Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/750/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom 921 22 Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVIA GABRIELA s.r.o, so sídlom 911 01 Trenčín, 1.mája 173/11, adresa pre doručovanie: 921 22 Piešťany, Teplická č. 7434/147, proti žalovanému: V. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Š., F. XXX/X, o zaplatenie 6185,06 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 1.12.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6185,06 eura s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy od 14.11.2015 až do zaplatenia a úrok z omeškania 864,59 eura od 21.2.2014 do 13.11.2015).

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.4.2013 uzatvorili žalovaný a žalobca Úverovú zmluvu číslo B. prostredníctvom spoločnosti CORPPIN s.r.o., Bratislavská 66/82, 931 01 Šamorín, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup osobného motorového vozidla Š. Y. F. J. X.X C. P., VIN: C., v hodnote 8000,- eur. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 8857,60 eura, ktorý sa odporca zaviazal splatiť 72. mesačnými splátkami po 191,89 eura. Žalovaný uhradil 5 splátok (t. j. 959,45 eura), dostal sa do omeškania so splácaním úveru a napriek opakovaným upomienkam dlžné splátky nedoplatil, teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Žalobca, v súlade s úverovými podmienkami, dňa 20.2.2014 pristúpil k zosplatneniu úverovej zmluvy a vyzval žalovaného doporučeným listom zo dňa 20.2.2014, aby vrátil do 7.3.2014 dlžnú čiastku vo výške 9381,82 eura. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil, v dôsledku čoho, v súlade s Úverovou zmluvou a úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, došlo k účinnosti prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré bolo žalovanému odobraté a následne predané za 3200,- eur. Po odpredaji bolo urobené záverečné vyúčtovanie, v ktorom bol výťažok z predaja predmetu úveru započítaný voči dlžnej čiastke žalovaného. Náklady spojené s predajom vozidla zaúčtované po zosplatnení úverovej zmluvy sú evidované vo výške 423,20 eura. Žalobca zaslal žalovanému oznámenie o odpredaji vozidla s výzvou k doplateniu dlhu, aby do 14 dní vrátil dlžnú čiastku vo výške 6605,02 eura. Táto čiastka pozostáva z nasledujúcich súm:

- zosplatnený úver vo výške 9381,82 eura, mínus suma za odpredaj vozidla vo výške 3200,- eur plus náklady spojené s predajom vozidla vo výške 423,20 eura, t.j. suma 6605,02 eura, žalovaný túto sumu neuhradil, po zosplatnení úveru uhradil len 50,- eur.

Žalobca eviduje voči žalovanému tento dlh:

- nesplatení istina vo výške 8146,60 eura + dlžné splátky 767,26 eura + úrokové vyrovnanie 98,- eur + náklady spojené s predajom vozidla 423,20 eura - výnos z predaja vozidla 3200,- eur, t. j. 6185,06 eura;

- úrok z omeškania (v systéme definovaný ako obchodný úrok) za obdobie od 21.2.2014 do 13.11.2015, t. j. úrok z omeškania vo výške 864,59 eura.

V zmysle platnej Úverovej zmluvy a Úverových zmluvných podmienok je možné teda konštatovať, že ku dňu podania žaloby má žalovaný povinnosť uhradiť žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 6185,06 eura, s úrokom z omeškania vo výške 864,59 eura odo dňa 21.2.2014 do 13.11.2015 a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 6185,06 eura odo dňa 14.11.2015 do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd mu doručoval zásielky na adresu trvalého pobytu uvedené v registri obyvateľov.

4. Nová právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

7. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Súd vykonal dokazovanie - Úverovú zmluvu číslo B., protokol o prevzatí predmetu financovania - úverová zmluva č. B., výzva k splateniu celého úveru - zosplatnenie zo dňa 26.2.2014, kalkulácia finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy číslo B. k 20.2.2014, oznámenie o predaji vozidla a výzva k doplateniu dlhu zo dňa 20.5.2014, vyúčtovanie č. XX/XXXX, faktúra č. XX/XXXX/PR S., Faktúra XXXXXXX, faktúra č.: XXXXXXX, splátkový kalendár zmluvy o úvere č. B. - a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

10. Dňa 26.4.2013 uzatvorili strany Úverovú zmluvu číslo B. (ďalej len ÚZ) na poskytnutie účelového úveru a to úhrada ceny predmetu financovania a nákladov spojených s poskytnutím úveru - kúpa osobného motorového vozidla Š. Y. F. J. X.X C. P., VIN: C., v hodnote 8000,- eur, pričom žalovaný v hotovosti zaplatil 1600,- eur. Zostatok kúpnej ceny vo výške 6400,- eur mal byť zaplatený prostredníctvom ÚZ. Celková výška úveru 8857,60 eura, ročná úroková sadzba 15,989375 %, RPMN 17,19 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 13 816,08 eura, konečná splatnosť úveru 24.4.2019, mesačná splátka 191,89 eura, prvá splátka splatná 24.5.2013, počet splátok 72.

11. Úver bol údajne zabezpečený Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, tento listinný dôkaz však žalobca súdu nepredložil.

12. Z protokolu o prevzatí predmetu financovania - úverová zmluva č. B., zo dňa 26.4.2013, vyplýva, že žalovaný prevzal motorové vozidlo v uvedený deň v Šamoríne, jeho kúpna cena bola stanovená na 8000,- eur. V protokole však chýbajú údaje o tom, či žalovaný prevzal spolu s autom aj osvedčenie o evidencii a kľúče od auta (uvedené je dôležité pre postup podľa § 457 a § 458 - pozri odôvodnenie nižšie - bod 20 a nasl.).

13. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

14. Podľa § 52a ods. 1 a 2 OZ, účinného k 26.4.2013, (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. (2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

Podľa § 35 ods. 2 OZ, Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 43 OZ, Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 26.4.2013, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

15. Pri jednom rokovaní medzi dodávateľom a spotrebiteľom môžu byť uzavreté viaceré zmluvy, pričom často sú tieto zmluvy uzavreté medzi rôznymi subjektmi, ak dodávateľ zároveň vystupuje nielen vo svojom mene, ale aj v mene tretieho subjektu (napr. kúpa spotrebného tovaru a jeho financovanie prostredníctvom pôžičky poskytnutej treťou osobou). Sporný obsah výslovného právneho úkonu možno interpretovať (nie však neprípustne dopĺňať) podľa zmyslu použitých slov. Rôznemu výkladu slov, ktoré vyjadrujú vôľu, bráni zákonný pokyn na interpretáciu s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Prihliada sa teda predovšetkým na to, čo konajúci chcel použitými slovami vyjadriť. Limitom je to, že slová, ktoré sa použili, taký výklad pripúšťajú. Nemožno vylúčiť, že výraz alebo slovné spojenie pripúšťa rozmanitý výklad. Ak vzniknú v tomto smere pochybnosti, potom zaťažujú toho účastníka, ktorý prvý použil nejednoznačné slová.

16. V prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12.6.2014 (ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1.4.2015), avšak je len potvrdením zámeru zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 1 ods. 1 jednoznačne stanovuje, že tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa, nie teda úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (navyše zákon vo svojich ustanoveniach odkazuje na konkrétne úpravy Občianskeho zákonníka). Potom podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného k 26.4.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

17. Súd musí konštatovať, že z ÚZ nie je jasné, či žalobca poskytol žalovanému dva úvery a to vo výške 6400,- eur na zostávajúcu časť kúpnej ceny vozidla a vo výške 2457,60 eura na náklady s poskytnutím úveru (zároveň nevyplýva, že sa jedná o províziu predajcovi, ktorú skutočnosť súd pozná z iných rovnakých súdnych sporov, napr. pod sp. zn. 17C/429/2015). Nie je ani jasné, prečo bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 8857,60 eura na doplatenie kúpnej ceny vozidla, keď vozidlo bolo predané za 8000,- eur, pričom žalovaný v hotovosti uhradil 1600,- eur, teda zostávalo zaplatiť titulom kúpnej ceny už „len“ 6400,- eur. V bode 2.4 a v čl. 4 ÚZ je tak ÚZ neurčitá, pričom sa jedná o podstatné náležitosti ÚZ.

18. Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon absolútne neplatný. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť, sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady, inštitút vydržania, kde aj absolútne neplatný právny úkon môže byť iusta causa possesionis, zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.). Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je absolútna, ak ide o formu právneho úkonu predpísanú zákonom.

19. Vzhľadom na doteraz uvedené súd konštatuje, že ÚZ je absolútne neplatným právnym úkonom pre jej neurčitosť (§ 37 , nedodržanie písomnej formy (§ 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z.), nakoľko nie je určité, v akej výške a koľko úverov bolo žalovanému poskytnuté, čím sa zmluva stáva neurčitou (teda absolútne neplatnou a teda nebola dodržaná ani jej písomná forma). Žiadnym výkladom nemožno dospieť k jednoznačnému záveru o výške úveru, pričom ani prípadné ďalšie dodatočné vyjadrenia žalobcu k zmluve na tejto skutočnosti nič nezmenia. Súd súhlasí s tým, že jednou zmluvou môže žalobca poskytnúť spotrebiteľovi aj viac úverov, každý úver však musí byť jasne, zrozumiteľne a určito definovaný, musia byť k nemu uvedené všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ., aby mal spotrebiteľ jednoznačný prehľad o svojich povinnostiach a o splácaní úveru. K plneniu žalobcu v prospech žalovaného potom došlo jedine z titulu bezdôvodného obohatenia.

20. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 26.4.2013, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

21. Žalobca plnil žalovanému pravdepodobne vo výške 8857,60 eura (minimálne vo výške 6400,- eur ako kúpnu cenu vozidla, pretože inak by vozilo nebolo žalovanému odovzdané dňa 26.4.2013) z titulu bezdôvodného obohatenia (o výške plnenia však súdu neposkytol žiaden dôkaz!!!, predložený prehľad čerpaní a splátok na č. l. 3 spisu je neúplný a žalobca poskytol súdu len jeho poslednú stranu!), potom žalovaný je povinný bezdôvodné obohatenie vrátiť v uvedenej výške.

22. K plneniu bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu došlo dňa 26. 4. 2013. V tento deň žalobca vedel komu a v akej výške plní.

23. Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Ak ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu (§ 452), treba rozlišovať prípady relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu (t. j. dňom 26.4.2013). Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu (t. j. v danom prípade 26.4.2013).

25. V danom prípade sa jedná o premlčaciu dobu, nie lehotu a preto sa na počítanie doby premlčania neuplatní § 122 ods. 3 OZ. K uplynutiu premlčacej doby dôjde v posledný deň doby bez ohľadu na to, či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa.

26. V prejedávanom prípade subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 26.4.2013 a uplynula dňa 26.4.2015, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 1.12.2015, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k tomu súd nemôže (aj s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.) priznať žalobcovi právo na pnenie z bezdôvodného obohatenia.

27. S poukazom na § 457 a § 458 súd nemohol žalobcovi priznať ani plnenie vyplývajúce z odobratia vozidla a následných nákladov, ktorá žalobca vynaložil, pretože súdu nepreukázal oprávnenosť týchto nákladov, navyše ak aj bola uzatvorená Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, táto je neplatná, nakoľko sa viazala na ÚZ, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom a teda aj táto „závislá“ zmluva nasleduje osud ÚZ. Ak žalobcovi vznikli nejaké náklady na odobratie vozidla a jeho následný predaj tretej osobe, bolo to bez zmluvného základu. Ako však sú uviedol, žalobca nepreukázal oprávnenosť výdavkov vo výške 423,20 eura (znalecký posudok, odhlásenie vozidla, odmena 8 % pre DAREX, s.r.o. - za čo? - uvedené vydokladoval v celkovej výške 402,20 eura, čo tvorí zvyšok nákladov, súdu nie je zrejmé). Navyše, žalobca ako osoba podnikajúca v tejto sfére dlhé roky, si musela byť vedomá absolútnej neplatnosť ÚZ a teda vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto ak by postupovala s odbornou starostlivosťou, k dodatočným výdavkom za odobratie vozidla ani nemalo dôjsť. Vozidlo ani nemalo byť žalovanému vydané!

28. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a žalobu zamietol v plnom rozsahu.

29. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. V danom prípade žalovaný bol v konaní plne úspešný a teda by mal právo na plnú náhradu trov konania, žiadne trovy konania mu však nevnikli, a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.