inak aj bežnejšou, pričom napokon definitívnym pomocným „vodítkom“ na rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a inými úvermi je to, či úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi bol úver poskytnutý 1. na výkon zamestnania, povolania či podnikania, alebo 2. na iný účel. Vychádzajúc z týchto úvah prejednávaný právny vzťah založený zmluvou o sptrebiteľskom úvere z 30.3.2005 posudzoval síce podľa „zmlvného“ typu upraveného v § 497 a n. Obch. zák., ale druh zmluvy podliehajúci zákonnej úprave o spotrebiteľských úveroch a zákonnej úprave v O. z. Keďže pre nesplnenie niektorej zo splátok sa pred dohodnutou dobou nestal zročným celý dlh, preto všetky splátky „dobehli“ (úvodzovky súd) podľa režimu upraveného v úverovej zmluve a premlčaniu bude podliehať každá zo splátok osobitne, pretože: Citoval znenie § 101 a § 103 O. z. Ak podľa zmluvy z 30.3.2005 mala byť posledná splátka (súčasťou ktorej boli aj zmluvné úroky) vrátane poplatku za vedenie účtu zaplatená 10.3.2010 a žaloba bola podaná 25.2.2013, premlčali sa všetky splátky, ktorých splatnosť nastala v období od 10.2.2010 „dozadu“. Ku dňu splatnosti poslednej splátky 10.3.2010 podľa zmluvy teda zostávalo zaplatiť len 1 splátku 109,97 €. S touto splátkou je žalovaný v omeškaní od 11.3.2010. S poukazom na tieto skutočnosti prihliadol na námietku premlčania žalovanými a žalobcovi priznal 109,97 € aj spolu s úrokom z omeškania. Citoval znenie § 517 ods.2 O. z. a § 3 ods.1 Nar.vl.87/95 Z. z., účinného od 1.1.2009. Úroku z omeškania sa žalobca domáhal v sadzbe 9 % ročne, t. j. v správnej výške, preto mu priznal úrok z omeškania podľa žaloby. Čo sa týka počiatku úročenia úrokom z omeškania, žalobca sa domáhal úroku z omeškania v kapitalizovanej sume 187,33 € za celé obdobie a to k 25.9.2012. Nie je jeho povinnosťou v kapitalizovanej sume vyjadrovať úrok z omeškania z priznanej sumy a napokon „omeškania“ s priznanou sumou stále „beží“, preto bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania v percentuálnom vyjadrení od vzniku omeškania 11.3.2010 až do zaplatenia. O nároku žalobcu rozhodol po tom, ako vyhodnotil právny úkon - Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 1.8.2012. Niet pochýb, že voči žalovanému v 2.rade ako ručiteľovi veriteľa nemá bez jeho súhlasu táto listina žiadne účinky a teda v plnom rozsahu voči nemu platí právny názor, vyslovený v tomto rozsudku. Vo vzťahu k žalovanému v 1.rade však z dokazovania vyplynulo, že podpísanie tejto dohody poprel a poprel, žeby ohľadom takejto dohody vôbec s niekým jednal. Napriek tomu, že žalobca navrhol vykonať na vyvrátenie jeho tvrdení dôkazy, žiadne neoznačil ani nepredložil a až po pojednávaní, podaním zo 14.10.2015, doručil vyjadrenie spolu s nepoužiteľným dôkazom - výpis z účtu č.0630176844/0900 o ktorom nevedno, komu patrí, a na ktorom sa nachádzajú 3 zápisy o bezhotovostnom vklade bez uvedenia súm, no všetky z 24.8.2012. V tomto podaní, na ktoré neprihliadol, žalobca zastal názor, že Dohoda z 1.8.2012 je platná, pretože obsahuje všetky náležitosti pre platnosť uznania dlhu zo strany žalovaného v 1.rade, že dohoda neobsahuje žiadne zavádzajúce či zložité právne formulácie a teda znenie čl. 3 Dohody o tom, že osoby uvedené v „bod e1.2“ alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Poukázal napokon na

to, že žalobcovi boli poukázané 3 úhrady po 10 €. Z predloženej listiny však mu takéto tvrdenie vôbec nevyplynulo a navyše žalovaný poprel, že by mal vedomosť o úhrade týchto súm avšak nevylučujúc, že to mohol byť niekto z rodiny. Za daného stavu uzavrel, že žalobca tvrdenia žalovaného v 1.rade nevyvrátil a neuniesol v tomto smere svoje dôkazné bremeno. V neposlednom rade však bez ohľadu na uvedené poukázal na to, že aj keby žalovaný priznal, že Dohodu 1.8.2012 podpísal, nepriznal by jej žiadne účinky. Nielen z vlastnej rozhodovacej činnosti, ale aj z množstva iných rozsudkov súdov vydaných v rámci územia celej SR má poznatky o tom, akým spôsobom žalobca dosahuje podpis spotrebiteľov na týchto Dohodách. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 1.8.2012 hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu v dohode z 1.8.2012 (ak by ho žalovaný vykonal, čo však poprel), by považoval za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že žalovaný vedel o jeho premlčaní tak, ako to vyžaduje § 558 O. z. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade žalobca nepreukázal. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponované v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma splatenia záväzku. Aj zo samotnej výpovede žalovaného vyplynulo, že o premlčaní sa dozvedel v priebehu tohto konania, keď sa po prvom pojednávaní bol poradiť s právnikom. Logickým záverom preto je, že, aj keby sa preukázalo, že Dohodu podpísal, pri podpisovaní dohody nemal vedomosť o premlčaní uplatnenej pohľadávky alebo jej časti. V intenciách vyššie uvedených na záver poukázal na výstižné rozhodnutie Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 6MCdo 9/2012 zo 16.1.2013 (z jeho odôvodnení citoval). Žalobca bol v konaní takmer celkom neúspešný a žalovaní nepodali návrh na náhradu trov konania a navyše im žiadne nevznikli, preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. Žalobca odôvodnil odvolanie nasledovne: Citoval znenie § 387 ods.1,§ 392 ods.2 a § 397 Obch. zák. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá 30.3.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali § 52-54 O. z. len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti O. z., ako aj na zmluvu podľa § 55 O. z. Zmluva o úvere bola upravená v Obch. zák. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom § 879f ods.3 O. z. (jeho znenie citoval). Novelizovaným § 52 ods.1 O. z. sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008. Tzn., že pokiaľ pred 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak, ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52-54 O. z. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú ust. Obch. zák. bez ohľadu na povahu účastníkov. Má za to, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ust. O. z. týkajúce sa premlčacej doby a na daný prípad bolo potrebné aplikovať ust. Obch. zák., keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, preto je nutné posudzovať predmetný záväzkový vzťah v zmysle ust. Obch. zák. NS SR okrem rozhodnutí 2MCdo 3/2011 z 28.4.2011 a 6MCdo/4/2012 z 27.3.2013 opätovne potvrdil správnosť aplikácie ust. Obch. zák. na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere vo svojom rozhodnutí 7MCdo 9/2014 z 24.3.2015, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu (ďalej len KS) v Prešove a rozsudok okresného súdu Vranov nad Topľou pre nesprávne právne posúdenie, kedy tieto súdy nesprávne aplikovali O. z. na predmetný zmluvný vzťah. Zastáva názor, že z § 392 ods.2 Obch. zák. vyplýva, že pri „práva“ na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok plynie premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. Teda v prípade, ak bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku (čo v tomto konaní preukázané nebolo), premlčacia doba plynie od tohto vyhlásenia, inak pre každé čiastkové plnenie samostatne, resp. až od konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom k uvedenému, s poukazom na konečnú splatnosť úveru - 10.3.2010 - a deň podania žaloby na súde - 25.2.2013 -zastáva názor, že svoje právo uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby, nakoľko k jeho premlčaniu by došlo až 11.3.2014. V tejto súvislosti si dovolil poukázať na rozhodnutie NS SR 4Obo 54/2007 zo 17.6.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). V súvislosti s aplikáciou Obch. zák. na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere zároveň poukázal na nasledovné rozhodnutia: Uznesenie NS SR 7MCdo 9/2014 z 24.3.2015 (z jeho odôvodnenia citoval). V tejto súvislosti si dovolil poukázať na rozhodnutie NS SR 2MCdo 3/2011 z 28.4.2011 (z jeho odôvodnenia citoval). Zároveň poukázal aj na rozhodnutie NS SR 6MCdo/4/2012 z 27.3.2013 (z jeho odôvodnenia citoval). Citoval z odôvodnenia rozhodnutia KS v Banskej Bystrici 15Co/132/2013 z 21.11.2013 a 15Co/28/2013 z 30.10.2013 a KS v Trnave 9Co/138/2013 z 20.2.2014, 11Co/456/2012 z

5.2.2014 a 11Co/71/2013 z 30.4.2014. Taktiež poukázal na rozhodnutie KS v Košiciach 3Co/266/2015 z 13.5.2015 a 5Co/167/2015 z 13.5.2015, v zmysle ktorého sa majú na právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy o splátkovom úvere aplikovať ust. Obch. zák. aj v otázke premlčania. Vzhľadom na uvedené na daný prípad je nutné aplikovať ust. Obch. zák. Citoval z komentára k § 52 O. z., k spotrebiteľským zmluvám od prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc. Na základe uvedeného zastával názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko jeho nárok uplatnený v tomto konaní nemožno považovať za premlčaný a navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmať a v zmysle § 220 O. s. p. ho zmeniť tak, že sa vyhovie jeho žalobe, resp. v zmysle § 221 ods.1 a 3 O. s. p. ho zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovaným trovy konania a právneho zast. v prvostupňovom i odvolacom konaní, pričom trovy právneho zast. odvolacieho konania pozostávajú z 1 úkonu právnej služby 169,31 € s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby 10,07 € s DPH, spolu 179,38 € s DPH (podanie odvolania).

5. Žalovaný v 1.rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol: K odvolaniu voči rozhodnutiu pánom žalobcom chce povedať, že trvá na tom, že neprebral žiadnu poštu od žalobcu a spol. EOS KSI Slovensko. K omylu mohlo dôjsť tak, že jeho syn má rovnaké meno a poštu mohol prebrať on, alebo niekto z rodiny. Trvá na tom, že podpis o prevzatí listiny nie je jeho. Neuhradil žiadnu sumu vo výške 20 €, nakoľko bol v uvedenej dobe vyradený z evidencie ÚPSVaR, čo vie podľa potreby dokladovať.

6. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu a výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 , preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.

9. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

10. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.

11. Podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. odvolací súd rozhodnutie zrušil, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

13. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť:

15. Podľa § 52 ods.2 O. z. (v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. § 52 ods.2 tretia veta O. z. nadobudol účinnosť 1.5.2014 (čl. II. bod 1 zák.č.102/14 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zák. č. 102/14 Z. z. nemá prechodné ust., tzn., že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (Rozsudok 4MCdo 17/2014 z 26.11.2015 NS SR).

17. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

18. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaní žiadne trovy neuplatnili.

20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.