Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/25/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobcu: M. M., D.. XX.XX.XXXX, O. XX S. N., P. Z., zastúpený advokátom Mgr. Martinom Majerčíkom, AK Krajinská 30 v Bratislave, proti žalovanej: O. A., D.. XX.X.XXXX, A. XXB S. N., P. Z., zastúpená: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, Sokolovská 270/201, Vysočany, Praha, Česká republika, organizačná zložka Bratislava, Zelená 2, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa p r i z n á v a 100% náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 15.2.2016 domáhal, aby súd určil, že M. M., zomrelý XX.X.XXXX bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. S., okres N. L., zapísaných na LV č. XXXX ako parcely registra C, a to: parc. č. 2060/11 o výmere 278 m2, záhrada, parc. č. 2060/12 o výmere 290 m2, záhrada, parc. č. 2060/25 o výmere 119 m2, zast. plochy a nádvoria, parc. č. 2060/26 o výmere 72 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 2060/27 o výmere 26 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba so súp. č. XXXXX na parc.č.2060/25, rodinný dom, stavba so súp. č. XXXXX na parc. č. 2060/26, garáž, stavba so súp. č. XXXXX na parc. č. 2060/27, poľnohospodárska budova.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že tieto nehnuteľnosti patriace pôvodne jeho otcovi, zomrelému M. M., nadobudla žalovaná na základe Darovacej zmluvy zavkladovanej pod S.-XXXX/XX zo dňa 2.2.2016. M. M. zomrel XX.X.XXXX. Žalovaná sa s ním zosobášila 2 roky pred jeho smrťou a bola od neho mladšia o 30 rokov. Žalobca sa o predmetnej skutočnosti darovania nehnuteľností dozvedel až v čase smrti otca.

3. Žalobca je presvedčený, že nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva z dôvodu, že zdravotný stav jeho otca pred jeho smrťou bol veľmi zlý, bol dlhodobo hospitalizovaný v Ružinovskej nemocnici. Žalobca sa dozvedel, že v januári 2016 ešte v čase pred podpisom zmluvy, bol jeho stav veľmi vážny, v tom čase sa nevedel orientovať, realitu nevnímal, miestami už nerozlišoval iné osoby a celkovo ťažšie rozpoznával svoje okolie. Celý čas trávil na lôžku. Dňa 10.2.2016 ho bol žalobca navštíviť v nemocnici, pričom mu lekár povedal, že mu ostáva len pár dní života. Nedokázal už vypovedať žiadnu myšlienku, poriadne sa podpísať, ani čítať, či sa sústrediť na hovorené slovo. Na druhý deň po jeho návšteve zomrel. Otcova manželka sa k žalobcovi správa arogantne a ohľadne otca mu nechce poskytnúť žiadne informácie.

4. Žalobca navrhuje vyžiadať si z nemocnice Ružinov súvisiacu zdravotnú dokumentáciu a vypočuť jeho ošetrujúceho lekára. Má za to, že vzhľadom na zdravotný stav jeho otec nemohol v čase podpisu zmluvy jej obsahu porozumieť, ani ho vnímať. Má pochybnosti, či vôbec bol schopný dotknutú zmluvu podpísať, keďže už sťažka udržal v ruke pero. Dokonca v čase pred hospitalizáciou bol odkázaný na pomoc dennodennej opatrovateľskej služby a len vďaka opatrovateľke bol schopný vykonávať inak bežné činnosti ako stravovanie, hygienické potreby, toaletné potreby a iné.

5. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe zdôvodnil tým, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania, by mali byť predmetom dedičstva, pričom žalobca je zákonným dedičom po zosnulom M. M.. Žalovaná sa ho týmto spôsobom snažila ukrátiť o jeho zákonný podiel dedičskom konaní.

6. Žalobca je toho názoru, že jeho otec M. M. trpel v čase podpisovania darovacej zmluvy duševnou poruchou, ktorá ho na tento úkon robila nespôsobilým, preto ide v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka o úkon neplatný.

7. Žalovaná doručila súdu dňa 28.7.2016 písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva formulovanom v petite žaloby. Žalobcu tiež zaťažuje dôkazné bremeno na jeho skutkové tvrdenia. Ním produkované listinné dôkazy nie sú spôsobilé preukázať tvrdenia o nespôsobilosti manžela žalovanej na právne úkony. Z predložených lekárskych správ nevyplýva, že by manžel žalovanej trpel takou chorobou, ktorá by mala na jeho rozpoznávacie a vôľové vlastnosti taký vplyv, ktorý by v čase, keď sa rozhodol darovacou zmluvou previesť nehnuteľnosti tvoriace predmet prevodu na žalovanú spôsobil, že nedokázal posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládnuť.

8. Žalobca opomenul uviesť, že so svojim otcom nebol v kontakte od roku 2000. Viac ako 15 rokov o neho neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako jeho potomok mal prejavovať. Manžel žalovanej sa z dôvodu tohoto jeho nezáujmu sám a slobodne rozhodol previesť svoje nehnuteľnosti na žalovanú. Obsahom vlastníckeho práva je okrem iného aj právo nakladať s ním suverénne a podľa vlastného rozhodnutia bez toho, aby bol jeho vlastník povinný skladať účty napríklad svojim deťom, svoje rozhodnutie s nimi konzultovať, resp. ich o ňom informovať. Predmetnou zmluvou bolo zriadené aj právo doživotného bývania a užívania v prospech manžela žalovanej.

9. Žalovaná žila so svojim manželom od roku 2002 vo vzťahu druh - družka. Po tomto dlhoročnom spolužití sa v roku 2014 rozhodli zosobášiť. Žalovaná, na rozdiel od žalobcu, poskytovala svojmu manželovi starostlivosť a oporu. Žalobca sa o rozhodnutí svojho otca darovať majetok svojej manželke ani nemohol dozvedieť skôr, než v čase jeho smrti, pretože kým žil, sa o neho vôbec nezaujímal, nenavštevoval ho, nezaujímalo ho ako žije, aký je jeho zdravotný stav. Žalobca svojho otca nenavštevoval ani počas jeho hospitalizácie v nemocnici a urobil tak až deň pred jeho smrťou. Žalobca preto nemôže mať ani predstavu o tom, či bol jeho otec spôsobilý darovaciu zmluvu uzatvoriť, či mohol porozumieť jej obsahu a či dokázal posúdiť následky svojho konania. Jediným motívom podania žaloby je snaha žalobcu zabezpečiť si dedičský podiel, nerešpektujúc tak slobodnú vôľu otca.

10. Žalobca vyslovil pochybnosti, či jeho otec bol vôbec fyzicky schopný podpísať darovaciu zmluvu. Darovacia zmluva bola podpísaná na Miestnom úrade Bratislava II - Vrakuňa, pravosť podpisu bola osvedčená priamo za prítomnosti zamestnanca tohto úradu. To znamená, že sa tam musel fyzicky dostaviť a vlastnoručne zmluvu podpísať, inak by k osvedčeniu jeho podpisu nedošlo. Je pravdou, že manžel žalovanej mal k dispozícii opatrovateľku p. O. B., ale len v čase, kedy sa o neho nemohla osobne postarať žalovaná. Táto skutočnosť zároveň nevylučuje jeho spôsobilosť na právne úkony a nemožno z nej ani vyvodiť, že v čase podpisu zmluvy trpel nejakou duševnou poruchou, ktorá by ho na tento úkon robila neschopným.

11. Žalovaná navrhla v konaní vypočuť ako svedkyňu O. B. a Š. O..

12. Žalobca písomným podaním doručeným súdu 20.9.2016 navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie za účelom preukázania zdravotného stavu darcu M. M. v čase podpisu darovacej zmluvy. V januári 2016 ešte pred podpisom zmluvy bol otec žalobcu dlhodobo hospitalizovaný v ružinovskej nemocnici. Tam ho bol navštíviť vnuk jeho sestry, ktorý žalobcu informoval, že sa nevedel orientovať,

nevnímal realitu a celkovo ťažko rozpoznával okolie. Celý čas trávil na lôžku. Takto ho videl aj žalobca deň pred jeho smrťou. Keďže žalovaná tieto tvrdenia spochybňuje, žalobca navrhuje vykonať vo veci znalecké dokazovanie.

13. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov O. B. a Š. O., oboznámil sa s obsahom listín založených v spise, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

14. Darovacou zmluvou a Zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorá bola podpísaná žalovanou ako obdarovanou a M. M. (manželom žalovanej a otcom žalobcu) ako darcom dňa 25.1.2016 previedol M. M. na žalovanú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nachádzajúce sa v k.ú. S. v Bratislave. V čl. II Zmluvy sa jej účastníci dohodli na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností ako celku v prospech darcu ako oprávneného z vecného bremena. Pravosť podpisov bola osvedčená na Miestnom úrade Bratislava II - S.. Dňa 26.1.2016 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z Výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že vklad bol vykonaný dňa 2.2.2016 pod S.-XXXX/XX.

15. Z Prekladovej správy zo dňa 9.2.2016 súd zistil, že M. M. bol v čase od 4.2.2016 do 9.2.2016 hospitalizovaný aj na Internej klinike UNB Bratislava -Ružinov a predtým tiež od 26.1.2016 do 29.1.2016. Pod Epikrízou je uvedené, že ide o 65 ročného pacienta s artériovou hypertenziou, alkohol. hepatopatiou, trombocytopéniou, v sledovaní hematológa, po operácii pre karcinóm močového mechúra 10/2011, bol prijatý pre zhoršenie celkového stavu. V správe je uvedené, že pacient neudáva žiadne ťažkosti, bez bolesti, je slabý. Pre rozvoj poruchy vedomia realizované CT mozgu s nálezom IC hemorágie vpravo s presunom stredočiarových štruktúr doľava. Objektívny nález: orientovaný, bradypsychický, odpovede jednoslovné. Z diagnóz: IC hemorágia, somnolencia, dehydratácia, celkové zhoršenie stavu, alkoholová choroba pečene v štádiu cirhózy, ascites, hyponatriémia, trombocytopénia, anémia, splenomegália, portálna gastropatia, artériová hypertenzia, obezita, sludge v žlčníku, nefropatia, stav po operácii močového mechúra, stav po prekonaní hepatitídy A, syndróm závislosti od alkoholu, halucinatórny syndróm a tranzitórny stav zmätenosti. Po konzultácii s neurológom bol realizovaný preklad na Neurologickú kliniku UNB.

16. Dňa 11.2.2016 M. M. zomrel, čo vyplýva zo Správy o úmrtí vyhotovenej 18.2.2016 na Neurologickej klinike UNB v Bratislave - Ružinov, kde bol hospitalizovaný od 9.2.2016 do 11.2.2016. V správe je uvedené, že po prijatí pacient somnolentný, bez mening. príznakov, poloha pasívna na lôžku. Dňa 11.2.2016 konštatovaný exitus letalis.

17. Žalobca pri výsluchu uviedol, že jeho vzťah s otcom ochladol cca pred 15 rokmi po rozvode s jeho matkou. Zo začiatku sa ešte stretávali, neskôr nie. Otec sa k jeho matke počas rozvodu a tiež po ňom nesprával slušne. Prevádzkoval Potraviny vo S., kde zamestnal žalovanú ako predavačku. Nejaké správy o ňom mal žalobca od svojho bratranca, ktorý k nemu občas chodil. Kontaktoval ho aj 2 dni pred jeho smrťou. Žalobca bol otca v nemocnici navštíviť, ale ten už nebol schopný žiadnej komunikácie. Na druhý deň po jeho návšteve zomrel. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že úkon darovania sa uskutočnil len 2 týždne pred smrťou darcu, pričom nasledujúci deň musela pre neho prísť sanitka, ktorá ho odviezla do nemocnice, kde bol 4 dni hospitalizovaný. Návrh na vklad bol podpísaný a doručený len žalovanou, hoci v čl. III ods. 1 zmluvy bolo dohodnuté, že ho podajú spoločne. Žalovaná tak urobila v čase, keď jej manžela odvážali do nemocnice.

18. Žalovaná vypovedala, že s M. M. spolu žili 15 rokov. Vážnejšie zdravotné problémy u neho nastali v roku 2010, keď mu zistili nádor na močovom mechúre. V roku 2004 zrušil živnosť a následne bol nezamestnaný. Čo sa týka toho, že si občas vypil,

stalo sa to až po jeho odchode do dôchodku. Žalovaná bola zamestnaná a riadne sa o svojho manžela starala. Prakticky od 23.11.2015 chodila za ním do nemocnice každý deň. Celý deň bola u neho aj vtedy, keď zomrel. Bývali v jeho rodinnom dome, ktorý ako rozostavaný spolu dokončili a to bez úveru alebo hypotéky. Dlžoby nemali, chodili spolu na dovolenky a viedli normálny život. Opatrovateľku manželovi zabezpečila z dôvodu, že sa o neho musel niekto postarať v čase, keď bola v práci. Dotknutú zmluvu išiel na úrad podpísať sám, nikto ho tam nemusel odviesť. To, že sa následne o dva týždne jeho stav zhoršil, nič neznamená.

19. Svedkyňa Š. O., sestra neb. M. M. zdôraznila, že jej brat bol po duševnej stránke v poriadku. Stretávali sa ako rodina každú sobotu a trávili spolu aj sviatky a to za dobu posledných 9-10 rokov pred jeho smrťou. Už rok pred smrťou uvažoval, že daruje svoj majetok žalovanej, pretože jeho syn sa k nemu nesprával dobre. Veľmi ho to trápilo, túžil po ňom, aj mu písal, ale dostal od neho vulgárne odpovede. Bol rád, že prevod majetku stihol. Svedkyňa ho navštevovala v nemocnici, bola tam aj v sobotu, následne na ďalší týždeň zomrel. Bol veľmi slabý, preležala s ním vtedy v posteli celý deň, o všeličom sa rozprávali. Na nejaké veľké bolesti sa však nesťažoval. Nevšimla si, že by pil alkohol, keď sa stretli, dal si maximálne 2 dcl vína. V dobe pre smrťou mal aj opatrovateľku, chodila mu pomáhať, ale dokázal fungovať, ísť na toaletu, všetko. So žalovanou sa stretávajú aj teraz ako rodina, najmä keď príde dcéra z Prahy.

20. Svedkyňa O. B. sa o manžela žalovanej na jej požiadanie starala v dobe od 13.12.2015 do 25.1.2016. Jej pomoc spočívala v tom, že mu podávala lieky, stravu, ktorú mu navarila manželka, pomáhala mu ísť na toaletu a podobne. Na toaletu ho vždy doprevádzala, pomohla vyjsť na stupienky, aby nespadol. Inak sa spolu rozprávali, pozeral TV, alebo si čítal. Po duševnej stránke sa jej zdal v poriadku. Dňa 25.1.2016 (v deň podpisu zmluvy -pozn. sudcu) o 16,00 hod. išli spolu na matriku, v ten deň bolo veľmi šmykľavo, preto išla s nimi. Manžel žalovanej vedel, čo ide podpisovať, uvažovalo sa o tom už dávnejšie, žalovaná si to však musela zariadiť v práci. Nasledujúci deň 26.1.2016 museli ísť s p. M. do nemocnice, pretože sa mu v noci nalialo brucho. Hospitalizácia následne trvala dva, či tri dni. Potom sa už o neho starala výlučne žalovaná. Svedkyňa ho bola v nemocnici navštíviť asi dva razy, zdal sa jej v pohode.

21. V rámci zhodnotenia vykonaného dokazovania žalobca namietol výsluch sestry p. M. ako zaujatý, keďže so žalovanou udržiava dobré vzťahy a pred výsluchom o spore komunikovali. Z výsluchu svedkyne B. podľa žalobcu vyplynulo, že manžel žalovanej nebol schopný sám sa o seba postarať už pred podpisom darovacej zmluvy, bol odkázaný na pomoc inej osoby, sám nebol schopný ani len prejsť na WC. Z výsluchu tiež podľa neho vyplynulo, že pár hodín po podpise zmluvy u neho nastali vážne zdravotné problémy s bruchom, na základe ktorých musel ísť na pohotovosť. V záverečnej reči žalobca okrem doterajších vyjadrení doplnil, že zo Správy o úmrtí vyplýva, že p. M. v čase podpisu zmluvy nemohol byť pri plnom vedomí pre konštatovaný syndróm závislosti od alkoholu, halucinatórny syndróm a syndróm tranzitórnej zmätenosti. Poukázal aj na konštatovaný rozvoj poruchy vedomia dňa 8.2.2016, na základe ktorého mu bolo vykonané CT mozgu. Z Lekárskej správy tiež vyplýva, že v čase pred smrťou nebol schopný normálnej komunikácie, jeho reč bola šeptavá, nedokázal ani jazyk vyplaziť. Žalobca zotrval na znaleckom dokazovaní.

22. Žalovaná poukázala na to, že obe svedkyne vypovedali po poučení súdom, že majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať a boli poučené aj o následkoch krivej výpovede. Z ich výsluchu vyplynulo, že p. M. bol v čase podpisu darovacej zmluvy osobou plne spôsobilou na právne úkony. Rozhodol sa sám a dobrovoľne ako naloží so svojim majetkom. Zdravotné problémy, ktoré mal v čase pred svojou smrťou boli fyzického, nie duševného charakteru. V záverečnej reči okrem doterajších vyjadrení žalovaná zdôraznila, že k zhoršeniu zdravotného stavu jej manžela došlo až s odstupom času od uzavretia zmluvy.

23. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

24. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Neplatnosť právneho úkonu osoby konajúcej v duševnej poruche vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládnuť. Nemusí pritom ísť len o poruchu trvalého charakteru, ale aj charakteru prechodného (dočasného), ktorá robí takúto osobu neschopnou na urobený právny úkon. Pre posúdenie, či išlo o neplatný právny úkon sa nevyžaduje ani súdne obmedzenie, či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

26. Žalobca osvedčil naliehavý právny záujem na podanej žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam neb. M. M. ku dňu jeho smrti, i keď súčasná právna prax a judikatúra dávajú v takýchto

prípadoch prednosť žalobám o určenie, že takéto veci patria do dedičstva. V prípade úspechu žalobcu v spore, by sa majetok, ktorý bol predmetom darovania prejednal v dedičskom konaní podľa zákonných podielov.

27. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že zomrelý M. M. v čase, keď podpísal darovaciu zmluvu netrpel žiadnou takou trvalou, či prechodnou duševnou chorobou, či poruchou psychického stavu, ktorá by mala za následok, že nebol schopný posúdiť svoje konanie a jeho následky. Vypočutí svedkovia jednoznačne preukázali, že jeho psychický stav bol normálny, že k rozhodnutiu darovať svoj majetok manželke (žalovanej) dospel po zvážení všetkých okolností v období cca rok predtým a že k tomuto rozhodnutiu sa odhodlal potom, čo rezignoval na možnosť zlepšenia svojho vzťahu k svojmu synovi (žalobcovi). Túto skutočnosť potvrdila najmä jeho sestra - svedkyňa Š. O.. Rovnaký záver súdu vyplynul aj z výpovede svedkyne O. B. - opatrovateľky, ktorá uviedla, že k overeniu podpisu na Darovacej zmluve sa M. M. dostavil osobne a dobrovoľne a že k tomuto rozhodnutiu dospel už dávno predtým.

28. Tvrdenia žalobcu o zlom zdravotnom stave jeho otca, ktorý mal mať vplyv na jeho psychický stav v čase podpisu zmluvy sa v konaní nepreukázali, pretože nešlo o choroby či poruchy rázu psychického, ale len fyzického. Ani z predložených lekárskych správ nevyplýva, že by manžel žalovanej trpel na chorobu či poruchu psychiky a konštatované iné diagnózy tento záver potvrdzujú. Halucinatórny syndróm ako aj tranzitórny stav zmätenosti bol konštatovaný v Lekárskej správe o úmrtí, pričom išlo o stav krátko pred jeho smrťou a nie o stav, v ktorom by sa nachádzal v čase podpisu zmluvy. Čo sa týka syndrómu závislosti od alkoholu, v konaní rovnako nebolo preukázané, že p. M. sa na Miestny úrad dostavil k podpisu zmluvy pod vplyvom alkoholu. Žalobca nepreukázal ani tvrdenia uvedené v žalobe, že neb. M. M. ešte v čase pred podpisom zmluvy sa nevedel orientovať, realitu nevnímal, miestami nerozlišoval iné osoby a celkovo ťažšie rozpoznával svoje okolie, sťažka udržal v ruke pero, keďže sa s ním vôbec nestretával, ani ho nenavštevoval.

29. Výsluch svedkyne O. nepovažoval súd za zaujatý, i keď išlo o blízku príbuznú darcu. Práve naopak, išlo o osobu, ktorá bola s darcom v častom osobnom kontakte a to až do jeho smrti, teda dobre poznala jeho psychický aj fyzický stav, okolnosti ohľadne jeho vôle naložiť s majetkom a okolnosti o jeho vzťahu so žalobcom, pričom jej nemožno pričítať ani majetkový záujem na výsledku sporu. Jej vzťah k žalovanej ju rovnako nemôže vylúčiť z nezaujatej výpovede, pretože nemožno vytvoriť premisu, že len taký svedok je nezaujatý, ktorý nemá žiadny vzťah k niektorej zo strán sporu. Každý takýto vzťah svedka musí súd vo vzťahu k okolnostiam, ktoré majú vyjsť z jeho výpovede najavo, starostlivo vyhodnotiť. Vzhľadom na skutočnosti tvoriace predmet dokazovania je pochopiteľné, že boli na výsluch navrhnuté osoby, ktoré boli v častom kontakte tak s darcom, ako aj jeho manželkou. Žalobca mal rovnakú možnosť navrhnúť k výsluchu svedkov, ktorí by svedčili v prospech jeho tvrdení, nebol však v kontakte nielen s otcom, ale ani s jeho rodinou, či inou osobou, ktorá by mohla dosvedčiť jeho protichodné tvrdenia. Jeho cca 15 ročný nezáujem o otca mal súd preukázaný nielen z výsluchu svedkyne O., ale aj z jeho výsluchu, pričom vyšlo najavo, že o zdravotnom stave svojho otca mal vedomosť len z dvoch predložených lekárskych správ, v nemocnici ho bol navštíviť iba raz, aj to až deň pred jeho smrťou , po telefonickom kontakte zo strany jeho bratranca. Za objektívny a nestranný považuje súd aj výsluch svedkyne B. (ten žalobca ani nenamietal). Skutočnosť, že manžel žalovanej a otec žalobcu bol cca 2 mesiace pred smrťou odkázaný na pomoc inej osoby pri vykonávaní bežných fyzických úkonov, napr. pri strave, odchode na toaletu, hygiene, a iných neznamená, že bol vylúčený aj z úkonov psychického charakteru. Svedkyňa uviedla, že bol psychicky v poriadku, že si čítal, alebo pozeral TV, alebo sa spolu rozprávali, čo sú nepochybne výsledky duševnej činnosti zásadne nenarušenej fyzickou slabosťou, ktorá mala za následok jeho neskorší skon.

30. Za rozhodujúcu súd nepovažoval ani skutočnosť, že na druhý deň po podpise zmluvy musel ísť manžel žalovanej do nemocnice, kde podľa vyššie citovanej lekárskej správy zotrval tri dni, pretože bolo svedkami preukázané, že k zhoršeniu jeho zdravotného stavu došlo až následne po vykonaní napadnutého úkonu. Žalobca si nesprávne vyložil aj znenie čl. III bod 1. Darovacej zmluvy, kde nie je uvedené, že návrh na vklad vlastníckeho práva a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, podajú účastníci zmluvy spoločne.

31. Vykonať žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie nepovažoval súd vzhľadom na skutočnosti tvoriace obsah spisu a vykonaný výsluch strán sporu i svedkov za potrebné, ani hospodárne.

Vyhodnotenie vyššie uvedeného dokazovania viedlo k zisteniu, že zomr. M. M. sa sám a dobrovoľne rozhodol naložiť ešte za svojho života so svojim majetkom tak, ako považoval za vhodné, na čo mal nepochybne plné právo. Ani skutočnosť, že tak urobil chorý a fyzicky slabý krátko pred svojou smrťou, ho z tohoto úkonu nemôže diskvalifikovať. Je poľutovaniahodné také chovanie potomka k svojmu rodičovi, ktorého výsledkom nie je podanie mu pomoci v starobe a chorobe, ale len participácia na jeho majetku.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal 100% náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).