Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16Co-318-2016.pdf
PDF · 114.35 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/318/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, adresa pre doručovanie: Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, Sv. Michala 4, 934 71 Levice proti žalovaným 1/ G.. A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., J. J. A. O. XXXX/XX a 2/ Kooperativa poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/373/2015-47 zo dňa 17. 02. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni škodu vo výške 2.592,01 € (výrok I.) a sumu 155,50 € ako súdny poplatok (výrok III.), do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, p o t v r d z u j e . II. Vo zvyšku (výrok II., IV.) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni škodu vo výške 2592,01 € titulom náhrady škody. Žalobu proti žalovanému 1/ zamietol. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa si v konaní uplatňuje v zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vzniku poistnej udalosti, t. j. 20. 02. 2004 (ďalej v texte „Zákon o sociálnom poistení“), a to § 238 ods. 1 a 4, náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Právo na náhradu škody podľa ods. 1 §-u 238 Zákona o sociálnom poistení uplatnila žalobkyňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016. Okresný súd zdôraznil, že spor nebol v tom, že žalovaný 1/ ako vinník dopravnej nehody a poistený vo vzťahu k žalovanej 2/ - poisťovateľovi, bol poistený na základe platne uzavretej poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla značky Seat Ibiza, ev. č. LC XXX AO pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia dňa 26.02.2003, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú. Teda nebolo sporné, že v súdenej veci bol škodcom len žalovaný 1/, čo bolo preukázané v konaní Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 3T/149/2004, v ktorom bolo rozsudkom zo dňa 05.04.2005 rozhodnuté, že žalovaný 1/ sa uznanáva vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, ku ktorému došlo v dôsledku dopravnej nehody, následkom ktorej poškodená Jana Pereszlényiová sa stala poberateľkou v dôsledku poškodenia zdravia invalidného dôchodku, na poberanie ktorého nárok trvá. V dôsledku uvedeného neprichádzala do úvahy náhrada škody zo strany žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, keďže škodu na zdraví nespôsobilo viac škodcov, ktorí by mali za ňu zodpovedať spoločne a nerozdielne. Žalobkyňa vyzvala na zaplatenie škody v sume 2.592,01 € žalovaného 1/ výzvou č. 16/2015 dňa 11.02.2015, ktorú následne žalovaný 1/ poslal žalovanej 2/, aby škodu za neho zaplatila v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej v texte „Zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Žalovaná 2/ odmietla túto škodu zaplatiť . Napriek tomu,
že postup žalovaného 1/ v tom, že vyššie uvedenú výzvu č. 16/2015 doručil žalovanej 2/, postupoval v súlade s ust. § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu nielen škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ale aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia, ktorá vznikla žalobkyni. Okresný súd dospel k právnemu záveru, že právo poisteného, t. j. žalovaného 1/ na náhradu škody a povinnosť žalovanej 2/ refundovať za žalovaného 1/ škodu vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o povinnom zmluvnom poistení - dávky dôchodkového poistenia, vyplýva tak zo Zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako i Zákona o sociálnom poistení, ak je nesporné, že žalovaný 1/ bol v dobe vzniku poistnej udalosti dopravnej nehody dňa 20.02.2004 poistený u žalovanej 2/ poistnou zmluvou so začiatkom poistenia dňa 24.02.2003 na dobu neurčitú. Žalovaná 2/ ako poisťovateľ je povinná za poisteného, t. j. žalovaného 1/ na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nahradiť aj škodu - vyplatené dávky dôchodkového poistenia v zmysle § 4 ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, a to v znení účinnom ku dňu poistnej udalosti (§ 28c ods. 6 Zákona o povinnom zmluvnom poistení). Nárok žalobkyne odvodil okresný súd v zmysle ust. § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vzniku škody, podľa ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa dôvodne žalovala v súdnom konaní žalovanú 2/ na náhradu škody, ak v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody okresný súd žalobe žalobkyne vyhovel, náhradu škody uložil zaplatiť žalovanej 2/ a nárok proti žalovanému 1/ ako nedôvodný zamietol. 3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „O. s. p.“). 4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 2/, s odôvodnením, že konaním okresného súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie podala proti výroku I. až III.. Ťažiskovým východiskom jej obrany je skutočnosť, že pri poistných udalostiach vzniknutých od 01. 11. 2003 do 31. 03. 2007 nie sú dané nároky Sociálnej poisťovne voči žalovanej 2/, ako poisťovacej spoločnosti, preto ani žiadosti o refundáciu vyplatenej dávky sociálneho poistenia titulom škodovej udalosti zo dňa 20. 02. 2004, pri ktorej došlo konaním žalovaného 1/ ku škode na zdraví U. F., nie je možné vyhovieť. Z dikcie ust. § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení účinnom pred 01. 11. 2003 explicitne nevyplývala zákonná povinnosť poisťovateľa nahradiť za škodcu nároky uplatňované zo strany sociálnej poisťovne. Povinnosť uhrádzať na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj dôchodkové dávky, vyplýva pre poisťovateľa až od 01. 11. 2003, teda od účinnosti zákona č. 430/2003 Z. z., s tým, že uvedená povinnosť bola poisťovateľovi zákonom č. 430/2003 Z. z. stanovená iba vo vzťahu k poškodenému, nie vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, ktorá nemala a ani nemá status poškodeného v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže prevádzkou motorového vozidla žiadnu škodu neutrpela. Napriek tomu právo Sociálnej poisťovne domáhať sa voči poistenému regresu v zmysle § 31 ods. 1 Zákona o Sociálnej poisťovni, resp. s účinnosťou od 01. 01. 2004 náhrady škody podľa ust. § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, nebolo dotknuté. Až ďalšou novelou Zákona o povinnom zmluvnom poistení, a to zákonom č. 110/2007 Z.z. bola povinnosť poisťovateľa uhradiť na základe uzavretej poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnené a preukázané náklady zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, alebo dôchodkového poistenia, upravená vo vzťahu k príslušným subjektom vrátane Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 4 ods. 3, podľa ktorého už má poistený na základe tejto novely z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, vrátane dávok dôchodkových. Až uvedenou novelou došlo k založeniu možnosti Sociálnej poisťovne domáhať sa od komerčných poisťovní, akou je aj žalovaná 2/ náhrady regresných nárokov existujúcich voči poistenému z titulu nároku na náhradu škody vzniknutej výplatou sociálnych dávok v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Sociálna poisťovňa má preto právo domáhať sa náhrady vyplatených dávok poškodenému od poisťovne za poisteného podľa § 4 ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení až pri poistných udalostiach vzniknutých po 01. 04. 2007. 5. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za strohé a nepresvedčivé, keď obsahom odôvodnenia je viac menej iba strohý opis skutkových okolností vzniku danej veci, prípadne popisná
reprodukcia a kompilácia vyjadrení účastníkov získaných počas konania. Napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný, čím bola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil, vec vrátil na opätovné konanie, resp., aby napadnutý rozsudok zmenil v intenciách odvolacích námietok tak, že návrh na začatie konania zamietne ako nedôvodný. 6. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/, ktorý s rozhodnutím prvostupňového súdu v celom rozsahu súhlasí uviedol, že zotrváva na svojich doterajších ústnych ako i písomných vyjadreniach. 7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ uviedla, že spochybňovanie jej, ako žalobcu, ako poškodeného subjektu, nemá žiadnu oporu v zákone. V ust. § 2 písm. g) Zákona o povinnom zmluvnom poistení sa uvádza, že na účely tohto zákona sa poškodeným rozumie ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Rozsah poistenia a ani okruh osôb, voči ktorým má poisťovateľ právnu povinnosť nahradiť uplatnené a preukázané nároky, nebol vymedzený. Právo sociálnej poisťovne na náhradu škody bolo zakotvené v § 31 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. 12. 2003, ktorý ustanovoval, že Sociálna poisťovňa má voči tretím osobám právo na náhradu dávok poskytnutých z nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, bolo prenesené aj do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (§ 238), ktorým sa s účinnosťou od 01. 01. 2004 zrušil zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Zákonom o sociálnom poistení účinným od 01. 11. 2003, ktorý novelizoval Zákon o povinnom zmluvnom poistení sa v § 4 ods. 2 ustanovilo, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej okrem iného, aj úhradou dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Zároveň v §-e 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení sa ustanovilo právo poškodeného na náhradu škody priamo od poisťovateľa. Vzhľadom na túto právnu úpravu je výklad žalovanej 2/ nesprávny, teda je nesprávny aj jej výklad, ak nepovažuje Sociálnu poisťovňu za poškodeného, čo je v rozpore s dikciou § 4 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, pretože náklady spočívajúce vo vyplatených dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, môžu vzniknúť iba Sociálnej poisťovni ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Ak žalovaná 2/ poukazovala na novelu zákonom č. 110/2007 Z. z., táto len precizovala právnu úpravu zodpovednosti poisťovateľov tak, že v §-e 4 bol doplnený odsek 3, podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky stavebného dôchodkového sporenia, ak je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Príslušným subjektom je s odkazom na § 120 Zákona o sociálnom poistení aj Sociálna poisťovňa. Tieto plnenia boli vyňaté z § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o povinnom zmluvnom poistení v znení do novely. Teda, touto úpravou nedošlo k významovej zmene predchádzajúcej právnej úpravy, bol len explicitne osobitným odsekom ustanovený rozsah poistenia zodpovednosti a okruh oprávnených subjektov poškodených, ktorým je poisťovateľ povinný plniť za poisteného s odkazom na konkrétne právne predpisy. Ak žalovaná 2/ poukazuje na osobitnú časť dôvodovej správy zákona č. 110/2007 Z. z., mal zrejme zákonodarca na mysli fakt, že určité regresy, napr. regresy týkajúce sa vyplatených úrazových dávok si do novely zákonom č. 110/2007 Z. z. Sociálna poisťovňa nemohla voči komerčným poisťovniam uplatniť, teda nemala pozíciu poškodenej strany v prípade istého typu vyplatených dávok. V osobitnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 430/2003 Z. z. bolo uvedené: „Poisťovne na základe zmluvných ustanovení poistných zmlúv uhrádzajú poškodenému za svojich poistených aj náklady zdravotnej starostlivosti, dávky nemocenského poistenia a dávky dôchodkového poistenia, čo je obvyklé vo väčšine európskych krajín a z tohto dôvodu je vhodné rozšíriť rozsah poistenia zodpovednosti o tieto inštitúty“. V tejto súvislosti poukázal i na rozsudok Krajského súdu Prešov č. k. 19Co/73/2013, v ktorom sa súd vysporiadal z otázkou oprávnenosti nárokov Sociálnej poisťovne na náhradu škody voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov, kde poistná udalosť, dopravná nehoda nastala v čase, kedy bola účinná vyhláška č. 423/1991 Zb., ktorá ukladala povinnosť poisťovni uhradiť za poisteného inú majetkovú ujmu. Súd napriek tomu, že v tejto vyhláške nie je explicitne uvedené, čo sa za inú majetkovú ujmu konkrétne pokladá konštatoval, že túto škodu opakovane vznikajúcu Sociálnej poisťovni výplatami jednotlivých dávok treba podľa súdu považovať za inú majetkovú ujmu s tým, že poškodeným, ktorému v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla žalovaným vznikla škoda je aj Sociálna poisťovňa. Názor žalovanej 2/, že Sociálna poisťovňa je v pozícii
poškodeného až od 01. 04. 2007, nemá oporu ani v súdnej praxi. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 8. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 17. 02. 2016 s tým, že vec bola predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolaciemu, dňa 08. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“), ktorý v zmysle §-u 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.06.2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30.06.2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 01.07.2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995). 10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovanej 2/ a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovanej 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni škodu 2.592,01 € (výrok I.) a sumu 155,50 € ako súdny poplatok (výrok III.), všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. 12. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo žalovanej 2/ na spravodlivý súdny proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za dostatočne odôvodnené, nakoľko okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - súd prvej inštancie, nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne objasnil skutkový ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že nárok žalobkyne vo vzťahu k žalovanej 2/ je dôvodný. Treba dodať, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR nepatrí do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali, alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 13. Keďže odvolací súd má za to, že žalovanej 2/ nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred súdom, resp. jej právo na spravodlivý proces, prejednal následne rozhodnutie okresného súdu vo veci samej. 14. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalovanej 2/ za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi. Odvolacím dôvodom žalovanej 2/ je vecná legitimácia strán v konaní. Žalovaná 2/ namietala, že žalobkyni až novelou Zákona o povinnom poistení zákonom č. 430/2003 Z. z. vznikla možnosť domáhať sa od komerčných poisťovní, teda aj vo vzťahu k nej, náhrady regresných nárokov existujúcich voči poistenému z titulu nároku na náhradu škody vzniknutej výplatou sociálnych dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania poisteného a súčasne jej povinnosť uhradiť vyššie uvedené náklady subjektu - Sociálnej poisťovni, teda žalobkyni. V rozhodnom období, teda v čase, kedy došlo k poistnej udalosti ku dňu 20. 02. 2004 žalobkyňa nemala status poškodeného v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení, preto sa nemôže domáhať voči žalovanej 2/ plnenia nárokov za poisteného.
15. S uvedeným tvrdením žalovanej 2/ sa odvolací súd nestotožňuje, poukazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia a na ich podporu uvádza nasledovné: 16. Zákonom č. 430/2003 Z. z. účinným od 01. 11. 2003, ktorý novelizoval zákon č. 381/2001 Z. z. sa v § 4 ods. 2 ustanovilo, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ, teda žalovaná 2/, za neho, teda za žalovaného 1/ nahradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej, okrem iného, úhradou dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Náklady spočívajúce vo vyplatených dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia však môžu vzniknúť iba Sociálnej poisťovni, ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný 1/ mal teda z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil, okrem iného aj škodu vzniknutú úhradou dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, ktorá škoda v zmysle výkladu tohto zákona mohla vzniknúť len subjektu, ktorý je oprávnený na výplatu týchto dávok. Je preto nelogické, ak žalovaná 2/ tvrdí, že povinnosť nahradiť uplatnené a preukázané nároky na náhradu dávok zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, ako aj dávok dôchodkového poistenia v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o povinnom zmluvnom poistení v znení účinnom do 30. 04. 2004, bola žalovanej 2/ ako poisťovateľovi stanovená iba vo vzťahu k poškodenému, v tomto prípade poškodenej, ktorej ale nevznikla škoda úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Takáto škoda mohla vzniknúť len subjektu, ktorý takéto dávky poškodenej v dôsledku zranení následkom dopravnej nehody, vyplatil. Škoda spočívajúca úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia preto nemohla vzniknúť fyzickej osobe, ak na výplatu týchto dávok je oprávnená Sociálna poisťovňa, a. s., ktorá bola takýmto spôsobom na uvedené oprávnená už v zmysle zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že i v čase, kedy došlo k poistnej udalosti bola Sociálna poisťovňa oprávnená na to, aby škoda, ktorá jej vznikla úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, resp. dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, bola uhradená v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľom. Oprávnenie Sociálnej poisťovne vyplýva následne aj z ust. § 238 Zákona o sociálnom poistení účinného v čase, kedy k poistenej udalosti došlo, ak v zmysle § 238 ods. 1 bolo upravené právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. To, že výplatou dávok zo strany Sociálnej poisťovne došlo na jej strane k vzniku škody, potvrdzuje samotné znenie §-u 238 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého sú orgány či už štátnej správy, právnické osoby, fyzické osoby, povinné poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok. Zákon o sociálnom poistení hovorí o tom, že Sociálnej poisťovni výplatou dávok vznikla škoda, z čoho je nevyhnutné vyvodiť i to, že výplatou týchto dávok sa stáva poškodenou. Naviac, v ust. § 238 ods. 4 tohto zákona je výslovne konštatované, že vyššie uvedené právo na náhradu škody (podľa ods. 1 § 238 tohto zákona) si Sociálna poisťovňa uplatňuje v súdnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Nemožno teda uznať výklad žalovanej 2/, podľa ktorého sa Sociálna poisťovňa za poškodenú v prípade, ak vyplatila dávky, na výplatu ktorých jej bola daná právomoc Zákonom o sociálnom poistení, (tretím osobám v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania ), nepovažuje. 17. Odvolací súd uznáva, že tak Zákon o povinnom zmluvnom poistení, ako i Zákon o sociálnom poistení boli novelizované zákonmi, na základe ktorých došlo k precizovaniu vzájomných vzťahov medzi poisteným, poisťovateľom a Sociálnou poisťovňou, keď v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení v platnom znení, bolo precizované, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, vrátane dôchodkových dávok, a to príslušným subjektom. V tomto ustanovení už pri poznámke 6b je odkaz na Zákon o sociálnom poistení, a teda ide o konkrétne určenie subjektu - Sociálna poisťovňa. Vyššie uvedenému právnemu záveru nasvedčuje i súčasné platné znenie ust. § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, v ktorom bola na rozdiel od právnej úpravy účinnej ku dňu 20. 02. 2004 za bodkočiarkou doplnená veta : „Výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok“. I z tejto formulácie naďalej zákon vníma výplatu dávok Sociálnej poisťovne, ku ktorej došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb ako škodu a naďalej ponecháva právo Sociálnej poisťovne uplatniť si právo na náhradu tejto škody v súdnom konaní podľa osobitného predpisu. 18. Okresný súd ďalej dôvodne poukázal na ust. § 15 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému s tým, že poškodený, ktorým je vo vyššie uvedenom rozsahu vnímaná i Sociálna poisťovňa, je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Novelizáciou Zákona o povinnom zmluvnom poistení a Zákona o sociálnom poistení sa len precizovala právna úprava zodpovednosti
poisťovateľov a vzťahy medzi poisteným, poisťovateľom a Sociálnou poisťovňou, vymedzenie ich práv a povinností, avšak nedošlo k významovej zmene predchádzajúcej právnej úpravy. Novelou Zákona o povinnom zmluvnom poistení zákonom č. 110/2007 Z. z. došlo k tomu, že škoda vzniknutá úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, ktorá bola upravená v § 4 ods. 2 písm. a) tohto zákona, a vo vzťahu ku ktorej mal poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho túto škodu nahradil, bola z predmetného ustanovenia vyňatá tak, že tohto času je v platnom znení ustanovenie § 4 ods. 3, v ktorom už tento nárok Sociálnej poisťovne nešpecifikuje ako „škodu“ , pretože postupne precizovaním právnej úpravy došlo k ustáleniu, že tento nárok žalobkyne je nárokom regresným. Nedostatky dovtedajšej právnej úpravy týkajúcej sa pojmovej nedôslednosti však nemôžu byť na ťarchu žalobkyne. Až do takto precizovaného znenia sa žalobkyňa za poškodenú v zmysle § 238 Zákona o sociálnom poistení, považovala. Poistený má naďalej z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom, teda Sociálnej poisťovni nie škodu, ale náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, a pod., vrátane dávok dôchodkových. Uvedená zmena vychádzala zo skutočnosti, že regresy zdravotných poisťovní, ako aj Sociálnej poisťovne voči poisťovniam, sú ujmou, ktorá vznikla až následne, teda, žalobkyňa síce neutrpela škodu priamo prevádzkou motorového vozidla, ale v dôsledku prevádzky motorového vozidla došlo ku škode na zdraví, v dôsledku čoho bola žalobkyňa povinná vyplatiť dávky (náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, a pod., vrátane dávok dôchodkových ). Uvedené však nič nemení na tom, že až do tejto novely Sociálnej poisťovni rovnaký nárok, teda nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, či dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré boli zo strany Sociálnej poisťovni vyplatené, považoval zákon za škodu. 19. Výklad ponúkaný žalovanou 2/ by v dôsledku prílišného formalizmu bránil Sociálnej poisťovni, ktorej vznikla ujma tým, že vyplatila dávky v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby (žalovaného 1/), uplatniť si ich refundáciu prostredníctvom poisťovateľa, teda žalovanej 2/, ak v čase poistnej udalosti mal poistený ( žalovaný 1/ ) uzavretú zmluvu - poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia dňa 26. 02. 2003 na neurčito. 20. Okresný súd preto rozhodol vecne správne, ak zaviazal žalovanú 2/ ako poisťovateľa, zaplatiť žalobcovi Sociálnej poisťovni ako subjektu oprávnenému v zmysle Zákona o sociálnom poistení, ujmu, ktorá žalobkyni vznikla výplatou dôchodkových dávok - invalidného dôchodku poškodenej. Je bez právneho významu, či právna úprava do novely zákonom č. 110/2007 Z. z. túto ujmu považovala za škodu, a po novele za regresný nárok, ak nedošlo k zmene obsahu tohto pojmu a právna úprava aj v čase poistnej udalosti náhradu tejto ujmy vo vzťahu k žalovanej 2/ upravovala. 21. Okresný súd zároveň vecne správne posúdil i nárok žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 1/ ak konštatoval, že na strane žalovaných nejde o nerozlučné spoločenstvo, prípadne nútené spoločenstvo, v dôsledku čoho na náhradu škody zaviazal žalovanú 2/ a vo vzťahu k žalovanému 1/ žalobu zamietol. Ak žalovaná 2/ podala odvolanie i vo vzťahu k výroku II., ktorým bola žaloba vo vzťahu k žalovanému 1/ zamietnutá (vrátane rozhodnutia o nároku žalobkyne a žalovaného 1/ na náhradu trov konania (výrok IV.), jej odvolanie v tomto rozsahu bolo odmietnuté z dôvodu, že týmto rozhodnutím nebola žalovaná 2/ dotknutá na svojich právach, teda, v tomto rozsahu podala odvolanie žalovaná 2/ ako neoprávnená osoba. Na strane žalovaných nejde o nerozlučné spoločenstvo ( § 77 CSP ). Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolací súd preto podľa § 386 písm. b) CSP odvolanie žalovanej 2/ proti výroku, ktorým bola žaloba proti žalovanému 1/ zamietnutá ( výrok II.), a ktorým súd žalobkyni a žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal ( výrok IV.), odmietol. 22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní. Žalovaná 2/ nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyni, ktorá úspešná v odvolacom konaní bola, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané, odôvodnené a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky žalobkyne (§ 251 CSP), nevznikli. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).