Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Sa-18-2021.pdf
PDF · 152.06 KB
Case nature
Area
Subarea
33Sa/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobkyne: T. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX S., právne zastúpená: JUDr. Annou Gašpercovou, advokátkou, so sídlom R. R. XX, XXX XX S., žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2021/5508 zo dňa 08.04.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a posudkových činností, Žilina Číslo: UPS/ US7/SSVODPPKPC1/SOC/2021/5508 zo dňa 08.04.2021 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, Číslo spisu: ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/SOC/2021/28940-50, Číslo záznamu: 2021/61347/Hod zo dňa 03.02.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyňa m á právo voči žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Prvostupňovým rozhodnutím Číslo spisu: ZA1/OPPKTZPaPC/PPnK/SOC/2021/ 28940-50, číslo záznamu: 2021/61347/Hod zo dňa 03.02.2021 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina podľa § 40 ods. 1, § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z. z.) odňal podľa výroku I. s účinnosťou od 01.02.2021 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je maloletý F. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX S., ktorý poberá pani T. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX S., mesačne vo výške 576,74 eur a jeho výplatu od 01.02.2021 zastavil a vo výroku II. podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z. odňal preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že vydal lekársky posudok na základe podnetu č. 2021/23879 zo dňa 19.01.2021, v ktorom bola maloletému stanovená miera funkčnej poruchy 10 %, čím sa maloletý F. T. nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom k tomu, že zanikli zákonom stanovené podmienky pre vyplácanie peňažného príspevku na opatrovanie, správny orgán rozhodol o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie od 01.02.2021.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie T. E., matka maloletého T. F., ktorej bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie maloletého od 01.04.2014 na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, odboru sociálnych vecí a rodiny číslo spisu: ZA1/OPPNK/SOC/2014/69491, číslo záznamu: 2014/237431/Hod zo dňa 01.07.2014, pôvodne vo výške 270,32 eur mesačne, s účinnosťou od 01.04.2014. O odvolaní T. E. rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2021/5508 zo
dňa 08.04.2021 tak, že jej odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení okrem iného uviedol, že na základe podnetu na prešetrenie odkázanosti maloletého T. F. pre účely peňažného príspevku na opatrovanie, doloženia nových lekárskych nálezov (pedopsychiatrická ambulancia - L.. L. F., L.. T. Q., nefrologická ambulancia - L.. T. B., detská pľúcna ambulancia - L.. B. L.) a zistenia nových skutočností (Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva - L.. C. F., L.. V. Q., správy z vyšetrenia 17.07.2020 a 21.08.2020 - L.. et L.. V. W.) posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností vydal dňa 19.01.2021 lekársky posudok č. s. 2021/28938, č. z. 2021/23874, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy maloletého T. F. 10 % určenej v zmysle prílohy č. 3, časti IV.1.a. k zákonu č. 447/2008 Z. z., a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V citovanom lekárskom posudku nebol požadovaný peňažný príspevok navrhnutý z dôvodu nesplnenia legislatívnych kritérií. V konkrétnom prípade posudková lekárka vykonala posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vzhľadom k tomu, že nemala pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predloženom lekárskom náleze ako i ďalších doložených odborných lekárskych vyšetrení a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť. S poukazom na komplexné vyšetrenie klinickým psychológom zo dňa 21. augusta 2020, kde sú použité viaceré špecifické metodiky vyšetrení k stanoveniu psychického postihnutia dieťaťa, podľa pozorovania, dotazníkov, Rorschachovho testu a najmä testu ADOS-2 sa podľa psychológa aktuálne s veľkou pravdepodobnosťou nejedná o poruchu autistického spektra, dľa testu ADOS-2 vychádza minimálny stupeň symptómov. V rámci Rorschachovho testu je nápadnejšie vyhýbanie sa emočne podfarbeným situáciám, obmedzenejšie intrapsychické prežívanie a zapracovanie podnetov, menej psychických zdrojov na zvládnutie každodenného života - väčšia psychická krehkosť (možná znížená psychická odolnosť). V rámci toho by bolo vhodné osamostatňovanie T. (bez prítomnosti rodičov) a reálny tréning sociálnych situácií, účasť na každodenných aktivitách adekvátne vzhľadom k jeho veku. V súlade s dokladovanými odbornými nálezmi, na základe komplexného psychodiagnostického vyšetrenia zahrňujúceho pozorovanie, dotazníky, Rorschachov test a test ADOS-2 opätovne prehodnotená miera funkčnej poruchy, pričom po preštudovaní a zohľadnení všetkých doložených lekárskych nálezov je stanovená druhostupňovým správnym orgánom miera funkčnej poruchy 10 %. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a nenašlo dôvod pre jeho zmenu alebo zrušenie.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote správnu žalobu žalobkyňa. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 4 uvádza, že posudková lekárska nemala pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predloženom lekárskom náleze ako i ďalších doložených odborných lekárskych vyšetrení a nebolo potrebné overiť ich objektívnosť alebo úplnosť. Ak L.. et L.. W. vo svojom psychologickom závere vyjadruje neistotu, a to aj napriek použitiu špecifických metodík, žalobkyňa namieta, na základe akých dôkazov posudková lekárka nemala pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predloženom lekárskom náleze, keďže posúdenie vykonala bez prítomnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa žalobkyne klinický psychológ vyšetrením zo dňa 18.12.2020 stanovil diagnostiku maloletého T. na určitosti a nie na pravdepodobnosti aj napriek tomu, že nie sú dokumentované špecifické metodiky psychologického vyšetrenia k stanoveniu stupňa postihnutia (boli použité pri diagnostikovaní ochorenia v rokoch pred uznaním T. za osobu ŤZP). Aj napriek tomu, že diagnóza u maloletého T. bola stanovená viacerými odborníkmi nezávislými od seba, aj napriek tomu, že posudkoví lekári toho istého ÚPSVaR Žilina zhodnotili na základe predložených lekárskych správ, že ide o Aspergerov syndróm a že stav je trvalý, posudkový lekár skonštatoval, na základe správy psychologičky L.. W. zo dňa 21.08.2020, ktorý ani nemožno hodnotiť ako dôkaz, nakoľko jeho závery nie sú určité, presvedčivé a sú vyvrátené dôkazmi (lekárskymi správami odborníkov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu), že určená miera funkčnej poruchy podľa zdravotného postihnutia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. je 10 % a nejedná sa o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko miera funkčnej poruchy nie je 50 % a viac. Ak sa správny orgán riadi platnou legislatívou, tak podľa žalobkyne s poukazom na novelu zákona č. 447/2008 Z. z. účinnou od 01.07.2020, realizovanou zákonom č. 391/2019 Z. z., mal prvostupňový orgán a následne žalovaný zvýšiť mieru funkčnej poruchy z 50 % minimálne na 90 %, nakoľko táto novela zaradila Aspergerov syndróm medzi komplexné poruchy podľa časti IV. bodu 1 prílohy č. 3 zákona. Z dôvodovej správy osobitnej časti novely č. 391/2019 vyplýva, že Aspergerov syndróm sa taktiež klasifikuje ako pervazívna vývinová porucha. Keďže ide o poruchy sociálneho prispôsobenia ako i komunikačnej schopnosti,
pri ktorých osoba potrebuje podporu v sociálnych situáciách, ktoré nevie sama riešiť, je potrebné výslovne uviesť Aspergerov syndróm k poruchám psychického vývoja detí a poruchám správania detí, keďže ide o komplexnú poruchu. Žalobkyňa namieta, že Aspergerov syndróm je celoživotné genetické vývojové postihnutie, ide o poruchu autistického spektra prejavujúcu sa kvalitatívnymi poruchami sociálnej interakcie, komunikácie a správania ako i pri autizme s normálnym inteligenčným kvocientom, v niektorých prípadoch až vysokým. Nakoľko Aspergerov syndróm sa nedá vyliečiť, bol správny záver posudkovej lekárky v roku 2017, že ide o stav trvalý. Zdravotný stav maloletého T. vzhľadom na jeho diagnózy je rovnako vážny so všetkými prítomnými prejavmi Aspergerovho syndrómu ako v roku 2014, t. j. v čase priznania opatrovateľského príspevku a určenia T. za ŤZP s percentuálnym stupňom 50 %. T. aj v súčasnosti nedokáže a nemôže byť doma sám, ohrozuje seba aj druhých, a preto musí byť neustále pod dozorom, napr. v škole sa hodil na kamaráta a zlomil mu kľúčnu kosť (správa L.. Q.). V škole má pridelenú asistentku. T. je emočne nezrelý s infantilnými a sociálne nevhodnými prejavmi, nesamostatný (lekárska správa Súkromného centra špeciálno-pedagogickej poradne v Bánovej). T. nevie odhadnúť svoje správanie, v noci máva vidiny, keď je pod tlakom povinností, koná zmätene a nejeden krát sa stalo, že si chcel otvoriť okno a vyskočiť z neho von. L.. F., pedopsychiatrička vydala T. preukaz pre autistické dieťa. Žalobkyňa namieta, že žalovaný správny orgán nepostupoval pri hodnotení dôkazov v súlade s ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti zdôrazniac, že zásada voľného hodnotenia dôkazov v žiadnom prípade nemôže znamenať ľubovôľu zo strany správneho orgánu, ktorý je povinný uviesť v odôvodnení svojho rozhodnutia skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ďalej je povinný uviesť, ako zhodnotil vykonané dôkazy, vrátane odôvodnenia príčin, pre ktoré neboli niektoré dôkazy vykonané s tým, že odôvodnenie musí byť relatívne podrobné. Nestačí uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ale musí byť uvedené aj hodnotenie týchto dôkazov, pričom správny orgán musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti má dokazovaním jednoznačne preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná s tým, že absencia takéhoto postupu by robila rozhodnutie nepreskúmateľným. Ďalej namieta, že nie je možné vychádzať pri zisťovaní skutkového stavu prioritne len z jedného dôkazu (založeného na neistote), ale je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, pretože skutkový stav je sporný a žiaden dôkaz nie je nadradený a nemá vyššiu dôkaznú silu. Lekársky posudok je síce záväzným podkladom rozhodnutia orgánu, čo však nezbavuje povinnosti orgánu náležite sa vysporiadať so všetkými dôkazmi, najmä keď sú medzi nimi diskrepancie, a to s poukazom na diskrepanciu medzi do administratívneho spisu predloženými správami L.. W., správou L.. F. a lekárskou správou L.. F., pričom žalobkyňa poukazuje na záver psychologickej správy L.. F. a záver pedopsychiatrického vyšetrenia L.. L. F.. Diagnóza bola určená v roku 2015 znaleckým posudkom vypracovaným U.. L. F., U.. a Aspergerov syndróm je celoživotné genetické vývojové postihnutie, preto je diskutabilné, či je potrebné stanoviť znalecké dokazovanie za účelom odstránenia diskrepancie v určení diagnózy u maloletého T.. Podľa žalobkyne žalovaný vec posúdil výrazne formalisticky, arbitrárne a tým došlo k nesprávnemu skutkovému vyhodnoteniu predložených dôkazov a v príčinnej súvislosti s tým aj k nesprávnemu právnemu záveru, nakoľko zo všetkých skutočností a dokladov obsiahnutých v administratívnom spise jednoznačne vyplýva, že maloletý vzhľadom na stanovené diagnózy je osobou zdravotne ťažko postihnutou s mierou funkčnej poruchy minimálne 90 % s poukazom na novelu zákona č. 447/2008 Z. z. účinnou od 01.07.2020. Ďalej žalobkyňa namieta, že pre rozhodnutie nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho formálne až nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je žiadúce, aby prvostupňový orgán náležite dbal na dostatočne jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa ten ktorý záver zakladá. Žalovaný mal pred vydaním rozhodnutia dôsledne postupovať tak, aby presne a úplne zistil skutočný stav veci a na ten účel si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať jednoznačná argumentácia, na základe čoho bolo rozhodnuté v neprospech posudzovanej osoby, čo pri rozhodnutí žalovaného absentuje. Žalobkyňa má za to, že lekársky posudok č. ZA/2021/5748/2 zo dňa 24.03.2021 je nepresvedčivý a neobjektívny, nakoľko uprednostňuje neistý, možný záver psychologičky o diagnostike u maloletého T. na úrok lekárskych záverov, v ktorých je stanovená diagnóza s určitosťou. Žalobkyňa žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.08.2021, v ktorom zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Podotkol, že určovanie miery funkčnej
poruchy, posudzovanie jednotlivých druhov odkázaností a stanovenie termínu opätovného posúdenia zdravotného stavu na účely zákona č. 447/2008 Z. z. je vo výlučnej kompetencii posudkových lekárov správnych orgánov, ktorí pri posudzovaní zdravotného stavu a jednotlivých odkázaností vychádzajú z predložených lekárskych nálezov, riadia sa platnou legislatívou a nie sú viazaní návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov (psychiatrov a podobne), psychológov, pedagógov a špeciálnych pedagógov. Pokiaľ ide o vyšetrenie psychológom zo dňa 18.12.2020 k aktualizácii psychologickej správy zo dňa 04.04.2018 na žiadosť matky, v závere psychológ na základe retrospektívnej anamnézy a kvalitatívneho vyhodnotenia dlhodobého pozorovania hodnotí stav dieťaťa ako dieťa s pervazívnou vývinovou poruchou, Aspergerov syndróm, avšak nie sú dokumentované špecifické metodiky psychologického vyšetrenia k stanoveniu stupňa postihnutia, psychológ vychádza podľa vlastného vyjadrenia z retrospektívnej anamnézy a pozorovania z minulosti (predtým diagnostikovaný v roku 2018). Na rozdiel od uvedených vyšetrení a záverov je zdokumentované komplexné vyšetrenie klinickým psychológom zo dňa 21.08.2020, kde sú použité viaceré špecifické metodiky vyšetrení k stanoveniu psychického postihnutia dieťaťa. Podľa pozorovania, dotazníkov, Rorschachovho testu a najmä testu ADOS-2 sa podľa psychológa aktuálne s veľkou pravdepodobnosťou nejedná o poruchu autistického spektra, podľa testu ADOS-2 vychádza minimálny stupeň symptómov. V rámci Rorschachovho testu je nápadnejšie vyhýbanie sa emočne podfarbeným situáciám, obmedzenejšie intrapsychické prežívanie a zapracovanie podnetov, menej psychických zdrojov na zvládnutie každodenného života - väčšia psychická krehkosť (možná znížená psychická odolnosť). V rámci toho by bolo vhodné osamostatňovanie T. (bez prítomnosti rodičov) a reálny tréning sociálnych situácií, účasť na každodenných aktivitách adekvátne vzhľadom k jeho veku. Žalovaný zopakoval, že v súlade s dokladovanými odbornými nálezmi, na základe komplexného psychodiagnostického vyšetrenia zahrňujúceho pozorovanie, dotazníky, Rorschachov test a test ADOS-2 bola opätovne prehodnotená miera funkčnej poruchy. Námietky žalobkyne T. E. ohľadom nesprávneho a nekomplexného zhodnotenia zdravotného stavu jej syna, maloletého T. F. posudkovou lekárkou žalovaného uvádzané v žalobe považuje žalovaný za neopodstatnené, pretože posudková lekárka vykonala posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a vyhodnotila všetky predložené lekárske nálezy, správy a vyšetrenia, ktoré sa nachádzali v spisovej dokumentácii správnych orgánov. Pri posúdení zdravotného stavu žalobcu teda nedošlo k opomenutiu žiadnych dôkazov. Určovanie miery funkčnej poruchy, odborné posúdenie odkázanosti na opatrovanie na účely zákona č. 447/2008 Z. z. spadá výlučne do kompetencie posudkového lekára príslušného správneho orgánu, ktorý pri posudzovaní odkázanosti vychádza z predložených lekárskych nálezov, riadi sa platnou legislatívou k danej problematike a nie je viazaný návrhmi a odporúčaniami odborných lekárov, psychológov, pedagógov a špeciálnych pedagógov. Posúdenie jednotlivých druhov odkázaností (§ 14) na účely zákona č. 447/2008 Z. z. je výsledkom lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti (§ 11, § 13 citovaného zákona). Nejedná sa o právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov. Na základe lekárskeho posudku žalovaného č. ZA/2021/5748/2 zo dňa 24.03.2022 nie je maloletý T. F. fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle § 2 zákona č. 447/2008 Z. z. Žalovaný dal do pozornosti, že v súčasnosti odvolací správny orgán (žalovaný) pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého T. F., z titulu vyššie citovaného podnetu zo dňa 11.11.2020, vychádzal z aktuálnych odborných lekárskych nálezov, správ a vyšetrení, podľa ktorých sa vykonávaním verifikačných metód u dieťaťa nepotvrdila porucha autistického spektra. Zdravotné postihnutie, ktorým maloletý T. F. trpí platná legislatíva hodnotí mierou funkčnej poruchy 10%. Žalovaný považuje žalobný návrh za neodôvodnený a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa replikou, doručenou správnemu súdu dňa 09.09.2021, v ktorom okrem iného poukázala na skutočnosť, že diagnóza maloletého bola určená v roku 2015 znaleckým posudkom vypracovaným znalcom U.. L. F., U.. a že Aspergerov syndróm je celoživotné genetické vývojové postihnutie, pri ktorom ide o poruchu autistického spektra prejavujúcu sa kvalitatívnymi poruchami sociálnej interakcie, komunikácie a správania ako i pri autizme s normálnym inteligenčným kvocientom, v niektorých prípadoch až vysokým. Zo žiadnych lekárskych správ a odborných správ špecialistov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu podľa žalobkyne nevyplýva vyvrátenie stanovenia diagnózy a preto je toho názoru, že maloletý spĺňa legislatívne kritériá pre priznanie postavenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v rozsahu 90-100% v zmysle novely 391/2019 Z. z. zákona č. 447/2008 Z. z. Z pedopsychiatrického vyšetrenia u L.. F. zo dňa 20.05.2021 vyplýva, že dieťa aj naďalej vyžaduje nepretržitý dohľad a vedenie inou osobou. Ak by žalovaný vychádzal v súhrne a vo vzájomnej súvislosti z aktuálnych odborných lekárskych nálezov a správ a nevychádzal by len z jedného neistého dôkazu, ktorému dal vyššiu dôkaznú váhu
ako ostatným a ktorý bol iniciatívou otca, ktorý dlhodobo neguje stanovenú diagnózu u maloletého, potom by nemohlo dôjsť k vydaniu rozhodnutia o zastavení poberania príspevku na opatrovanie. Žiadna z lekárskych správ lekárov a špecialistov SR nachádzajúcich sa v administratívnom spise nie je s diagnostickým záverom, ktorého obsahom by bolo slovné spojenie „s veľkou pravdepodobnosťou“ a to z dôvodu, že si jednotliví špecialisti za svojim diagnostickým záverom „stoja“. Ak žalovaný vychádzal z vyšetrenia klinického psychológa zo dňa 21.08.2020 L.. Et. L.. W. LOGO s.r.o. Brno, kde boli použité viaceré špecifické metodiky vyšetrení k stanoveniu psychického postihnutia dieťaťa, potom nie je možné, že pri použití a vykonaní takýchto verifikačných metód ako ich uvádza, klinická psychologička L.. Et. L.. W. prijala diagnostický záver s použitím slovného spojenia „ s veľkou pravdepodobnosťou“. V správnom administratívnom konaní žalovaný nielenže nevyužil možnosť osobného vyšetrenia žiadateľa o dávku, ale na odstránenie diskrepancie dôkazov nenariadil znalecké dokazovanie, ktoré v tejto fáze súdneho konania žalovaný predkladal súdu na zváženie vykonanie znaleckého dokazovania.
6. Žalovaný na repliku žalobkyne duplikou nereagoval.
7. Právna zástupkyňa žalobkyne na súdnom pojednávaní konanom dňa 30.06.2022 v celom rozsahu zotrvala na podanej žalobe a zdôraznila nezákonnosť lekárskych posudkov na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. v posudzovanej veci č. 2021/23874 zo dňa 19.01.2021 a č. ZA/2021/5748/2 zo dňa 24.03.2021, ktoré boli východiskovými podkladmi pre prijatie žalobou napádaného rozhodnutia žalovaného. Podľa odbornej literatúry diagnostika Aspergerovho syndrómu nie je jednoduchá. Prebieha nielen klinicko-psychologickým a pedopsychiatrickým vyšetrením, je k nej nevyhnutné poznať históriu pacienta, viesť cielené rozhovory s pacientom, pacient vypracúva písomné testy, môžu sa vykonávať aj laboratórne vyšetrenia, elektroencefalografia, počítačová tomografia, magnetická rezonancia alebo pozitrónová emisná tomografia. Diagnóza Aspergerov syndróm bola maloletému T. F. stanovená. Aj podľa vyjadrenia žalovaného predmetom lekárskej posudkovej činnosti nie je diagnostikovať. Ďalej právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že v oboch lekárskych posudkoch prvostupňového správneho orgánu i žalovaného v časti A.Diagnosticko- funkčného hodnotenia je rovnako diagnóza Aspergerov syndróm prvou v poradí. V prílohe č. 3 bod IV. číslo 1. písm. d) zákona č. 447/2008 Z. z. je druh zdravotného postihnutia Aspergerov syndróm uvedený príkladmo pri komplexných poruchách psychického vývoja detí a prináleží mu miera funkčnej miery v % od 90 do 100. Pokiaľ teda obaja posudkoví lekári zahrnuli do diagnosticko-funkčného hodnotenia na prvom mieste diagnózu Aspergerov syndróm, postupovali podľa nej protizákonne, pokiaľ k tejto diagnóze nepriradili mieru funkčnej poruchy v rozmedzí od 90 do 100%. Aj podľa § 12 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Žiada preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku zrušiť v prípade úspechu vo veci priznať žalobkyni nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Poverený zamestnanec žalovaného zotrval na závere, že pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého T. F. sa postupovalo v súlade s platnou legislatívou, jeho miera funkčnej poruchy je 10% a preto nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Pôvodne dieťa malo diagnostikovaný Aspergerov syndróm, tak ako sa aj uvádza v dokumentácii na základe retrospektívnej diagnostiky a nebola vykonávaná žiadna iná diagnostika. Následne až po podnete otca maloletého v roku 2020, ktorý namietal zdravotné postihnutie svojho syna, predložil do správneho spisu odborný psychologický nález ako aj komplexný posudok zo školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje, z ktorého vyplýva, že u maloletého sa s najväčšou pravdepodobnosťou nejedná o poruchy autistického spektra. Diagnostika Aspergerovho syndrómu je naozaj zložitá. Na špecializovanej klinike v Brne bolo dieťa vyšetrované objektívnymi, validnými technikami na určenie, či sa jedná o poruchu autistického spektra. Záver je, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou nejedná o túto poruchu, treba vysvetľovať tým, že psychológia nie je stopercentne exaktná veda a ak ju porovnáme aj s genetikou, ani tam sa konečné závery nepotvrdzujú na sto percent, ale vždy s najväčšou pravdepodobnosťou. Rečníckou otázkou je kto chráni záujmy maloletého dieťaťa. Ďalej uviedol, že to, čo boli predtým deti neposlušné, ktoré mali potom diagnostikované ADHD, teraz im píšeme diagnózy alebo uvádzame Aspergerov syndróm, čo je vlastne vysoko funkčný autizmus. Ak dieťa nie je na sto percent vyšetrené a nie je možné potvrdiť, že sa jedná o takéto vyšetrenie a označkuje sa ako dieťa, ktoré má trvalú psychickú poruchu, toto dieťa bude poškodené do budúcna. Nikto ho nepoistí v dospelosti, bude mať problém vybaviť si akýkoľvek úver, preto je veľmi dôležité, aby dieťa bolo stopercentne zdiagnostikované. Keď posudková lekárka mala k dispozícii vyšetrenia, pedopsychiatrické a psychologické, kde jediným diagnostickým nástrojom
bola retrospektívna diagnostika a potom mala vyšetrenie, ktoré popisuje presne validné techniky a diagnostické metódy, tak samozrejme že jej záver bol prikloniť sa k týmto objektívnym nálezom, a teda výsledkom takýchto vyšetrení. Pokiaľ ide o lekársky posudok, tak v diagnosticko-funkčnom hodnotení lekárka musí uviesť diagnózy, ktoré sú v predloženej zdravotnej dokumentácii. Avšak pri vyhodnotení celkového stavu ide o diagnózu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Porucha psychického vývoja detí, ktorá je hodnotená mierou funkčnej poruchy 10 - 20%. Ak by sa aj hypoteticky pripustilo, že by znaleckým dokazovaním sa potvrdil u maloletého Aspergerov syndróm, nevidí dôvod, aby bol v tomto konkrétnom prípade poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie, pretože podľa všetkých záznamov, aj komplexného posudku zo školy, dieťa je samostatné, dokáže si vykonávať všetky sebaobslužné úkony na rovnakom základe s ostatnými deťmi, v kolektíve sa zapája, je obľúbené medzi kamarátmi a preto nevidí dôvod, aby bol v tomto prípade príspevok na opatrovanie poskytovaný, a to bez ohľadu na to, či dieťa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nie. Na základe uvedeného žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
Podľa § 5 citovaného zákona sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti a) mobility a orientácie, b) komunikácie, c) zvýšených výdavkov, d) sebaobsluhy.
Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona účelom kompenzácie v oblasti zvýšených výdavkov je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby.
Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
Podľa § 11 ods. 10 citovaného zákona posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 11 ods. 11 citovaného zákona výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona sociálna posudková činnosť na účely tohto zákona je a) posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, b) posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, c) posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, d) posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14; na účely parkovacieho preukazu sa posudzuje len oblasť mobility a orientácie a e) navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.
Podľa § 13 ods. 5 citovaného zákona sociálna posudková činnosť sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava.
Podľa § 13 ods. 9 citovaného zákona výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.
Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 39 ods. 2 citovaného zákona účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.
Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
Podľa § 45 ods. 3 citovaného zákona opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na
trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.
Podľa § 45 ods. 14 citovaného zákona príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo parkovacieho preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak sa zistí, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie preukazu alebo parkovacieho preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací preukaz sa vyhotovil neprávom, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz alebo parkovací preukaz alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú výzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, a bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená. Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho odňatí.
Podľa § 53 ods. 1, 2 citovaného zákona na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
10. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný v posudzovanej veci napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03.02.2021, ktorým v bode I. odňal s účinnosťou od 01.02.2021 podľa § 40 ods. 1, § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z. z.) peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým je maloletý T. F., ktorý bol priznaný s účinnosťou od 01.04.2014 jeho matke T. E. rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 01.07.2014, a ktorým v bode II. podľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z. odňal preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je táto osoba povinná vrátiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti na oddelenie posudkových činností ÚPSVaR Žilina. Žalovaný vychádzal, ako to konštatuje aj vo svojom rozhodnutí, predovšetkým z posudku svojho posudkového lekára číslo spisu ZA/2021/5748/2 zo dňa 24.03.2021. Posudková lekárka žalovaného tak ako aj posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina v posudku č. záznamu 2021/23874 zo dňa 19.01.2021 zmenil predtým určenú mieru funkčnej poruchy maloletého T. F. na 10% podľa Prílohy č. 3, časti IV., bod 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. a keďže miera funkčnej poruchy u neho nedosiahla 50%, nepovažuje sa podľa posudku za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný prevzal relevantné časti lekárskeho posudku do dôvodov preskúmavaného rozhodnutia o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie, pričom poukázal na to, že len posudkový lekár je v zmysle zákona oprávnený posúdiť odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby na žiadanú formu kompenzácie, na základe doložených lekárskych správ a nálezov. Je však potrebné uviesť, že predchádzajúci lekársky posudok zo dňa 11.05.2017 a 23.05.2014 kvalifikoval zdravotné
postihnutie maloletého T. F. odlišne a posudková lekárka žalovaného bez dostatočného vysvetlenia zmeny v tejto kvalifikácii v podstate len konštatovala, že ide o 13-ročného chlapca, ktorý bol vyšetrovaný psychiatrom pre Aspergerov syndróm, hyperkintetický syndróm a poruchy vývoja reči. Aktuálne je dokladované vyšetrenie psychiatra z januára 2021, kde je uvedené, že posledná kontrola na psychiatrickej ambulancii v júni 2019, predtým opakovane vyšetrený, naposledy 06/19. Vtedy bol stav hodnotený ako Aspergerov syndróm, porucha vývinu reči. V klinickom obraze psychiater hodnotí, že menovaný kontakt nadviaže, očný parciálne udrží, psychomotorika nie je výraznejšie narušená, prítomná emočná a afektívna labilita, nezrelosť, nižšia frustračná tolerancia, miestami neprimerané afektívne reakcie, vnímanie intaktné, myslenie autistické, pozornosť osciluje, intelekt orientačne v norme, v societe pretrvávajú isté obmedzenia, neistota, sociálna naivita. Osobnosť hodnotená ako primerane diferencovaná s autistickými rysmi. Vyšetrenie psychológom zo dňa 18.12.2020 k aktualizácii psychologickej správy zo dňa 04. 04. 2018 na žiadosť matky. V závere psychológ na základe retrospektívnej anamnézy a kvalitatívneho vyhodnotenia dlhodobého pozorovania hodnotí stav dieťaťa ako dieťa s pervazívnou vývinovou poruchou, Aspergerov syndróm. Nie sú dokumentované špecifické metodiky psychologického vyšetrenia k stanovaniu stupňa postihnutia, psychológ vychádza podľa vlastného vyjadrenia z retrospektívnej anamnézy a pozorovania z minulosti (predtým diagnostikovaný v roku 2018). Dokladované je komplexné vyšetrenie klinickým psychológom zo dňa 21.08.2020, kde použité viaceré špecifické metodiky vyšetrení k stanoveniu stupňa psychického postihnutia dieťaťa. Podľa pozorovania, dotazníkov, Rorschachovho testu a najmä testu ADOS-2 sa podľa psychológa aktuálne s veľkou pravdepodobnosťou nejedná o poruchu autistického spektra, podľa testu ADOS-2 vychádza minimálny stupeň symptómov. V rámci Rorschachovho testu je nápadnejšie vyhýbanie sa emočne podfarbeným situáciám, obmedzenejšie intrapsychické prežívanie a zapracovanie podnetov, menej psychických zdrojov na zvládnutie každodenného života - väčšia psychická krehkosť (možná znížená psychická odolnosť). V rámci toho by bolo vhodné osamostatňovanie T. (bez prítomnosti rodičov) a reálny tréning sociálnych situácií, účasť na každodenných aktivitách adekvátne vzhľadom k jeho veku. V súlade s horeuvedenými dokladovanými odbornými nálezmi, na základe komplexného psychodiagnostického vyšetrenia zahrňujúceho pozorovanie, dotazníky, Rorschachov test a test ADOS-2 opätovne prehodnotená miera funkčnej poruchy. Určená miera funkčnej poruchy podľa zdravotného postihnutia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. 10%. Nejedná sa o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko miera funkčnej poruchy je 50% a viac. Opätovné posúdenie zdravotného stavu nie je potrebné. V časti B. Druh zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. posudková lekárka uviedla Porucha psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus) s mierou funkčnej poruchy v percentách 10% podľa časti IV.1.a.
11. Vo všetkých prípadoch podľa správneho súdu ide o lekársky posudok, ktorý je nepochybne záväzným odborným podkladom pre rozhodnutia správneho orgánu vo veciach kompenzácie následkov zdravotného postihnutia fyzickej osoby (§ 55 ods. 6, 8 zákona č. 447/2008 Z. z.). To však neznamená, že postup i závery posudkového lekára nepodliehajú v správnom konaní hodnoteniu z hľadiska logiky, argumentačnej presvedčivosti a miery posúdenia všetkých relevantných skutočností. Aj keď je lekársky posudok spravidla rozhodujúcim podkladom rozhodnutia, najmä vo veci určenia miery funkčnej poruchy posudzovanej osoby, stále ide o dôkaz, ktorý správny orgán hodnotí podľa svojej úvahy, a to jednotlivo ako i v súvislostiach s ostatnými dôkazmi (§ 34 ods. 5 zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zbierky v znení neskorších predpisov).
12. Rozhodujúcou skutočnosťou pre odňatie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím od 01.02.2021, ktorou je maloletý T. F. a ktorý poberá jeho matka T. E., má byť to, že po zohľadnení všetkých lekárskych nálezov je stanovená druhostupňovým správnym orgánom miera funkčnej poruchy maloletého 10%. Podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. Toto vyjadrenie však v lekárskom posudku žalovaného zo dňa 24.03.2021 číslo spisu ZA/2021/5748/2 absentuje a obmedzuje sa len na stručné vyjadrenie, že v súlade s horeuvedenými dokladovanými odbornými nálezmi, na základe komplexného psychodiagnostického vyšetrenia zahrňujúceho pozorovanie, dotazníky, Rorschachov test a test ADOS-2 opätovne je prehodnotená miera funkčnej poruchy, určená je miera funkčnej poruchy podľa zdravotného postihnutia podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. 10% a nejedná sa o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko miera funkčnej poruchy nie je 50% a viac. Dôvodná je potom námietka žalobkyne,
že vychádzajúc z Prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. - Lekársky posudok, v časti A. Klinické diagnózy (podľa 10.MKCH posudková lekárka uviedla Aspergerov syndróm, ktorým maloletý trpí aj v súčasnosti, že ide o celoživotné genetické vývojové postihnutie, toto sa nedá vyliečiť, a preto bol správny záver lekárky ÚPSVaR v roku 2017, že ide o stav trvalý. Správny súd konštatuje, že posudková lekárka žalovaného sa žiadnym spôsobom s touto diagnózou nevysporiadala a neurobil tak ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Posudková lekárka žalovaného sa diagnózou určenou v lekárskom náleze zo psychiatrického vyšetrenia L.. L. F. zo dňa 07.01.2021 a zo správy z vyšetrenia psychológom Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Žilina - Bánová L.. C. F. zo dňa 18.12.2020 vôbec nezaoberala, a preto nie je zrejmé, či maloletý T. F. trpí aj naďalej Aspergerovým syndrómom alebo nie, zvlášť pri odvolávaní sa na výsledok testu ADOS-2 v rámci komplexného vyšetrenia klinickým psychológom dňa 21.08.2020, s tým, že podľa psychológa sa s veľkou pravdepodobnosťou nejedná o poruchu autistického spektra (poznámka súdu: teda nie s určitosťou ale len s veľkou pravdepodobnosťou). V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na zákon č. 391/2019 účinný od 01.07.2020, ktorým bol novelizovaný zákon č. 447/2008 Z. z.. Podľa bodu 19. tohto zákona v prílohe č. 3 časti IV. Duševné poruchy a poruchy správania sa v poznámke k prvému bodu 1 „(napr. autizmus)“ nahrádzajú slovami „(napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm)“, z čoho je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že tieto pojmy nie sú totožné, autizmus neznamená Aspergerov syndróm a opačne, a to už len z dôvodu použitia spojky „alebo“.
13. Správny súd konštatuje, že nemá oprávnenie na vyslovenie odborného záveru o tom, či v osobe maloletého T. F. ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a nemôže ani vysloviť odborný záver ohľadom medicínskych otázok, či trpí Aspegerovým syndrómom alebo nie. V kompetencii správnych súdov je však posúdiť, či posudky ako podklad rozhodnutia o kompenzácii sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé. Pri rozhodovaní o odňatí a zastavení výplaty opakovaného peňažného príspevku v zmysle § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. musí byť z obsahu rozhodnutia zrejmé, a to aj osobe bez lekárskeho vzdelania, ako sa zmenili podmienky alebo skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pri priznaní kompenzácie oproti podmienkam, za ktorých dochádza k jej odňatiu. Z rozhodnutia žalovaného ani z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tieto kritériá preskúmateľnosti rozhodnutí nevyplývajú, nakoľko v oboch rozhodnutiach sa správne orgány zaoberajú iba lekárskymi posudkami, ktoré boli vydané v súvislosti s rozhodnutím o odňatí peňažného príspevku. Podľa správneho súdu sa ani prvostupňový správny orgán a ani žalovaný na základe odvolania žalobkyne dôsledne nevysporiadali s dôvodmi, ktoré viedli k odňatiu opakovaného peňažného príspevku oproti stavu, keď žalobkyni bol peňažný príspevok priznaný, a to v záujme objektívnosti a presvedčivosti záverov, či už lekárskeho posudku, ale aj samotných rozhodnutí.
14. Vyššie opísané závery vychádzajúce z lekárskeho posudku odvolacieho správneho orgánu vyvolávajú preto pochybnosti, či došlo u posudzovanej osoby maloletého T. F. k zmene jeho zdravotného stavu a sociálnych dôsledkov jeho zdravotného postihnutia, oproti tým, ktoré popisujú lekárske posudky zo dňa 23.05.2014 a 11.05.2017. Žalovaným reprodukované názory posudkového lekára zo dňa 24.03.2021 skôr indikujú, že pri rozhodovaní o kompenzácií jeho ťažkého zdravotného postihnutia predchádzajúce posudky neboli dostatočne odborne podložené, alebo skutočne došlo k takej rozhodujúcej zmene v zdravotnom stave maloletého, že v súčasnom období už Aspergerovým syndrómom netrpí, čo však nie je dostatočne preukázané. Správne orgány však nerozhodli o odňatí peňažného príspevku žalobkyni na základe zistenia, že by bol poskytovaný neprávom, alebo že by jeho poskytovanie prestalo plniť účel (§ 45 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.), k čomu smeruje spomenutý lekársky posudok odvolacieho orgánu, ale z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich pre trvanie nároku na tento príspevok (§ 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.).
15. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia podľa názoru správneho súdu teda jednoznačne nevyplýva, v čom sa zmenili, pokiaľ ide o súčasný zdravotný stav maloletého T. F., rozhodujúce skutočnosti pre trvanie nároku, prečo, odkedy a v dôsledku akých skutočností už nemožno kvalifikovať poškodenie zdravia posudzovanej osoby ako Aspergerov syndróm, a ide len o poruchu psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď), pervazívne vývinové poruchy (autizmus) tak, ako to v posudku zo dňa 24.03.2021 stanovila posudková lekárka žalovaného a že v prípade maloletého T. F. sa už nejedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50% v zmysle lekárskych posudkov zo dňa 23.05.2014 a 11.05.2017.
16. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie zdravotne postihnutého dieťaťa je výrazným zásahom do sociálnych pomerov jeho rodiny. Preto ak má k tomu dôjsť,
musí byť z rozhodnutia jasné, z akých dôvodov dochádza k zmene kvalifikácie zdravotného postihnutia a tým k strate statusu zdravotne ťažko postihnutej osoby. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa názoru správneho súdu nedáva dostatočné odpovede na otázky, v čom spočíva zmena rozhodujúcich skutočností na strane posudzovanej osoby pre trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na opatrovanie jej matkou v porovnaní s predchádzajúcim komplexným posúdením jeho zdravotného stavu, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto správny súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. a) SSP, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Bude potrebné, aby sa správny orgán v novovydanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal s dôvodmi, ktoré viedli k odňatiu opakovaného peňažného príspevku oproti stavu, keď žalobkyni bol peňažný príspevok priznaný, v záujme objektívnosti a presvedčivosti záverov, či už lekárskeho posudku ale aj samotných rozhodnutí. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na povinnosť vyplývajúcu pre správny orgán z ustanovenia § 46 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu vecí a musí obsahovať predpísané náležitosti. S poukazom na uvedené správny súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími žalobnými námietkami žalobkyne, keďže tieto tvoria základ aj odvolania zo dňa 01.03.2021, ktoré podala proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 03.02.2021. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
17. Žalobkyňa mala v konaní úspech. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 67 ods. 1 SSP súd priznal žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia správny súd s poukazom na ustanovenie § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.