Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/954/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, proti žalovanému H. N., narodeného XX. XX. XXXX, bytom N., S. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Emilom Vaňkom, Advokátska kancelária Tŕnie 134, o zaplatenie 9.434,55 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/94/2014

- 120 zo dňa 11. septembra 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom okresný súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 4.717,275 € v súdom určenej lehote a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e ; vo zvyšku ostáva rozsudok nedotknutý.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.717,275 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšnej časti návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe zo dňa 11. 05. 2012, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia pôvodne 5.106,40 € a neskôr aj sumy 4.328,15 € v dôsledku výplaty dávok dôchodkového poistenia vo forme invalidného dôchodku Ľubomírovi Fekiačovi za obdobie od 10. 01. 2011 do 31. 12. 2012 z dôvodu pracovného úrazu, ktorý podľa žalobcu vznikol zavineným konaním žalovaného dňa 17. 11. 2009.

2. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 223 ods. 1, 2, § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., § 441 a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.

3. Okresný súd po vykonaní dokazovania zistil z Protokolu inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č. IBB-9-25-2/P-E22,25-10 zo dňa 30. 04. 2010 , že žalovaný porušil príslušné ustanovenia zákona 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, avšak dospel k záveru, že v súdenej veci nešlo o pracovný úraz, ale o iný úraz v zmysle v zmysle § 17 ods. 8 písm. b) a ods. 9 zákona č. 124/2006 Z. z.. Medzi žalovaným a poškodeným nevznikol pracovný pomer v zmysle Zákonníka práce, avšak žalovaný bol aj v tomto prípade v zmysle, § 6 ods. 7 zákona 124/2006 Z. z., povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch. Pri rozhodovaní okresný súd rozhodol aj s prihliadnutím na spoluzavinenie poškodeného, keďže z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi poškodeného zo dňa 20. 11. 2009 sa zistilo, že mal v krvi priemerne 2,29 g/kg alkoholu, čo zodpovedá 2,29 ‰. Z dôvodu rozsudku vyplýva, že z všeobecne dostupných údajov (napr. na internete) vyplýva, že uvedená hladina

zodpovedá ťažkej opitosti, s ktorou sú spojené výrazné poruchy koordinácie, motoriky a pozornosti. Súd, teda, dospel k záveru, že k poškodeniu zdravia S. C., narodeného XX. XX. XXXX nedošlo výlučne zavineným protiprávnym konaním žalovaného, ale aj poškodeného a škodu by mali znášať pomerne. Pomer zavinenia poškodeného a žalovaného určil na 50%, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.717,275 € v súdom určenej lehote a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ustanovenia, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodu, že postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom, súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/, c/ a f/ O. s. p.). Namietal, že okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že k poškodeniu zdravia poberateľa dávok nedošlo výlučne zavineným protiprávnym konaním žalovaného, ale aj zavinením poškodeného, avšak už nekonkretizoval, aké konkrétne zavinenie má na mysli. Súd nevykonal žiadne relevantné dôkazy, najmä či S. C. bol, resp. nebol zo strany žalovaného vopred oboznámený s platnými právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, či bol úraz spôsobený výlučnou chybou S. C. alebo žalovaného, resp. akou mierou sa S. C. alebo žalovaný podieľali na spôsobenom úraze. Namietal, že mu nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že k poškodeniu zdravia poškodeného nedošlo výlučne zavineným protiprávnym konaním žalovaného, ale aj zavinením poškodeného. Tvrdil, že jedinou príčinou vzniku úrazu bolo predovšetkým požívanie alkoholu poberateľa dávok jeho vlastná nepozornosť a konanie proti pokynom zamestnávateľa. Z vykonaného dokazovania v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru vo Zvolene, úrad justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS : ORP - 1837/1/-OSV-ZV-2009, ale aj v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 12C/94/2014 a zo samotného výsledku kontroly Inšpektorátu práce Banská Bystrica je zrejmé, že žalovaný splnil podmienky v zmysle ustanovení zákona č. 311/2011 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a S. C. oboznámil pred začatím prác so zaistením bezpečnosti a ochranou zdravia pri práci, oboznámil ho a informoval s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, resp. s ochranou pred nimi pri práci a v neposlednom rade mu výslovne zakázal vstupovať do iných priestorov bytového domu, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život a zdravie. Uvedené potvrdzuje výpoveď žalovaného, ako aj poškodeného, ktorý uviedol, že nevie prečo išiel na strechu, resp., že už nemal čo robiť a preto išiel na strechu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že prvok zavinenia žalovaného neexistuje. Žalovaný sa nedopustil zavineného protiprávneho konania, ktoré by bolo v priamej príčinnej súvislosti so vznikom úrazu S. C.. Rozsudok okresného súdu žiadal zmeniť a návrh v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie veci.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ Zvolen pod ČVS : ORP - 1837/1/-OSV-ZV-2009 žalovaný uviedol, že „poškodeného nepoučoval o bezpečnosti práce; najprv chcel poškodeného vyskúšať, následne s ním až spísať dohodu; dal mu úlohu povynášať dlažbu a viac sa mu nevenoval a nevidel ho“, a rovnako uviedol, že „až po spísaní dohody by bol poškodený školeným pracovníkom poučený o bezpečnosti pri práci“. Poškodený v tomto trestnom konaní uviedol, že pracoval len brigádnicky, nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu, vypomáhal žalovanému asi štvrtý deň na stavbe. Na základe podnetu Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, preskúmal postup žalovaného Inšpektorát práce Banská Bystrica, z výkonu inšpekcie práce bol vypracovaný Protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB - 9-25-2.2/P-E 22,25-10 zo dňa 30. 04. 2010, v ktorom je uvedené, že žalovaný porušil pracovnoprávne predpisy, t. j. preukázateľným spôsobom neoboznámil poškodeného pred začatím prác z platných právnych predpisov, nevykonal oboznámenie s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a preukázateľne neoboznámil poškodeného so zákazom vstupovať do priestoru a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie. Žalovaný s výnimkou jedného bytu s obsahom Protokolu Inšpektorátu práce súhlasil. Zavinené protiprávne konanie zo strany žalovaného bolo preukázateľným spôsobom zistené.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie viazaný jeho rozsahom a dôvodmi v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 a rozsudok okresného súdu bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 á contrario) v napadnutom výroku podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov : 8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a na tento aplikoval aj správne ustanovenia právnych predpisov, a teda, vec správne právne posúdil. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, prípadne, že by bol rozsudok okresného súdu nedostatočne odôvodnený. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z jednoznačných dôvodov, a to z výsledku vyššie uvedeného Protokolu Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici. Sám žalovaný v protokole uviedol, že neoboznámil poškodeného pred začatím prác z platných právnych predpisov, nevykonal oboznámenie s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a preukázateľne neoboznámil poškodeného so zákazom vstupovať do priestoru a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie. Opak začal tvrdiť žalovaný až v priebehu tohto súdneho konania. Odvolací súd však k veci uvádza navyše, že pokiaľ by aj bol žalobca oboznámil poškodeného pred začatím prác s platnými právnymi predpismi, a vykonal oboznámenie s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a preukázateľne oboznámil poškodeného so zákazom vstupovať do priestoru a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť jeho život alebo zdravie, z obsahu spisu, a to najmä z uvedeného Protokolu Inšpektorátu práce, ale aj z výsledkov vyšetrovania vykonaného na Okresnom riaditeľstve PZ Zvolen pod ČVS : ORP - 1837/1/-OSV-ZV-2009, ako aj z výsluchu poškodeného je bez pochýb preukázané, že poškodený vykonával práce v stave ťažkej opilosti a v takom prípade žalobca mu mal zakázať vstup na pracovisko a mal mu zakázať vykonávať hocijaké práce. Jeho nezodpovednou benevolenciou umožnil poškodenému, aby v takomto stave vyšiel na strechu bytovej budovy, v ktorej sa vykonávali práce a umožnil vznik úrazu poškodeného. Z uvedeného dôvodu je právny záver okresného súdu o spoluvine žalovaného a poškodeného vo výške po 50% vecne správny. 10. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil v napadnutom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania. Rozsudok okresného súdu, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti zamietol odvolaním nebol napadnutý, a preto v tejto časti výroku rozsudok zostal nedotknutý. 11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu v konaní, podľa pomeru úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a v odvolacom konaní v spojení s ust. § 396 ods. 1 a po zistení, že žalovaný v konaní nebol úspešný a úspešný v odvolacom konaní bol len žalobca, ktorému v odvolacom konaní ale žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 12. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .