Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-23-2016.pdf
PDF · 130.65 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcov 1/ V. Y., Z.. A. XXX/XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, 2/ Ľ. Š. K., H.. K. XXX/XX, XXX XX N.H., IČO: XX XXX XXX, 3/ S. Š., S. XXXX/XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovaným 1/ L. A., nar. X.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX G., 2/ M. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z.. A.H. XXXX/XX, XXX XX G., obe zastúpené JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom, Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 932,07 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobný nárok žalobcu v 1. rade z a m i e t a v celom rozsahu.
Žalované v 1. a 2. rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 2. a 3. rade dlžné nájomné vo výške 111,43 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 25.4.2016 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu žalobný nárok žalobcov v 2. a 3. rade z a m i e t a .
Žalované v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade, podľa pomeru úspechu žalovaných v 1. a 2. rade v konaní, ktorý činí 76,08 %, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto konanie skončí.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. až 3. rade sa v tomto konaní domáhajú od žalovaných v 1. a 2. rade spoločného a nerozdielneho zaplatenia istiny vo výške 932,07 Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania z danej sumy od 1.10.2015 do zaplatenia titulom nezaplateného nájomného, pričom si uplatnili aj nárok na náhradu trov konania. Za rozhodujúce skutočnosti považujú žalobcovia to, že dňa 10.2.2014 uzavreli žalobcovia ako prenajímatelia so spoločnosťou A a Z, s.r.o. ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. a Občianskeho zákonníka. Ročné nájomné bolo dohodnuté na 3.600 Eur a cena za upratovanie bola dohodnutá na 1,5 Eur na m2 ročne. Nájomné bolo splatné v štvrťročných splátkach (kvartálnych) vo výške 900 Eur s DPH spolu s 32 Eur vrátane DPH za poskytnuté upratovanie. Zmluva obsahovala ručiteľský záväzok žalovaných v 1. a 2. rade, uspokojiť všetky záväzky spoločnosti A a Z, s.r.o., ktoré vzniknú počas trvania nájomnej zmluvy. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlžné nájomné 900 Eur za 3 štvrťrok 2015 spolu so sumou 32,07 Eur za upratovanie v danom štvrťroku, ktoré nebolo uhradené. Žalobcovia listom zo dňa 17.8.2015 vyzvali nájomcu na zaplatenie nájomného za 3 štvrťrok roku 2015, pričom mu zároveň oznámili, že v zmysle rozväzovacej podmienky uvedenej v článku IV. ods. 3 Zmluvy, tá zanikla dňa 30.9.2015. Na pojednávaní dňa 26.1.2017 žalobcovia doplnili svoje skutkové tvrdenia o to, že nájomné bolo splatné vždy počas príslušného Q - tálu a ak bola splatnosť uvedená vo faktúrach inak, platí to, čo bolo dojednané medzi
stranami v predmetnej nájomnej zmluve, keďže účastníci nájomného vzťahu neuzavreli žiadny písomný dodatok k nej. Nájomca sa teda dostal do omeškania so zaplatením nájomného za 3 kvartál roka 2015 a to dňa 1.10.2015.
2. Žalované navrhli žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a uplatnili si nárok na náhradu trov konania. Rozhodujúce tvrdenia, uvedené na ich obranu spočívali v tom, že predmetná nájomná zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. a preto je táto zmluva neplatná. Zároveň namietali aj to, že ak je zmluva platná, omeškaním nájomcu došlo k automatickému ukončeniu nájomného vzťahu a ten nemohol zaniknúť až 30.9.2015, ale skôr a žalované nemajú povinnosť platiť dlžné nájomné.
3. Súd vykonal dokazovanie návrhom, vyjadreniami účastníkov, zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 10.2.2014, písomným oznámením nájomcu o okamžitom ukončení zmluvy o nájme zo dňa 12.8.2015, odpoveďou prenajímateľov zo dňa 17.8.2015, faktúrami č.l. 21 - 23, ostatným spisovým materiálom. Súd z týchto dôkazov vychádzal, pričom účastníci nenavrhli vykonať iné dôkazy a súd iné dôkazy nevykonal, keďže na to nebol žiadny právny dôvod.
4. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 10.2.2014 bola medzi žalobcami v 1. - 3. rade ako prenajímateľmi a A a Z, s.r.o. ako nájomcom uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov, v zmysle ktorej bol predmet nájmu uvedený v článku I. zmluvy ako nebytové priestory M. K. J. W. N. XXX, N., zapísané na LV č. XXXX, k.ú. N., účel nájmu bol prevádzka obchodu - predajne dámskych doplnkov, výška nájomného bola upravená v článku III. zmluvy tak, že ročné nájomné za využívanie predmetu nájmu činí 3.600,- Eur s DPH čo predstavuje mesačné nájomné 300,- Eur s DPH. Zároveň sa účastníci dohodli, že nájomca bude platiť za služby spojené s údržbou a upratovaním a to po celý čas trvania zmluvy. Cena za tieto služby sa stanovuje na 1,50 Eura za 1 m2 ročne. Splatnosť a spôsob platenia nájomného bol uvedený v čl. IV. zmluvy, kde sa nájomca zaviazal uhrádzať prenajímateľovi dohodnuté nájomné kvartálnymi splátkami za príslušný kvartál k rukám nájomcu resp. na účet žalobcov v 1. až 3. rade. Výška kvartálnej splátky činí s DPH 900,- Eur + 32,07 Eura upratovanie s DPH čo predstavuje nájomné každému s vlastníkov 300,- Eur s DPH + upratovanie 10,69 Eura s DPH. Spolu to činí 310,69 Eura pre každého vlastníka a rovná sa to 1/4 dohodnutého ročného nájomného každému z vlastníkov. Podkladom pre platenie nájomného zo strany nájomcu bude táto zmluva a prenajímateľ má povinnosť vystavovať na jednotlivé splátky nájomného osobitnú faktúru resp. faktúru každého z vlastníkov. V prípade omeškania s platením nájomného resp. splátky na nájomné sa nájomca vystavuje riziku okamžitého skončenia nájmu, t.j. v prípade omeškania niektorej splátky nájomného a režijných nákladov dochádza k okamžitému ukončeniu nájomného vzťahu bez zaslania výzvy. V čl. VI. zmluvy bolo dohodnuté, že doba nájmu sa dojednáva na dobu od 1.3.2014 do 28.2.2019 a zmeny alebo zrušenie tejto zmluvy sú možné len po vzájomnej dohode oboch zmluvných strán vo forme písomných dodatkov. Súčasťou zmluvy bol v čl. VII. ručiteľský záväzok oboch žalovaných, že ako ručiteľky berú na seba všetky prípadné záväzky, ktoré vzniknú počas trvania zmluvy nájomcovi voči prenajímateľovi, tieto uspokoja v celom rozsahu v prípade ak ich neuspokojí nájomca. Ide najmä o záväzky z titulu neuhradeného nájomného, dodávok energií na základe skutočnej spotreby a neuhradenie nákladov spojených s prevádzkou. V čl. VIII. záverečných ustanovení bolo dohodnuté, že ak v zmluve nie je uvedené inak platia pre vzájomné vzťahy ustanovenia zák. č. 116/1990 Zb., ustanovenia Občianskeho zákonníka a ostatných súvisiacich predpisov.
5. Faktúrou zo dňa 1.6.2015 splatnou 8.6.2015 vyúčtoval žalobca v 1. rade nájomcovi nájomné a upratovanie za 3. štvrťrok 2015 vo výške 310,69 Eura. Faktúrou zo dňa 1.7.2015 splatnou 11.7.2015 vyúčtoval žalobca v 2. rade nájomcovi nájomné a upratovanie za 3. štvrťrok 2015 vo výške 310,69 Eura. Faktúrou zo dňa 1.7.2015 splatnou 11.7.2015 vyúčtoval žalobca v 3. rade nájomcovi nájomné a upratovanie za 3. štvrťrok 2015 vo výške 310,69 Eura. Nájomca žiadnemu zo žalobcov nájomné a upratovanie za 3. štvrťrok neuhradil. Listom z 12.8.2015 oznámil nájomca žalobcovi v 1. rade, že zmluva o nájme bola okamžite ukončená v zmysle čl. IV. bod 3. zmluvy a to omeškaním s platbou nájomného za obdobie 3. štvrťroka 2015. V dôsledku toho nájomca nie je ďalej oprávnený užívať predmetné nebytové priestory a vyzval k prebratiu týchto nebytových priestorov. Dňa 17.8.2015 všetci žalobcovia odpovedali nájomcovi na jeho list z 12.8.2015 v tom znení, že zmluva je uzavretá na dobu určitú do 28.2.2019, prenajímateľ nie je povinný nájomný vzťah ukončiť, zároveň má nárok na vymáhanie dlžnej čiastky, a to nielen od nájomcov ale aj od ručiteľov, pretože v čl. IV. bod 3. je uvedené, že sa vystavuje riziku okamžitého skončenia nájomného vzťahu. Vyzvali nájomcu na okamžité zaplatenie dlžného nájomného
vo výške 310,69 Eur každému z prenajímateľov a na odovzdanie kľúčov od predmetného priestoru a doplatenie nájomného do konca platnosti zmluvy čo činí 4246,1 Eur každému z žalobcov.
6. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
7. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
8. Podľa § 3 zákona č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.4)
9. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
10. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
11. Podľa § 36 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech. Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 13. Podľa § 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
16. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101> a § 262 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 263 až 272 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 273 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 276 až 289 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 301 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 303 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, 304 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 306 ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 308 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 311 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 312, 313 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 321 ods. 4 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 324 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 340a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, 340b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 341 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 365 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 369 až 369d <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 370, 371 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, 376 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 382 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 384 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 386 až 408 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 408a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, 444 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 458, 459 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 477, 478 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 479 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 480, 481 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 483 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, § 488 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 493 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 499 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 509 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 592 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, 597 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 655 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 655a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 660 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 668 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 668a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 669, 669a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, 672a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 675 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 676 ods. 1 a 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, § 711 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 720 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20170101>, 725 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 729 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101>, 743 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101> a 771c <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1991/513/20170101>.
17. Podľa § 303 Obchodného zákonníka Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
18. Podľa § 304 Obchodného zákonníka Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
19. Podľa § 306 Obchodného zákonníka Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi. Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.
20. Podľa § 293 Obchodného zákonníka ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.
21. Podľa § 139 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
22. Podľa § 511 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
23. Po vykonanom dokazovaní súd uvádza, že dňa 10.2.2014 uzavreli žalobcovia a spoločnosť A a Z, s.r.o. platnú písomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorá obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 3 zákona č. 116/1990 Zb. - predmet ( nebytové priestory zapísané na LV č. XXXX, k.ú. N. o výmere 71,25 m2), účel nájmu (prevádzku obchodu s dámskymi kabelkami) bol upravený v článkoch I a II. zmluvy, výšku nájomného upravuje článok III. zmluvy ( nájom 3600 Eur ročne a 15, Eur za upratovanie za 1m2 na rok - 300 Eur mesačne, pre každého z žalobcov 300 Eur za štvrťrok plus 10,69 Eur za upratovanie ) splatnosť a spôsob platenia nájomného upravuje článok IV. zmluvy (kvartálne na základe zmluvy a faktúry vystavenej jednotlivými prenajímateľmi) a keďže sa jednalo o zmluvu uzavretú na určitý čas, článok VI. obsahoval aj čas na kedy bola zmluva uzavretá a to od 1.3.2014 do 28.2.2019. Neobstojí námietka žalovaných, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti a to konkrétne splatnosť nájomného, pretože článok IV body 1,2 zmluvy výslovne uvádzajú, že ročné nájomné sa platí 4 štvrťročnými (kvartálnymi) splátkami a nájomné je splatné na základe žalobcami vystavenej faktúry za konkrétny štvrťrok, pričom je zrejmé, aká je výška pravidelnej štvrťročnej splátky - 932,07 Eur spoločne alebo 310,69 Eur pre každého z prenajímateľov. Je to síce neobvyklý spôsob splatnosti, ale všetci účastníci zmluvy sa takto dobrovoľne dohodli a je nepochybné, že v tomto prípade splatnosť záleží na vôli žalobcov, ktorí ju realizujú vystavenou faktúrou, v ktorej sa určí deň splatnosti jednotlivých splátok nájomného, ako aj služieb spojených s nájmom, na ktorých sa účastníci dohodli (upratovanie). Splatnosť nie je určená konkrétnym dňom ale jej spôsob určenia je určiteľný a to vystavením faktúry a v nej uvedeným dňom splatnosti. Zmluvu tu ohľadne splatnosti splátok nájomného odkazuje na vystavenie faktúry a súd to považuje za právne súladný spôsob určenia splatnosti, navyše v mnohých prípadoch obvyklý a bežný. V tomto ohľade však rovnako nie je právne relevantný názor žalobcov, že štvrťročné nájomné je splatné kedykoľvek počas trvania štvrťroka, pretože v takomto prípade by zmluva v tomto bode bola neurčitá a teda neplatná ( nebolo by zrejmé, či je nájomné splatné v prvý deň, druhý deň ..... alebo až posledný deň tohto trojmesačného obdobia), keďže splatnosť nájomného by mala byť určitá alebo aspoň určiteľná (ako tomu je v tomto prípade na základe faktúry vystavenej žalobcami). Práve takýto spôsob určenia splatnosti by bol v rozpore s § 3 zákona č. 116/1990 Zb. a spôsoboval by neplatnosť celej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Žalobcovia tvrdili, že zmluva zo dňa 10.2.2014
obsahuje ustanovenie o splatnosti kedykoľvek počas daného štvrťroka. Takéto ustanovenie v danej zmluve nie je. A súd opakovane uvádza, že ak by tomu tak bolo, tak zmluva by bola absolútne neplatná a nárok žalobcov v celom rozsahu nedôvodný.
24. Predmetná nájomná zmluva obsahuje v podstate konkrétne povinnosti nájomcu najmä ohľadne platenia nájomného a služieb s tým spojených, vo vzťahu ku každému z prenajímateľov. Zmluvu o nájme je teda možné obsahovo rozdeliť na 3 konkrétne zmluvy medzi každým z prenajímateľov a nájomcom. Zároveň však nie je vylúčené, aby žalobcovia (pokiaľ sú vecne aktívne legitimovaní) uplatňovali tento nárok spoločne a nerozdielne, keďže sa týka hospodárenia so spoločnou vecou. Je teda na ich úvahe, či dlžné nájomné bude požadovať každý z žalobcov jednotlivo, alebo spoločne a nerozdielne a v prípade úspechu sa vyporiadajú podľa vlastných zásad. V zmluve o nájme bola určená celková suma nájomného a služieb s tým spojených za obdobie celého kalendárneho roka a jednotlivých štvrťrokov ako súhrnne, tak aj jednotlivo u každého prenajímateľa. Podklad pre samostatné žaloby, alebo jednu spoločnú, teda vyplýva priamo zo zmluvy o nájme nebytových priestorov. V priebehu tohto konania bolo preukázané, že žaloba žalobcu v 1. rade je v celom rozsahu nedôvodná, pretože zmluvný vzťah medzi ním a nájomcom skončil pred začatím 3 štvrťroka roku 2015 a žalobca v 1. rade tak nemôže požadovať nájom za dané obdobie a to ani čiastočne, ani spoločne s ostatnými žalobcami, ktorých zmluva nájomcom trvala určitý čas 3 kvartálu roku 2015 a to presne prvých 11 dní.
25. Rozväzovacia podmienka (conditio resolutiva) sa týka účinnosti právneho úkonu tak, že zánik účinnosti, ktorá už nastala, sa robí závislou od toho, či sa určitá skutočnosť stala, alebo stane, prípadne či sa nestala, alebo nestane. Ustanovenie rozväzovacej podmienky má pre právny úkon tie následky, že do splnenia rozväzovacej podmienky je tu stav neistoty, ktorý spočíva v tom, že nie je isté, či právny úkon, ktorý je platný a účinný, tieto účinky nestratí. Splnením rozväzovacej podmienky stráca právny úkon účinnosť okamihom splnenia podmienky ex nunc. Nesplnenie rozväzovacej podmienky má za následok, že účinky právneho úkonu trvajú ďalej a právne následky právneho úkonu prestanú byť podmienené. V tomto konkrétnom prípade je táto podmienka platná a dovolená. Dohodnutá rozväzovacia podmienka sa neprieči ani právu ani dobrým mravom. Nie sú splnené podmienky ustanovenia § 36 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čo by znamenalo, že na splnenie podmienky sa neprihliada, pretože neplatenie nájomného nebolo na prospech nájomcu, keďže by v takom prípade zároveň zanikla nájomná zmluva, čo mu nemohlo byť na prospech. Zároveň sa nejedná o taký charakter rozväzovacej podmienky, ktorý by spĺňal podmienky určené v danom zákonnom ustanovení, pretože nemožno platenie nájomného v stanovenej lehote splatnosti považovať za takú podmienku, ktorú žalovaný nemal právo urobiť, pretože v tomto prípade neplatenie nájmu nemožno považovať za zámerné splnenie rozväzovacej podmienky, ktorá bola naformulovaná síce veľmi neštandardne, ale jednoznačne.
26. Žalobca v 1. rade vystavil nájomcovi faktúru číslo FV 2015019 na nájomné a služby spojené s nájmom za obdobie 3 kvartálu 2015 vo výške 310,69 Eur dňa 1.6.2015, pričom toto nájomné bolo splatné dňa 8.6.2015. Nájomca preukázateľne ( zhodné tvrdenie všetkých účastníkov) nielen v dobe splatnosti, ale ani do vyhlásenia rozsudku vo veci, žalobcovi v 1. rade ani len čiastočne nezaplatil. Zmluva o nájme medzi žalobcom v 1. rade a nájomcom teda zanikla v zmysle rozväzovacej podmienky, upravenej v článku IV. odsek 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 10.2.2014 nasledujúci deň po splatnosti nájomného za 3 kvartál roku 2015 a to dňa 9.6.2015 ( ex nunc - splanením rozväzovacej podmienky). V tomto prípade nebola potrebná žiadna osobitná výzva na zaplatenie dlžného nájomného, presne tak, ako si to účastníci zmluvného vzťahu dobrovoľne v zmluve dohodli. Súd teda žalobu v časti, ktorá sa týka nároku na zaplatenie 310,69 Eur z faktúry č. 2015019 žalobcu v 1. rade zo dňa 1.6.2015, splatnej dňa 8.6.2015 zamietol v celom rozsahu, pretože zmluva o nájme medzi žalobcom a nájomcom zanikla dňa 9.6.2015. Žalobca v 1. rade teda nie je aktívne legitimovaný na požadovanie nároku v tomto konaní, pretože zmluva medzi ním a nájomcom skončila dňa 9.6.2015, pred začatím 3 kvartálu roku 2015. Keďže žalobcovi v 1. rade nevznikol nárok voči nájomcovi, nemôže sa s úspechom domáhať ani plnenia od žalovaných v 1. a 2. rade, ako ručiteliek nájomcu, pretože tie ručia len za záväzky nájomcu, ktoré vznikli počas trvania nájomnej zmluvy. V období tretieho kalendárneho štvrťroka roku 2015 právny vzťah medzi žalobcom v 1. rade a nájomcom neexistoval, žalobca v 1. rade sa teda nemôže domáhať nájmu za toto obdobie a to ani voči nájomcovi, ani voči ručiteľkám.
27. Žalobca v 2. rade vystavil nájomcovi faktúru č. 20150022 na nájomné a služby spojené s nájmom za obdobie 3 kvartálu 2015 vo výške 310,69 Eur dňa 1.7.2015, pričom toto nájomné bolo splatné dňa 11.7.2015. Žalobca v 3. rade vystavil nájomcovi faktúru č. 15040 na nájomné a služby spojené s nájmom
za obdobie 3 kvartálu 2015 vo výške 310,69 Eur dňa 1.7.2015, pričom toto nájomné bolo splatné dňa 11.7.2015. Nájomca preukázateľne ( zhodné tvrdenie všetkých účastníkov) nielen v dobe splatnosti, ale ani do vyhlásenia rozsudku vo veci, žalobcovi v 2. a 3. rade ani len čiastočne nezaplatil. Zmluva o nájme medzi žalobcami v 2. rade a 3. rade a nájomcom teda zanikla v zmysle rozväzovacej podmienky, upravenej v článku IV. odsek 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 10.2.2014 nasledujúci deň po splatnosti nájomného za 3 kvartál roku 2015 a to dňa 12.7.2015 ( ex nunc - splanením rozväzovacej podmienky). V tomto prípade nebola potrebná žiadna osobitná výzva na zaplatenie dlžného nájomného, presne tak, ako si to účastníci zmluvného vzťahu dobrovoľne v zmluve dohodli. Súd teda priznal obom žalobcom v 2. a 3. rade iba pomernú časť za 11 dní daného kalendárneho štvrťroku, ktorý mal celkovo 92 dní ( júl 31, august 31 a september 30) a to vo výške 111,43 Eur ( celkový nájom za 3 kvartál vo výške 932,07 Eur/92 dní x 11 dní). V tomto prípade obaja úspešní žalobcovia požadovali zaplatenie spoločnej a nerozdielnej sumy 932,07 Eur, ktorá bola celkovo ( aj jednotlivo) určená ako nájom za kvartál v nájomnej zmluve. Ako už bolo súdom vyššie v rozsudku vysvetlené, žalobcovia mohli žiadať svoj nárok jednotlivo po 310,69 Eur, alebo aj spoločne v sume 932,07 Eur, pričom túto sumu mohol požadovať hoc aj jeden z nich v rámci zásad podielových spoluvlastníkov a hospodárenia so spoločnou vecou. Nie je preto vôbec právne významné, že nájomná zmluva medzi nájomcom a žalobcom v 1. rade zanikla, nárok prenajímateľov za existenciu nájomnej zmluvy počas 11 dní tretieho kalendárneho štvrťroka roku 2015 je dôvodný aj kedy to žiadal iba jeden z nich. Súdom priznaná suma 111,43 Eur sa vzťahuje na dané obdobie nájmu, počas ktorého bola zmluva o nájme nebytových priestorov medzi žalobcami v 2. a 3. rade a nájomcom v platnosti, s prihliadnutím na to, že nárok žalobcov v 2. a 3. rade prevyšoval súdom priznané plnenie ( požadovali 932, 07 Eur spoločne a nerozdielne, bolo im priznaných 111,43 Eur). Žalobcovia v 2. a 3. rade žiadali priznať nárok spoločne a nerozdielne a keďže sa jedná o podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov a nájom ktorej činí ich zisk, súd takejto žalobe v danej dôvodnej časti vyhovel. Zároveň z danej sumy súd priznal aj úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne, aj keď žalobcovia v 2. a 3. rade mali nárok na 9,05% ročné úroky z omeškania, pretože v danom prípade sa jedná o obchodno záväzkový vzťah, odvodený od pôvodného obchodnoprávneho vzťahu prenajímatelia a nájomca. Úspešní žalobcovia požadovali v tomto nároku menej, než mohli a súd im v zmysle zásady dispozičnosti vyhovel. Prvý deň omeškania sa žalovaných s plnením bol 12.7.2015, ktorý bol prvým dňom po splatnosti oboch faktúr, ktoré boli splatné zhodne dňa 11.7.2015. To, že žalobcovia požadovali nárok na úroky z omeškania až neskôr, t.j. od 1.10.2015, súd považoval za ich dispozičné právo a priznal im to podľa ich žiadosti, keďže aj v tomto aspekte svojej žaloby žiadali menej, než na čo mali právo.
28. Obe žalované sú ručiteľkami nájomcu a sú v zmysle nájomnej zmluvy povinné splniť všetky záväzky za nájomcu, počas platnej existencie nájomnej zmluvy. Žalobcovia požadovali plnenie iba od ručiteliek a bolo na ich uvážení, či podajú žalobu aj voči nájomcovi, alebo nie. Skutočnosť, že sa domáhajú dlžného nájomného iba od ručiteliek nie je dôvodom, pre zamietnutie návrhu, pretože v tomto prípade sa nejedná o konanie, kde by na strane žalovaných mali byť všetci účastníci právneho vzťahu. Ide o záväzkový právny vzťah, predmetom ktorého je spoločný a nerozdielny záväzok viacerých dlžníkov, kde si veriteľ môže vybrať, či bude žalovať všetkých dlžníkov, alebo iba niektorých.
29. Súd žalobu žalobcov v 2. a 3. rade v prevyšujúcom rozsahu zamietol, pretože od 12 - eho dňa tretieho kalendárneho štvrťroka roku 2015 ( od 12.7.2015) medzi nájomcom a všetkými prenajímateľmi už zmluva neexistovala, keďže zanikla pre rozväzovaciu podmienku, ktorú si zmluvné strany platne v zmluve dohodli. Nárok na nájom a nárok na služby s tým spojené za obdobie od 12.7.2015 do 30.9.2015 vo výške 820,64 Eur nie je dôvodný, pretože nie je možné požadovať nájomné a poplatky za služby viazané na predmet nájmu, ak nájomná zmluva zanikla. Ak súd nepriznal istinu v danej časti, nemôže byť dôvodný ani nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo zamietnutej sumy 820,64 Eur od 1.10.2015 do zaplatenia, keďže úroky z omeškania sú iba príslušenstvom istiny.
23. Už len záverom súd uvádza, že právny vzťah medzi prenajímateľmi a nájomcom od ktorého sa odvíja vzťah medzi prenajímateľmi a ručiteľkami je obchodnoprávnym vzťahom, keďže zmluva o nájme z 10.2.2014 sa týka záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi. Žalobcovia ako prenajímatelia boli všetci SZČO a uzavreli zmluvu na predmet svojho vlastníctva s nájomcom ako obchodnou spoločnosťou, na výkon podnikateľskej činnosti nájomcu, pričom nájomné bol ich podnikateľský zisk. Jedná sa teda o klasický podnikateľský vzťah v zmysle § 1 a § 261 Obchodného zákonníka. Podnikatelia nemôžu vlastným prejavom vôle dosiahnuť to, že na ich právne vzťahy pri výkone podnikateľskej činnosti sa bude vzťahovať iný než Obchodný zákonník. To vyplýva z § 263 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého je ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka kogentné, od ktorého sa nemožno odchýliť. Iné strany záväzkových vzťahov než podnikatelia, si môžu písomne dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom ako to upravuje § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Opačne to ale nie je možné a preto ustanovenie zmluvy o nájme nebytových priestorov, konkrétne čl. VIII. ods. 3 o subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka nemôže byť platné. V tomto prípade to ale aj tak nemalo žiaden právny význam na nárok uplatňovanými žalobcami, pretože rozhodujúce skutočnosti vyplývali z nájomnej zmluvy a zák. č. 116/1990 Zb. a jediným aspektom mohli byť úroky z omeškania, ktoré žalobcovia mohli požadovať podľa Obchodného zákonníka. Keďže si však uplatnili menej než mohli žiadať, je to v zmysle ich dispozičného práva, a súd im z tej časti nároku, ktorý bol dôvodný takto uplatňované úroky z omeškania priznal v požadovanej výške 5,05 % ročne od prvého dňa omeškania, ktorý aj tak požadovali neskoršie, než mohli.
24. Zmluvné strany si dohodli, že splatnosť bude určená vo faktúre vystavenej prenajímateľmi za konkrétny kalendárny štvrťrok. To aj nastalo v prípade žalobcu v 1. rade dňa 8.6.2015 a v prípade žalobcov v 2. a 3. rade dňa 11.7.2015. Nie je súdu vôbec zrejmé prečo žalobcovia vo svojom vyjadrení, ktoré bolo predložené ich zástupcom na pojednávaní dňa 26.1.2017, spomínali rozhodnutie NS ČR 29 Odo 583/2004, pretože splatnosť bola určená vo faktúre. Ak by tomu tak nebolo, postupovalo by sa v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka, a to 1. deň potom, čo veriteľ dlžníka vyzval na plnenie, čo by bol deň, kedy bola dlžníkovi doručená žaloba. Žalobcovia zjavne narážajú na tú skutočnosť, že nebolo preukázané, aby boli faktúry, ako aj výzva na zaplatenie, doručená obom žalovaným ako ručiteľkám a fyzickým osobám pred tým, než im bola doručená žaloba. Je však nepochybné, že obe žalované boli zároveň konateľkami nájomcu a do ich dispozičnej sféry sa dostali ako faktúry tak aj ostatné písomnosti zo strany žalobcov pred podaním žaloby. Neobstojí prípadné tvrdenie, že im to pred doručením žaloby nebolo oznámené. Súd má za to, že v takomto prípade nie je potrebná osobitná písomnosť, ktorou by obe ručiteľky boli vyzvané oddelene od obchodnej spoločnosti, ktorej boli v rozhodujúcom období konateľkami, pretože obe žalované podpísali zmluvu o nájme nebytových priestorov jednak ako konateľky, jednak ako fyzické osoby, obe vedeli o následkoch nesplnenia záväzku zo strany nájomcu, obe vedeli ako je určená splatnosť nájomného a kedy nastane a obe mali vedomosť o faktúrach za obdobie 3. štvrťroka 2015 a zároveň o tom, kedy sú jednotlivé nároky žalobcov splatné. Ich vnímanie ako členov štatutárneho orgánu nájomcu nemôže byť odlišné od vlastného vnímania, pretože konateľom môže byť iba fyzická osoba. To, čo sa dozvedeli v mene nájomcu ako právnickej osoby, sa dozvedeli zároveň v ten istý okamih aj ako fyzické osoby.
25. O nároku na trovy konania súd rozhodol v zmysle §§ 255 a 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Žalované boli v konaní úspešné v pomere 76,08% ( pomer medzi úspechom 820, 64 Eur s príslušenstvom a neúspechom vo výške 111,43 Eur s príslušenstvom), majú preto právo, aby im žalobcovia nahradili účelne vynaložené trovy tohto konania v takomto pomere. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bude v tejto lehote podané na Krajskom súde v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.