Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cb-135-2013.pdf
PDF · 305.21 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/135/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci žalobcu: TSP, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 118, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 402 567, zastúpený: JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: P.. D. X., T.Á. J. XXXX, XXX XX L. A., o náhradu škody vo výške 1.161.787 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou doručenou súdu 26.03.2010 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.161.787 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 01.05.2010 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že splnomocnil žalovaného zastupovaním v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006, v ktorom žalobca vystupoval v procesnom postavení žalovaného a žalobcom bolo Mesto K.. Mesto K. ako žalobca podalo odvolanie proti meritórnemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa s odôvodnením, že sporné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom určenia vlastníckeho práva, prešli do vlastníctva Mesta dňom účinnosti Zákona č. 138/1991 Zb. Mesto K.Š. sa zároveň odvolávalo na protokol spísaný medzi Okresným úradom L. A. a Mestom K. v roku 1998, ktorý mal preukázať prechod vlastníctva na obec. Odvolací súd vytýčil termín pojednávania na 27.03.2008. Právny zástupca žalobcu zaslal pred pojednávaním písomné ospravedlnenie, v ktorom bez predchádzajúceho kontaktu s klientom ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť konateľa žalobcu. V ospravedlnení právny zástupca výslovne žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti a pojednávanie nežiadal odročiť. Dôvod ospravedlnenia v písomnom podaní neuviedol. Žalobca o termíne pojednávania v danej veci nemal vedomosť, nakoľko predvolanie zo strany odvolacieho súdu mu nebolo doručované a jeho právny zástupca ho o termíne pojednávania neinformoval. Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 10Co/213/2007 vykonal na pojednávaní konanom dňa 27.03.2008 ďalšie dokazovanie a napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu Mesta K. na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyhovel. Predmetom určenia vlastníckeho práva bol objekt hotela E. s pozemkami, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. ako CKN parc. č. XXX záhrady o výmere XXX m2 a zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba súp. číslo XXX hotel E. postavená na pozemku CKN parc. č. XXX/X (ďalej len „nehnuteľnosti“). Neúčasťou žalovaného ako právneho zástupcu na pojednávaní dňa 27.03.2008 na Krajskom súde v Žiline vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.161.787 € s príslušenstvom, ktorú žalobca špecifikuje v dodatočnom podaní. Žalobca poukázal na právnu úpravu zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú pri výkone advokácie v zákone č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 586/2003 Z.z.“), ktorá právna úprava je vo vzťahu k úprave všeobecnej zodpovednosti obsiahnutej v ustanoveniach § 420
a nasledujúce Občianskeho zákonníka úpravou špeciálnou. Konkrétne žalobca poukázal na ust. § 18 ods. 2, § 26 a § 26 ods. 4 Zákona č. 586/2003 Z.z., z obsahu ktorých vyplýva, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je zodpovednosťou objektívnou bez ohľadu na zavinenie, s možnosťou liberácie na základe explicitne uvedeného liberačného dôvodu. Podmienkou vzniku zodpovednosti advokáta je kumulatívne splnenie troch predpokladov, a to výkon advokácie v rozpore s povinnosťami, vznik škody a príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Zodpovednosť advokáta podľa osobitnej právnej úpravy Zákona č. 586/2003 Z.z. tak predpokladá výkon advokácie definovaný v ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. V danej veci je zrejmé, že ide o výkon advokácie, konkrétne zastupovanie klienta advokátom. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej správe poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, pri odlíšení skutočnej škody, t.j. zmenšenia majetku poškodeného a ušlého zisku, t.j. toho, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody znamená vzťah príčiny a následku. Z okolností vzniku škody je podľa žalobcu zrejmé, že bezprostrednou a jedinou príčinou vzniku škody bola nečinnosť advokáta, t.j. žalovaného pri zastupovaní žalobcu v konaní na odvolacom súde. Žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou a zodpovedá tak za škodu, ktorá v súvislosti s výkonom jeho advokátskej činnosti vznikla a žalobca má nárok na jej náhradu s tým, že podrobnosti o vzniku škody žalobca špecifikuje v doplňujúcom podaní.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 15.04.2013 uviedol, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody neuznáva, považuje ho za neopodstatnený, vykonštruovaný a zároveň namieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Žalobcu v konaní označenom žalobcom nikdy priamo nezastupoval. Pamätá si, že na naliehanie súčasného konateľa žalobcu bol nahliadnuť do spisu Okresného súdu Dolný Kubín, aby si o danej veci spravil názor. Žalobcu však nikdy ako fyzická osoba na súde nezastupoval, dokonca odmietol zastupovanie žalobcu pre pracovnú zaneprázdnenosť. Žalovanému je známe, že žalobcu zastupoval v predmetnej veci jeho kolega, advokát F.. J. A., ktorý bol v tom čase spolu so žalovaným spoločníkom v advokátskej kancelárii obchodnej spoločnosti X. &. A., V..H..Q.., ktorá sa následne premenovala na X. &. X., V..H..Q.. a od 01.01.2008 zmenila právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným. Táto spoločnosť vždy používala IČO: XX XXX XXX. Advokát F.. J. A. bol osobou, ktorá vo svojom mene, avšak na účet spoločnosti X. &. A., V..H..Q.. poskytoval služby žalobcovi a žalovaný mal o celom prebiehajúcom konaní len sprostredkované informácie. Pokiaľ sa aj v spise Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 3C/199/2006 nachádza plná moc na zastupovanie v konaní podpísaná žalovaným, táto plná moc bola uzavretá v mene žalovaného (fyzickej osoby), avšak vždy na účet advokátskej kancelárie spoločnosti X. &. A., V..H..Q.., čo bolo spôsobené tým, že podľa vtedy platného ustanovenia § 24 a 26 Občianskeho súdneho poriadku nemohli v konaní pred súdom zastupovať účastníkov konania právnické osoby. Uvedené sa zmenilo až od 01.07.2007 prijatím novely Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 273/2007 Z.z., pričom súdy plné moci na právnické osoby založené advokátmi odmietali uznávať. Nikdy však neexistovali pochybnosti o tom, že právne služby v daných prípadoch vždy poskytovala právnická osoba prostredníctvom svojich spoločníkov - advokátov, ktorú spoločnosť si advokáti založili za tým účelom v zmysle Zákona č. 586/2003 Z.z. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa zaužívanej praxe v advokátskej kancelárii X. &. A., V..H..Q.. zmluvy, plné moci a iné podania na súd podpisoval za advokátsku kanceláriu spravidla žalovaný, aj keď ostatní spoločníci - advokáti mali na takúto činnosť zo zákona samostatné oprávnenie. Úkony na súdoch robili jednotliví spoločníci ako advokáti. Z uvedeného vyplýva, že za prípadnú škodu, pokiaľ by nejaká vznikla, nemôže zodpovedať žalovaný ako fyzická osoba, ale len spoločnosť - právnická osoba založená v zmysle Zákona č. 586/2003 Z.z., ktorá právne služby žalobcovi poskytovala. Tento záver vyplýva z ust. § 26 Zákona č. 586/2003 Z.z., ktoré jasne hovorí, že ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa Zákona o advokácii, za prípadnú škodu nesie zodpovednosť spoločnosť založená advokátmi a nie sám advokát. V čase vzniku údajnej škody podnikal žalovaný ako advokát v spoločnosti X. &. X., Q..J..H.., preto, ak by aj zodpovednosť za škodu existovala v zmysle tvrdení žalobcu, za škodu by zodpovedala spoločnosť X. &. X., Q..J..H.. a nie žalovaný. K existencii škody a jej výške sa žalovaný nevedel v čase písomného vyjadrenie zodpovedne vyjadriť, nakoľko žalobca tieto skutočnosti v podanej žalobe nekonkretizoval. Žalobca zároveň neuviedol, akú povinnosť žalovaný ako advokát mal porušiť a nemožno súhlasiť s tým, že neúčasť advokáta na pojednávaní sama o sebe spôsobuje klientovi advokáta škodu, pokiaľ navyše advokát v súlade s ust. § 18 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. konal svedomito a dôsledne, pričom v mene klienta uplatniť všetko, čo považoval za prospešné, a to pri zachovaní účelnosti a hospodárnosti poskytovaných právnych služieb. Podľa informácii žalovaného bol žalobca od počiatku poskytovania právnych služieb konajúcom advokátom F.. J. A. informovaný o právnych rizikách prípadu a v dovtedajších konaniach bol žalobca úspešný len preto, že Mesto K.
nevedelo zvoliť správny postup vo vzťahu k žalobcovi ohľadne sporných nehnuteľností. Situácia sa zmenila vydaním rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, ktorý určovaciu žalobu Mesta K. proti žalobcovi zamietol, avšak v odôvodnení rozsudku uviedol, akým spôsobom by mohlo byť Mesto K. v spore o predmetné nehnuteľnosti úspešné. Konajúci advokát z dôvodu kolízie pojednávaní ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom Krajským súdom v Žiline na 27.03.2008 a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Podľa informácií žalovaného žalobca bol o tomto postupe konajúceho advokáta informovaný a so žalobcom boli rozobraté riziká neúčasti na pojednávaní a alternatívy možného vývoja na odvolacom súde. Na pojednávaní na Krajskom súde, ktoré sa uskutočnilo bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, Mesto K. predložilo ako nový dôkaz dokument, na absenciu ktorého poukázal prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Na základe uvedeného odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zmenil a určil, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností je Mesto K.. Krajský súd svoj postup zdôvodnil tým, že novopredložený dôkaz nemohol byť Mestom K. použitý na súde prvého stupňa, preto ho odvolací súd ako dôkaz uznal, čo následne bolo potvrdené aj Najvyšším súdom SR v rámci dovolacieho konania. Z uvedeného je zrejmé, že ani prítomnosť advokáta na pojednávaní pred Krajským súdom nemohla zabrániť tomu, aby Mesto K. predložilo daný dôkaz na odvolacom súde a aby odvolací súd napadnutý rozsudok po predložení nového dôkazu zmenil a žalobe Mesta K. vyhovel. Žalovanému nie je zrejmé ako žalobca preukáže skutočnosti súvisiace so vznikom a výškou škody, pokiaľ existuje právoplatné rozhodnutie súdu potvrdené aj Najvyšším súdom SR, z ktorého vyplýva, že žalobca nie je a v minulosti podľa všetkého ani nebol vlastníkom dotknutých nehnuteľnosti, hoci bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, a preto žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda. U žalobcu nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku, nakoľko podľa rozhodnutia súdu žiaden majetok nevlastnil. S poukazom na uvedené žalovaný zhrnul, že v spore nie je pasívne legitimovaný, nevykonával advokáciu pre žalobcu v rozpore so žiadnymi jeho povinnosťami a žalobca nepreukázal existenciu škody a jej výšku, v dôsledku čoho nemohla vzniknúť ani príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
3. Na pojednávaní konanom dňa 05.11.2015 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Predložil znalecký posudok č. X/XXXX vyhotovený D.. F. X. vo vzťahu k špecifikácii výšky škody, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti mali po rekonštrukcii hodnotu XX.XXX.XXX Sk. Vzhľadom na koeficient rastu cien, táto hodnota nehnuteľnosti rástla a po roku 2007, resp. 2008 bola podstatne vyššia ako je hodnota zistená v znaleckom posudku. K príčinnej súvislosti súvisiacej so zanedbaním povinnosti žalovaného zúčastniť sa na odvolacom pojednávaní na Krajskom súde v Žiline označil túto skutočnosť za tak závažnú, že aj napriek tomu, že odvolací súd by mal rozhodovať podľa zákona, neúčasť žalovaného spôsobila, že odvolací súd pochybil, nakoľko pri neúčasti advokáta došlo k opomenutiu tvrdenia, ktoré malo mať podstatný vplyv na výsledok rozhodnutia v odvolacom konaní na Krajskom súde v Žiline. Konkrétne, advokát vedel, že na Krajskom súde v Žiline sú predložené listiny, ktoré mali svedčiť v prospech Mesta K. k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Ide o zápisnicu, resp. protokol o odovzdaní a prevzatí, ktorý mal byť uzavretý medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom hospodárstva SR a preberajúcim malo byť Mesto K.. Advokátovi bolo známe, že tieto listiny sa nachádzajú v spise, nakoľko predtým boli predkladané ako záznamová listina do katastra nehnuteľností, na základe ktorej sa Mesto K. pokúšalo záznamom zmeniť list vlastníctva. Advokát podnetoval protest prokurátora, na základe ktorého bol úspešný a záznam nebol uskutočnený. V danom čase tak uznal, že tieto listiny sú vyhotovené v rozpore s ust. § 47c Zákona o veľkej privatizácii č. 92/1992 Zb., nakoľko od 01.01.2004 nebolo možné zákonným spôsobom uzatvoriť takýto protokol. Pokiaľ by advokát bol prítomný na pojednávaní a túto argumentáciu by použil, tento právny argument by mal vplyv na zákonné posúdenie listiny predloženej v odvolacom konaní. Predmetná listina bola predložená po odvolacej lehote, v dôsledku čoho súd by na ňu nemal prihliadnuť, pokiaľ argumenty použité v odvolacom konaní neboli tvrdené v lehote na podanie odvolania a takýmito námietkami by žalovaný úspešne ubránil svojho klienta, pokiaľ by namietal právnu účinnosť protokolu o odovzdaní a prevzatí, a to tak z procesno-právnych ako aj hmotno-právnych dôvodov. Uvedená argumentácia by napravila omyl súdu, ktorý bez nej rozhodol nezákonne. Poukázal na súdnu prax, v zmysle ktorej súd je povinný zákonne rozhodovať, avšak jeho prípadné pochybenie argumentačne usmerní advokát, nakoľko ide o kontradiktórne konanie a každá strana má v každom štádiu konania povinnosť tvrdenia. Na preukázanie možnosti tejto argumentácie slúži spis obnovy konania, kedy žalobca sa formou návrhu na obnovu konania pokúsil zvrátiť nezákonný stav. V konaní o obnove konania súd prvého aj druhého stupňa argumentoval, že predmetná obrana mala byť tvrdená v odvolacom konaní a obnovu konania nemožno použiť na nezákonné rozhodnutie v základnom konaní, kedy účastník sa má brániť zákonným spôsobom a v základnom konaní využiť všetky prostriedky na obhajobu svojho tvrdenia. Obranu žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej
legitimácie označil za účelovú, nakoľko v spise sa nachádza plná moc, ktorú podpísal žalobca ako klient a žalovaný ako zástupca. Pokiaľ aj v danej dobe mal žalovaný obchodnú spoločnosť, v ktorej bol spoločníkom, nedošlo k žiadnemu právnemu vzťahu medzi touto obchodnou spoločnosťou a žalobcom, nakoľko zo spisu vyplýva, že zastupoval len žalovaný, len takáto plná moc sa nachádza v spise, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ako advokátom. Poukázal na európsku judikatúru k otázke zodpovednosti advokáta za škodu, ktorá zaujala názor, že hoci aj súd nekonal správne, nevyviňuje to advokáta zo zodpovednosti za škodu. Za podstatné považoval, že odvolacia argumentácia nebola uplatnená včas a opakovane poukázal na to, že v konaní o obnove konania súd vyjadril názor, že sporná argumentácia mala byť použitá práve v odvolacom konaní. Žalovaný nepreukázal liberačné dôvody, ktoré by ho zbavovali jeho objektívnej zodpovednosti, pričom nie je rozhodujúce, čo ho viedlo k tomu, že sa pojednávania nezúčastnil. Zo spisu Okresného súdu Dolný Kubín je pritom zrejmé, že plná moc bola udelená žalovanému a listiny, ktoré sa nachádzajú v danom spise, preukazujú právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
4. Žalovaný na pojednávaní dňa 05.11.2015 uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadne ceny nehnuteľností považuje za nedostatočné a predložený znalecký posudok označil za účelový, kedy tento preukazuje cenu nehnuteľností, nie však výšku škody, ktorú mal žalobcovi svojim nekonaním spôsobiť. Opätovne uviedol, že žalobcu nikdy nezastupoval. Zastupoval ho F.. A. na základe plnej moci ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti. O tom, že z ich strany nedošlo k žiadnemu pochybeniu má svedčiť aj to, že žalobca nikdy neinicioval disciplinárne konanie voči nemu, resp. voči F.. A.. K procesným aj hmotno- právnym námietkam žalobcu sa vyjadril odvolací aj dovolací súd. Mal za to, že odvolací súd v súlade so zákonom vykonal dôkaz predložený v odvolacom konaní. Zotrval na tom, že žalobca nepreukázal základné predpoklady zodpovednosti za škodu a žalobu navrhoval zamietnuť. V ostanom odkázal na svoje písomné vyjadrenie vo veci. Názor žalobcu, že postup Krajského súdu bol nesprávny, označil za subjektívny. Poukázal na to, že všetky konania, ktoré žalobca v tejto súvislosti viedol, boli právoplatne skončené v jeho neprospech. Úspešný bol len v prvostupňovom konaní, a to len z toho dôvodu, že Mesto K. neuplatňovalo svoje práva odborným spôsobom. K výške škody je potrebné, aby žalobca predložil minimálne nadobúdaciu cenu a následne bude potrebné skúmať, či za nehnuteľnosti zaplatila spoločnosť Stavona, v ktorej bol žalobca spoločníkom, resp. žalobca, nakoľko podľa tvrdenia žalovaného za nehnuteľnosti nič nezaplatili. K plnomocenstvu, ktoré je súčasťou spisového materiálu na č.l. 206 spisu uviedol, že na ňom nie je jeho podpis a ide len o splnomocnenie na nahliadnutie do spisu.
5. Konateľ žalobcu vo výsluchu na pojednávaní dňa 09.02.2016 v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. K tvrdeniu žalovaného, že na plnomocenstve sa nenachádza jeho podpis, predložil originál plnomocenstva zo dňa 16.03.2007 (vo fotokópii je súčasťou spisového materiálu na č.l. 474 spisu) na preukázanie, že žalobcu zastupoval žalovaný a nie spoločnosť s ručením obmedzeným. Uvedené mal žalovaný podpísať pred konateľom žalobcu s tým, že jeden exemplár si zobral žalovaný a jeden si ponechal konateľ žalobcu. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že sa osobne zúčastnil na každom pojednávaní a právnici ho o všetkom informovali elektronicky. K žalovanému chodil každý deň na porady. Neinformovali ho však o tom, že je, resp. bolo pojednávanie, že majú rozsudok v danej veci a že spor prehral. O tom, že spor prehral, sa dozvedel až z novín. K predloženému plnomocenstvu zo 16.03.2007 uviedol, že za spoločnosť žalobcu ho podpisoval konateľ G. F.. Konateľ žalobcu X. K. bol prítomný, keď plnomocenstvo podpisoval žalovaný. Plnomocenstvo mu poslali elektronicky, on ho vytlačil, dal podpísať pánovi F. a následne ho odniesol na podpis žalovanému. Jeden exemplár nechal žalovanému a jeden si odložil on. Predmetné plnomocenstvo mu prišlo mailom od žalovaného. Spoločnosť žalovaného zastupovala žalobcu v inom konaní proti Slovenskej republike. Na preukázanie uvedeného predložil k nahliadnutiu plnomocenstvo udelené žalobcom spoločnosti X. &. X., Q..J..H.. dňa 10.03.2008 na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 2C/228/2008 a odvolanie spoločnosti žalobcu v danej veci zo dňa 13.03.2008. K dohodnutému spôsobu odmeňovania medzi žalobcom a žalovaným konateľ žalobcu uviedol, že mali dohodu, že pokiaľ žalovaný spor vyhrá, dostane zaplatené za úkony plus 250.000. Vopred mu dal nejakú sumu, ktorú žalovaný podľa dohody vrátil, keď spor prehral. Peniaze dostal ako fyzická osoba. Na Okresnom súde Dolný Kubín vo veci 3C/199/2006 bolo jedno pojednávanie, na ktoré žalovaný poslal svojho kolegu. Asi v 90 % v danej veci konateľ žalobcu komunikoval so žalovaným, v 10 % s jeho kolegom. Žalovaný predmetný spor dobre poznal, nakoľko predtým robil u právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný o všetkom rozhodoval a jeho kolega vždy povedal, že sa s ním musí poradiť. O odmene boli dojednaní ústne. Žalovaný to napísal na papier, ktorého originál mu konateľ žalobcu vrátil. Peniaze dal žalovanému a žalovaný mu peniaze aj vracal. K otázkam ohľadne ceny, za ktorú dotknuté nehnuteľnosti nadobudla spoločnosť Stavona a následne
žalobca, sa konateľ žalobcu nevyjadril. K obsahu plnej moci zo 14.11.2016, ktorá je súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín 3C/199/2006, konkrétne po prečítaní jej posledného odseku, konateľ žalobcu uviedol, že tento napísal žalovaný, nie on. Nie je mu pritom zrejmé, prečo do plnej moci žalovaný nenapísal v úvode svoju spoločnosť tak, ako to urobil v inej veci, na ktorú na pojednávaní poukazoval. Dolu na plnej moci je označený P.. D. X. ako advokát, nie je tam uvedená pečiatka X. &. X.. Žalovaný zastupoval ako fyzická osoba, všade takýmto spôsobom vystupoval, bolo to napísané aj v rozsudkoch súdov. Rovnako žalovaný ako fyzická osoba sa ospravedlňoval na Krajskom súde a takýmto spôsobom ospravedlňoval aj klienta. Zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným, nie jeho spoločnosťou. Konateľ žalobcu mal dôveru v žalovaného a chcel, aby zastupoval on.
6. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní 09.02.2016 zotrval na tom, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za vykonštruovaný. Uviedol, že pôsobil ako právny čakateľ u právneho zástupcu žalobcu, kde pri výkone praxe sa zoznámil s konateľom žalobcu, ktorého jeho právny zástupca zastupoval v sporoch ohľadne hotela E.. Žalovaný bol informovaný o vývoji tohto sporu s tým, že zo strany konateľa žalobcu bol postavený na vykonštruovaných skutočnostiach. Po skončení praxe u právneho zástupcu žalobcu si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu, následne s P.. A. založil verejnú obchodnú spoločnosť, neskôr ako spoločníka prijali P.. A. a od roku 2008 sa pretransformovali na spoločnosť s ručením obmedzeným. Stále išlo o ten istý subjekt, s rovnakým identifikačným číslom. Po prijatí nového zákona o advokácii bolo sporné, či advokátske spoločnosti môžu v občianskom súdnom konaní vystupovať ako právny zástupca. Súdna prax prijala názor, že to možné nie je. Na základe uvedeného bola prijatá novela Občianskeho súdneho poriadku č. 273/2007 Z.z. Z uvedeného vyplývalo, že advokáti, ktorí mali založené advokátske spoločnosti podľa § 14 ods. 2 Zákona o advokácii, vystupovali v konaní vo vlastnom mene, avšak na účet spoločnosti a advokátska komora odporučila túto skutočnosť výslovne uvádzať do plných mocí, čím sa advokátska kancelária žalovaného riadila. Pri uzatváraní plných mocí klientov na to upozornili a vysvetlili im rozdiel. Konateľ žalobcu oslovil žalovaného niekedy v roku 2006, aby ho v danej veci zastupoval, nakoľko predchádzajúci právny zástupca stratil jeho dôveru. Žalovaný sa z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti uvedenému bránil a konateľ žalobcu súhlasil, že zastupovať bude jeho kolega P.. A.. Žalovaný sa občas zúčastnil na poradách P.. A. a konateľa žalobcu. V konaní však priamo nezastupoval. Plnú moc zo 14.11.2006 nepodpísal, ide len o napodobeninu jeho podpisu. Nepodpísal ani plnú moc, ktorú na danom pojednávaní predložil konateľ žalobcu. Pripustil, že také tlačivo sa v ich advokátskej kancelárii používalo. Konateľa žalobcu na žiadnom pojednávaní nezastupoval. Vždy sa zastupovalo len v mene verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným. Plná moc zo 14.11.2006 navyše splnomocňuje jeho osobu len na nahliadnutie do spisu. Pripustil, že možno do spisu nahliadnuť bol, ale presne si to nepamätal. Dôvodom mohlo byť len to, aby si urobil obraz o veci. Plná moc, ktorú predložil konateľ žalobcu v spore so Slovenskou republikou, bola podpísaná F.. A. po novele Občianskeho súdneho poriadku, keď občiansky súdny poriadok už zastúpenie umožňoval. Plné moci, v ktorých vystupoval ako fyzická osoba, boli všetky podpísané pred novelou Občianskeho súdneho poriadku. V kancelárii bolo zaužívané, že plné moci sa vždy písali na žalovaného. K otázke pasívnej legitimácie poukázal na ust. § 14 ods. 2 v spojení s § 26 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z.z. V čase údajného vzniku škody na strane žalobcu už existovala spoločnosť X. &. X., Q..J..H.., ktorá by mala za tvrdenú škodu zodpovedať. Pasívna legitimácia žalovaného v tomto spore daná nie je. Žalovaný žalobcu nikdy nezastupoval, zastupovala ho spoločnosť X. &. A., V..H..Q.., neskôr X. &. X., V..H..Q.. a následne X. &. X., Q..J..H.., všetky spoločnosti s identifikačným číslom XX XXX XXX. Pripustil, že na plných mociach zo 14.11.2006 a zo 16.03.2007 sa nachádza pečiatka z obdobia pred založením verejnej obchodnej spoločnosti. Ospravedlnenie neúčasti na odvolacom pojednávaní nepodpísal, niekto ho tam podpísal. Nevylúčil, že to boli zamestnanci verejnej obchodnej spoločnosti. Na označenie právneho zástupcu žalobcu v rozsudkoch nereagoval, nakoľko si to nevšimol a neštudoval ich detailne. Žalovaný ďalej uviedol, že priebeh konania v danej sporovej veci vyplýva zo všetkých rozsudkov, z ktorých je zrejmé, za koľko spoločnosť Stavona nehnuteľnosti kúpila a rovnako, za koľko ich predala žalobcovi pred právoplatnosťou rozhodnutia o neplatnosti kúpnej zmluvy. Z okolností veci vyplýva, že v čase údajného vzniku škody žalobca nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, z ktorého dôvodu nemohla na jeho strane vzniknúť tvrdená škoda a už vôbec nie škoda, za ktorú by žalovaný zodpovedal. V predloženom znaleckom posudku žalobca uvádza hodnotu nehnuteľnosti 55 miliónov korún, zatiaľ čo v rozhodnutí Okresného súdu Dolný Kubín sa uvádza znalecký posudok na hodnotu 9 miliónov korún. Prevod nehnuteľnosti zo spoločnosti Stavona na žalobcu bol účelový.
7. Zo strany súdu boli žalovanému predložené k nahliadnutiu listiny, ktoré sú súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 a žalovaný sa následne vyjadroval k ich
obsahu. K plnej moci na č.l. 328 uviedol, že ide o plnú moc na nahliadnutie do spisu. Nespomínal si, či na jej základe do spisu nahliadal. Pri mene P.. D. X. nejde o jeho podpis. K pečiatke sa vyjadriť nevedel, mohlo ísť o pečiatku z obdobia pred založením verejnej obchodnej spoločnosti. Na č.l. 329 spisu je úradný záznam o nahliadnutí do spisu. K doručenke na č.l. 338 spisu uviedol, že v danom čase už ako fyzická osoba nepodnikal, podnikal ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti. Zásielku prevzal pravdepodobne zamestnanec verejnej obchodnej spoločnosti. K substitučnej plnej moci na č.l. 354 uviedol, že opätovne nejde o jeho podpis. Substitučnú plnú moc neudeľoval. K pečiatke sa vyjadril rovnako ako predtým. K doručenke na č.l. 388 rub spisu uviedol, že nevie, o koho podpis ide, pravdepodobne nejakého zamestnanca verejnej obchodnej spoločnosti. Obdobne sa vyjadril k doručenke na č.l. 400 spisu. Uviedol, že nemôže za to, že súd ho v danom konaní bral ako zástupcu. Niekto predložil plnú moc, ktorú nepodpísal a súd si nevšimol posledný odsek v plnej moci. K ospravedlneniu na č.l. 430 spisu uviedol, že nejde o jeho podpis. Poukázal na hlavičku, kedy v danom čase sa konalo už za spoločnosť s ručením obmedzeným. Dolu ho niekto podpísal. Uviedol, že sa výnimočne mohlo stať, že za neho v advokátskej kancelárii niekto niečo podpísal. Plnú moc so spoločnosťou žalobcu nikdy neuzavrel. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo, pokiaľ plnú moc nepodpísal, následne nahliadal do spisu Okresného súdu Dolný Kubín. Nevedel sa vyjadriť k tomu, akou formou bola realizovaná platba za zastupovanie žalobcu verejnou obchodnou spoločnosťou, nakoľko to riešil kolega A.. Nespomínal si, či verejná obchodná spoločnosť vystavila faktúru. On ako fyzická osoba peniaze od žalobcu neprevzal. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či ich prevzala verejná obchodná spoločnosť. Tvrdenie žalobcu, že prevzal zálohu, označil za nepravdivé.
8. Právny zástupca žalobcu v prednese na pojednávaní 09.02.2016 poukázal na to, že argumenty žalovaného sú zavádzajúce, účelové a nemajú oporu v listinných dôkazoch. Pri prvom nazretí do plnej moci, ktorá sa nachádza v spise Okresného súdu Dolný Kubín, žalovaný pripustil, že je to jeho podpis, neskôr povedal, že to jeho podpis nie je. V spise pritom nebol nahliadať ako zástupca verejnej obchodnej spoločnosti, ale ako advokát P.. D. X.. Túto skutočnosť nespochybňoval ani jeho substituent a potvrdzuje to aj obsah substitučnej plnej moci. Za rozhodujúce označil, že v plnej moci je uvedené, že žalobcu zastupuje advokát P.. D. X. vo svojom mene. Žalovaný nepreukázal, že by boli inak riešené finančné otázky než tvrdil žalobca, pokiaľ dostal zálohu, túto vrátil, avšak nepreukázal, že by verejná obchodná spoločnosť vystavila faktúru za zastupovanie. Z uvedených dôkazov je zrejmé, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Na preukázanie príčinnej súvislosti, právny zástupca žalobcu predložil súdu judikát uverejnený v právnych rozhľadoch č. XX/XXXX na strane 712 až 714, v ktorom sa konštatuje, že ak advokát v odvolacom konaní opomenie poukázať na rozsudok Spolkového súdneho dvora, ktorý podporuje právny názor jeho klienta a v dôsledku toho klient súdny spor prehrá, neprerušuje sa príčinná súvislosť medzi chybou advokáta a vzniknutou škodou tým, že aj samotný súd daný rozsudok Spolkového súdneho dvora prehliadol. Uvedené sa dá analogicky použiť aj v prejednávanej veci. Pokiaľ advokát nebol na pojednávaní a súd druhého stupňa pochybil, neznamená to, že zanikla príčinná súvislosť medzi nečinnosťou advokáta a vznikom škody. Súd v prvom stupni rozhodol tak, že žalobu Mesta K. v celom rozsahu zamietol. Na druhom stupni boli predložené dôkazy, o ktoré sa opieral Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí 7Co 449/2014-516 zo dňa 17.12.2014. V uvedenom rozhodnutí sa výslovne uvádza, že relevantné právne skutočnosti nastali až po podaní odvolania a uplynutí odvolacej lehoty a žalobca ich bez svojej viny nemohol označiť nielen do rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale ani do uplynutia odvolacej lehoty. Právny zástupca žalobcu poukázal na ustanovenie v tom čase platného a účinného § 154 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, kedy odvolací súd bol oprávnený doplniť dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré mali nastať až v štádiu odvolacieho konania a ktoré sa mohli významne dotknúť hmotno-právnej sféry žalobcu z hľadiska ním tvrdeného vlastníckeho práva. Z obsahu spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 vyplýva, že na odvolacie pojednávanie konané dňa 27.03.2008 boli účastníci konania riadne predvolaní, zúčastnila sa iba poverená pracovníčka žalobcu, žalovaný a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili. Na odvolacom pojednávaní došlo v zmysle § 120 ods. 1 OSP k vykonaniu dokazovania oboznámením s listinnými dôkazmi, o.i. aj osvedčením o správe majetku na č.l. 416 až 417 spisu a delimitačným protokolom na č.l. 419 až 422 spisu. Po vykonaní dokazovania došlo k vyhláseniu rozsudku, ktorým krajský súd napadnutý rozsudok Okresného súdu zmenil a žalobnému návrhu Mesta K. na určenie vlastníckeho práva vyhovel. Účastníci konania mali možnosť reagovať na odvolacom pojednávaní na výsledky vykonaného dokazovania, prípadne navrhovať dôkazy k tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Bolo právom žalobcu, ak chcel byť v spore v procesnom postavení žalovaného úspešný, reagovať na danú procesnú situáciu a namietať dôvodnosť tvrdeného nadobudnutiu vlastníckeho práva Mestom K.. Právoplatné rozhodnutie Krajského súdu bolo založené
na osvedčení o správe majetku a delimitačnom protokole, hoci podľa § 47c ods. 2 Zákona o veľkej privatizácii Mesto K. takýto majetok nadobudnúť nemohlo. Pokiaľ by sa žalovaný zúčastnil pojednávania na Krajskom súde v Žiline, predniesol by argumentáciu a vecnú námietku, že podľa § 47c Zákona o veľkej privatizácii nie je možné ponechať osvedčenie v správe majetku a delimitačný protokol bez povšimnutia a mať za to, že majú právne účinky, bol by uspel v plnom rozsahu. Žalovaný ako advokát porušil svoje povinnosti, nakoľko svedomito nevykonával advokáciu a jeho konanie nieslo znaky ľahostajnosti, nedostatočného záujmu o klienta a nezohľadnenia, resp. nedocenia reálneho stavu.
9. Na pojednávaní konanom dňa 03.06.2016 bol vypočutý svedok F.. J. A.. Uviedol, že bol substitučným zástupcom žalobcu v danej veci. Nevedel sa presne vyjadriť, akého subjektu, nakoľko pán K. v ich neprítomnosti zobral z kancelárie spis a tak svedok nemohol preveriť, akým spôsobom bola udelená plná moc. V danom čase bol spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, neskôr spoločnosti s ručením obmedzeným spoločne so žalovaným. Po nahliadnutí do substitučnej plnej moci, ktorá je súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 na č.l. 354 uviedol, že na listine je jeho podpis. Nevedel sa vyjadriť, prečo pri označení advokáta P.. D. X. je uvedené sídlo O. Z. XXXX, nakoľko v tom čase boli na adrese J. XXXX. Pravdepodobne k tomu došlo nedopatrením, kedy plné moci pripravovali administratívne pracovníčky. V tom čase zastupoval vo viacerých konaniach na základe substitučnej plnej moci, ktoré mu pripravovali administratívne pracovníčky na základe jeho požiadavky. Plné moci osobitne neskúmal. Pri udelení plnej moci prítomný nebol. Dostal len požiadavku zúčastniť sa konania, v nadväznosti na čo požiadal administratívnu pracovníčku, aby mu pripravila substitučnú plnú moc, pravdepodobne v súlade s udelenou plnou mocou. K plnej moci, ktorá je súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 na č.l. 328 uviedol, že na jej základe by ako substitút nemohol ani zastupovať, nakoľko ide o plnú moc len na nahliadnutie do spisu. V danom čase vykonávali advokáciu so žalovaným ako spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti. Mimo tejto spoločnosti advokáciu určite podľa jeho názoru nevykonávali. Nemal vedomosť o tom, že by žalovaný nejaké úkony vykonával samostatne. Otázku zastupovania so žalobcom v danej veci vôbec neriešil. Pojednávania na Krajskom súde sa nezúčastnil z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Ospravedlnenie na pojednávanie vypracovala pravdepodobne administratívna pracovníčka na jeho pokyn. On ho podpísal a išiel na iné pojednávanie. Následne sa opravil, že on ho podpisovať nemohol, nakoľko ho podpísať mal splnomocnený zástupca, nie substitút. Nevidel, že by ospravedlnenie podpisoval žalovaný. K ospravedlneniu, ktoré je súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 na č.l. 430 spisu uviedol, že ide o štandardné ospravedlnenie, ktoré robili administratívne pracovníčky pod hlavičkou spoločnosti s ručením obmedzeným. V danej veci chodil na pojednávania iba on. Klientovi hneď na začiatku dal informáciu o právnom stave, že žalobca nemôže byť vlastníkom predmetných nehnuteľností. Za žalobcu komunikoval s pánom K., ktorý celú vec vybavoval, hoci v tom čase nebol štatutárnym zástupcom. Nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy o právnej pomoci so žalobcom, nevedel, či bola poskytnutá záloha za zastupovanie žalobcu. Otázky financií riešil výlučne jeho spoločník. K plnomocenstvu na č.l. 474 spisu sa vyjadriť nevedel, listinu si nepamätal, nepodpisoval ju. Nepamätal si na plnomocenstvo z 10.03.2008 (č.l. 531 spisu), uviedol, že podpis na listine je jeho. Nepamätal si, kto v danej veci predkladal plnomocenstvo súdu. Poštu v advokátskej kancelárii väčšinou preberali administratívne pracovníčky na základe splnomocnenia. K substitučnej plnej moci, ktorá je súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín na č.l. 354 spisu ďalej uviedol, že na tejto je uvedený subjekt, ktorý nesedí ani adresou. V čase podpisu substitučnej plnej moci bol spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti a vnímal to tak, že túto zastupuje. V čase odvolacieho konania bol spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným. Nepamätal si, kedy došlo k zmene právnej formy advokátskej kancelárie, avšak zastupoval vždy túto spoločnosť. Pečiatky na plné moci dávali administratívne pracovníčky, svedok nimi nedisponoval, ani sa na ne nesústreďoval. Rovnako si nevšimol, kto je uvedený ako právny zástupca žalobcu v rozsudkoch súdov. K obsahu substitučnej plnej moci opakovane uviedol, že z nej vyplýva, že zastupuje subjekt, ktorý v čase jej podpísania neexistoval. Boli na inej adrese a boli spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti. Žalovaný vykonával advokáciu ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti a svedok nemal vedomosť o tom, že by vykonával úkony samostatne. Nebol prítomný pri vyhotovovaní samotnej plnej moci. Nevedel, kto ju vyhotovoval, avšak advokáti v tom čase ako fyzické osoby vykonávali advokáciu vo vlastnom mene a na účet spoločnosti.
10. Žalobca v písomnom vyjadrení z 10.08.2016 k otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zotrval na tom, že v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 vrátane odvolacieho konania zastupoval žalovaný žalobcu osobne ako advokát fyzická osoba. O uvedenom svedčí obsah plnej moci, ktorú na predchádzajúcom pojednávaní predložil štatutárny zástupca žalobcu,
ktorá podľa jej obsahu nebola udelená len na nahliadnutie do spisu, ale na zastupovanie v celom konaní, a to žalovanému ako fyzickej osobe advokátovi. O spôsobe zastupovania žalobcu žalovaným svedčí aj obsah substitučnej plnej moci zo 17.04.2007, ktorú udelil advokát P.. D. X. s uvedeným sídlom advokátovi F.. J. A. na jeho zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 do skončenia veci. Pokiaľ by žalobcu zastupovala právnická osoba, neexistoval by dôvod na to, aby žalovaný udeľoval substitučnú plnú moc inému advokátovi, ktorý bol taktiež spoločníkom právnickej osoby. Žalobca poukázal na ust. § 24 a § 26 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2007, z ktorých dovodil, že podľa daného právneho stavu nemohli v konaní pred súdom zastupovať účastníkov konania právnické osoby, čo sa zmenilo až od 01.07.2007 novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou Zákonom č. 273/2007 Z.z. V čase odvolacieho konania na Krajskom súde v Žiline bol platný a účinný § 26 ods. 4 OSP v znení Zákona č. 273/2007 Z.z., avšak pôvodná plná moc, ktorá bola udelená žalovanému ako fyzickej osobe advokátovi žalobcom na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 až do úplného skončenia veci, nezanikla. V čase konania pojednávania na odvolacom súde 27.03.2008 žalovaný nemohol poskytovať žalobcovi právne služby v mene a na účet spoločnosti X. &. X., Q..J..H.. z dôvodu absencie osobitného splnomocnenia, ktoré by žalobca udelil tejto spoločnosti alebo jej právnemu predchodcovi. Tým, že žalovaný za účelom výkonu advokácie založil obchodnú spoločnosť, neprestal byť zapísaný do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Rovnako to neznamená zánik plnomocenstiev, ktoré mu boli ako advokátovi udelené pred založením obchodnej spoločnosti a taktiež to neznamená, že záväzky vzniknuté pri výkone advokácie vykonávanej na základe plnej moci udelenej v čase, kedy Občiansky súdny poriadok zastúpenie právnickými osobami nepripúšťal, by prešli na novovzniknutú spoločnosť. S poukazom na opätovné opísanie spôsobu, akým žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní na odvolacom súde, označil žalobca takýto postup žalovaného za rozporný so zákonom a poskytovanie právnych služieb bez náležitej odbornej starostlivosti. K argumentácii žalovaného s odvolaním sa na obsah rozhodnutí, ktoré boli vydané pri rozhodovaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch žalobca uviedol, že nebyť nečinnosti a prístupu žalovaného k jeho zastupovaniu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10Co/213/2007, by rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/213/2007 z 27.03.2008 vôbec nebol vydaný. Žalobca tak mal za to, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného a sú splnené všetky podmienky pre vznik jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku výkonu advokácie žalovaným v rozpore so zákonom č. 586/2003 Z.z.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 15.08.2016 zotrval na tom, že žalobcu ako fyzická osoba nikdy nezastupoval. Advokáciu v danom čase vykonával ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, neskôr spoločnosti s ručením obmedzeným. V prílohe podania predložil kópie spoločenských zmlúv obidvoch obchodných spoločností, z ktorých poukázal na to, že spoločník verejnej obchodnej spoločnosti bol oprávnený poskytovať samostatne právne služby len na základe osobitnej písomnej dohody uzavretej medzi spoločníkmi (čl. VII. ods. 2. Spoločenskej zmluvy o založení verejnej obchodnej spoločnosti č.l. 557 a nasledujúce spisu) a v spoločnosti s ručením obmedzeným bolo takéto konanie spoločenskou zmluvou úplne vylúčené ustanovením o zákaze konkurencie (čl. XVI. ods. 2. Spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným č.l. 561 a nasledujúce spisu). Písomná dohoda medzi spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti uzatvorená nebola, čo potvrdil aj svedok A., ktorý zároveň uviedol, že žalobcu v danom čase na súdoch zastupoval výlučne on ako spoločník uvedených advokátskych spoločností. V súlade s ust. § 26 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z.z. tak zodpovednosť za prípadnú škodu žalobcu môže v plnom rozsahu znášať iba spoločnosť založená advokátmi, nie žalovaný. K plným mociam, od ktorých žalobca odvodzuje výkon advokácie žalovaného ako fyzickej osoby uviedol, že plnomocenstvo zo 14.11.2006 splnomocňuje žalovaného na nahliadnutie do súdneho spisu, plnomocenstvo zo 16.03.2007 sa v obsahu súdneho spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 nenachádza. Obidve plnomocenstvá obsahujú ustanovenie, v zmysle ktorého žalobca ako splnomocniteľ berie na vedomie, že splnomocnený advokát v zmysle § 14 ods. 2 Zákona o advokácii bude vykonávať činnosť podľa udeleného plnomocenstva vo vlastnom mene, avšak na účet spoločnosti X. &. X., V..H..Q.. Dôvodom tohto ustanovenia na plnomocenstve bolo, že podľa v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku v konaní pred súdom nemohli zastupovať do 30.06.2007 právnické osoby a súdy plné moci na právnické osoby založené advokátmi neuznávali. Odkázal na ust. § 14 ods. 2 a § 15 ods. 2 Zákona o advokácii. Napriek tejto praxi neboli pochybnosti o tom, že právne služby v daných prípadoch vždy poskytovala právnická osoba prostredníctvom svojich spoločníkov - advokátov. V tejto súvislosti označil za irelevantné taktiež to, že v rozsudkoch týkajúcich sa žalobcu bol uvádzaný ako jeho právny zástupca, nakoľko to nič nemení na tom, že konanie bolo vedené na účet
a zodpovednosť advokátskej spoločnosti. Žalobca neuzatvoril zmluvu o zastupovaní so žalovaným a žalovanému neposkytol žiadne peniaze na účet alebo v hotovosti. Rovnako neexistoval dôvod, prečo by mu mal žalovaný tieto peniaze vracať, pokiaľ by bolo pravdou, že ho zastupoval v predmetnom konaní. Uvedené tvrdenia žalobcu neboli preukázané. Žalovaný ďalej zdôraznil, že plnomocenstvo zo 14.11.2006, plnomocenstvo zo 16.03.2007, substitučnú plnú moc zo 17.04.2007 a ani ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní odvolacieho súdu z 27.03.2008 nepodpísal, pričom je irelevantné, kto tieto dokumenty podpísal v jeho mene. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní pred súdom druhého stupňa bolo vyhotovené na hlavičkovom liste advokátskej spoločnosti X. &. X., Q..J..H.., čo taktiež potvrdzuje tvrdenia žalovaného, že žalobcu ako fyzická osoba nikdy nezastupoval. Ospravedlnenie bolo napísané až po novele Občianskeho súdneho poriadku vykonanej Zákonom č. 273/2007 Z.z. K tvrdenému vzniku škody na strane žalobcu poukázal žalovaný na to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o jeho vlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam, o ktoré mal prísť v spore s Mestom K. vinou žalovaného. Už v minulosti bola hodnovernosť údajov na liste vlastníctva vyvrátená. V čase vzniku údajnej škody existovali právoplatné a vykonateľné rozsudky Okresného súdu Dolný Kubín - pobočka Námestovo, sp. zn. 4C 239/93 z 20.08.1996 v spojení s rozsudkom KS Banská Bystrica sp. zn. 16CO 4402/96 z 28.01.1997, z ktorých vyplýva, že žalobca nikdy nebol a ani nemohol byť vlastníkom dotknutých nehnuteľností, a to z dôvodu, že nehnuteľnosti nenadobudol ani jeho právny predchodca spoločnosť Stavona, s.r.o., ktorá ich mala nadobudnúť od spoločnosti Reštaurácie, štátny podnik v likvidácii neplatnou zmluvou. Pokiaľ tak žalobca nebol vlastníkom dotknutých nehnuteľností, nemohla mu vzniknúť v súvislosti s neúčasťou žalovaného na pojednávaní pred odvolacím súdom akákoľvek škoda. Vyčíslenie škody v zmysle predloženého znaleckého posudku D.. F. X. č. X/XXXX označil žalovaný za nereálne a neprimerané. O skutočnej hodnote nehnuteľnosti a potenciálnej škode na strane žalobcu môže napovedať aj to, že spoločnosť Stavona, s.r.o. v roku 1992 mala za nehnuteľnosti zaplatiť kúpnu cenu 10.949.000 Sk. V roku 1995 bol vyhotovený znalecký posudok D.. F. X., ktorý určil hodnotu nehnuteľnosti na sumu 55.923.029 Sk. Okresný súd Dolný Kubín v odôvodnení rozsudku sp. zn. 3C/199/2006 z 03.04.2007 poukázal na tvrdenie Mesta K., že v roku 2001 bol vyhotovený znalecký posudok na nehnuteľnosti, z ktorého vyplýva ich cena 9.105.880 Sk a v roku 2002 spoločnosť Stavona, s.r.o., za ktorú konal konateľ žalobcu, musela vedieť vzhľadom na uvádzané rozsudky, že nie je vlastníkom daných nehnuteľností, avšak účelovo kúpnou zmluvou predala nehnuteľnosti žalobcovi za kúpnu cenu 3.800.000 Sk, o ktorej nie je zrejmé, či bola žalobcom uhradená. V roku 2013 bol vyhotovený ďalší znalecký posudok znalcom D.. P. Ž. č. XX/XXXX, ktorý stanovil cenu nehnuteľnosti na sumu 141.000 €. Z uvedeného tak vyplýva, že vyčíslená výška škody je nereálna a zjavne neprimeraná. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti nemožno konštatovať ani príčinnú súvislosť medzi výkonom advokácie žalovaného a spôsobenou škodou. Pokiaľ by aj odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, žalobca by sa na základe uvedeného nestal vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Mesto Tvrdošín by síce nemohlo zmeniť zápis vlastníka na liste vlastníctva vo svoj prospech, avšak žalobca by sa vlastníkom nehnuteľnosti v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu nikdy nestal a vzhľadom na jeho nedobromyseľnosť nemohol by vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam ani vydržať. Ani prípadná žalobcom tvrdená neplatnosť delimitačného protokolu uzavretého medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Mestom K. v zmysle § 47c Zákona č. 92/1991 Zb. by neviedla ku konvalidácii vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré žalobca nikdy nevlastnil. Uvedenej skutočnosti si musí byť žalobca vedomý, a preto účelovo spochybňuje len platnosť delimitačného protokolu, avšak platnosť osvedčenia o správe majetku štátu č. 88/2007 zo 06.08.2007 vydaného Ministerstvom hospodárstva SR nespochybňuje, hoci práve z tohto osvedčenia je zrejmé, že žalobca v danom čase nebol vlastníkom dotknutých nehnuteľností, hoci ako vlastník bol zapísaný na liste vlastníctva. Z osvedčenia jednoznačne vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností bola Slovenská republika a je tak irelevantné, či štát platne previedol časť svojho vlastníctva na Mesto K.. Neplatnosť delimitačného protokolu netvrdil ani žalobca v následnom dovolacom konaní, kde ho zastupoval súčasný právny zástupca a touto skutočnosťou začal argumentovať až v konaní o obnovu konania, ktorá nebola súdom pripustená. Žalobcovi nič nebránilo túto argumentáciu použiť v dovolacom konaní, resp. domáhať sa svojich vlastníckych práv žalobou o neplatnosť delimitačného protokolu, prípadne osvedčenia o správe majetku štátu voči dotknutým subjektom. Týmto spôsobom žalobca nepostupoval. Zároveň by bol daný aj liberačný dôvod v zmysle ust. § 26 ods. 4 Zákona o advokácii a advokát by nemohol spôsobiť žalobcovi škodu na majetku, ktorý žalobca nevlastnil.
12. V písomnom podaní z 30.08.2016 označenom ako doplnenie právnej argumentácie k vyjadreniu žalobcu z 10.08.2016, neboli zo strany žalobcu prezentované také nové skutkové a právne argumenty, ktoré by už neboli uvádzané v priebehu konania.
13. Na pojednávaní konanom dňa 26.01.2017 právny zástupca žalobcu z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 poukázal na úradný záznam na č.l. 329 spisu, z ktorého vyplýva, že P.. D. X., advokát zastúpený asistentkou si vyžiadal pod svojim menom listiny k procesnej obrane. Ďalej poukázal na úradný záznam na č.l. 524 spisu z 30.03.2010, z ktorého vyplýva, že P.. D. X. mal nahliadnuť do spisu, hoci v spise nemal plnú moc. Ďalej poukázal na úradný záznam na č.l. 437 spisu, z obsahu ktorého vyplýva, že 14.05.2008 mal do spisu nahliadať konateľ žalobcu G. F., avšak podpis na úradnom zázname nie je jeho a zároveň, podľa výpovede svedka A., sa o vec nezaujímal. Na vysvetlenie uvedených nezrovnalostí navrhol výsluch V. O., pracovníčky Okresného súdu Dolný Kubín, a to k otázke, či na č.l. 437 spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 ide o jej podpis. Poukázal ďalej na úradné záznamy na č.l. 437, 438 a 440 spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006, podľa obsahu ktorých mal do spisu nahliadnuť p. F.. Zároveň uviedol, že tieto listiny boli do spisu vložené dodatočne a nahradili iné listiny. Považoval za nelogické, aby pán F. bol štyrikrát za sebou nahliadnuť do spis, hoci podľa vyjadrenia svedka A. sa o vec nezaujímal a nekontaktoval s ním. Práve z uvedeného dôvodu sa v spise mala objaviť plná moc pre žalovaného na nahliadnutie do spisu, ktorá mohla byť dodatočne predložená, aby tam nebola pravá plná moc. Uvedené by mala vysvetliť pani O.. Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.augusta 2012 I.ÚS 377/2012-18, podľa ktorého plnú moc advokátovi v Občianskom súdnom konaní nemožno obmedziť. Preto, pokiaľ je udelená plná moc len na nahliadnutie do spisu, ide o plnú moc na celé konanie. Všetci sa pritom správali tak, že išlo o plnú moc na celé konanie. Rovnako Krajský súd v Žiline predvolával na pojednávanie JUDr. Ivana Pohanku a nie právnickú osobu. Poukázal na ustanovenia Zákona č. 273/2007 Z.z., ktorým došlo s účinnosťou od 01.07.2007 k novele Občianskeho súdneho poriadku, na znenie Občianskeho súdneho poriadku upravujúce zastúpenie účastníkov konania účinné do 30.06.2007, na ust. § 14 ods. 2 a § 14 ods. 7 Zákona o advokácii. Poukázal na iné plné moci, ktoré preukazujú, že aj v iných veciach vystupoval žalovaný ako advokát. Konkrétne na plnomocenstvo z 21.08.2006 (č.l. 718 spisu), substitučnú plnú moc z 21.08.2006 (č.l. 719 spisu) a plnomocenstvo z 13.09.2006 (č.l. 720 spisu). K plnej moci na č.l. 328 spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 uviedol, že podpis pána F. na tejto plnej moci je falošný, čo je dôkazom toho, že v spise došlo k zámene riadnej plnej moci. Ide o falošnú plnú moc, predloženú z dôvodu, aby zakryla, že ide len o nahliadnutie do spisu za účelom vyžiadania listín. Hoci táto plná moc je falošná, preukazuje, že išlo o zastupovanie fyzickou osobou. Na otázku súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že za pravú považuje plnú moc zo 16.03.2007 (č.l. 474 resp. 530 spisu). Uviedol, že žalovaný sa snažil nahradiť plnú moc tou, ktorá sa nachádza na č.l. 328 spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 a pravá plná moc sa stratila. Navrhol v tejto súvislosti výsluch P.. X. B. k neštandardným listinám, ktoré boli zažurnalizované do spisu Okresného súdu Dolný Kubín, a to k otázke, či je štandardné, že nikto v jeden deň má tri úradné záznamy o nahliadnutí do spisu a či by sa dopustil takého pochybenia, že by bola pre neho v konaní postačujúca len plná moc na nahliadnutie do spisu. Taktiež navrhol, aby boli zabezpečené fotokópie z knihy o nahliadaní do spisu Okresného súdu Dolný Kubín z dotknutého obdobia ohľadne záznamov o nahliadnutí do spisu pánom F.. Taktiež navrhol, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie k otázke pravosti podpisu žalovaného na plnomocenstve zo 16.03.2007.
14. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na zásadu hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľností, pokiaľ nie je preukázaný opak. Nemôže sa tak brániť žalovaný, že žalobca nikdy nebol a nemohol byť vlastníkom nehnuteľností, nakoľko sporné konanie bolo o určenie vlastníckeho práva Mesta K.. Nakoľko Mesto K. vlastníkom nehnuteľností nebolo, na prvom stupni okresný súd žalobu zamietol. Poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Žiline zo 17.decembra 2014 č.k. 7Co/441/2014-516, kde krajský súd označil za správny záver okresného súdu, že na skutočnosť, ktorú žalobca považoval za dôvod obnovy konania, a to neexistenciu rozhodnutia v zmysle § 47c ods. 3 Zákona o veľkej privatizácii, mohol žalobca poukázať už v odvolacom konaní na Krajskom súde v Žiline na pojednávaní 27.03.2008 sp. zn. 10Co/213/2007. K možnému porušeniu princípu neúplnej apelácie v odvolacom konaní sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v dôvodoch uznesenia II.ÚS 20/2010-17. Opätovne poukázal na priebeh pojednávania na odvolacom súde dňa 27.03.2008 sp. zn. 10Co/213/2007 a konanie žalovaného súvisiace s ospravedlnením jeho neúčasti na pojednávaní odvolacieho súdu. Na preukázanie vzniknutej škody predložil Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (č.l. 725 a nasledujúce spisu), z obsahu ktorej ma vyplývať, že trhová cena nehnuteľnosti sa pohybovala okolo 35 miliónov Sk a fotodokumentáciu dotknutého objektu, ktorý bol plne v prevádzkovom stave (č.l. 727 spisu). V rámci záverečného prednesu nad rámec skutočností už uvádzaných v priebehu konania poukázal právny zástupca žalobcu na to, že žalovaný nebol zapísaný na liste vlastníctva na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, ale na základe zápisnice o vydražení. Pokiaľ by žalovaný išiel na pojednávanie na Krajskom súde v Žiline
a namietal predkladané listiny, o ktorých mal vedomosť, krajský súd by rozsudok nevyniesol. Zároveň na pojednávaní v rámci procesnej obrany by sa bránil aj inštitútom vydržania, ktorú možnosť nevyužil.
15. Konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 26.01.2017 poukázal na ust. § 12 ods. 4 Zákona o advokácii upravujúce označenie advokáta pri poskytovaní právnych služieb, pričom uviedol, že ani na jednej plnej moci žalovaný neuviedol obchodné meno obchodnej spoločnosti. Za nepravdivé označil tvrdenie, že žalovaný a F.. A. robili všetko na spoločný účet a považoval za vhodné, aby súd vyžiadal ich daňové priznania za roky 2004 - 2008, ktorými sa preukáže, že robili aj na svoje účty.
16. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.01.2017 zotrval na skorších vyjadreniach vo veci. Nevedel sa vyjadriť, či plnú moc zo 14.11.2006, ktorou mal byť splnomocnený nahliadnuť do spisu, podpísal pán F., avšak nepodpísal ju on. Súhlasil tak so žalobcom, že táto plná moc je neplatná. Rovnako nevedel, či plnú moc zo 16.03.2007 podpísal pán F., avšak určite ju nepodpísal on. Podľa jeho názoru je tak neplatná aj táto plná moc. Z ust. § 26 ods. 1 Zákona o advokácii pritom výslovne vyplýva, že pokiaľ advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Nakoľko preukázal, že v rozhodnom období vykonával advokáciu ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, resp. spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže byť pasívne legitimovaný v prejednávanej veci. Z plných mocí, ktoré predložil žalobca v tomto konaní je pritom zjavný odkaz na ust. § 14 ods. 2 Zákona o advokácii. K listinám predloženým žalobcom na pojednávaní poukázal na to, že v zmysle predloženej zmluvy o budúcej zmluve nedošlo k uzavretiu budúcej zmluvy, nakoľko žalobca nevedel preukázať svoje vlastníctvo. K predloženému propagačnému materiálu hotela Limba uviedol, že tento je bez výpovednej hodnoty, nie je zrejmé, kedy bol zhotovený a rovnako za nadbytočné považoval dôkazné návrhy žalobcu na výsluch pani O. a P.. B.. V rámci záverečného prednesu zotrval na tom, že žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda, nakoľko nebol a nemohol byť vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Bolo to preukázané existenciou osvedčenia o správe majetku štátu, ktoré vydalo Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré nebolo spochybnené a ktorým ministerstvo zahrnulo predmetný majetok do majetku štátu a následne ho delimitačným protokolom odovzdalo Mestu K.. Bez ohľadu na to, či došlo k platnému alebo neplatnému prevodu sporných nehnuteľností na Mesto K., tak išlo o majetok Slovenskej republiky, preto žalobcovi nemohla vzniknúť akákoľvek majetková ujma, resp. škoda. Za nepreukázanú považoval aj tvrdenú výšku škodu s odkazom na skutočnosti uvádzané skôr v priebehu konania. Zotrval na námietke nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie vo veci ako aj nepreukázaním príčinnej súvislosti medzi tvrdeným porušením povinností advokáta a vznikom škody na strane žalobcu. K namietanému procesnému označeniu advokáta v plným mociach, o ktorých pripustil, že vychádzajú z ich zdrojov, uviedol, že sú procesne určené súdu. V danom čase mohol zastupovať len advokát ako fyzická osoba, takto bol v plných mociach označený a zároveň v nich bolo uvedené, že ide o zastupovanie na účet obchodnej spoločnosti. K otázke potenciálneho vydržania vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam žalobcom odkázal na svoje písomné vyjadrenie a nedostatok dobromyseľnosti žalobcu.
17. Z oboznámených listinných dôkazných prostriedkov mal súd zistené najmä nasledovné skutočnosti:
18. Podľa obsahu plnomocenstva zo 14.11.2006 (č.l. 206 spisu, č.l. 328 spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006) spoločnosť TSP, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 118, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 402 567 splnomocňuje P.. D. X., T., L. E. A., O. Z. XXXX, „aby ma (nás) zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal právoplatné nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Advokát je splnomocnený nahliadnuť do spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 7C 234/2002 (nová sp. zn. 3C 199/06), vrátane prevzatia fotokópii akýchkoľvek listín z uvedeného spisu, najmä rozhodnutí súdov. Súhlasím, aby splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu a ak ich ustanoví viac, súhlasím, aby každý z nich konal samostatne. Splnomocniteľ berie na vedomie, že splnomocnený advokát v zmysle ust. § 14 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii bude vykonávať činnosť podľa tohto splnomocnenia vo vlastnom mene, avšak na účet spoločnosti X. &. A., V..H..Q.., Q. Q. O. Z. XXXX, XXX XX L. A..“ Plnomocenstvo je datované v Dolnom Kubíne dňa 14.11.2006. Pod označením splnomocniteľa TSP, s.r.o. je uvedený G. F.Ť., konateľ, nad tým nečitateľný podpis. Ďalej je uvedené: splnomocnenie prijímam, JUDr. Ivan Pohanka, advokát, spolu s nečitateľným podpisom a pečiatkou P.. D. X., T., O. Z. XXXX, XXX XX L. A.. Za plnomocenstvom na č.l. 329
spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 sa nachádza úradný záznam o nahliadnutí do súdneho spisu, v ktorom je uvedené meno a priezvisko P.. D. X., T., T. O. Z. XXXX, L. A., totožnosť overená podľa preukazu SAK s tým, že dňa 14.11. vyššie menovaný požiadal touto cestou tunajší súd o vyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu vyššie uvedenej spisovej značky. Pod úradným záznamom je uvedené U. P., splnomocnenc AK spolu s nečitateľným podpisom a nečitateľný podpis zamestnanca súdu.
19. Podľa obsahu substitučnej plnej moci zo 17.04.2007 (č.l. 354 spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006) JUDr. Ivan Pohanka, advokát, so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie 1676 splnomocňuje F.. J. A. s uvedeným rodným číslom advokáta so sídlom L. A., O. Z. XXXX, aby ma zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal právoplatné nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Substitút je splnomocnený zastupovať STP, s.r.o., Hviezdoslavova 185, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 402 567 v konaní vedenom na Okresnom súde v Dolnom Kubíne pod sp. zn. 3C/199/2006 až do právoplatného skončenia veci. Substitučná plná moc je datovaná v Dolnom Kubíne dňa 17.04.2007. Pod obsahom substitučnej plnej moci nad označením P.. D. X., advokát je pečiatka P.. D. X., T., O. Z. XXXX, XXX XX L. A. s nečitateľným podpisom. Pod uvedeným sa nachádza splnomocnenie prijímam F.. J. A., advokát s pečiatkou F.. J. A., advokát, Hviezdoslavovo námestie 1676, 026 01 Dolný Kubín s nečitateľným podpisom.
20. Z obsahu spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 ďalej vyplýva, že dňa 21.februára 2008 (č.l. 409 spisu) Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konajúc o odvolaní Mesta K. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 3C/199/2006-379 zo dňa 30.apríla 2007 (odvolacie konanie vedené pod sp. zn. 10Co/213/2007) nariadil termín pojednávania na 27.marca 2008 o 13,00 hod., na ktoré pojednávanie predvolal P.. D. X., právneho zástupcu odporcu, adresa L. A., O. Z. Č.. XXXX, ktoré predvolanie na pojednávanie odvolacieho súdu prevzal za menovaného splnomocnenec dňa 25.februára 2008 (č.l. 409 spisu).
21. Podľa obsahu ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní dňa 27.03.2008 zo dňa 27.03.2008 (č.l. 217 spisu, č.l. 425 spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006), toto bolo napísané pod záhlavím advokátskej kancelárie X. &. X., T. A., J. XXXX, L. A., XXX XX adresované Krajskému súdu Žilina k sp.zn. 10Co/213/2007. Z obsahu predmetnej listiny vyplýva, že „Krajský súd Žilina vo vyššie označenej veci nariadil na deň 27.03.2008 o 13,00 hod. súdne pojednávanie. Právny zástupca žalovaného týmto ospravedlňuje svoju neúčasť ako aj neúčasť svojho klienta na uvedenom pojednávaní s tým, že súhlasia, aby sa pojednávalo aj v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného zároveň žiada, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu sp.zn. 3C/199/2006 zo dňa 30.04.2007 ako vecne správny“. Právny zástupca žalovaného je v predmetnom písomnom ospravedlnení ďalej označený ako P.. D. X., advokát, J. XXXX, XXX XX L. A.. Pri P.. D. X., T., J. XXXX, XXX XX L. A.. Pod textom ospravedlnenia je uvedené „žalovaný právne zast: P.. D. X., advokát“ spolu s nečitateľným podpisom. Predmetná listina na č.l. 425 spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 je faxovým podaním a v origináli sa nachádza na č.l. 430 predmetného spisu.
22. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 27.03.2008 č.k. 10Co/213/2007 (č.l. 218 spisu, č.l. 427 a nasledujúce spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006) vyplýva, že pojednávania sa konalo v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie prečítaním osvedčenia o správe majetku štátu č.l. 416, 417, Delimitačného protokolu č.l. 419, 422, Vyjadrenia Ministerstva hospodárstva č.l. 413, správy Ministerstva vnútra SR Slovenský národný archív zo 17.03.2008, zatiaľ v spise nezažurnalizované.
23. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Q., vložka č. XXXXX/L (č.l. 427 spisu) dňa 01.04.2007 vznikla obchodná spoločnosť X. &. A., V..H..Q.., Q. Q. O. Z. XXXX, XXX XX L. A. D.: XX XXX XXX. Ako jeden zo spoločníkov označenej obchodnej spoločnosti bol od 01.04.2004 do 31.12.2007 zapísaný D. X., F. XXXX/XX, L. A.. Od 10.08.2007 došlo k zmene sídla obchodnej spoločnosti na J. XXXX, XXX XX L. A.. Od 10.08.2007 rovnako došlo k zmene obchodného mena obchodnej spoločnosti na X. &. X., V..H..Q.. a od 01.01.2008 k zmene právnej formy na X. &. X., Q..J..H.. Spoločnosť X. W. X., Q..J..H.., D.: XX XXX XXX bola zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel
Q., vložka č. XXXXX/L (č.l. 428 spisu) od 03.12.2009 pod obchodným menom A. Q., Q..J..H.. v likvidácii s tým, že dňa 18.05.2010 bola z obchodného registra na základe dobrovoľného výmazu vymazaná.
24. Žalobca v konaní predložil znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný D.. F. X. vo veci určenia ceny nehnuteľnosti umiestnenej na pozemku parc. č. XXX/X v katastrálnom území K. podľa stavebno- technického stavu oceňovaných nehnuteľností ku dňu 02.06.1995, zo záverov ktorého vyplýva zistená cena hotela E. spolu s plotmi, vedľajšími stavbami, vonkajšími úpravami a pozemkami, zaokrúhlene 55.923.029 Sk.
25. Podľa obsahu plnomocenstva zo dňa 16.03.2007 (č.l. 474 spisu) spoločnosť TSP, s.r.o., Hviezdoslavova 185, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 402 567 konajúca konateľom G. F. splnomocňuje P.. D. X., T., L. A., O. Z. XXXX, „aby ma (nás) zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal právoplatné nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Advokát je splnomocnený vykonávať úkony v konaní vedenom na Okresnom súde v Dolnom Kubíne pod sp. zn. 3C/199/2006 až do právoplatného skončenia veci. Súhlasím, aby splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu a ak ich ustanoví viac, súhlasím, aby každý z nich konal samostatne. Splnomocniteľ berie na vedomie, že splnomocnený advokát v zmysle ust. § 14 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii bude vykonávať činnosť podľa tohto splnomocnenia vo vlastnom mene, avšak na účet spoločnosti X. &. A., V..H..Q.., Q. Q. O. Z.F. XXXX, XXX XX L. A.“. Plnomocenstvo je datované v Dolnom Kubíne dňa 16.03.2008. Pod označením spoločnosti TSP, s.r.o. je uvedené G. F., konateľ a nad ním nečitateľný podpis. Pod textom plnomocenstva je uvedené splnomocnenie prijímam, P.. D. X., advokát, pečiatka JUL.. D. X., advokát, O. Z.F. XXXX, XXX XX L. A., spolu s nečitateľným podpisom.
26. Žalovaný v konaní predložil rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. 4C/239/93 z 20.08.1996 (č.l. 535 a nasledujúce spisu), ktorým súd určil, že kúpna zmluva z 09.03.1992 uzatvorená medzi predávajúcim Reštaurácie Dolný Kubín, štátny podnik v likvidácii a kupujúcim Stavona, s.r.o., so sídlom v Tvrdošíne, ktorá bola registrovaná bývalým štátnym notárstvom v L. A. č.k. J. XXX/XX je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu s ust. § 47b Zákona č. 92/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že predmetom danej kúpnej zmluvy bol hotel E., budova bez popisného čísla, parc. M. XXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2 a parc. M. XXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2 a záhrada o výmere XXX m2, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území K.. Rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne z 20.augusta 1996 č.k. 4C/239/93-106 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co 4402/96 zo dňa 28.januára 1997 (č.l. 539 a nasledujúce spisu).
27. V konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. pôvodne 7C/234/2002, neskôr 3C/199/2006 sa Mesto K. domáhalo voči žalobcovi a spoločnosti Stavona, s.r.o. žalobou podanou dňa 28.05.2008 určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. - O. E., súp. č. XXX postavený na KR parc. č. XXX/X a pozemku KR parc. č. XXX/X v častiach záhrady XXX m2 zastavané plochy XXX m2 a KN parc. č. XXX/X zastavané plochy XXX m2 (nehnuteľnosti). O veci bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom z 08.decembra 2003 č.k. 7C/234/2002-172 (č.l. 621 a nasledujúce) tak, že súd žalobu zamietol. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 07.apríla 2005 sp. zn. 9Co/8/04 (č.l. 628 a nasledujúce spisu). Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 24.augusta 2006 sp. zn. 2Cdo 170/2005 (č.l. 631 a nasledujúce spisu) rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 07.apríla 2005 sp. zn. 9Co 8/04 spolu s rozsudkom Okresného súdu v Dolnom Kubíne z 08.12.2003 č.k. 7C 234/2002-172 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie konanie.
28. Okresný súd Dolný Kubín vo veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom z 30.apríla 2007 č.k. 3C/199/2006-379 (č.l. 636 a nasledujúce spisu), tak, že žalobu Mesta K. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietol.
29. Na základe odvolania podaného Mestom K. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom z 27.03.2008 sp. zn. 10Co/213/2007 (č.l. 646 a nasledujúce spisu) zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný
Kubín č.k. 3C/199/2006-379 zo dňa 30.04.2007 tak, že určil, že Mesto K. je vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území K. vedených ako CKN parc. č. XXX záhrady o výmere XXX m2 a zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN parc. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXX hotel E. postavený na pozemku CKN parc. č. XXX/X. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline vyplýva, že krajský súd vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 OSP a po vykonaní pojednávania, vrátane doplnenia dokazovania v zmysle § 220 OSP, zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na určenie vlastníckeho práva Mesta K. vyhovel. Z Osvedčenia o správe majetku štátu č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydaného Ministerstvom hospodárstva SR vyplýva, že označené ministerstvo podľa § 47c ods. 1 Zákona č. 92/1991 Zb. a vykonávacej vyhlášky č. 364/2000 Z.z. vydalo osvedčenie, podľa ktorého pozemky CKN parc. č. XXX/X/X, X, XXX/X a stavba č. súpisné XXXX hotel E. na parc. č. XXX/X, katastrálne územie K. (predmet sporu) sú v správe Ministerstva hospodárstva, pričom vlastníkom je Slovenská republika. Delimitačným protokolom č. X/ XXXX z XX.XX.XXXX mal Krajský súd za preukázané, že dotknuté nehnuteľné veci Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom hospodárstva odovzdala Mestu K.. V odôvodnení označeného delimitačného protokolu sa konštatuje, že v zmysle archívnych dokumentov Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR hotel E. aj s priľahlými pozemkami nebol zaradený do zoznamu prevádzkových jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva. Krajský súd na jednoznačné potvrdenie predmetného konštatovania vyžiadal v zmysle § 120 ods. 1 veta tretia v spojení s § 211 ods. 2 OSP z archívnych dokumentov správu o zozname prevádzkových jednotiek bývalého štátneho podniku Reštaurácie Dolný Kubín určených na „malú privatizáciu“. Zo zoznamu týchto jednotiek (celkom 14) vyplýva, že hotel E. a k nemu priľahlé pozemky v K. neboli do procesu malej privatizácie zaradené. K doplneniu dokazovania krajský súd dodal, že tak osvedčenie o správe majetku štátu ako aj delimitačný protokol boli vydané/ uzavreté až po rozhodnutí súdu prvého stupňa a preto je prípustné, aby na tieto dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti odvolací súd prihliadal (§ 213 ods. 1, 3, 4 v spojení s § 205a OSP). Krajský súd uviedol, že okresný súd správne ustálil a náležite skutkovo aj právne odôvodnil, že sporné nehnuteľnosti podliehali pod režim zákona č. 427/1990 Zb. o malej privatizácii, preto tieto veci nemohol žalobca, vo všeobecnosti obec, na území ktorej sa nachádzali) nadobudnúť ex lége už účinnosťou Zákona č. 138/1991 Zb. Podľa § 2 ods. 6 označeného právneho predpisu muselo ísť o veci (prevádzkové jednotky) nezaradené do zoznamu prevádzkových jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo z tohto zoznamu vylúčené alebo nevydražené ani v opakovanej dražbe a súčasne musela pristúpiť aj ďalšia právna skutočnosť - akt odovzdania a prevzatia dotknutých nehnuteľností. Predmetný záver súdu prvého stupňa zodpovedá aj judikačnej praxi Najvyššieho súdu SR (napr. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sž 40/96 zo dňa 26.08.1996. Krajský súd v Žiline ďalej označil za nesporné, že odporca (v prejednávanej veci žalobca) napriek tomu, že bol zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie K. ako výlučný vlastník nie je vlastníkom nehnuteľností tam uvedených. Nehnuteľnosti na neho totiž previedol subjekt, ktorý nedisponoval vlastníckym oprávnením. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že vlastníkom sporného majetku je naďalej štát - Slovenská republika, pričom v zmysle § 47c ods. 1 Zákona č. 91/1992 Zb. je tento majetok v správe Ministerstva hospodárstva SR. Nadväzne predmetný subjekt bol oprávnený postupom podľa Vyhlášky č. 346/2000 Z.z. (konkrétne § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. g) označeného právneho predpisu) previesť predmetné nehnuteľnosti na obec - Mesto K.. Keďže bolo v odvolacom štádiu konania preukázané, že vlastník (Slovenská republika) prostredníctvom správcu majetku štátu previedol sporné nehnuteľnosti na Mesto K., krajský súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že návrhu na určenie vlastníctva vyhovel. Pre úplnosť krajský súd dodal, že rozhodnutie o nezaradení prevádzkovej jednotky do procesu malej privatizácie, resp. rozhodnutie o vylúčení určitej prevádzkovej jednotky zo zoznamu prevádzok určených pre účely prevodu vlastníctva štátu na právnické a fyzické osoby, nebolo rozhodnutím správneho orgánu, alebo dispozície vlastníka (štátu) so svojim majetkom (analogicky R 45/93). Išlo o iný akt štátnej správy organizačnej povahy, ktorý sa nepovažuje za akt podľa správneho poriadku. Z toho vyplýva, že zostavenie/potvrdenie zoznamu prevádzkových jednotiek ponúkaných na verejnú dražbu do procesu malej privatizácie zároveň znamenalo, že o tých prevádzkových jednotkách určitého subjektu (napr. štátneho podniku), na ktoré sa inak vzťahoval Zákon č. 427/1990 Zb. a ktoré neboli súčasťou daného zoznamu „rozhodol“ vlastník - SR tak, že ich do zoznamu nezaradil.
30. Na základe dovolania spoločnosti TSP, s.r.o. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27.marca 2008 sp. zn. 10Co 213/2007 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudkom z 29.septembra 2009 sp. zn. 4Cdo 171/2008 (č.l. 650 a nasledujúce spisu) rozhodol tak, že dovolanie spoločnosti TSP, s.r.o. zamietol. Dovolací súd nepovažoval za opodstatnenú námietku dovolateľa o odňatí možnosti konať pred súdom, ku ktorému malo dôjsť tým, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na iných právnych záveroch. Poukázal na to, že možnosť zmeny rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom výslovne
predpokladá ust. § 220 OSP. Zmena prvostupňového rozsudku prichádza do úvahy nielen v prípadoch nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa pri inak správne zistenom skutkovom stave, ale aj v prípadoch, v ktorých odvolací súd doplnil dokazovanie za podmienok vyplývajúcich z ust. § 213 ods. 4 OSP a v dôsledku toho v zmysle § 213 ods. 1 OSP nebol viazaný skutkových stavom zisteným prvostupňovým súdom. Postup odvolacieho súdu dôsledne rešpektujúci uvedené ustanovenia, o ktorých platí prezumpcia ústavnosti, nemôže byť porušením zásad spravodlivého procesu a teda odňatím možnosti konať pred súdom. Za správny označil dovolací súd aj postup odvolacieho súdu, pokiaľ doplnil dokazovanie vykonaním dôkazov navrhnutých Mestom K. až v štádiu odvolacieho konania na preukázanie skutočností, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, resp. až po podaní odvolania. Keďže tieto skutočnosti nastali až po podaní odvolania a uplynutí odvolacej lehoty, bolo zrejmé, že žalobca ich bez svojej viny nemohol označiť nielen do rozhodnutia súdu prvého stupňa, ale ani do uplynutia odvolacej lehoty. Vychádzajúc zo zásady vyplývajúcej z ust. § 154 ods. 1 OSP, podľa ktorej pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a majúc na zreteli účel občianskeho súdneho konania, ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov, odvolací súd bol oprávnený doplniť dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré mali nastať až v štádiu odvolacieho konania a ktoré sa mohli, vzhľadom na predmet konania, významne dotknúť hmotno-právnej sféry žalobcu z hľadiska ním tvrdeného vlastníckeho práva. Dovolací súd sa ďalej zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku z hľadiska právneho posúdenia veci. Dovolací súd uviedol, že veci, ku ktorých patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú (§ 2 ods. 2 veta prvá Zákona o majetku obcí). Veci uvedené v ods. 2 podliehajúce prevodom vlastníctva na iné právnické a fyzické osoby podľa osobitných predpisov sa stanú majetkom obce po tom, čo sa podľa týchto predpisov rozhodne, že sa nezaradia do zoznamu prevádzkových jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo ak sa z tohto zoznamu vylúčia, ako aj tie veci, ktoré sa nevydražia ani v opakovanej dražbe. Tieto veci nadobudne obec odovzdaním a ich prevzatím (§ 2 ods. 6 veta prvá a druhá Zákona o majetku obcí). Citované ustanovenia Zákona o majetku obcí odvolací súd v predmetnej veci správne interpretoval a správne ich aplikoval na skutkový stav tak, ako bol tento zistený po doplnení dokazovania v odvolacom konaní. Aj podľa názoru dovolacieho súdu, Mesto K. v priebehu odvolacieho konania v dôsledku odovzdania a prevzatia nehnuteľností, ku ktorým sa domáhalo určenia vlastníckeho práva, nadobudlo k nim vlastnícke právo. Dokazovaním, vykonaným oboma súdmi bolo z hľadiska skutkového zistené, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, boli pôvodne ako majetok štátu Slovenskej republiky v správe Reštaurácie Dolný Kubín, š.p. so sídlom v Dolnom Kubíne (ďalej len „Reštaurácie“). Tento subjekt vstúpil do likvidácie dňom 01.10.1991 na základe uznesenia Mestskej rady Mesta L. A. Č.. XX/XX I. XX.XX.XXXX. Kúpnou zmluvou z 09.03.1992 Reštaurácie odpredali predmetné nehnuteľností obchodnej spoločnosti Stavona, s.r.o., keďže už predtým na dražbe vykonanej dňa 28.12.1991 boli vydražené touto spoločnosťou. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, pobočka Námestovo z 20.08.1996 č.k. 4C 239/93-106 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.01.1997 sp. zn. 16Co 4402/96 bola určená neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy. Vlastnícke právo žalovanej (spoločnosť TSP, s.r.o.) k označeným nehnuteľnostiam bolo zapísané do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 01.02.2002 uzavretej medzi ňou ako kupujúcou a spoločnosťou Stavona, s.r.o. ako predávajúcou. Zo skutkových zistení ďalej vyplynulo, že dražba vykonaná 28.12.1991 nebola dražbou podľa Zákona č. 427/1990 Zb., ale len úkonom vykonaným na žiadosť likvidátora Reštaurácii, za účelom speňažovania majetku tohto štátneho podniku a že nehnuteľnosti neboli ako prevádzková jednotka zahrnuté do zoznamu prevádzkových jednotiek, ktoré Reštaurácie ešte pred vstupom do likvidácie ponúkli na predaj vo verejnej dražbe postupom podľa Zákona č. 427/1990 Zb. Takto zistený skutkový stav umožňoval právny záver, že sporné nehnuteľnosti neprestali byť majetkom štátu (keďže nebol preukázaný žiaden platný právny úkon a ani iná právna skutočnosť, ako napr. vydržanie, ktorým by bol štát vlastnícke právo stratil), že ich správcom sa po zánik Reštaurácii ako pôvodného správcu a po zániku Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky stalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (§ 47c ods. 1 Zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby) a že tento správca bol oprávnený v zmysle § 2 ods. 2 Vyhlášky č. 364/2000 Z.z. uzavrieť so žalobcom delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí tohto majetku štátu. Dovolací súd považuje za správny aj právny záver odvolacieho súdu, že neuvedenie niektorých prevádzkových jednotiek v zozname prevádzkových jednotiek určených na predaj postupom podľa Zákona č. 427/1990 Zb., treba považovať za rozhodnutie o ich nezaradení do tohto zoznamu. Zákon č. 427/1990 Zb., na ktorý odkazuje § 2 ods. 6 Zákona o majetku obcí totiž
v žiadnom zo svojich ustanovení nepredpokladal vyhotovovanie zoznamu prevádzkových jednotiek nezaradených na predaj podľa tohto zákona a v tomto zmysle ani rozhodovanie o ich nezaradení, ale výslovne upravoval len vyhotovenie a potvrdenie zoznamu prevádzkových jednotiek určených na tento predaj a náležitosti takéhoto zoznamu. Právny záver odvolacieho súdu o splnení podmienok pre prechod označeného majetku štátu do vlastníctva žalobcu v zmysle § 2 ods. 6 Zákona o majetku obcí nie je v rozpore ani s právnymi závermi uvedenými v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 15/96, na ktorý poukazovala dovolateľka, pretože v prejednávanej veci, ako už bolo uvedené, nedošlo k platnému prevodu majetku štátu v rámci likvidácie štátneho podniku, ktorý bol pôvodne správcom tohto majetku a tak nebolo potrebné riešiť otázku prípadnej konkurencie medzi prevodom vlastníctva k majetku štátu v rámci likvidácie štátneho podniku a prechodom tohto vlastníctva na obec v zmysle Zákona o majetku obcí.
31. Žalobca sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky 08.decembra 2009 namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 z čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 71/2008 z 29.septembra 2009. Ústavný súd Slovenskej republiky o sťažnosti žalobcu rozhodol uznesením z 28.januára 2010 sp. zn. II.ÚS 20/2010-17, ktorým sťažnosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení citoval v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku citované časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republika, vo vzťahu ku ktorým zaujal názor, že uvedený postup Najvyššieho súdu pri odôvodňovaní svojho právneho názoru vo veci sťažovateľa nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť, že sťažovateľ sa so skutkovým hodnotením a následne s právnym názorom Najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie Ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. V konečnom dôsledku však Ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov a právnych názorov Najvyššieho súdu. Ingerencia Ústavného súdu do výkonu tejto právomoci Najvyššieho súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s Ústavom a kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby Ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor Najvyššieho súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekomformný. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru Ústavného súdu predmetný výklad Najvyšším súdom takéto nedostatky nevykazuje a preto bolo potrebné sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť.
32. Na základe návrhu žalobcu bolo na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7C/9/2011 vedené konanie o návrhu na obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10Co/213/2007. Vo veci bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7C/9/2011-431 zo dňa 19.mája 2014 (č.l. 666 a nasledujúce spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2015 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/449/2014-516 zo dňa 17.decembra 2014 (č.l. 683 a nasledujúce spisu). Návrh žalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10Co/213/2007 bol označenými rozhodnutiami Okresného súdu Dolný Kubín zamietnutý. Hoci v potvrdzujúcom uznesení zo 17.decembra 2014 č.k. 7Co/449/2014-516 Krajský súd v Žiline na strane 10 odôvodnenia konštatoval, že tvrdenie spoločnosti TSP, s.r.o. o tom, že v procese nakladania s majetkom štátu - MH SR bolo povinné vydať rozhodnutie v zmysle § 47c ods. 3 Zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení platnom od 01.01.2004, je skutočnosťou, ktorú mohla spoločnosť TSP, s.r.o. namietať na odvolacom pojednávaní konanom dňa 27.03.2008 ako aj v podanom dovolaní proti rozsudku Krajského súdu, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 29.09.2009 sp. zn. 4Cdo/171/2008 a tak vo vzťahu k tvrdeným dôvodom na povolenie obnovy konania nie je možné konštatovať, že sa jedná o skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré by spoločnosť TSP, s.r.o. bez svojej viny nemohla použiť už v pôvodnom konaní, tak súd zároveň považuje za potrebné poukázať na závery vyjadrené Okresným súdom Dolný Kubín v uznesení z 19.mája 2014 č.k. 7C/9/2011-431. Okresný súd Dolný Kubín v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že tvrdený nový dôkaz, a to preukázaná neexistencia rozhodnutia MH SR o spôsobe prevodu ohľadne predmetných nehnuteľností podľa § 47c ods. 3 Zákona
č. 92/1991 Zb. nie je spôsobilý privodiť pre spoločnosť TSP, s.r.o. priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko také rozhodnutie podľa názoru súdu vôbec nebolo potrebné v procese prechodu predmetných nehnuteľností z majetku štátu do majetku Mesta K. postupom podľa § 2 ods. 6 Zákona o majetku obcí. Okresný súd Dolný Kubín poukazoval na to, že pokiaľ, podľa názoru spoločnosti TSP, s.r.o. malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom v jeho zmeňujúcom rozsudku tým, že neskúmal všetky zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva predmetných nehnuteľností Mestom K. a napriek tomu mu deklaroval nadobudnutie vlastníctva k nim, tak o nápravu tvrdenej nezákonnosti s argumentom, že odvolací súd neskúmal naplnenie všetkých zákonným predpokladov pre prechod vlastníctva predmetných nehnuteľností na Mesto K., keď v rámci nich neskúmal ani to, či vôbec bolo vydané rozhodnutie podľa § 47c ods. 3 Zákona č. 92/1991 Zb., mohol a mal využiť inštitút dovolania, keďže takéto jeho tvrdenia by mohli predstavovať spôsobilý dovolací dôvod. Spoločnosť TSP, s.r.o. dovolanie podala, avšak v dovolaní nijako neargumentovala nutnosťou aplikácie § 47c ods. 3 Zákona č. 92/1991 Zb. a v tej súvislosti nutnosťou skúmania, či bolo MH SR vydané ohľadne predmetných nehnuteľností nejaké rozhodnutie a ak bolo vydané, či také rozhodnutie je zákonné. Vo vzťahu k tejto skutočnosti si však spoločnosť TSP, s.r.o. v pôvodnom konaní aj v štádiu jeho odvolacej časti a rovnako ani v následne ňou iniciovanom dovolacom konaní nesplnila povinnosť tvrdenia ohľadne takejto skutočnosti. Súd však vyjadril názor, že tvrdený nový dôkaz je takým, ktorý nemôže privodiť pre spoločnosť TSP, s.r.o. priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko ust. § 47c ods. 3 Zákona č. 92/1991 Zb. upravujúce postup pri prevode majetku štátu na iné subjekty nedopadá na prípady prechodu takéhoto majetku na obce podľa osobitného zákona, ktorým je Zákon o majetku obcí, ako to výslovne ustanovuje § 2 ods. 6 predposledná veta Zákona o majetku obcí v spojení s odkazom pod č. 11a k tomuto ustanoveniu uvádzajúcim ako zmienený osobitný zákon práve a len Zákon č. 92/1991 Zb., na čom nič nemení ani novelizácia § 47c ods. 3 účinná k 01.01.2004. Vydanie takéhoto rozhodnutia nebolo potrebné, nakoľko ako už súd uviedol, v prípade sporných nehnuteľností išlo o prechod vlastníctva podľa § 2 ods. 6 Zákona o majetku obcí a nie o jeho prevod podľa § 47c ods. 3 Zákona č. 92/1991 Zb. Uvedený majetok akurát MH SR osvedčilo podľa § 47 c ods. 1 Zákona č. 92/1991 Zb. a následne dovŕšilo proces prechodu vlastníctva predmetných nehnuteľností z vlastníctva štátu (tieto nehnuteľnosti už pred osvedčením napriek zápisu v katastri boli nepretržite, stále právne vo vlastníctve štátu a mali k nim pôvodne právo hospodárenia Reštaurácie, š.p. až do ich zániku práve z tých dôvodov, ktoré sú konštatované v osvedčení o vlastníctve štátu) do vlastníctva Mesta K. spísaním delimitačného protokolu, ktorý síce tiež spoločnosť TSP, s.r.o. spochybňuje ako akt svedčiaci o ich odovzdaní a prevzatí, ale s ktorým sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí v základnom konaní vysporiadal. Protokol č. X/XXXX podpísaný 09.09.2007 a jeho účinky už boli posudzované v pôvodnom konaní odvolacím súdom, preto súd v rámci konania o povolenie obnovy konania nie je oprávnený preskúmavať jeho záver (viď. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 83/2009). Krajský súd v Žiline v uznesení zo 17.decembra 2014 č.k. 7Co/449/2014-516 sa so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu stotožnil a odkázal na odôvodnenie uznesenia okresného súdu, s ktorým sa stotožňoval. Pre úplnosť súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7Cdo 523/2015 z 4.novembra 2015 (č.l. 694 a nasledujúce spisu) dovolanie spoločnosti TSP, s.r.o. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 17.decembra 2014 sp. zn. 7Co 449/2014 odmietol, nakoľko pri skúmaní otázky prípustnosti dovolania zistil, že tento opravný prostriedok nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný.
33. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení účinnom do 31.8.2008 (ďalej len „Zákon o advokácii“ alebo „Zákon č. 586/2003 Z.z.“), výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len "právne služby").
34. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1, 4 a 6 Zákona č. 586/2003 Z.z., (1) Advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. (4) Pri poskytovaní právnych služieb je advokát povinný používať profesijné označenie advokát alebo advokátka. Ak poskytuje právne služby prostredníctvom združenia, verejnej obchodnej spoločnosti,
komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, k profesijnému označeniu pripája aj meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti. (6) Iná právnická osoba ako verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným zriadená podľa tohto zákona nie je oprávnená poskytovať právne služby alebo vykonávať advokáciu.
35. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a ods. 7 Zákona č. 586/2003 Z.z., (1) Advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb. (2) Advokáti ako spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti vykonávajú advokáciu v mene a na účet verejnej obchodnej spoločnosti. Advokáti ako spoločníci komanditnej spoločnosti vykonávajú advokáciu v mene a na účet komanditnej spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, 13) advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti. (poznámka pod čiarou 13) znie: Napríklad § 30 a 31 Občianskeho súdneho poriadku, § 38 až 40a Trestného poriadku) (7) Advokát, ktorý vykonáva advokáciu vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo v komanditnej spoločnosti, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ani ako spoločník inej verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
36. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a ods. 6 Zákona č. 586/2003 Z.z., (1) Advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb (ďalej len "spoločnosť s ručením obmedzeným"). (2) Advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, 13) advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti. (poznámka pod čiarou 13) znie: Napríklad § 30 a 31 Občianskeho súdneho poriadku, § 38 až 40a Trestného poriadku) (6) Advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným. Advokáti sa však môžu dohodnúť na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
37. Podľa ustanovenia § 18 Zákona č. 586/2003 Z.z., (1) Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. (2) Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. (3) Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
38. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 a 4 Zákona č. 586/2003 Z.z., (1) Advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. (4) Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.
39. Podľa ustanovenia § 26 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. (ďalej len OSP) v znení účinnom do 30.6.2007,
(1) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže môže na základe plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom.
(2) Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov. (3) Ak prevezme Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže alebo odborová organizácia zastupovanie, poverí niektorého zo svojich zamestnancov, aby za zastúpeného v jeho mene konal. (4) Iná právnická osoba môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon.
40. Podľa ustanovenia § 26 OSP v znení Zákona č. 273/2007 Z.z. účinného od 1.7.2007, (1) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže 3) môže na základe plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom. (2) Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov. (3) Ak prevezme Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže alebo odborová organizácia zastupovanie, poverí niektorého zo svojich zamestnancov, aby za zastúpeného v jeho mene konal. (4) Právnická osoba založená podľa osobitného zákona 3a) na účel výkonu advokácie môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní. (5) Iná právnická osoba môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon.
41. Podľa ustanovenia § 30 OSP v znení účinnom do 31.12.2009, účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
42. Podľa ustanovenia § 31 OSP v znení účinnom do 31.12.2011, (1) Ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony. (2) Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému účastník udelil plnomocenstvo.
43. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 1.161.787 € s príslušenstvom uplatňovaný žalobcom voči žalovanému v postavení advokáta podľa Zákona č. 586/2003 Z.z. na tom skutkovom základe, že žalobca v procesnom postavení žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 splnomocnil žalovaného ako advokáta fyzickú osobu na svoje zastupovanie, pričom žalovaný sa nezúčastnil pojednávania na Krajskom súde v Žiline dňa 27.03.2008, kedy bez vedomia žalobcu ospravedlnil neúčasť svoju ako aj neúčasť žalobcu a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti, čím porušil povinnosti advokáta podľa ust. § 18 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. Na pojednávaní pred odvolacím Krajským súdom v Žiline dňa 27.03.2008 bolo odvolacím súdom vykonané ďalšie dokazovanie, v dôsledku čoho odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe Mesta K. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností na žalobcu vyhovel. Podľa tvrdení žalobcu neúčasťou žalovaného ako jeho právneho zástupcu na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 27.03.2008 vznikla žalobcovi škoda, ktorú si uplatňuje v tomto konaní v sume 1.161.787 € s príslušenstvom, vychádzajúc z hodnoty dotknutých nehnuteľností v zmysle žalobcom predloženého znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného D.. F. X.. Žalobca mal za to, že príčinou vzniku škody na jeho majetku v dôsledku straty vlastníckeho práva k dotknutých nehnuteľnostiam bola nečinnosť žalovaného pri zastupovaní žalobcu v konaní na odvolacom súde a jeho neúčasť na pojednávaní dňa 27.03.2008, kedy v dôsledku svojej neúčasti nemohol vzniesť skutkovú a právnu argumentáciu prezentovanú žalobcom v priebehu tohto konania vo vzťahu k novopredkladaným dôkazom zo strany Mesta K. v odvolacom konaní. Žalobca tak v priebehu konania tvrdil, že pokiaľ by žalovaný neporušil povinnosti advokáta a zúčastnil sa pojednávania na Krajskom súde v Žiline dňa 27.03.2008 v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 10Co/213/2007 a
použil skutkovú a právnu argumentáciu tak, ako bola prezentovaná žalobcom v prejednávanej veci vo vzťahu k nezákonnosti, resp. neplatnosti listín, ktoré boli predkladané Mestom K. na pojednávaní pred odvolacím súdom v dotknutom konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006, resp. namietal vydržanie vlastníckeho práva žalobcom k dotknutým nehnuteľnostiam, tak Krajský súd v Žiline by nezmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, ktorým bola žaloba Mesta K. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zamietnutá a nerozhodol by v neprospech žalobcu.
44. Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v nadväznosti na obsah procesnej obrany žalovaného v prejednávanej veci, bola otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, kedy žalovaný v prejednávanej veci bol P.. D. X. v postavení advokáta podľa Zákona č. 586/2003 Z.z., ktorý sa bránil tým, že žalobcu ako advokát - fyzická osoba vykonávajúci advokáciu samostatne v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 nikdy nezastupoval.
45. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané tak, ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Q., vložka č. XXXXX/L (č.l. 427 spisu), že v relevantnom období žalovaný od 01.04.2004 do 31.12.2007 vykonával advokáciu ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti X. &. A., V..H..Q.., od 10.08.2007 X. &. X., V..H..Q.., D.: XX XXX XXX. Od 01.01.2008 do 18.05.2010 vykonával advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným X. &. X., Q..J..H.., D.: XX XXX XXX, ktorá v dôsledku zmeny právnej formy bola právnym nástupcom obchodnej spoločnosti X. &. A., V..H..Q.., resp. X. &. X., V..H..Q.., D.: XX XXX XXX.
46. Spôsoby výkonu advokácie podľa právnej úpravy účinnej v relevantnom období (aplikovaný Zákon č. 586/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2008) boli upravené v ust. § 12 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z.z., v zmysle ktorého advokát mohol vykonávať advokáciu samostatne, v združení spolu s inými advokátmi, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. V zmysle ust. § 14 ods. 7 Zákona č. 586/2003 Z.z. advokát, ktorý vykonával advokáciu vo verejnej obchodnej spoločnosti, nemohol súčasne vykonávať advokáciu samostatne, okrem prípadu, ak advokáti sa dohodli na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerýc, vopred vymedzených veciach, pokiaľ spoločenská zmluva neurčovala inak. Obdobne podľa ust. § 15 ods. 6 Zákona č. 586/2003 Z.z. advokát, ktorý vykonával advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemohol súčasne vykonávať advokáciu samostatne, okrem prípadu, ak advokáti sa dohodli na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých, vopred vymedzených veciach, pokiaľ spoločenská zmluva neurčovalainak.
47. Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu spôsobu výkonu advokácie v relevantnom období od novembra 2006 do marca 2008, ako aj preukázaný spôsob výkonu advokácie žalovaného v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti a od 01.01.2008 do 18.05.2010 ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, v nadväznosti na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý popieral dohodu so žalobcom o zastupovaní v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 formou samostatného poskytovania právnych služieb, bolo súčasťou dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena žalobcu preukázať existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako advokátom poskytujúcim právne služby samostatne, obsahom ktorého by bolo zastupovanie žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 formou samostatného poskytovania právnych služieb zo strany žalovaného.
48. V súvislosti so spornou otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bola argumentácia strán sporu zameraná na relevantnú právnu úpravu zastupovania účastníkov občianskeho súdneho konania podľa ust. § 26 OSP v znení účinnom od 01.09.2005 do 30.06.2007, ktorý pripúšťal zastúpenie účastníka občianskeho súdneho konania Centrom pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, odborovou organizáciou a inou právnickou osobou na základe plnomocenstva, len ak tak ustanoví osobitný zákon. Žalovaný pritom v konaní poukazoval na to, že v období do novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej Zákonom č. 273/2007 Z.z. účinným od 1.7.2007 súdy v občianskom súdnom konaní neuznávali plné moci udelené právnickým osobám, a preto aj plnomocenstvá, ktoré v konaní na preukázanie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného boli predkladané žalobcom, boli vystavené na žalovaného ako fyzickú osobu s odkazom, že v danom prípade vykonáva advokáciu vo vlastnom mene, avšak na účet verejnej obchodnej spoločnosti. Súd si je vedomý, aká bola nie ojedinelá prax súdov v
dotknutom období vo vzťahu k aplikácii ust. § 26 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.09.2005 do 30.06.2007 vo väzbe na možné spôsoby výkonu advokácie v zmysle ust. § 12 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z.z. a je mu známe z vlastnej činnosti, že súdy do 1.7.2007 mali pochybnosti o možnosti pripustenia plnej moci udelenej účastníkom občianskeho súdneho konania právnickej osobe založenej za účelom výkonu advokácie podľa Zákona č. 586/2003 Z.z. na zastupovanie v občianskom súdnom konaní. Uvedený prístup súdov k tejto otázke tak, ako bol prezentovaný aj žalovaným v priebehu tohto konania, však súd zásadne nepovažuje za správny.
49. Hoci ust. § 26 OSP v znení účinnom do 30.06.2007 výslovne upravovalo zastúpenie účastníka občianskeho súdneho konania pokiaľ ide o zástupcu právnickú osobu len Centrom pre medzinárodno- právnu ochranu detí a mládeže a odborovou organizáciou, zároveň v ust. § 26 ods. 4 uvádzalo, že iná právnická osoba môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon. Súd má za to, že za osobitný zákon v zmysle ust. § 26 ods. 4 OSP v znení účinnom do 30.06.2007 je potrebné považovať práve Zákon o advokácii č. 586/2003 Z.z., ktorý v relevantnom období pripúšťal, aby advokáti za účelom výkonu advokácie založili verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosti alebo spoločnosť s ručením obmedzeným s predmetom podnikania poskytovanie právnych služieb s tým, že v zmysle ust. § 12 ods. 6 Zákona č. 586/2003 Z.z. iná právnická osoba ako verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným zriadená podľa Zákona č. 586/2003 Z.z. nebola oprávnená poskytovať právne služby alebo vykonávať advokáciu. Výkonom advokácie sa pritom v zmysle ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. rozumelo o.i. zastupovanie klientov v konaní pred súdmi. Súd tak má za to, že ani podľa právneho stavu účinného do 30.06.2007 nebolo vylúčené, aby účastníka občianskeho súdneho konania zastupovala právnická osoba zriadená podľa Zákona č. 586/2003 Z.z. advokátmi na účel výkonu advokácie, predmetom podnikania ktorej bolo poskytovanie právnych služieb. Pokiaľ aj ust. § 14 ods. 2, resp. § 15 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. reflektovali na situáciu, kedy výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťali v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, poznámka pod čiarou č. 13 odkazovala na ust. § 30 a 31 Občianskeho súdneho poriadku upravujúce ustanoveného zástupcu na základe rozhodnutia súdu, nie však zástupcu na základe plnomocenstva. Pokiaľ však v danom období do prijatia novely Občianskeho súdneho poriadku Zákonom č. 273/2007 Z.z. účinnej od 01.07.2007 bola prax súdov aj taká, že nepripúšťala zastúpenie účastníka občianskeho súdneho konania právnickou osobou založenou podľa Zákona č. 586/2003 Z.z. na účel výkonu advokácie, tak v prípade takéhoto výkladu ustanovenia § 26 OSP v znení účinnom do 30.6.2007 bolo relevantné postupovať podľa ustanovenia § 14 ods. 2 veta tretia Zákona č. 586/2003 Z.z. vo vzťahu k verejnej obchodnej spoločnosti a podľa ustanovenia § 15 ods. 2 veta druhá Zákona č. 586/2003 Z.z. vo vzťahu k spoločnosti s ručením obmedzeným, v zmysle ktorých ak výkon advokácie v mene obchodnej spoločnosti nepripúšťali v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáti vykonávali advokáciu vo vlastnom mene a na účet spoločnosti.
50. Prezentované právne názory súdu vo vzťahu k výkladu ustanovenia § 26 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2007 vo väzbe na relevantné ustanovenia Zákona č. 586/2003 Z.z. však nič nemenia na konštatovaní súdu, že nakoľko žalobca svoj nárok na náhradu škody uplatňoval voči žalovanému ako advokátovi poskytujúcemu právne služby žalobcovi zastupovaním žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 vykonávajúc advokáciu samostatne podľa Zákona č. 586/2003 Z.z., bolo primárnou dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeného zmluvou o poskytovaní právnych služieb uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným ako advokátom poskytujúcim právne služby samostatne.
51. V relevantnom období žalovaný od 01.04.2004 do 31.12.2007 vykonával advokáciu ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti X. &. A., V..H..Q.. (po zmene obchodného mena od 10.08.2007 X. &. X., V..H..Q..) a od 01.01.2008 do 18.05.2010 vykonával advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným X. &. X., Q..J..H.., ktorá vznikla ako právny nástupca verejnej obchodnej spoločnosti X. &. X., V..H..Q.. v dôsledku zmeny jej právnej formy. V prípade takéhoto spôsobu výkonu advokácie Zákon č. 586/2003 Z.z. pripúšťal, aby sa advokáti dohodli na dočasnom samostatnom poskytovaní právnych služieb v jednej veci alebo vo viacerých vopred vymedzených veciach, pokiaľ spoločenská zmluva verejnej obchodnej spoločnosti, resp. spoločnosti s ručením obmedzeným neurčovala inak (§ 14 ods. 7 a § 15 ods. 6 Zákona č. 586/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012. V konaní predložená spoločenská zmluva o založení verejnej obchodnej spoločnosti X. &. A., V..H..Q.. (č.l. 557 a nasledujúce spisu) oprávňovala spoločníkov poskytovať právne služby v jednotlivých prípadoch samostatne len na základe osobitnej písomnej dohody uzatvorenej medzi spoločníkmi, pričom existencia takejto dohody
medzi spoločníkmi obchodnej spoločnosti X. &. A., V..H..Q.. vo vzťahu k zastupovaniu žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 nebola v konaní preukázaná. Spoločenská zmluva obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným X. &. X., Q..J..H.. (č.l. 561 a nasledujúce spisu) v rámci ust. o zákaze konkurencie vzťahujúcom sa na konateľov takýto spôsob poskytovania právnych služieb úplne vylučovala. Existenciu dohody spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti X. &. A., V..H..Q.. o oprávnení žalovaného poskytovať právne služby samostatne, ktorá sa v zmysle čl. 7 bod 2. spoločenskej zmluvy musela týkať jednotlivých prípadov, nemožno dovodzovať ani zo žalobcom predložených plnomocenstiev z obdobia augusta a septembra 2006 (č.l. 718 až 720 spisu), nakoľko obsah uvedených plnomocenstiev nepreukazuje žiadne relevantné skutočnosti vo vzťahu k spôsobu výkonu advokácie žalovaným vo väzbe na zastupovanie žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006. K tejto otázke neboli žiadne relevantné skutočnosti zistené ani výsluchom svedka F.. J. A. na pojednávaní dňa 03.06.2016, ktorý sa nevedel vyjadriť k obsahu dohody o zastupovaní vo vzťahu k zastupovaniu žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006, nakoľko nebol pri vyhotovovaní plnej moci a rovnako nebol prítomný pri uzatvorení zmluvy o poskytnutí právnej pomoci so žalobcom. Podľa jeho vyjadrení, pokiaľ sa svedok v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 zúčastňoval pojednávaní, konal v mene verejnej obchodnej spoločnosti, resp. spoločnosti s ručením obmedzeným. Hoci žalobcom predložené plnomocenstvá na č.l. 718 až 720 spisu sú v rozpore s vyjadrením svedka, že so žalovaným mimo verejnej obchodnej spoločnosti advokáciu určite nevykonávali, opätovne súd zdôrazňuje, že obsah týchto plnomocenstiev nepreukazuje žiadne relevantné skutočnosti vo vzťahu k obsahu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z hľadiska zastupovania žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006.
52. Na preukázanie pasívnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobca primárne poukazoval na obsah plnomocenstva zo 14.11.2006, ktorý je súčasťou spisového materiálu na č.l. 206 spisu. Ide o plnomocenstvo, ktoré je súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 na č.l. 328 spisu a iné plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu žalovaným sa v obsahu spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 nenachádza. Žalovaný v konaní namietal pravosť jeho podpisu na predmetnom plnomocenstve, poukazoval na obsah tohto plnomocenstva, podľa ktorého ide o plnomocenstvo výlučne na nahliadnutie do spisu a zároveň poukazoval na posledný odsek predmetného plnomocenstva odkazujúci na ust. § 14 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. Na poslednom pojednávaní v tejto veci konanom dňa 26.01.2007 predmetné plnomocenstvo zo dňa 14.11.2006 spochybnil aj samotný žalobca, kedy uviedol, že na predmetnom plnomocenstve sa nenachádza pravý podpis vtedajšieho konateľa žalobcu G.A. F.. Zároveň poukazoval na to, že v obsahu spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 došlo k manipulácii s obsahom listín, kedy pravé plnomocenstvo (za ktoré považoval žalobca plnomocenstvo zo dňa 16.03.2007 predkladané do obsahu spisového materiálu na č.l. 474 a 530 spisu) bolo z obsahu spisového materiálu vyňaté a nahradené práve plnomocenstvom zo 14.11.2006. Nakoľko žalovaný, no najmä žalobca spochybnili pravosť svojich podpisov na plnomocenstve zo dňa 14.11.2006 a samotný žalobca ďalej v priebehu konania nepovažoval toto plnomocenstvo za relevantné vo vzťahu k preukázaniu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, v zásade ani súd nepovažuje za relevantné sa obsahom tejto listiny ďalej zaoberať, nakoľko samotný žalobca spochybnením pravosti tejto listiny a svojimi vyjadreniami na pojednávaní dňa 26.01.2017 poprel, že by plnomocenstvo zo dňa 14.11.2006 malo byť vyjadrením obsahu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k zastupovaniu žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 a teda dôkazom preukazujúcim pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v prejednávanej veci. Nepovažoval tak súd za relevantný ani dôkaz žalovaného grafologicky skúmať pravosť jeho podpisu na predmetnom plnomocenstve.
53. Za relevantný dôkaz vo vzťahu k preukázaniu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného označoval žalobca plnomocenstvo zo dňa 16.03.2007, ktoré je súčasťou spisového materiálu vo fotokópii na č.l. 474 a 530 spisu. Ide o plnomocenstvo, ktoré predkladal žalobca konajúcemu súdu na pojednávaní dňa 09.02.2016, pričom súd konštatuje, že toto plnomocenstvo súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 nie je. Uvedené žalobca odôvodňoval na poslednom pojednávaní konanom v prejednávanej veci dňa 26.01.2017 vo väzbe na obsah listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006, tvrdeniami o manipulácii s obsahom predmetného spisového materiálu z hľadiska jeho žurnalizácie a tvrdeniami o zámene riadnej plnej moci.
Na preukázanie uvedených tvrdení navrhoval vykonanie dôkazov, a to výsluch pracovníčky Okresného súdu Dolný Kubín, V. O. a zákonného sudcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín 3C/199/2006 P.. X. B. k otázkam súvisiacim s obsahom listín, ktoré sú súčasťou predmetného spisového materiálu a k otázkam súvisiacim s jeho žurnalizáciou; taktiež navrhoval zabezpečiť fotokópie z knihy Okresného súdu Dolný Kubín o nahliadaní do spisu pánom F., ktorá skutočnosť by mala súvisieť práve s tvrdenými manipuláciami s obsahom predmetného spisového materiálu, a zhodne so žalovaným aj grafologické skúmanie pravosti podpisu žalovaného na plnej moci zo 16.03.2007. Vykonávanie uvedených dôkazov súd nepovažoval za relevantné vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu vo veci z dôvodov uvedených nižšie.
54. Ku dňu 16.03.2007, ktorým dňom je datované plnomocenstvo predkladané v konaní žalobcom (č.l. 474 a 530 spisu), ktoré žalobca považuje za „pravé“ plnomocenstvo, ktoré aj malo byť súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006, žalovaný vykonával advokáciu ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti X. &. A., V..H..Q.., D.: XX XXX XXX, pričom v zmysle ust. § 14 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. advokáti ako spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti vykonávali advokáciu v mene a na účet verejnej obchodnej spoločnosti, a v prípade, ak takýto výkon advokácie v jednotlivých prípadoch nepripúšťali osobitné predpisy, vykonávali advokáciu vo vlastnom mene a na účet verejnej obchodnej spoločnosti. Uvedené je premietnuté aj do obsahu plnomocenstva zo dňa 16.03.2007, kedy v poslednom odseku je uvedené, že splnomocniteľ (TSP, s.r.o.) berie na vedomie, že splnomocnený advokát v zmysle ust. § 14 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii bude vykonávať činnosť podľa tohto splnomocnenia vo vlastnom mene, avšak na účet spoločnosti X. &. A., V..H..Q.., Q. Q. O. Z. XXXX, XXX XX L. A.. Obsah plnomocenstva zo dňa 16.03.2007 tak nepreukazuje iný spôsob výkonu advokácie advokátom P.. D. X. ako vo vlastnom mene a na účet verejnej obchodnej spoločnosti X. &. A., V..H..Q.., Q. Q. O. Z. XXXX, XXX XX L. A.Í. tak, ako to predpokladá ust. § 14 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. pre prípad, že výkon advokácie v mene verejnej obchodnej spoločnosti v jednotlivých prípadoch nepripúšťajú osobitné predpisy. Obsah uvedeného plnomocenstva plne zodpovedá aj jednému zo spôsobov, akým pristupovali súdy k výkladu ust. § 26 OSP v znení účinnom do 30.06.2007 vo väzbe na možné spôsoby výkonu advokácie advokátmi podľa Zákona č. 586/2003 Z.z. nielen samostatne, ale aj ako spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti, komplementári komanditnej spoločnosti, resp. konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným. Pokiaľ by tak aj znaleckým dokazovaním bola preukázaná pravosť podpis žalovaného na plnomocenstve zo dňa 16.03.2007 a pokiaľ by aj toto plnomocenstvo bolo tým, ktoré bolo podpísané žalobcom a žalovaným v súvislosti so zastupovaním žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 a pokiaľ by aj boli pravdivé tvrdenia žalobcu o tom, že toto plnomocenstvo bolo z obsahu tohto spisového materiálu vyňaté a nahradené plnomocenstvom zo 14.11.2006, tak ani v tom prípade, vzhľadom na obsah plnomocenstva zo 16.03.2007, by nebolo možné konštatovať, že toto plnomocenstvo preukazuje existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, obsahom ktorého by bolo zastupovanie žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 žalovaným ako advokátom poskytujúcim právne služby v danom jednotlivom prípade samostatne.
55. Súd vo všeobecnosti uvádza, že je potrebné odlišovať plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon, ktorým splnomocnenec preukazuje svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa vo vzťahu k tretím osobám a dohodu o zastúpení (plnomocenstve) ako dvojstranný právny úkon, v ktorej má plnomocenstvo svoj základ. Existencia takejto dohody medzi žalobcom a žalovaným ako advokátom vykonávajúcim advokáciu v danom jednotlivom prípade samostatne vo vzťahu k zastupovaniu žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 preukázaná nebola a za situácie, kedy žalovaný existenciu takejto dohody popieral, tak len samotný obsah plnomocenstva zo dňa 16.03.2007 aj pre prípad, že by podpis žalovaného na tomto plnomocenstve bol jeho pravým podpisom, obsah takejto dohody nepreukazuje. Súd opätovne uvádza, že z hľadiska označenia splnomocnenca v plnomocenstve zo 16.03.2007 obsah tohto plnomocenstva reflektuje prax súdov, ktorá bola aj taká, že zastúpenie účastníkov občianskeho súdneho konania právnickými osobami založenými za účelom výkonu advokácie do prijatia novely OSP Zákonom č. 273/2007 Z.z. nepripúšťali. Uvedené zohľadňuje aj posledný odsek plnomocenstva zo dňa 16.03.2007 odkazujúc na ust. § 14 ods. 2 Zákona č. 586/2003 Z.z.
56. Existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným ako advokátom poskytujúcim právne služby samostatne vo vzťahu k zastupovaniu žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod
sp. zn. 3C/199/2006 nemožno dovodiť ani z postupu súdov konajúcich v danej sporovej právnej veci z hľadiska toho, akým spôsobom označovali právneho zástupcu žalobcu v záhlaví svojich rozhodnutí (ako advokáta P.. D. X., so sídlom L. A., O. Z. Č.. XXXX) ako aj na doručenkách, ktorými menovanému boli zasielané súdne zásielky. Rovnako ani obsah substitučnej plnej moci zo 17.04.2007 pre advokáta F.. J. A. (č.l. 354 spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006), vo vzťahu ku ktorej žalovaný taktiež poprel pravosť svojho podpisu, nemôže viesť k záveru o pasívnej legitimácii žalovaného, bez preukázania existencie dohody o plnomocenstve medzi žalobcom a žalovaným ako advokátom poskytujúcim právne služby v danom jednotlivom prípade samostatne. Zároveň, súd poukazuje na to, že hoci z obsahu substitučnej plnej moci zo 17.04.2007 vyplýva jej udelenie advokátom P.. D. X. advokátovi F.. J. A., tak ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline zo dňa 27.03.2008 (č.l. 217 spisu, resp. č.l. 425 spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006) už bolo zasielané P.. D. X., advokátom pod záhlavím advokátskej kancelárie X. &. X. Q..J..H.., ktorá v dôsledku zmeny právnej formy bola právnym nástupcom spoločnosti X. &. X. V..H..Q.. Samostatné poskytovanie právnych služieb žalovaným žalobcovi vo veci vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 nemôže založiť ani tá skutočnosť, že pri označovaní žalovaného ako advokáta na písomnostiach adresovaných súdu v danom konaní nebol zjavne dodržaný postup podľa ust. § 12 ods. 4 Zákona č. 586/2003 Z.z.
57. Dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam ohľadne pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v prejednávanej veci vo väzbe na žalobcom uplatnený nárok primárne zaťažovala žalobcu, ktorý tvrdil, že žalovaný v danej sporovej právnej veci poskytoval žalobcovi právne služby samostatne, čo však v konaní preukázané nebolo. Rovnako v konaní neboli preukázané žalobcom tvrdené skutočnosti ohľadne poskytnutia resp. vrátenia odmeny za poskytovanie právnych služieb žalovaným za zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3C/199/2006, kedy skutkové tvrdenia žalobcu boli zo strany žalovaného popreté a na preukázanie tvrdení ohľadne poskytovania odmeny za zastupovanie neboli zo strany žalobcu označené ani predložené žiadne dôkazy. Za irelevantné považoval súd aj vykonanie dokazovania vyžiadaním daňových priznaní žalovaného a F.. A. za roky 2004 až 2008 za účelom preukázania, že vykonávali v danom období advokáciu aj na svoj účet, nakoľko ani uvedené dôkazy neboli spôsobilé preukázať relevantné skutočnosti vo vzťahu k obsahu záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ohľadne zastupovania žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006.
58. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že vo veci vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 ho zastupoval žalovaný ako advokát poskytujúci právne služby samostatne. Nakoľko v relevantnom období žalovaný vykonával advokáciu ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, resp. neskôr ako konateľ nástupníckej spoločnosti s ručením obmedzeným, nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku, a to s odkazom na ust. § 26 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z.z., v zmysle ktorého ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť nahradiť klientovi škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie, sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Uvedené bolo primárnym dôvodom, pre ktorý súd žalobu žalobcu zamietol. Za potrebné súd nepovažoval ani vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne U. O. v zmysle návrhu žalobcu k okolnostiam ako sa robili plné moci v obchodných spoločnostiach, v ktorých pôsobil žalovaný a kto ich zasielal, nakoľko uvedené skutočnosti považoval súd za irelevantné vo vzťahu k preukázaniu existencie zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi žalobcom a žalovaným a jej obsahu. Rovnako za nadbytočný súd považoval žalovaným navrhnutý výsluch svedka P.. X. A., ktorý bol spoločníkom obchodnej spoločnosti X. &. A., V..H..Q.., resp. X. &. X., Q..J..H.. na ozrejmenie, ako to v advokátskej kancelárii v súvislosti s administratívnymi úkonmi prebiehalo, nakoľko z vykonaného dokazovania inak nevyplynulo, že by P.. X. A. bol zainteresovaný v zastupovaní žalobcu v konaní vedenom pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 a teda jeho výsluch považoval súd rovnako za irelevantný pre preukázanie existencie zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi žalobcom a žalovaným a jej obsahu. Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie, s odkazom na vyhodnotenie obsahu listín predkladaných v tomto konaní, a to plnomocenstva zo 14.11.2006 a plnomocenstva zo16.03.2007, súd považoval za nadbytočný aj dôkazný návrh žalovaného na grafologické skúmanie pravosti jeho podpisov na týchto plných mociach.
59. Zodpovednosť advokáta za škodu v zmysle ust. § 26 Zákona č. 586/2003 Z.z. je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, bez ohľadu na zavinenie, predpokladom vzniku ktorej je porušenie povinnosti
advokáta v súvislosti s výkonom advokácie, vznik škody na strane klienta a príčinná súvislosť medzi nimi. Advokát sa zodpovednosti môže zbaviť len za predpokladu preukázania liberačného dôvodu v zmysle § 26 ods. 4 Zákona č. 586/2003 Z.z., že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo možné žiadať. K naplneniu jednotlivých tvrdených predpokladov vzniku žalovaného za škodu, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s výkonom advokácie žalovaného žalobcovi tak, ako tieto boli vymedzené skutkovými tvrdeniami žalobcu uvádzanými v priebehu konania, pre úplnosť súd napriek konštatovaniu nepreukázania pasívnej vecnej legitimácie žalovaného uvádza nasledovné:
60. Práva a povinnosti advokáta pri výkone advokácie sú upravené predovšetkým v ust. § 18 a nasledujúce Zákona č. 586/2003 Z.z. Z ust. § 18 ods. 1 a 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. vyplýva, že advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Pri výkone advokácie je povinný konať čestne a svedomite, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné, pri zohľadnení účelnosti a hospodárnosti poskytovaných právnych služieb. Žalobca v prejednávanej veci poukazoval na to, že žalovaný porušil povinnosti advokáta v zmysle citovaných zákonných ustanovení tým, že bez vedomosti žalobcu ako klienta sa ospravedlnil a nezúčastnil na pojednávaní Krajského súdu v Žiline dňa 27.03.2008, na ktorom Krajský súd v Žiline ako súd odvolací prejednával odvolanie Mesta K. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 3C/199/2006-379 zo dňa 30.04.2007 a na základe dokazovania doplneného v odvolacom konaní došlo zo strany odvolacieho súdu k zmene napadnutého rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín v neprospech žalobcu. K uvedenému súd uvádza, že ospravedlnenie advokáta z neúčasti na pojednávaní pred odvolacím súdom bez informovania a súhlasu klienta, ktoré tvrdenia žalobcu neboli v konaní relevantne spochybnené, je porušením povinnosti advokáta v zmysle ust. § 18 ods. 1 a 2 Zákona č. 586/2003 Z.z. chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a dôsledne využívať všetky právne prostriedky v prospech klienta. Súd má za to, že je povinnosťou advokáta zúčastniť sa na nariadenom termíne pojednávania konajúceho súdu, či to už súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu, nakoľko v prípade nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania v zmysle ust. § 214 ods. 1 OSP v znení účinnom k 27.03.2008 nebolo vylúčené v zmysle ust. § 214 ods. 3 OSP v znení účinnom k 27.03.2008 zopakovanie alebo doplnenie dokazovania odvolacím súdom. Advokát, poznajúc relevantnú procesnú právnu úpravu, si musel byť vedomý možných situácii, ktoré nastanú na pojednávaní na odvolacom súde a preto bolo jeho povinnosťou sa tohto pojednávania zúčastniť, resp. o dôvodoch prípadnej neúčasti náležite informovať klienta v záujme toho, aby klient k takémuto postupu advokáta mohol zaujať relevantný postoj, čo v konaní preukázané nebolo.
61. Tvrdená škoda na strane žalobcu mala vzniknúť v dôsledku toho, že na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/213/2007 zo dňa 27.03.2008 mal žalobca „stratiť“ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým bolo predmetným rozsudkom určené vlastnícke právo Mesta K.. Súd má za to, že základným predpokladom toho, aby tvrdená škoda mohla vzniknúť v majetkovej sfére žalobcu, bola existencia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v relevantnom období rozhodovania Krajského súdu v Žiline. V tejto súvislosti súd poukazuje na zistenia súdov v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006, ktoré neboli dokazovaním vykonaným v prejednávanej veci relevantne spochybnené, že žalobca vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol. V rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 3C/199/2006-379 zo dňa 30.apríla 2007 Okresný súd Dolný Kubín podrobne odôvodnil závery, pre ktoré žalobca ku dňu rozhodovania súdu nemohol k sporným nehnuteľnostiam nadobudnúť vlastnícke právo. Obdobne bolo uvedené konštatované aj v rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 10Co/213/2007-431 zo dňa 27.03.2008 na strane 3 posledný odsek odôvodnenia, v ktorom krajský súd uviedol, že „odporca (pozn. žalobca) napriek tomu, že je zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie K. ako výlučný vlastník, nie je vlastníkom nehnuteľností tam uvedených. Nehnuteľnosti na neho totiž previedol subjekt, ktorý nedisponoval vlastníckym oprávnením. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že vlastníkom sporného majetku je naďalej štát - Slovenská republika, pričom v zmysle § 47c ods. 1 Zákona č. 91/1992 Zb. je tento majetok v správe Ministerstva hospodárstva SR. Nadväzne predmetný subjekt bol oprávnený postupom podľa Vyhlášky č. 346/2000 Z.z. previesť predmetné nehnuteľnosti na obec - navrhovateľa (pozn. Mesto K.)“. Obdobne aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Cdo 171/2008 zo dňa 29.septembra 2009 (pri odkaze na podrobnú citáciu relevantnej časti odôvodnenia jeho rozsudku v ods. 30 odôvodnenia tohto rozsudku) konštatoval, že „zistený skutkový stav umožňoval právny záver, že sporné nehnuteľnosti neprestali byť majetkom štátu, keďže nebol preukázaný žiaden platný právny úkon a ani iná právna skutočnosť, ako napr. vydržanie, ktorým by bol štát vlastnícke právo stratil“. Súd nemá dôvod v prejednávanej veci spochybňovať, resp. sa odkloniť od výsledkov
vykonaného dokazovania a naväzujúcich skutkových a právnych záverov súdov konajúcich vo veci vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006, a to tak v konaní na súde prvej inštancie ako aj v konaní na odvolacom a dovolacom súde, ktorých závery nasvedčujú tomu, že žalobca nenadobudol platne vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam a z uvedeného dôvodu na jeho strane nemohla ani vzniknúť ním tvrdená škoda v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného. Výsledky vykonaného dokazovania neumožňujú prijať záver ani o prípadnom nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam titulom vydržania, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 táto skutočnosť nebola tvrdená a ani nebola predmetom dokazovania a v konaní o prejednávanej veci rovnako zo strany žalobcu neboli k prípadnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam titulom vydržania uvedené žiadne relevantné skutkové okolnosti. Bez tvrdenia relevantných skutkových okolností vo vzťahu k predpokladom nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom k dotknutým nehnuteľnostiam titulom vydržania, nemôže súd ani zaujať relevantný názor vo vzťahu k hypotetickému predpokladu žalobcu, že pokiaľ by konajúci advokát namietal vydržanie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam žalobcom, žaloba Mesta K. vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3C/199/2006 by nemohla byť úspešná. Okrem záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v prejednávanej veci aj záver súdu o nepreukázaní vzniku škody na strane žalobcu bol dôvodom, prečo súd nepovažoval za potrebné vykonávať dôkazy navrhnuté žalobcom k stavu dotknutých nehnuteľností v čase, kedy bolo k nim určené vlastnícke právo v prospech Mesta K. (výsluch znalca D.. F. X.), resp. k otázke dosahovania možných tržieb prevádzkou dotknutých nehnuteľností (výsluch svedka D.. P. A.), resp. vykonaním znaleckého dokazovania na zistenie ceny predmetných nehnuteľností v marci 2008, ktoré dôkazy smerovali k ustáleniu výšky tvrdenej škody.
62. Pokiaľ by však aj záver súdu o tvrdenom vzniku škody na strane žalobcu bol opačný, na základe výsledkov vykonaného dokazovania by nebolo možné prijať záver o naplnení tretieho predpokladu vzniku zodpovednosti advokáta za škodu, a to príčinnej súvislosti medzi tvrdeným porušením povinnosti žalovaným a tvrdenou škodou na strane žalobcu. Príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti a vznikom škody nemôže byť vyhodnocovaná len v hypotetickej rovine, musí byť jednoznačná a musí byť preukázaná. Existencia príčinnej súvislosti je daná, ak konanie alebo opomenutie advokáta okolnosťou, bez ktorej by ku škode nedošlo. Dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdenej príčinnej súvislosti znášal žalobca a bolo jeho povinnosťou preukázať, že nebyť konania/opomenutia žalovaného, súd by žalobu Mesta K. voči nemu zamietol.
63. Podľa tvrdení žalobcu v prejednávanej veci príčinná súvislosť mala spočívať v tom, že pokiaľ by sa žalovaný zúčastnil pojednávania odvolacieho Krajského súdu v Žiline konaného dňa 27.03.2008 a vo vzťahu k novopredkladaným dôkazom (osvedčenie o správe majetku štátu č. XX/ XXXX I. XX.XX.XXXX a delimitačný protokol č. X/XXXX I. XX.XX.XXXX) by predniesol skutkovú a právnu argumentáciu prednášanú žalobcom v tomto konaní, odvolací súd by nezmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prospech Mesta K. a v neprospech žalobcu. Výsledky dokazovania vykonaného v prejednávanej veci však podľa názoru súdu neumožňujú bezpochyby dospieť k záveru, že tvrdená skutková a právna argumentácia vo vzťahu k skutkovým okolnostiam sporovej právnej veci prejednávanej Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 a vo vzťahu k novopredkladaným dôkazom Mestom K. v rámci odvolacieho konania by viedla k inému meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27.03.2008 sp. zn. 10Co/213/2007 bol na základe dovolania žalobcu podrobený prieskumu v dovolacom konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Cdo/171/2008, ktorý sa v rozsudku z 29.septembra 2009 vyjadril jednak k procesnému postupu Krajského súdu v Žiline v súvislosti s dokazovaním, ktoré bolo vykonávané v odvolacom konaní so záverom, že odvolací súd bol oprávnený doplniť dokazovanie na preukázanie skutočností, ktoré mali nastať až v štádiu odvolacieho konania a ktoré sa mohli, vzhľadom na predmet konania, významne dotknúť hmotno-právnej sféry žalobcu (pozn. Mesta K.) z hľadiska ním tvrdeného vlastníckeho práva. Rovnako, s odkazom na citované odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Cdo/171/2008 z 29.septembra 2009 v odseku 30 odôvodnenia tohto rozsudku, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil aj s právnymi závermi odvolacieho súdu vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu ohľadom (ne)nadobúdania vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam zainteresovanými subjektmi. Za významné súd považuje aj poukázanie na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 20/2010-17 zo dňa 28.januára 2010 pri rozhodovaní o sťažnosti žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 71/2008 z 29.septembra 2009, kedy sťažnosť žalobcu bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená so záverom, že výklad a aplikácia relevantných
zákonných predpisov Najvyšším súdom SR nevykazovala nedostatky spočívajúce v odchýlení sa od znenia príslušných ustanovení natoľko, že by zásadne bol popretý ich účel a význam, resp. svojvoľnosti, zjavnej neodôvodnenosti, resp. ústavnej nekonformnosti prijatého právneho názoru Najvyššieho súdu.
64. Súd tak má za to, že pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudkom z 27.03.2008 sp. zn. 10co/213/2007 zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín z 30.apríla 2007 č.k. 3C/199/2006-379 tak, že určil, že Mesto K. je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, tak v konaní nebolo preukázané, že ide o následok neúčasti advokáta na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 27.03.2008 a neprednesenia skutkovej a právnej argumentácie tvrdenej žalobcom vo vzťahu k novopredkladaným dôkazom v odvolacom konaní, ale toho, že novopredkladané dôkazy zmenu rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín odôvodňovali. Je síce pravdou, že v konaní o návrhu žalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 konajúce súdy konštatovali, že tvrdenie žalobcu o tom, že „v procese nakladania s majetkom štátu ministerstvo bolo povinné vydať rozhodnutie v zmysle § 47c ods. 3 Zákona č. 92/1991 Zb. v platnom znení od 01.januára“ je skutočnosťou, vo vzťahu ku ktorej si nesplnil žalobca ani len povinnosť tvrdenia v pôvodnom konaní, v štádiu jeho odvolacej časti a ani v následne iniciovanom dovolacom konaní, ktorú skutočnosť však mohol namietať tak na odvolacom pojednávaní konanom 27.marca 2008 ako aj v podanom dovolaní proti rozsudku Krajského súdu, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 29. septembra 2009, sp. zn. 4Cdo 171/2008. Zároveň však vzhľadom na dôvody zamietajúceho uznesenia zo dňa 19.mája 2014 č.k. 7C/9/2011-431 vo vzťahu k návrhu žalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 nemožno bez ďalšieho uviesť, že ak by predmetná argumentácia žalobcu bola namietaná na odvolacom pojednávaní konanom na Krajskom súde v Žiline 27.03.2008, rozhodnutie vo veci žaloby Mesta K. o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam by bolo odlišné, resp. opačné. Podľa vysloveného názoru súdu v konaní o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania tvrdený nový dôkaz (preukázaná neexistencia rozhodnutia MH SR o spôsobe prevodu ohľadne predmetných nehnuteľností podľa § 47c ods. 3 Zákona č. 92/1991 Zb.) nebol spôsobilý privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko také rozhodnutie podľa názoru konajúceho súdu vôbec nebolo potrebné v procese prechodu predmetných nehnuteľností z majetku štátu do majetku Mesta K. postupom podľa § 2 ods. 6 Zákona o majetku obcí (posledný odsek strany 12 odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín 7C/9/2011 z 19.mája 2014).
65. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, z ktorého dôvodu jeho žalobcu v celom rozsahu zamietol.
66. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).