Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-398-2016.pdf
PDF · 80.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/398/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Gabriely Veselovej v právnej veci žalobcov : 1/ S. C., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Y. XXX/X, 2/ E. C., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., C. XX/XX, 3/ C. D., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, 4/ V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, 5/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, proti žalovanému : I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. T., M. Y. XXXX/ XX, zastúpený: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, o vyrovnanie dedičských podielov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 6C/250/2015-103 zo dňa 13.09.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I, III, ktorými súd návrhu vyhovel a rozhodol o trovách konania, potvrdzuje.
Vo výroku II odvolaním nenapadnutom, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, ostáva rozsudku nedotknutý.
Žalobcom v rade 1/ - 5/ súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín vyrovnal dedičské podiely a potvrdil vlastnícke právo žalobcov v rade 1/ - 5/ k pozemkom zapísaným na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX v k.ú. obce T. k jednotlivým pozemkom tam zapísaným a v podieloch špecifikovaných vo výroku rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia zák. č. 330/1991 Zb., resp. č. 293/1992 Zb., pričom konštatoval, že žalobcovia svoj nárok na vyrovnanie dedičských podielov uplatnili včas pred uplynutím prekluzívnej lehoty, avšak k dohode o vyrovnaní medzi stranami nedošlo. Prvoinštančný súd vyrovnal dedičské podiely dedičov po poručiteľoch - rodičoch strán, a to W. E., zomr. dňa XX.XX.XXXX, a V. E., zomr. dňa XX.XX.XXXX, keď pri prejednaní dedičstva v konaniach bývalého Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. D 33/86 a D 76/86 bola poľnohospodárska pôda v užívaní Štátnych majetkov Námestovo v k.ú. T., bez povinnosti vyplatiť odstupujúcich dedičov, zdedená len jedným z nich, a to žalovaným I. E.. Keďže námietky žalovaného o nedodržaní prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo potrebné nárok uplatniť sa nepotvrdili, súd nároku žalobcov čiastočne vyhovel a pri nehnuteľnostiach, ktoré nadobudol žalovaný z iného titulu, resp. nepredstavovali poľnohospodársku pôdu v užívaní socialistickej organizácie, návrh zamietol. O trovách rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP s poukazom na čiastočný úspech jednotlivých strán v konaní.
2) Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu, podal (okrem výroku, ktorým súd žalobu zamietol) odvolanie žalovaný. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), f)
a h) Civilného sporového poriadku namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnosť procesného postupu súdu videl v tom, že prvoinštančný súd na pojednávaní dňa 01.06.2016vykonal dokazovanie a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 22.06.2016. Tento termín však zo strany súdu bol zrušený, súd pokračoval v konaní a vykonal pojednávanie dňa 13.09.2016, pričom boli vykonávané i také dôkazy, ku ktorým predtým uznesením návrh na dokazovanie zamietol. Takýmto postupom prvoinštančného súdu bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. K veci samotnej uviedol, že v konaní nebolo preukázané splnenie dvoch základných podmienok, a to že návrh na vyrovnanie dedičských podielov bol podaný včas a na príslušnom orgáne a nebol preukázaný pokus oprávnených, t.j. žalobcov o dosiahnutie dohody so žalovaným, keď toto právo malo byť uplatnené do dňa 30.06.1996 (správne by malo byť 1993). Vyjadrenie JUDr. Kakačkovej k uplatneniu nároku na bývalom Štátnom notárstve je pomerne neurčité. Taktiež namietal odvolateľ pravosť údajnej listiny Štátneho notárstva zo dňa 09.10.1922, ktorá mala byť adresovaná žalovanému, pričom na nej absentuje pečiatka Štátneho notárstva. Nesúhlasil tiež s odôvodnením súdu, že návrh na vyrovnanie dedičských podielov bol podaný včas. Ak by aj bol návrh na vyrovnanie dedičských podielov podaný na príslušnom úrade ako uznal súd na základe vyjadrenia JUDr. Kakačkovej, Štátnym notárstvom vyporiadané dedičské podiely mohli byť iba na návrh podaný do 6 mesiacov odo dňa účinnosti zák. č. 330/1991 Zb., t.j. od 19.08.1991 do 19.02.1992. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 292/2010 zo dňa 19.01.2012. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že došlo k pokusu na uzavretie dohody žalobcov so žalovaným o vyporiadanie dedičských podielov. Žalovaný takýto pokus, či už zo svojej strany alebo zo strany žalobcov, popiera. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie, resp. zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal odvolateľovi náhradu trov konania.
3) K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia s tým, že odvolanie považujú za nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Pokiaľ namietal odvolateľ porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces, na konanie sa vzťahoval Občiansky súdny poriadok, ktorý považoval odročenie pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku za procesné uznesenie, ktorým súd nie je viazaný. Bolo na zvážení súdu, či vzhľadom na obsah spisového materiálu pokračoval v dokazovaní, hoci predtým rozhodol uznesením o jeho skončení. Stalo sa tak aj v prejednávanej veci, keď súd prvej inštancie rozhodol o tom, že termín vyhlásenia rozsudku na deň 22.06.2016 zrušil, doplnil dokazovanie a následne vo veci rozhodol. Takýto procesný postup bol vykonaný plne v súlade so zákonom a nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Čo sa týka skutkových zistení bolo preukázané listinným dôkazom (zošit bývalého Štátneho notárstva Dolný Kubín o prijatých podaniach podľa § 40 zák. č. 330/1991 Zb.), že vo veci vyporiadania vlastníckeho práva k majetku po poručiteľovi V. a W. E. bol podaný návrh ešte na Štátne notárstvo Dolný Kubín za účinnosti citovaného § 40 uvedeného zákona. Návrh bol tak podaný v zákonom stanovenej lehote, pričom nová právna úprava zák. č. 293/1992 Zb. považoval ohľadom vyrovnania dedičských podielov žiadosti podané podľa zák. č. 330/1991 Zb. za návrh uplatnený aj podľa tohto zákona. Nebolo preto potrebné znovu podávať návrh na vyrovnanie dedičských podielov aj podľa zák. č. 293/1992 Zb. Z výsluchu sporových strán potom jednoznačne vyplynulo, že tieto sa ohľadom vyrovnania dedičských podielov nedohodli, ale návrhy na dohodu v minulosti boli. Zákon nestanovuje formu akou musia oprávnené osoby vyzvať povinnú osobu k uzatvoreniu dohody. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadali, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
4) K podanému vyjadreniu sa prostredníctvom zástupcu písomne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu a zopakoval dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní.
5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Výrok, ktorým súd čiastočne žalobu zamietol odvolaním nenapadnutý, ostal nedotknutý.
6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Pokiaľ teda v odvolaní žalobca uviedol, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, resp. nedostatočne zistil skutkový stav, prípadne tento nesprávne vyhodnotil, odvolací súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je vecne správne a správne bolo aj právne posúdenie veci s poukazom na jednotlivé ustanovenia zák. č. 330/1991 Zb. , resp. č. 293/1992 Zb. Aj odvolací súd sa stotožnil so závermi prvoinštančného súdu v tom, že návrh bol podaný za účinnosti zák. č. 330/1991 Zb. podľa § 40 tohto zákona, pričom takto podaný návrh sa považoval následne za návrh podaný podľa zák. č. 293/1992 Zb. Bývalým Štátnym notárstvom v Dolnom Kubíne bol návrh zaevidovaný do evidenčnej pomôcky (zošita) pod č. 1424, pričom takáto evidencia návrhov podľa § 40 zák. č. 330/1991 Zb. vzhľadom k tomu, že neexistoval osobitný register, sa uplatňovala aj na iných štátnych notárstvach. Podľa dátumu bol návrh doručený pred 09.10.1992. Z uvedeného potom vyplýva, že takýto návrh bol podaný včas aj podľa zák. č. 293/1992 Zb. Pokiaľ odvolateľ namietal nesprávny procesný postup a tým porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces, keď súd nevyhlásil rozsudok po odročení pojednávania, ale vykonal ďalšie dokazovanie, odvolací súd má za to, že takýmto postupom neboli porušené práva žalovaného. Procesným predpisom, v tom čase platným, bol Občiansky súdny poriadok, ktorý odročenie pojednávania upravoval v § 119. Jedná sa o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania a takýmto uznesením súd nie je viazaný a môže ho zmeniť. Stalo sa tak aj v tomto prípade, keď prvostupňový súd procesným stranám oznámil, že bude pokračovať v konaní a vykoná dokazovanie, čo sa udialo dňa 13.09.2016. Podľa zápisnice o pojednávaní súd doplnil dokazovanie, k čomu mali možnosť strany sporu sa vyjadriť, následne uviedli, že návrhy na ďalšie dokazovanie nie sú, pričom súd opakovane uzatvoril dokazovanie a vyhlásil toto za skončenie. Po záverečných rečiach bol vyhlásený rozsudok. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil s tým, že o trovách konania rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí mali v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie.
7) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).