Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2T-163-2015.pdf
PDF · 95.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/163/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní 26. 1. 2017 v Martine takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. obžalovaného Y. J., J.. XX.XX.XXXX I. S., Y. G. F.. H. XX, S. - K. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin zo 4.12.2015, sp. zn. 1Pv/230/15 zo skutku, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 28.09.2014 v čase asi o 18.30 h v rodinnom dome v mieste svojho trvalého bydliska na ulici F.. H. XX I. S. - K., kde sa v tom čase nachádzala aj jeho sestra N. J., J.. XX.XX.XXXX a jej priateľ K. H., J.. XX.XX.XXXX, po predchádzajúcom rozhovore so N.V. J., obvinený Y. J. najprv nazval priateľa N. J., K. H. pred ňou „debilkom“, potom vtrhol do izby sestry N. J., pristúpil k K. H., schytil ho pod krk, K. H. v snahe ubrániť sa udrel Y. J. päsťou do tváre, pričom obvinený Y. J. ho rovnako udieral do oblasti tváre, v tom v snahe rozdeliť ich, sa medzi nich postavila N. J. a ako sa do nich zaprela, K. H. sa nechal odhodiť, avšak pri ustupovaní narazil o posteľ, o ktorú si podlomil nohy a Y. J. sa na neho hodil a zovretými päsťami ho viackrát udieral, do oblasti tváre a rebier, pričom K. H. pri tom, ako ležal pod obvineným Y. J., sa snažil brániť, až kým N. J. privolala hliadku polície, čím poškodený K. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Š.. P. XX, S. - L., utrpel naštiepenie pravého očného zubu a podvrtnutie stredného kĺbu malíčka ľavej ruky, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s práceneschopnosťou v trvaní 10 dní s dobou liečenia 10-14 dní, v dôsledku čoho bol obmedzovaný na obvyklom spôsobe života čiastočnou imobilizáciou ľavej ruky dlahou, narušením činnosti ľavej ruky, ako aj postupne ustupujúcou bolestivosťou poranenia,
teda mal
inému ublížiť na zdraví,
čím mal spáchať
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,
lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného K. H., J.. X.XX.XXXX I. S., Y. G. Š.. P. Č.. XX, S., s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 7.12.2015 obžalobu na Y. J. pre skutok právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výroku podanej obžaloby.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaného Y. J., poškodeného K. H., svedkov N. J., I.V. H., V. H., znalca S.. M. E., prečítaním listinných dôkazov, najmä lekárskych potvrdení, ambulantných záznamov, rozhodnutí Sociálnej poisťovne, odpisov z registra priestupkov a trestov obžalovaného a oboznámením fotodokumentácie.
Súd až na hlavnom pojednávaní prečítal pripojený spis Okresného súdu Martin 23T/130/2015, najmä rozsudok zo 14.4.2016, sp. zn. 23T/130/2015 (obžaloba z tejto veci nepredložená súdu do spisu v prejednávanej veci), ktorým bol K. H. (poškodený v tejto trestnej veci) uznaný za vinného, na tom skutkovom základe, že 28.9.2014 asi o 18.30 hod. v Martine v rodinnom dome na ulici F.. H. Č.. XX po predchádzajúcom slovnom nedorozumení Y. J., J.. XX.X.XXXX so N.V. J., J.. XX.X.XXXX fyzicky napadol Y. J., J.. XX.X.XXXX tak, že ho hodil o skriňu, v dôsledku čoho si poškodený o skriňu udrel hlavu a následne ho udrel päsťou do pravého oka, potom obaja spolu spadli na posteľ, kde ho K. H. jednou rukou držal a druhou ho päsťou udieral do oblasti tváre, čím mu spôsobil zranenia, pomliaždenie nosa s odreninami, pomliaždenie pravého líca, odreniny pod ľavým okom, okoloočný krvný výron, vpravo prasklinu nosovej kosti a otras mozgu ľahkého stupňa, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a vystavenie práceneschopnosti v trvaní 8
- 10 dní a ktoré svojou bolestivosťou poškodenému bránili v obvyklom spôsobe života. Za to bol H. odsúdený k peňažnému trestu vo výmere 500,- Eur a náhradnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.
Obžalovaný vypovedal, že sa z trestnej činnosti necíti byť vinný. Práve H. na neho zaútočil a vrazil ho do skrine. Jeho útoku sa iba bránil. Snažil sa ho od seba odsotiť. Pri vzájomnom držaní sa pootočili a spadli na posteľ. On bol na spodku. H. ho udieral do oblasti oka. Rukami si kryl zdravé oko. Zranenia, ktoré H. udáva, mu nespôsobil. Navyše považoval za technicky nemožné, aby mu ich spôsobil v polohe, keď H. na ňom sedel. V kritický deň mal iba jeden fyzický kontakt s menovaným. Konflikt trval iba pár sekúnd, ale bol zaliaty krvou. Skončil príchodom jeho dcéry H., ktorá na nich kričala spolu s jeho sestrou N. J..
V súlade s výpoveďou obžalovaného sú aj nepriame dôkazy - svedecké výpovede I. H. a V. H.. H. vypovedal, že obžalovaný nie je agresívny, naopak je zábavný i vtedy, keď má vypité. H., že obžalovaný J. hovoril, že ho H. zbil, keď ho poslal preč z domu. K jeho charakteristickým vlastnostiam vypovedal, že nie je agresívny.
Znalec S.. M. E. K.. sa na hlavnom pojednávaní pridržiaval písomne vypracovaného odborného vyjadrenia. V prvom ambulantnom zázname z 28.9.2014 bolo uvedené, že H. spadol a udrel si malíček ľavej ruky a očný zub vpravo hore. Malíček bol bez opuchu a hematómu. Hybnosť bola bez obtiaže (Rtg dokonca nebolo vykonané, poškodený u stomatológa nebol a ani neskôr, č.l. 48 spisu). Na základe preštudovaných materiálov znalec konštatoval, že poškodený 28.9.2014 utrpel podvrtnutie stredného kĺbu malíčka ľavej ruky a naštiepenie pravého očného zubu. Podvrtnutie vzniklo pri náraze a súčasnom nadmernom ohnutí malíčka pri páde na posteľ. Naštiepenie zubu mohlo veľmi dobre vzniknúť priamym pôsobením vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru strednej intenzity na oblasť tváre vpravo. S najväčšou pravdepodobnosťou úderom tupým alebo tupohranným predmetom bez ostrých hrán a výčnelkov o malej kontaktnej ploche. Až dva dni po prvotnom vyšetrení bola S.. J. stanovená diagnóza vykĺbenie pravého ramena. Uvedená diagnóza sa vzhľadom na časový odstup /dva dni od stíhaného skutku/ nedá dať do priameho súvisu s napadnutím, preto sa znalec s touto diagnózou ďalej ani nezaoberal. Znalec na hlavnom pojednávaní spresnil, že poškodený utrpel iba podvrtnutie malíčka, nešlo o zlomeninu. Podvrtnutie vzniká nefyziologickým pohybom jedného článku voči druhému. Je to maximálne vyvrátenie, otočenie alebo zapáčenie prsta, kedy dôjde k natiahnutiu celého väzivového aparátu prsta a ku poškodeniu mäkkej časti kĺbnej plochy. Vo výpovediach bolo uvedené, že poškodený mal po fyzickom kontakte padnúť na posteľ. Prstom kontaktoval posteľ, došlo k nadmernému kontaktu malíčka a tým vzniklo zranenie. Zranenie mohlo veľmi dobre vzniknúť v rámci fyzického kontaktu s inou osobou a mohlo byť spôsobené spoločným pádom obidvoch osôb. Veľmi nepravdepodobné je, že zranenie malíčka vzniklo priamym fyzickým násilím inej osoby, napr. tak, že by táto osoba malíček chytila a vykrútila ho.
Poškodený bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života iba poranením malíčka ľavej ruky po dobu desať dní. Pri takomto type poranenia sa dlaha nedáva iba na poranený prst, ale minimálne na dva ďalšie prsty pri malíčku. Naštiepenie zubu mohlo vzniknúť úderom vedeným zdola nahor na oblasť brady. Spôsobenie odštiepenia zubu si vyžaduje prinajmenšom strednú intenzitu. Podľa zdravotnej dokumentácie sa ale nedalo rozlíšiť, či zlomenina zuba bola čerstvá alebo staršieho charakteru. Znalec vylúčil poranenie - vykĺbenie pravého ramena, pretože takéto poranenie by bolo viditeľné a bolestivé pri prvotnom vyšetrení. V rámci neho však takéto zranenie zaznamenané nebolo. Podľa obsahu zdravotnej dokumentácie poškodený takúto bolestivosť a zranenie ani neuvádzal a nebolo ani objektívne zaznamenané.
Na druhej strane boli na hlavnom pojednávaní vykonané výsluchy poškodeného a svedkyne J.. Poškodený vypovedal, že J. vbehol do N. izby. Povedal mu niečo vulgárne. Keď sa postavil ako na neho kričal, chytil ho pod krk, začal s ním trhať. Nevedel, čo môže od neho v podnapitom stave čakať a tak ho udrel pravou rukou do ľavej časti tváre. On mu tiež údery opätoval do oblasti tváre. Do toho sa medzi nich postavila jeho priateľka N. a chcela ich rozdeliť. Sám spadol na posteľ, J. odhodil N. na zem a znovu ho napadol. Ako ho začal päsťami udierať do tváre a rebier, snažil sa ho z neho dostať dole. Rozhadzoval rukami a tým mu mohol spôsobiť zranenie. J. vstávajúc zo zeme videla ako obžalovaný sedí a bije ho. Spoločne s H. sa hodili na J., aby ho dostali preč. Vtedy mu ruplo rameno. Nogová zavolala políciu. Poškodený vypovedal, že obžalovaného udrel pravou rukou do nejakej časti hlavy kvôli tomu, aby ho prestal dusiť. Bol to iba reflex. J. na neho sadol obkročmo, udieral ho päsťami do tváre a hrudníka. Hlavu si dával nabok. Týmito údermi mu odštiepil aj z očného zubu. Utrpel i zranenia na rebrách, krvácanie z ďasna. Bolela ho celá tvár, ústa, rameno, malíček. Preto šiel na úrazovku. Poškodený ďalej vypovedal, že v druhej trestnej veci bol stíhaný a odsúdený, pretože J. podal prvý trestné oznámenie.
Podľa neho zranenie malíčka utrpel tak, že ležiac na posteli s vystretými rukami smerom k obžalovanému v snahe zabrániť mu v útoku si zranil malíček. Nepamätal si, či malíček bol nejakým spôsobom ošetrený a liečený. Päť dní ho bolel, mal ho modrý. Ošetrujúcemu lekárovi ukazoval malíček, ten však do správy 28.9.2014 uviedol, že malíček je bez opuchu. Pri prvotnom ošetrení ani doteraz sa očný zub vpravo hore neriešil. Naštiepenie zubu mu spôsobil obžalovaný úderom do pravej časti tváre. Prvý lekár na ošetrení nevidel na ňom žiadne vonkajšie zranenia. Nevie, či lekár videl krvácanie z ďasna, ktoré mal vo vnútri úst. Lekárovi povedal, že spadol a že to nechce ďalej riešiť. Na prvotnom vyšetrení sa riešilo boľavé rameno. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo nie je zapísané v prvotnom ambulantnom zázname, že mal bolesti pravého ramena. Na druhý deň v práci povedal majstrovi, aby mu dal nejakú ľahkú robotu, ktorú môže vykonávať aj ľavou rukou. Potom mu volali do práce, že obžalovaný ho udal a tak išiel na políciu a udal ho aj on. Je pravdou, že na druhý deň zmenil údaje o mechanizme úrazu, lebo na začiatku nechcel robiť rozbroje a J. sa dohodol s jeho rodičmi, že ho nebude ťahať po súdoch.
Svedkyňa N. J. vypovedala, že jej priateľ sa postavil z postele. Y. J. ho zdrapil za mikinu a tresol ním do skrine. Poškodený sa zľakol a J. udrel. Chcela ich oddeliť. Priateľ spadol na posteľ a ona kričala na brata, aby odišiel z izby. Obžalovaný si zložil okuliare z očí a odsotil ju. Zrazu bol na poškodenom a udieral ho do oblasti tváre. H. iba rozhadzoval rukami. Potom sa ich znovu snažila oddeliť a zavolala políciu. Na hlavnom pojednávaní doplnila, že obžalovaný udrel H. do tváre a hrudníka najmenej päťkrát silnou intenzitou. Poškodený mal krvavú peru, sťažoval sa na bolesť malíčka i pravého ramena.
Súd na hlavnom pojednávaní nevypočul oboch rodičov poškodeného (návrh prokurátora), ktorí mali prísť do domu po incidente a J. H.Č., ktorá mala vypovedať o prejavoch agresivity obžalovaného (návrh splnomocnenca), lebo tieto osoby neboli priamymi svedkami a ich výsluchy podľa súdu boli nad rámec rozsahu dokazovania nevyhnutného pre súdne rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Na hlavnom pojednávaní nevypočul svedkov S.. X., L. S., H.V. J., dcéru obžalovaného (návrhy obhajoby), pretože prvých dvoch pokladal za dokazovanie nad rámec nevyhnutnosti pre rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr.por.), S.. X. s vysokou mierou pravdepodobnosti pre odstup času a množstvo osôb ošetrených na úrazovej ambulancii by si konkrétnosti nepamätal. H. J. nebola vypočutá ani v prípravnom konaní, má len 13 rokov, výsluch by mohol nepriamo ovplyvňovať je mravný a morálny vývoj a nebol celkom nevyhnutný pre potreby súdneho rozhodnutia, naviac nemala byť prítomná počas celého incidentu.
Súd vyhodnotením jednotlivých dôkazov v ich súhrne dospel k záveru, že existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si odporujú. Na jednej strane výpoveď obžalovaného, závery znaleckého skúmania z odboru zdravotníctva a výpovede nepriamych svedkov H. M. H.. Na druhej výpoveď poškodeného a svedkyne J.. Jediným objektívnym dôkazom nezávislým od strán je znalecké skúmanie. Jeho výsledky nasvedčujú skôr verzii obžalovaného.
Zranenie malíčka nevzniklo priamym násilím, ale nepriamym. Poškodený pri prvotnom vyšetrení uvádzal, že spadol. Počet, rozsah, charakter a závažnosť zranení obžalovaného a poškodeného vedie tiež skôr k možnosti záveru, že H. napadol J. a ten sa iba bránil (J. utrpel údermi päsťou - teda priamym mechanizmom - pomliaždenia nosa s odreninami a pravého líca, odreniny pod ľavým okom, okolo očný krvný výron, vpravo prasklinu nosovej kosti a otras mozgu ľahkého stupňa, H. len podvrtnutie stredného kĺbu malíčka ľavej ruky nepriamym mechanizmom, pri naštiepení pravého očného zubu sa znaleckým skúmaním nedá objasniť dátum jeho vzniku). Obsah výpovedí poškodeného a J. o údajnom konaní obžalovaného (viacnásobné údery päsťou silnou intenzitou do tváre a hrudníka) vôbec nezodpovedá nálezom z lekárskeho ošetrenia, pri ktorom neboli zistené a popísané vonkajšie zranenia tváre ani hrudníka. Hodnovernosti týchto dvoch výpovedí nenasvedčuje ani okolnosť, že poškodený pri prvotnom vyšetrení uviedol len, že spadol, udrel si malíček a zub. Znalec pritom potvrdil, že zranenie malíčka mohlo veľmi dobre vzniknúť pádom. Vykonaným dokazovaním nie je jednoznačne, bezpečne a spoľahlivo preukázané, že obaja spadli na posteľ zavinením práve obžalovaného J.. Poškodený dokonca uviedol na hlavnom pojednávaní, že na posteľ spadol sám.
Kedy vzniklo odštiepenie zuba sa nedá znalecky objasniť, pretože v zdravotnej dokumentácii popísané nebolo. Toto zranenie nevyžadovalo práceneschopnosť. Poškodený pri prvotnom ošetrení uviedol, že si udrel zub. Súd nemal preto bez pochybností preukázané, že odštiepenie zuba vzniklo vôbec v čase konfliktu a v prípade, že by aj vzniklo práve konaním obžalovaného, ktorý navyše ležiac na posteli bol objektom fyzického útoku H. sediaceho na ňom. Bolo by prirodzené, ak by sa v tomto okamihu úderom H. bránil. Nemožno si nevšimnúť, že poškodený o niekoľko dní začal uvádzať aj bolestivosť ramena, ale znalec vylúčil vykĺbenie pravého ramena, pretože takéto poranenie by bolo viditeľné, intenzívne bolestivé už od fyzického kontaktu, bolo by najzávažnejšie a preto by ho poškodený iste uvádzal už pri prvotnom vyšetrení. Prokurátor ho nakoniec ani neuviedol do opisu skutku v podanej obžalobe. Tvrdenia poškodeného v tejto časti treba ale brať do úvahy v kontexte hodnotenia pravdivosti celej jeho výpovede. Naopak, verzia obžalovaného sa javí pravdepodobnejšia najmä vzhľadom na závery znaleckého skúmania o mechanizme vzniku zranení a ich závažnosti.
Verzia obžalovaného v prejedávanej veci je pritom v súlade s podanou obžalobou prokurátora v inej trestnej veci z 5. 10. 2015 pod sp. zn. 1Pv 219/2015, v ktorej je popísaný fyzický konflikt J. M. H. opačným (zrkadlovým) spôsobom, ako v tejto veci. Prokurátor práve H. postavil pred súd a kládol mu za vinu, že bezdôvodne fyzicky napadol J., chytil ho za odev a hodil o skriňu, v dôsledku čoho si J. udrel hlavu, následne ho udrel päsťou do pravého oka a obaja spadli na posteľ, kde ho H. jednou rukou držal a druhou ho päsťou udieral do oblasti tváre, čím mu spôsobil zranenia - pomliaždenie nosa s odreninami, pomliaždenie pravého líca, odreniny pod ľavým okom, očný krvný výron vpravo, prasklinu nosovej kosti a otras mozgu ľahkého stupňa, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť 8 - 10 dní. Na tomto skutkovom základe bol obžalovaný H. (poškodený v tejto trestnej veci) aj právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin z 14.4.2016, sp. zn. 23T/130/2015. Aj keď súd v prejednávanej veci v otázke viny nie je viazaný iným právoplatným rozhodnutím aj tieto listiny nasvedčujú tomu, že verzia obžalovaného J. o priebehu konfliktu je pravdepodobnejšia.
Pokiaľ ide o výrok o vine súd poznamenáva, že tento sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkovo vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa stal. Zistenie skutočného stavu veci preto vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci nemožno preto považovať zistenie o púhej pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky vykonaného dokazovania pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru. Možnosť iného záveru vyplýva najmä z obrany obžalovaného v trestnom konaní, znaleckého skúmania a prečítaného pripojeného spisu 23T/130/2015, kde naopak poškodený bol uznaný z násilného konania voči obžalovanému. Preto aj keď je obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú
jednoznačne a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť jasný a spoľahlivý záver, že obžalovaný úmyselným zavinením spôsobil ublíženie na zdraví poškodenému súd ho musel v súlade so zásadou in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť. Takýto postup súdu pritom nevyžaduje, aby bolo bez pochybnosti preukázané, že sa skutok nestal, stačí pochybnosť o tom, či sa žalovaný skutok opísaný v obžalobe stal.
Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, podľa § 289 ods. 3 Tr. por. poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.