Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/22/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci manželky O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. úrad X. XX, t.č. V., Ul. 8. mája XXX/XX zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Škrabom, AK Sov. Hrdinov 200, 089 01 Svidník proti manželovi N. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X. XX, za účasti kolízneho opatrovníka maloletých detí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv na čas po rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2P/13/2015- 74 zo dňa 06.04.2016 takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom, ktoré pochádzajú z manželstva rodičov. Manželka podala návrh na rozvod manželstva tvrdiac, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, neplní si žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Manželia žijú oddelene od januára 2015. Nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia a má vážny vzťah s iným mužom.

2. Manžel vo svojej obrane uvádzal, že za príčinu odchodu zo spoločnej domácnosti manželky považuje jej mimomanželský vzťah s iným mužom. Má záujem na zotrvaní manželstva a na zachovaní rodiny s prihliadnutím na záujem dvoch maloletých detí, ktoré matku potrebujú.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I.....Manželstvo navrhovateľky O. Z., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a odporcu N. Z., nar. XX.XX.XXXX, uzavretého dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu obce S. J., zapísané vo zväzku 6, ročník 2002 na strane XX pod poradovým číslom X rozvádza. II.....Na čas po rozvode zverujemaloleté deti M. Z., nar. XX.X.XXXX a G. Z., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca N. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. III... Zaväzuje matku O. Z., nar. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej M. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou 70,- Eur mesačne a na výživu maloletej G. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou 50,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca pod následkami výkonu rozhodnutia. IV. .Matka je oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi M. Z. a G. Z. každý nepárny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00

hod. do 15.00 hod. V. Otec je povinný v určenom čase pred svojim bytom deti riadne pripravené odovzdať matke a tá je povinná v určenom čase na tom istom mieste deti odovzdať otcovi. VI.jj Ukladá rodičom maloletých detí výchovné opatrenie a to podrobiť sa psychologickému poradenstvu v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku na referáte poradensko - psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Stropkove za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletých detí a akceptácie druhého rodiča pri výchove detí. VII. Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania. VIII. Trovy konania štátu nepriznáva“. .4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 15.06.2002. Z manželstva sa narodili dve maloleté deti M. Z., nar. XX.XX.XXXX a G. Z., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, no postupne začali medzi účastníkmi konania vznikať nezhody kvôli rozdielnym názorom na fungovanie domácnosti ,začali vznikať medzi nimi časté hádky a manželka si našla novú známosť, pričom z tohto dôvodu opustila aj spoločnú domácnosť. Zo znaleckého posudku X.. H. H., znalkyne z klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých č. XX/XXXX, zistil, že mal. M. má k obom rodičom vytvorený silný citový a pozitívny vzťah, aj keď aktuálne voči matke verbalizuje a správaním pestuje veľa hnevu. Vnútorne však po mame túži a táto jej chýba. X. G. má tiež vytvorené vzťahy k obom svojim rodičom, oboch ich prežíva rolovo ako svojich rodičov, oboch ich ľúbi, na mamu je silno citovo naviazaná a nemá s ňou toľko kontaktu, ako by potrebovala. Obaja rodičia sú duševne zdraví a ani u jedného nezistila nič, čo by zásadným spôsobom znižovalo ich rodičovské predpoklady. V súčasnej situácii vhodnejšie vlastnosti s potrebami maloletých detí sú na strane otca. Matka svojim aktuálnym jednaním a prežívaním svojich osobných citových otázok sa necháva strhávať do máloadaptívnejších, menej vnímavých spôsobov jednania.

5. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že zákonné podmienky k rozvodu manželstva sú v danom prípade splnené. Manželstvo si už vyše roka neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Účastníci konania žijú od januára 2015 oddelene, pričom intenzita rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania je taká, že medzi nimi nemožno dosiahnuť zmierenie. Odporca mal záujem o udržanie manželstva, avšak navrhovateľka k nemu stratila akýkoľvek citový vzťah a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva videl v strate záujmu manželky o udržanie manželstva, nadviazanie mimomanželského vzťahu a strate citovej náklonnosti z jej strán. Prijal záver, že pre maloleté deti nie je vyhovujúca striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, maloleté deti takýto model odmietajú. Otec pre deti predstavuje väčšie zázemie a istotu ako v súčasnej dobe matka, preto v zmysle záveru znaleckého posudku zveril súd maloleté deti do osobnej starostlivosti otca.

6. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zistení, že matka pracuje ako živnostníčka v odbore kaderníctvo. Má príjem vo výške minimálnej mzdy. Býva v podnájme v 2,5 izbovom byte vo Svidníku, za ktorý platí nájom vo výške 260,- Eur. Býva v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, ktorý pracuje a jeho príjem predstavuje okolo 500,- Eur mesačne. Za nájom miestnosti, kde prevádzkuje kaderníctvo, platí nájom vo výške 180,- Eur. Spláca pôžičku za linku vo výške 107,- Eur a taktiež aj za priestory spláca sumu 113,- Eur mesačne. Otec taktiež pracuje ako živnostník, pričom jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 800,- až 900,- Eur. Otec súhlasil s tým, aby matka bola zaviazaná platiť na výživu maloletých detí sumou 120,- Eur mesačne. Zaviazal matku prispievať na výživu maloletej Bianky sumou 70,- Eur mesačne a na výživu maloletej Chiary sumou 50,- Eur mesačne.

7. Vzhľadom na zistenú situáciu v rodine prijal opatrenie, ktoré môže pomôcť rodičom za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletých detí, akceptovať jeden druhého ako rodiča. Uložil rodičom výchovné opatrenie.

8. Poukázal na ustanovenia § 113 ods.1 O.s.p., § 23 ods.1, 2, 3, § 24 ods.1, 25 ods.2, § 37 ods.2, § 62 ods.1,2,4,5 Zákona o rodine .

9. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Obsah odvolania otca a vyjadrenia účastníkov k odvolaniu

10. Proti rozsudku podal odvolanie manžel. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že naďalej nesúhlasí

s rozvodom manželstva a teda s rozhodnutím súdu, pretože on mal záujem, aby manželstvo zostalo zachované ako niekoľkokrát už uviedol. Je ochotný manželke všetko odpustiť, ak sa vráti k deťom domov. Ďalej uviedol, že má obavy s platením výživného, ktoré bolo súdom určené na maloleté deti zo strany matky. Poukázal na súčasný vzťah matky s mužom, ktorý nikdy nepracoval a svoj doterajší produktívny vek strávil vo výkone trestu odňatia slobody. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k úprave styku má za to, že takto upravený styk je nezrealizovateľný, pretože matka pracuje každú sobotu a deti budú musieť zostať v byte samé, pretože s priateľom sa nestýkajú. Deti sú nábožensky založené, navštevujú kostol a navrhol upraviť styk iba v nedeľu a v sobotu ho zrušiť. Nesúhlasí s uloženým výchovným opatrením, pretože skúsenosti s komunikáciou s matkou potvrdzujú že nemá záujem komunikovať a podľa jeho názoru žiadne psychologické poradenstvo nevyrieši styk matky s deťmi. Osobne sa výchovnému opatreniu nebráni.

11. Manželka sa písomne vyjadrila k podanému odvolaniu a navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

12. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Hodnotenie odvolacieho súdu

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva a následnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom , ktoré pochádzajú z manželstva rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 .

15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva. Manžel nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva a tvrdí, že je ochotný v záujme zachovania manželstva a rodiny odpustiť manželke jej neveru s tým, aby sa vrátila k nemu a maloletým deťom.

16. Súd prvej inštancie pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že tieto podmienky sú splnené s poukazom na to, že manželia žijú oddelene od januára 2015. Manželka nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Konštatoval, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené. Príčinu rozvratu vidí v strate záujmu manželky o udržanie manželstva v nadviazaní mimomanželského vzťahu a strate citovej náklonnosti k manželovi. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva

17. Podľa § 18 zákona číslo 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“) sú manželia si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si žiaľ kaz starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

18. Podľa § 19 ods. 1 o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a o domácnosť. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení vyššie citovaných manželia v manželstve sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, jednotlivé práva a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom ako aj vytváranie zdravého rodinného prostredia.

19. V zmysle § 23 ods. 3 zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 zákona o rodine.

20. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú a nejde o určitú nevyhnutnú dobu prípadne závažné dôvody. Povinnosť žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom tejto povinnosti je, ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Manželka odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel má záujem o obnovenie spolužitia práve s prihliadnutím na záujem detí ktoré rovnako si želajú aby sa ich matka vrátila a boli rodinou. Aj napriek týmto snahám manžela a deti manželka odmieta žiť spolu s manželom.

21. K ďalšej povinnosti manželov patrí aj povinnosť byť si verní, ktorá je výrazom vzájomných citových vzťahov medzi manželmi a ktorá vyplýva z ich vzájomnej citovej náklonnosti. Manželka nepopiera že nadviazala vzťah s iným mužom, že manželovi je neverná a svoju povinnosť porušila. Je potrebné uviesť že normy rodinného práva sa úzko prelínajú aj s normami morálky. K plneniu noriem morálnych okrem pôsobnosti verejného poriadku však nie sú spôsobilé žiadne donucovacie prostriedky. Tieto podmienky ktoré sú vyjadrené aj v zákone o rodine znamenajú, aby si manželia uvedomili že splnenie týchto podmienok je nevyhnutné pre trvanie manželského zväzku. Pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené, manželstvo neobstojí rozpadá sa aj napriek záujmom maloletých detí, ktoré z manželstva pochádzajú. Nie je totiž možné prostredníctvom rodinného práva, aby sa zabezpečila kvalita a trvalosť spolužitia manželov. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu je neochota manželky zotrvať v manželstve, strata jej citovej náklonnosti k manželovi. Možno konštatovať že ide o nedostatok jej vlastnej zodpovednosti zvládnuť problémy v rodine a zvládnuť svoju úlohu v manželstve.

22. Vzhľadom na mimomanželský vzťah manželky je možné konštatovať, že nedochádza k vytváraniu zdravého rodinného prostredia pre deti. Rodičia prestali spoločne zabezpečovať starostlivosť o deti v dôsledku rozpadu rodiny. Táto starostlivosť zostala na otcovi. Nevyhnutnou požiadavkou spoločného manželského partnerstva je aj spoločná starostlivosť o deti. V prejednávanej veci však rodičia už nie sú schopní vytvárať zdravé rodinné prostredie pre výchovu svojich detí, keďže nežijú v spoločnej domácnosti už od roku 2015 a netvoria rodinu.

23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd aj napriek nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva ako aj na jeho tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo dospel k záveru že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine. Bola zistená nemožnosť obnovenia manželského spolužitia vzhľadom na trvalý a vážny nezáujem manželky o obnovenie manželského a rodinného zväzku Odvolací súd prihliadol na dĺžku a intenzitu rozvratu ako aj skutočnosť, že v dôsledku rozvratu a mimomanželského vzťahu manželky manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami.

24. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené. V každom rozvodovom konaní je súd povinný v prípade ak sú účastníkmi aj maloleté deti prihliadnuc na ich záujem. maloleté deti nie je možné ochrániť pred rozvodom manželstva ich rodičov možno ich chrániť v súvislosti s rozvodom. Súd je povinný vždy prihliadnuť na záujem maloletých detí aj v rozvodovom konaní. V prejednávanej veci má odvolací súd zato, že aj napriek snahe otca a deti o návrat matky k ním sa tak nestalo a matka odmieta žiť naďalej spoločne s deťmi a manželom. Nie je možné prijať záver, že rozvrat manželstva sa nedotýka maloletých detí ibaže by spory, ktoré medzi nimi nastali sa nepremietli do vzťahov k spoločným deťom čomu tak nie je v tejto veci. Je v záujme maloletých detí aby naďalej v pokojnom rodinnom prostredí ich vychovával otec a snažil sa ich ochrániť pred konfliktmi rodičov. Odvolací súd je presvedčený že rozvodom manželstva a úpravou práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode dôjde k ochrane maloletých detí.

25. K ďalšej odvolacej námietke dotýkajúcej sa výroku o výživnom odvolací súd udáva. Dôvody odvolania vo vzťahu k výroku o výživnom nespochybňujú správnosť skutkových a právnych záverov, ktoré boli prijaté súdom prvej inštancie. Súd správne zistil možnosti a schopnosti matky vo vzťahu k jej vyživovacej povinnosti a zistil oprávnené potreby maloletých detí. Otec viacmenej v odvolaní vyjadruje len obavy z

toho, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť nebude plniť tak ako o nej rozhodol súd prvej inštancie. V prípade že matka si svoju povinnosť nebude plniť dobrovoľne je otec oprávnený podať návrh na výkon tohto rozhodnutia formou exekúcie proti matke ktorá je povinným rodičom pre pravidelné plnenie výživného.

26. Otec namieta rozsah styku matky s deťmi maloletými. Uvádza, že deti v sobotu nebudú s matkou, keďže táto pracuje a v nedeľu chcel styk časovo obmedziť. Súd prvej inštancie dostatočne a správne odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k rozsahu a podmienkam styku ktoré upravil na čas po rozvode.

27. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“,) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

29. Úprava styku tak ako o nej rozhodol súd nie je v rozpore so záujmom mal. detí. Je nutné si uvedomiť, že pre stanovenie rozsahu styku rodiča s dieťaťom je potrebné prihliadnuť na mnoho okolností, ktoré sú na strane rodiča a dieťaťa. V prejednávanej veci rozsah styku matky s maloletými deťmi korešponduje so súčasným stavom aký sa vytvoril v dôsledku menej intenzívneho stretávania sa detí s matkou, problémov ktoré vznikli po rozpade rodiny. Odvolací súd dodáva, že úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa detí s matkou teda, že ide o určitú garanciu styku. To však neznamená, že rodičia práve v záujme spoločných detí neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od tohto styku so zreteľom na ich potreby.

30. Odvolací súd sa priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletých detí a s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci takto určený rozsah styku považuje za primeraný. V prípade, že vzniknú problémy pri realizácii styku v sobotu alebo nedeľu je v záujme rodičov, aby sa vzájomne dohodli na inom rozsahu styku pokiaľ ide o čas. Je potrebné konštatovať, že styk upravený súdom nie je rozsiahly a dôvody tvrdené otcom vrátane návrhu otca na zúženie rozsahu nie je možné akceptovať. Styk upravený len jeden deň v týždni nie je možné považovať za dostatočný.

31. Vo vzťahu k výroku súdu o uložení výchovného opatrenia v podstate sám otec v odvolaní uviedol, že komunikácia je veľmi zlá, matka nespolupracuje s otcom viac mennej otec vyslovuje pochybnosti o tom, že sa matka podrobí psychologickému poradenstvu. Súd správne odôvodnil svoje závery pri prijatie toto prostriedku na zabezpečenie a vytvorenie stratenej komunikácie medzi rodičmi. Je nutné aby si rodičia uvedomili, že ak medzi nimi bude vzájomná pozitívna komunikácia, pochopenie, určitá súdržnosť vo veciach, ktoré sa týkajú mal. detí, snaha zo strany oboch rodičov vytvoriť zdravé vývinové prostredie , aj keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti bude to len v najlepšom záujme ich detí aby čo najmenej trpeli z dôvodu rozpadu ich rodiny za ktorý nesú zodpovednosť rodičia.. Pre každé maloleté dieťa je rozhodujúce vyrastať v láskyplnom, avšak aj v nestresujúcom prostredí. Schopnosť rodičov k vzájomnej kooperácii by mala vychádzať z ich intelektuálnej a kultúrnej úrovne, aj keď ich vzťah v momente rozhodovania súdu, ako sa javí z obsahu spisu, je stále problémový. Obaja rodičia v živote mal. detí majú nezastupiteľnú úlohu a tomu musí zodpovedať prístup oboch rodičov vo vzťahu k ním. Istotu a bezpečnosť dodávajú dieťaťu obaja rodičia. „ Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery“ (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 363/03 zo dňa 20.1.2005). Osobný kontakt rodičov s maloletým dieťaťom má priaznivý vplyv na jeho emočný a intelektuálny rozvoj. Je preň bez pochybností prínosom. Rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť k obnoveniu narušených

väzieb medzi mal. deťmi a oboma rodičmi. Záujem nielen mal. detí, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj mal. detí (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).

32. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov vo všetkých jeho napadnutých výrokoch, vrátane správneho výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

33. O trovách konania odvolacieho súd nerozhodoval s poukazom na ustanovenie § 57 CMP, keďže nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).