Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/2/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov 1) P. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX P. XX, 2) P. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX P. XX a 3) X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, právne zastúpených JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanému Základná škola s materskou školou Bukovce, 090 22 Bukovce, IČO: 37 873 121, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy v sume 2 784 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 16.10.2015 č.k. 5Cpr 3/2012 - 150 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalovaným pôvodnej žalobkyni P.. P. N., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX listom zo dňa 3.5.2012 je neplatné. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne 4-násobok priemerného mesačného zárobku pôvodnej žalobkyne P.. P. N., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX v sume 2 784 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 907,86 eura na účet ich právneho zástupcu JUDr. P. W. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodná žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, dané žalovaným pôvodnej žalobkyni P.. P. N., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX listom zo dňa 3.5.2012. Zároveň sa domáhali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne 4-násobok priemerného mesačného zárobku pôvodnej žalobkyne P.. P. N., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX v sume 2 784 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Pôvodná žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že predložila žalovanému potvrdenie o trvajúcej práceneschopnosti a zároveň mu zaslala okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce z dôvodu, že podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a žalovaný ako zamestnávateľ ju nepreradil do 15 dní od predloženia tohto posudku. V čase ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bola pôvodná žalobkyňa práceneschopná, čo potvrdil jej praktický lekár, ktorý jediný rozhoduje o jej práceneschopnosti, a preto dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol podľa nej neplatný. Zamestnávateľ, ak mal informácie o skončení práceneschopnosti pôvodnej žalobkyne, mal ju vyzvať na nástup do zamestnania a poinformovať ju o údajnom skončení práceneschopnosti a nie hneď okamžite

skončiť pracovný pomer. Okamžité skončenie pracovného pomeru je inštitút, ktorý zamestnávateľ môže použiť len v prípade právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny. Konanie zamestnávateľa bolo účelové, so snahou urýchlene ukončiť pracovný pomer, pretože aj pred okamžitým skončením pracovného pomeru chcel zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer dohodou, ale bez akéhokoľvek odstupného a náhrady. Taktiež mala zato, že okamžité skončenie pracovného pomeru nemôže byť platné z dôvodu, že nebolo podané žalovaným, ale riaditeľstvom základnej školy, ktoré nemá právnu subjektivitu.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že pôvodná žalobkyňa nebohá P.. P. N. sa bezpochyby závažným spôsobom dopustila porušenia pracovnej disciplíny, v dôsledku čoho naplnila dôvod pre okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to z dôvodu svojej dlhodobej pracovnej absencie v práci. Túto skutočnosť nespochybnil ani Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení zo dňa 26.2.2014. Právne relevantnou však zostáva v zmysle tohto uznesenia odvolacieho súdu otázka zavinenia na strane P.. N.. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že právna teória rozlišuje zavinenie úmyselné a nedbanlivostné. Nejaké preukazovanie úmyselného zavinenia pri nebohej P.. N. nepovažuje v tomto štádiu za potrebné, či dokonca možné, ale s určitosťou môže však hovoriť v prejednávanej právnej veci o jej nedbanlivostnom konaní. Nedbanlivostné konanie môže byť vedomé a nevedomé, pričom právna teória hovorí o tom, že vedomá nedbanlivosť nastáva v prípade, ak osoba vedela, že svojím správaním môže porušiť právne predpisy, resp. v prejednávanej právnej veci pracovnú disciplínu zamestnávateľa. Naopak pri nevedomej nedbanlivosti osoba, teda zamestnanec nevedela, že svojim konaním môže porušiť právne predpisy, resp. pracovnú disciplínu, či svoje povinnosti voči zamestnávateľovi, avšak vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery, to vedieť mala a mohla. Teda kritérium nedbanlivosti spočíva na určitej miere opatrnosti, ktorú možno očakávať aj v tomto prípade od zamestnanca. Pani N. bola vysokoškolsky vzdelaná žena, učiteľka a jej povinnosťou bolo riadnym spôsobom pristupovať jednak k liečebnému režimu, pravidelne navštevovať svojho ošetrujúceho lekára, ktorý rozhodoval o jej práceneschopnosti, plniť si svoje povinnosti vo vzťahu k zdravotnej poisťovni, sociálnej poisťovni a v neposlednom rade aj vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi. Ako vyšlo najavo v prejednávanej právnej veci, pani N. si tieto povinnosti nesplnila a bez okolností primeraných pomerov sa spoliehala na to, že to za ňu vybaví buď ošetrujúci lekár, poisťovateľ, alebo zamestnávateľ. V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na výpoveď svedka a posudkového lekára P.. F. F., ktorý jednoznačne zhodnotil, že nebohá pani N. si neplnila svoje povinnosti vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi, nenavštevovala ho v takých časových intervaloch ako mala a celkovo si neplnila svoje povinnosti ako pacientky. Zároveň poukázal na skutočnosť, že si nesplnila svoje povinnosti voči zamestnávateľovi podľa ust. § 81 písm. d) Zákonníka práce ako ani povinnosti v zmysle zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. V neposlednom rade poukázal aj na skutočnosť, že citovaný zákon o zdravotnej starostlivosti v § 12a ods. 4 stanovuje: „Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú spätne najviac tri kalendárne dni na základe lekárskeho nálezu, lekárskej služby prvej pomoci, alebo ústavnej pohotovostnej služby.“ Nebohá P. N. svojim zavinením v podobe hrubej nedbanlivosti porušila pracovnú disciplínu tak, ako to predpokladá v ust. § 68 ods. 1 písm. b) a žalovaný tak pri okamžitom zrušení pracovného pomeru P.. P. N. postupoval plne lege artis.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého z pracovnej zmluvy zo dňa 28.8.1985, uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že žalobkyňa pracovala u žalovaného od 1.8.1985 na neurčitú dobu ako učiteľka.

6. Z podania žalovaného zo dňa 3.5.2012 označeného ako „Okamžité zrušenie pracovného pomeru“ je zrejmé, že žalovaný rozviazal pracovný pomer s pôvodnou žalobkyňou P.. P. N. podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Závažné porušenie pracovnej disciplíny sa týkalo nasledujúcich skutočností: dňa 25.4.2012 na základe potvrdenia sociálnej poisťovne žalovaný zistil, že dočasná pracovná neschopnosť pôvodnej žalobkyne skončila ešte dňa 30.11.2011 a od 1.12.2011 pôvodná žalobkyňa bola schopná nastúpiť do práce. Uvedenú skutočnosť pôvodná žalobkyňa vôbec neoznámila žalovanému a do práce nenastúpila. Z toho dôvodu žalovaný ako zamestnávateľ eviduje od 25.4.2012 neospravedlnenú neprítomnosť v práci - absenciu. Neospravedlnená neprítomnosť v práci je závažným porušením pracovnej disciplíny, a preto žalovaný skončil s pôvodnou žalobkyňou okamžite pracovný pomer.

7. Z osvedčenia o dedičstve tunajšieho súdu č. k. 5D/278/2013-25 zo dňa 20.1.2014 vyplynulo, že pôvodná žalobkyňa P.. P. N., nar. XX.X.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX a ako dedičia zo zákona v rámci prvej zákonnej dedičskej skupiny prichádzajú do úvahy jej manžel a deti, teda žalobcovia.

8. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, § 70 Zákonníka práce ,§ 81 písm. d) Zákonníka práce, § 35 ods. 1 Zákonníka práce, čl. 14 bod 2 písm. b) pracovného poriadku žalovaného, 80 písm. c) O.s.p., 153 ods. 1 O.s.p. a dospel k nasledovným záverom.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pôvodná žalobkyňa P.. P. N. na základe pracovnej zmluvy pracovala u žalovaného od 1.8.1985 ako učiteľka. Žalovaný podaním zo dňa 3.5.2012 s pôvodnou žalobkyňou okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Toto podanie bolo skutkovo aj právne vymedzené, pretože za závažné porušenie pracovnej disciplíny žalovaný považoval skutočnosť, že od 25.4.2012 mala pôvodná žalobkyňa neospravedlnenú neprítomnosť v práci, teda absenciu, ktorú zistil až dňa 25.4.2012 priamo na Sociálnej poisťovni, pobočka Svidník, ktorá skutočnosť vyplýva z potvrdenia sociálnej poisťovne. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo pôvodnej žalobkyni doručené dňa 9.5.2012. Z výsluchu svedka P.. T. O., ktorý bol ošetrujúcim lekárom pôvodnej žalobkyne viac ako 10 rokov je zrejmé, že pokiaľ bola vystavená práceneschopnosť pôvodnej žalobkyni od 1.12.2011, tak to znamená, že bola od tohto dátumu práceneschopná minimálne do pojednávania dňa 16.11.2012, kedy bol tento svedok vypočutý. Svedok uviedol, že pokiaľ u pôvodnej žalobkyne boli splnené určité diagnózy, tak on mohol vystaviť aj spätne práceneschopnosť. Ide o psychiatrické diagnózy, neurologické diagnózy alebo prepúšťacie správy z nemocníc. Na základe určitých diagnóz, samozrejme, môže vystaviť aj spätne maródku, ako to aj urobil. O ukončení prvej maródky ku dňu 1.12.2011 pôvodná žalobkyňa nevedela. Súd dospel k záveru, že pôvodná žalobkyňa žiadnym spôsobom neporušila pracovnú disciplínu a určite nedošlo k obzvlášť závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Čo sa týka vyslovenej práceneschopnosti, táto zodpovednosť je na ošetrujúcom lekárovi P.. O., nie na revíznom lekárovi sociálnej poisťovne P.. F.. Jedine ošetrujúci lekár nesie zodpovednosť, či je zamestnancovi vystavená práceneschopnosť alebo nie. Túto skutočnosť potvrdil ošetrujúci lekár P.. O., ktorý uviedol, že v čase, kedy bolo dané okamžité zrušenie pracovného pomeru pôvodnej žalobkyni, bola táto práceneschopná. V danej veci je podstatné to, čo uviedol ošetrujúci lekár P.. O., nie čo uviedol revízny lekár P.. F.. Pôvodná žalobkyňa podľa názoru súdu neporušila ani liečebný režim, pretože v prípade, ak ošetrujúci lekár bol toho názoru, že sa pôvodná žalobkyňa mala častejšie zúčastňovať ošetrení, tak si ju mohol nejakým spôsobom predvolať. Je potrebné poukázať aj na to, že pôvodná žalobkyňa navštevovala lekárov a to nie len všeobecného, ale aj lekárov, ktorí sú odbornými lekármi na danú problematiku, čo je zrejmé z výsluchu pôvodnej žalobkyne a lekárskych správ P.. Y. F., P.. F. W., P.. B. O. a P.. U. F.. Je teda zrejmé, že skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru daného pôvodnej žalobkyni listom žalovaného zo dňa 3.5.2012 nie je zavineným porušením jej povinností. Z uvedených dôvodov, súd čo sa týka neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalobe vyhovel.

10. Žalobcovia si uplatnili aj 4-násobok priemerného mesačného zárobku ich právnej predchodkyne, teda pôvodnej žalobkyne P.. P. N., ktorá zomrela v priebehu konania. Zo mzdového listu žalovaného za rok 2011 vyplynulo, že priemerný mesačný zárobok pôvodnej žalobkyne P.. P. N. bol 696 eur, teda 4-násobok predstavuje sumu 2 784 eur. Pretože súd čo sa týka neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobe vyhovel, majú žalobcovia nárok aj na zaplatenie 4-násobku priemerného mesačného zárobku ich právnej predchodkyne. Z uvedených dôvodov, súd žalobe ohľadne zaplatenia sumy 2 784 eur, žalobe vyhovel.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože v konaní mali plný úspech žalobcovia. Hodnotu sporu nie je možné vyjadriť v peniazoch, teda je 1/13 výpočtového základu. Trovy pozostávajú z odmeny za zastupovanie pôvodnej žalobkyne P.. P. N., zomrelej dňa XX.XX.XXXX za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 15.11.2012 v sume 58,69 eura, účasť na pojednávaní dňa 16.11.2012 v sume 58,69 eura, písomné vyjadrenie zo dňa 14.1.2013 v sume 58,69 eura, podanie odvolania zo dňa 23.2.2013 v sume 58,69 eura, účasť na pojednávaní dňa 8.2.2013, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozsudku v sume 29,35 eura, náhrada za stratu času na pojednávaní dňa 16.11.2012 Stropkov - Svidník a späť 2 x 12,71 eura = 25,42 eura, náhrada cestovných výdavkov na motorovom vozidle Hyundai Santa Fe, EČ: SP XXXAM, priemerná spotreba 8,2 l/100 km, priemerná cena nafty 1,40 eura, základná náhrada za 1km 0,183 eura, Stropkov

- Svidník a späť 28 km = 8,33 eura, náhrada za stratu času na pojednávaní dňa 14.1.2013 Stropkov

- Svidník a späť 2 x 13,01 eura = 26,02 eura, náhrada cestovných výdavkov na motorovom vozidle Hyundai Santa Fe, EČ: SP XXXAM, priemerná spotreba 8,2 l/100 km, priemerná cena nafty 1,40 eura, základná náhrada za 1km 0,183 eura, Stropkov - Svidník a späť 28 km = 8,33 eura, k tomu patrí 2 x režijný paušál po 7,63 eura a 3 x po 7,81 eura. Spolu trovy právneho zastúpenia pri zastupovaní pôvodnej žalobkyne P.. P. N. predstavujú sumu 370,90 eura bez DPH. Pri trovách konania pri zastupovaní žalobcov súd vychádzal z hodnoty sporu 1/13 výpočtového základu a po rozšírení žaloby na pojednávaní dňa 16.10.2015 zo sumy 2 784 eur. Trovy pozostávajú u každého zo žalobcov z odmeny za zastupovanie za tieto úkony právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 6.5.2015 v sume 32,27 eura (50 % zo sumy 64,53 eura), účasť na pojednávaní dňa 16.10.2015 v sume 55,61 eura (50 % zo sumy 111,21 eura), k tomu patrí 2 x režijný paušál po 8,39 eura, 2 x náhrada za stratu času na pojednávaní dňa 6.5.2015 a 16.10.2015 Stropkov - Svidník a späť 4 x 13,98 eura / 3 = 18,64 eura, náhrada cestovných výdavkov na motorovom vozidle Hyundai Santa Fe, EČ: SP XXXAM, priemerná spotreba 8,2 l/100 km, priemerná cena nafty 1,20 eura, základná náhrada za 1km 0,183 eura, Stropkov - Svidník a späť 28 km, 2 x pojednávanie v dňoch 6.5.2015 a 16.10.2015 2 x 7,88 eura / 3 = 5,25 eura. Trovy pozostávajú u každého zo žalobcov spolu v sume 128,55 eura bez DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia bez DPH sú v sume 756,55 eura a 20 % DPH je v sume 151,31 eura. Spolu trovy právneho zastúpenia s DPH predstavujú sumu 907,86 eura (§ 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1, po 1.1.2013 § 13a ods. 1 písm. c), d), § 13 ods. 2, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Náhrada trov konania je spolu v sume 907,86 eura, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalovaného žalobcom spoločne a nerozdielne na účet ich právneho zástupcu U.. P. W. (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

12. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamieta. Ďalej uviedol, že pôvodná žalobkyňa, P.. P. N. bola zamestnankyňou žalovanej od roku 1983. Od 10. 05. 2010 bola práceneschopná (ďalej „PN") na základe potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej „DPN") č. H XXXXXX. Práceneschopnosť trvala do 30.11. 2011.

13. Dňa 25. 04. 2012 zástupca žalovanej P.. P. W. na základe potvrdenia Sociálnej poisťovne zistil, že DPN pôvodnej žalobkyne bola ukončená dňa 30. 11. 2011 a od 01. 12. 2011 sa stala práceschopnou. Túto skutočnosť písomne potvrdil riaditeľovi školy P.. P. W. aj ošetrujúci lekár pôvodnej žalobkyne MUDr. T. O..

14. Po zistení a overení si týchto skutočností bolo opodstatnené a logické, že žalovaná podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) listom zo dňa 03. 05. 2012 pristúpila k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s pôvodnou žalobkyňou, P.. P. N. a to z dôvodu jej neospravedlnenej neprítomnosti v práci. V zmysle konštantnej judikatúry neospravedlnená absencia zamestnanca predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny predpokladanej ZP.

15. Zákonný postup zamestnávateľa v prejednávanej právnej veci nespochybnil ani Krajský súd v Prešove vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 26. 02. 2014 č.k. 8CoPr/3/2013-97, ktorým súdu prvého stupňa uložil povinnosť skúmať zavinenie pôvodnej žalobkyne pri porušení pracovných povinností.

16. K otázke zavinenia pôvodnej žalobkyne vo vzťahu k porušeniu jej povinností je potrebné uviesť, že pôvodná žalobkyňa do doručení okamžitého skončenia svojho pracovného pomeru opakovane navštívila svojho ošetrujúceho lekára P.. T. O., ktorý jej dňa 17. 05. 2012 spätne vystavil potvrdenie o pracovnej neschopnosti ku dňu 01. 12. 2011. P.. T. O. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16. 11. 2012 uviedol: „Žalobkyňa potom bola opakovane za mnou a mi hovorila, že táto maródka nemôže byt ukončená a ja som potom na to zareagoval tak, že som jej vystavil druhú maródku dňa 17. 05. 2012 s tým, že žalobkyňa je PN od 01. 12. 2011. Ja som jej tú maródky vystavil len preto, aby bola spokojná, že jej tá maródka ide ďalej. Ja neviem, či mala žalobkyňa príjem z tej prvej maródky, ale ja som jej druhú maródku vystavil aj kvôli pracovnému pomeru, aby ďalej trvala tá maródka. Ja som už v čase, kedy som vypisoval tú maródku 17. 05. 2012, tak som vedel, že žalobkyňa má problémy so svojim zamestnávateľom. Preto som jej túto maródku vystavil.".

17. V konaní bolo preukázané, že pôvodná žalobkyňa závažným spôsobom porušovala svoje povinnosti pacienta. Citujeme zo stanoviska OLPČ (odbor lekárskej posudkovej činnosti) Sociálnej poisťovne pobočky Svidník k dočasnej pracovnej neschopnosti pani N. na č.l. 52, ktorý vypracoval

posudkový lekár MUDr. F. F.: „Pani Zajarošová neplní povinnosti práceneschopného poistenca, t.j., že nedostatočne komunikuje s ošetrujúcim lekárom, ktorý DPN vystavil a v zdravotnej dokumentácii neboli žiadne záznamy o ochoreniach, ktoré by podmieňovali trvanie DPN... . Pani N. navštevovala ambulanciu ošetrujúceho lekára úplne sporadicky (cca 1 x mesačne) a porušovala aj povinnosť informovať svojho ošetrujúceho lekára o prípadných výsledkoch odborných vyšetrení, čo je povinnosťou práceneschopného poistenca.". K rovnakým záverom dospel MUDr. F. aj pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16. 11. 2012.

18. Ak by pôvodná žalovaná riadne dodržiavala liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom, nemohlo by sa stať, aby viac než päť mesiacov nevedela o ukončení svojej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá bola ukončená ošetrujúcim lekárom bez jej vedomia k 30. 11. 2011 na podnet posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Rozhodne nie je v poriadku, ak ošetrujúci lekár nemá 5 mesiacov žiadnu informáciu o priebehu liečby pacienta, ktorého uznal dočasne neschopným práce.

19. Odvolací súd v uznesení zo dňa 26. 02. 2014 č.k. 8CoPr 3/2013-97 zdôraznil, že „Za porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinnosti, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovno-právnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, pracovnej zmluvy, či pracovného poriadku."

20. Ako sme už konštatovali, ustálená súdna prax považuje neospravedlnenú absenciu za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Absencia v práci u pôvodnej žalovanej nastáva po tom, čo v dôsledku preukázaného porušovania liečebného režimu, teda konaním napĺňajúcim znaky vedomej (minimálne nevedomej) nedbanlivosti jej ošetrujúci lekár na pokyn kontrolného orgánu Sociálnej poisťovne ukončil dočasnú pracovnú neschopnosť k 30. 11. 2011. Zavinenie pôvodnej žalovanej minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti je teda dané.

21. Podľa názoru žalovanej neobstojí argumentácia súdu prvého stupňa, v zmysle ktorej je pre posudzovanú právnu vec významné len stanovisko ošetrujúceho lekára, ktorý je oprávnený vystaviť DPN pacienta a nie stanovisko posudkového lekára. Dovolíme si poukázať na skutočnosť, že práve lekárska posudková činnosť vykonávaná príslušným posudkovým lekárom slúži podľa ust. § 153 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na to, aby bolo náležitým spôsobom zistené jednak dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného pacienta a jednak spôsobilosť na prácu ošetrujúcim lekárom.

22. V prejednávanej právnej veci posudkový lekár MUDr. F. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 16. 11. 2012 jednoznačne ustálil, že zdravotný stav pôvodnej žalobkyne ani neodôvodňoval trvanie jej dočasnej pracovnej neschopnosti a v prejednávanej právnej veci ani nebolo možné na základe jej zdravotného stavu vystaviť dočasnú práceneschopnosť spätne, tak ako to urobil ošetrujúci lekár MUDr. T. O.. Nám len zostáva dodať, že ošetrujúci lekár tak učinil postupom non lege artis so zamýšľaným spätným účinkom viac než 5 mesiacov a z pohnútok nie medicínskych.

23. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že žalovaná pri okamžitom skončení pracovného pomeru bezpochyby postupovala plne lege artis. V čase skončenia pracovného pomeru bola totiž jej zamestnankyňa (pôvodná žalobkyňa) preukázateľne práceschopná a tak dlhodobo neospravedlnene absentovala v práci. Za pochybenia pôvodnej žalobkyne, ktorá porušovala svoje povinnosti vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi (ust. § 81 písm. d) a rovnako vo vzťahu k svojmu ošetrujúcemu lekárovi (ust. § 227 ods. . písm. e) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) ako aj za pochybenia jej ošetrujúceho lekára, ktorý jej následne so zamýšľaným spätným účinkom vystavil potvrdenie o DPN predsa nemôže niesť zodpovednosť zamestnávateľ.

24. Žalovaný ďalej namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v 2. a 3. rade ako aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne stanovil výšku mzdových nárokov pozostalých.

25. Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379, § 380 a 381 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

26. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

27. K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.

28. Odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí zvýraznil, že za porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z právnych, pracovno-právnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, pracovnej zmluvy, či pracovného poriadku. Bolo úlohou súdu prvej inštancie ustáliť, či skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalobkyni listom zo dňa 3.5.2012 je zavineným porušením povinnosti. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že pôvodná žalobkyňa o ukončení prvej maródky ku dňu 1.12.2011 nevedela. Tento záver súdu odvolateľ nespochybňuje, dokonca poukazuje na to, že dočasná pracovná neschopnosť pôvodnej žalobkyne bola ukončená ošetrujúcim lekárom bez jej vedomia k 30.11.2011 na podnet posudkového lekára sociálnej poisťovne.

XX. Za tohto stavu, ak súd prvej inštancie uzatvára, že skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru daného pôvodnej žalobkyni listom žalovaného zo dňa 3.5.2012 ( ... „ Vaša dočasná pracovná neschopnosť skončila ešte dňa 30.11.2011 a od 1.12.2011 ste boli schopná nástupu do práce a uvedenú skutočnosť ste nám vôbec neoznámili a do práce ste do dnešného dňa nenastúpili...“), nie je zavineným porušením jej povinnosti, nemožno tomuto záveru nič vyčítať. Čo sa týka nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov 2. a 3. rade k tejto odvolacej námietke je treba uviesť, že právo podať odvolanie sa obmedzuje iba na toho účastníka, ktorému bola spôsobená ujma na jeho právach. Nemožno však dospieť k záveru, že by tým účastníkom vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam mal byť žalovaný. Odvolací súd preto na uvedenú námietku neprihladal.

30. Čo sa týka námietok vo vzťahu k nesprávne stanovenej výške nárokov pozostalých, k tej treba uviesť, že žalobcovia na pojednávaní dňa 16.10.2015 uplatnené nároky podrobne špecifikovali čo sa týka ich základu ako aj výšky.

31. Súd prvej inštancie poučil účastníkov podľa ustanovenia § 120 ods. 4 prvá veta O.s.p., pričom v zápisnici o pojednávaní zvýraznil, že na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.

32. Žalovaný pred súdom výslovne prehlásil, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie.

33. Nebolo preto možné na odvolacie námietky týkajúce sa stanovenia výšky mzdových nárokov prihliadať.

34. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .