Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12P-71-2016.pdf
PDF · 80.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/71/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. P. Q., K.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - W. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. O. K. R. XXX a otec - P. F. P., K.. XX.XX.XXXX, bytom Írsko, t. č. na neznámom mieste, občan Írska, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletého K. P. Q., K.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je p o v i n n ý platiť na výživu mal. K. P. sumu vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa určené v § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení k rukám matky, vždy do 20. dňa mesiaca vopred, počnúc dňom 28.09.2015.
Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 28.09.2015 do 31.01.2017 vznikol otcovi vo výške 436,79 eur. Súd otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 25 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 28.09.2015 (po doplnení písomným podaním z 26.10.2015) sa matka maloletého dieťaťa domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu tak, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu výživného sumou 27,13 eur mesačne, s odôvodnením, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2014 a v marci 2015 sa so súhlasom otca dieťaťa s dieťaťom vrátila na Slovensko. Otec sa o dieťa nezaujíma, pri písomnom kontakte sa len vyhráža matke a psychicky ju vydiera, otec nebol schopný sa nikdy o dieťa postarať a všetky potreby mu zabezpečovala ona a jej rodina. Otec mal v Írsku veľké dlžoby, nemá vlastné bývanie, ani stálu prácu. Matka s dieťaťom žije u svojej matky v trojizbovom byte, dieťa má zabezpečené všetky svoje potreby. Príjem má matka z rodičovského príspevku. (2) Otcovi boli návrh aj s prílohami a ďalšími dokumentmi, doručované cestou justičného orgánu v Írsku. Doručenie nebolo úspešné.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Matka vypovedala, že má príjem z rodičovského príspevku (203,20 eur) a poberala prídavok na jedno dieťa poskytovaný z Írska. V súčasnosti študuje (externou formou na vysokej škole), finančne ju podporuje jej matka. S dieťaťom býva u svojej matky, vlastní vozidlo zn. Citroen C4, od svojej matky.
Zvýšené výdavky v súvislosti so starostlivosťou o dieťa nemá, dieťa začalo navštevovať detské jasle, pre chorľavosť však dochádzku ukončilo. K zárobkovým a majetkovým pomerom otca matka uviedla, že je nemajetný, v značnej miere požíval alkohol a možno aj narkotiká. Vzťah udržiavali dva roky, spoznali sa v práci, počas ich spolužitia otec vymenil 4 alebo 5 zamestnaní. Žili z peňazí matky, z jej úspor a zo zárobku, finančne ich podporovala matka matky, ktorá financovala nájomné a zaplatila aj dlhy na elektrine. Otec má dlh voči matke matky asi 20.000 eur. Bol prípad, keď ju pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol a musela volať políciu.
(5) Kolízny opatrovník súhlasil s návrhom matky. Podľa správy zo šetrenia výchovného prostredia u matky zo dňa 17.01.2016 má maloletý v domácnosti zabezpečené vhodné podmienky pre pokojný spánok, vytvorený priestor pre svoje záujmy a zabezpečené všetky veci osobnej potreby. Je zdravý, má iba bežné zdravotné problémy. Matka má vytvorené veľmi dobré podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletého dieťaťa.
(6) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(7) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
(9) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(10) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(11) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(12) Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení (od 01.07.2013) sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa. Podľa § 5 ods. 1, ods. 6 tohto zákona sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, ak v odseku 6 nie je ustanovené inak. Sumy životného minima sa k 1. júlu bežného kalendárneho roka neupravia, ak sa koeficient, ktorým by sa podľa odseku 2 upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna.
(13) Minimálna výška výživného takto predstavuje v súčasnosti 27,13 eur mesačne.
(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností. (15) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, nedohodli sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu a preto je potrebné o tejto úprave rozhodnúť. Návrh matky prihliada na záujmy maloletého dieťaťa, matka sa o dieťa stará od jeho narodenia, neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by malo v tomto smere dôjsť k zmene výchovného prostredia. Výživné súd upravil v zákonom určenej minimálnej výške, nakoľko nebolo možné zistiť riadne zárobkové a majetkové pomery otca.
(16) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)