Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/259/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci v právnej veci žalobcu Agrochemický podnik Tomášovce, a.s., so sídlom 985 56 Tomášovce, IČO: 31 574 238, zast. advokátom JUDr. Jozef Veselý, Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému Združené poľnohospodárske družstvo Poltár, so sídlom 9. mája 479/40, 987 01 Poltár, IČO: 00 196 231, zast. advokátkou JUDr. Iveta Bračoková, M. Rázusa 29, 984 01 Lučenec o zaplatenie 76.803,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 13Cb/21/2013-501 zo dňa 23. septembra 2016 takto

rozhodol:

Rozsudok Lučenec č.k. 13Cb/21/2013-501 zo dňa 23. septembra 2016 v napadnutej časti prvej a druhej výrokovej vety potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 76.803,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 11.10.2012 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,54 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že potom, ako bolo prv vydané rozhodnutie okresného súdu, ktorým pôvodne priznal žalobcovi z ním uplatnenej sumy 76.803,- Eur s prísl. len sumu 58.508,88 Eur s prísl. a vo zvyšku žalobu zamietol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho č.k. 43Cob/87/2016-449 zo dňa 21.04.2016 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia krajského súdu a dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla platná kúpna zmluva uzavretá podľa § 409 a nasl. Obch. zák. v ústnej forme, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému ním objednaný tovar - hnojivá a liadok, prevzatie ktorého potvrdili svojim podpisom na výdajkách tovaru vystavených žalobcom jeho zamestnanci - šoféri, ktorí tovar doviezli do prevádzky žalovaného. Takáto prax, a to nielen pri spôsobe a forme uzatvárania kúpnych zmlúv, z ktorých niektoré boli uzatvárané aj v písomnej forme, bola medzi stranami sporu zaužívaná takmer 20 rokov, preto dospel k záveru, že pri určení práv a povinností z takto uzatvorenej kúpnej zmluvy vychádzali zmluvné strany aj z obchodných zvyklostí v súlade s § 275 ods.4 Obch. zák. Žalobca dodával žalovanému len ten tovar, ktorý si žalovaný u neho objednal, pričom odvoz tovaru od žalobcu si zabezpečoval sám žalovaný svojimi šoférmi a vozidlami, čo žalovaný v konaní nepopieral.

3. Ohľadom kúpnej ceny fakturovanej žalobcom, zaplatenie ktorej je predmetom sporu, okresný súd uviedol, že k jej dojednaniu zmluvnými stranami dochádzalo už pri objednávaní hnojív žalovaným, pretože práve od množstva hnojiva závisela aj jeho cena. Rovnako jej výška závisela od toho, kedy bol

žalovaný schopný za prevzatý tovar žalobcovi zaplatiť. Podkladom dohody o cene v prejednávanej veci bol cenník aktuálny v čase, kedy došlo k dohode o dodaní tovaru, t.j. ku dňu 05.04.2012, kedy došlo aj k prvej dodávke tovaru, ktorú by žalobca nebol realizoval, pokiaľ by žalovaný nebol s takouto cenou súhlasil. Kúpna cena, zaplatenia ktorej sa žalobca v prejednávanej veci domáha vychádza z množstva a druhu hnojiva uvedeného vo výdajkách tovaru vystavených žalobcom a podpísaných zamestnancami žalovaného v období od apríla do mája 2012, pričom celkové množstvo dodaného tovaru za toto obdobie žalovanému zodpovedá množstvu uvedeného v sumárnej výdajke z 10. a 11. 09.2012.

4. Fakturáciu ceny tovaru dohodli zmluvné strany tak, že faktúru vystaví žalobca v závislosti od finančných možností žalovaného, k čomu dochádzalo obvykle až po zbere a predaji úrody, čo vyplynulo aj z výpovedí riaditeľa žalobcu I.. Y. a bývalého predsedu predstavenstva za žalovaného I.. B., ktorý dodanie tovaru, cena ktorého je predmetom sporu, za žalovaného dohodol a potvrdil aj jeho prevzatie. Podkladom faktúry vždy bola tzv. súhrnná výdajka tovaru, do ktorej zmluvné strany zahrnuli celé dovtedy dodané množstvo tovaru - hnojív a liadku, prevzatie ktorého žalovaný už predtým, na čiastkových výdajkách tovaru riadne potvrdil.

5. Zmluvné strany mali medzi sebou zaužívanú takú obchodnú prax, že ak žalovaný nezaplatí kúpnu cenu za ním prevzatý tovar v tom mesiaci, v ktorom mu bol tovar dodaný, mal žalobca právo zvýšiť kúpnu cenu podľa cenníka v závislosti od jednotlivých mesiacov v príslušnom kalendárnom roku. K dojednaniu o cene tak nesporne medzi zmluvnými stranami došlo a táto bola presne určená s prihliadnutím na cenník, ale aj na to, kedy došlo k jej zaplateniu, čo žalovaný akceptoval. Medzi zmluvnými stranami nebolo po doplnení dokazovania okresným súdom sporné už ani množstvo dodaného hnojiva, keďže okresný súd vychádzal pri zisťovaní množstva žalovaným prevzatého hnojiva a liadku z pracovných výkazov, správnosť ktorých potvrdili na pojednávaniach aj súdom vypočutí šoféri žalovaného. Prevzatie tovaru p. P., šoférom žalovaného v množstve deklarovanom na výdajke tovaru vystavenej žalobcom dňa 17.04.2012 (čl. 101 spisu) a jeho podpis na výdajke žalovaný na pojednávaní pred okresným súdom potvrdil.

6. Okresný súd bol toho názoru, že žalobcovi vzniklo právo nielen na zaplatenie kúpnej ceny za ním dodaný tovar žalovanému, ale aj na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne, ktorá sadzba zodpovedala úrokovej sadzbe stanovenej ECB k danému dňu omeškania, t.j. od 11.10.2012, aj keď mu vzniklo právo na účtovanie úroku z omeškania už od 11.09.2012, pretože si ho uplatnil len od tohto dátumu. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného úroku z omeškania, t.j. 0,25 %, ktorý činí rozdiel medzi 9 % a súdom priznanej sadzbe 8,75 %, na ktorý mu vznikol nárok podľa § 369 ods.1 Obch. zák., návrh zamietol.

7. Okresný súd nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, ktorú vznášal v priebehu celého konania, a to, že žalobca vyfakturoval faktúrou č. 20120253, vyhotovenou dňa 11.09.2012 so splatnosťou 21.09.2012 tovar, ktorý žalovanému nikdy nedodal a nesúhlasil ani s jeho tvrdením, že podkladom takto vystavenej faktúry bol sfalšovaný doklad, ktorý bol za žalovaného podpísaný dňa 10. a 11.09.2012 jeho bývalým pracovníkom I.. Y., ktorý už v tom čase nežil. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobca sa nedomáha zaplatenia kúpnej ceny tovaru dodaného v dňoch 10. a 11.09.2012, ale sa domáha zaplatenia tovaru dodaného predtým, a to v období od apríla do mája 2012 na základe čiastkových výdajok, ktoré boli len zosumarizované v súhrnnom výdavkovom doklade vyhotovenom ešte pred dátumom 10. a 11.09.2012.

8. Dňa 25.06.2012 došlo medzi stranami sporu k odsúhlaseniu žalobcom dodaného množstva tovaru k tomuto dňu, ktoré I.. Y. za žalovaného podpísal na listine označenej ako Odsúhlasenie zostatkov na sklade dodaného a nevyfakturovaného hnojiva v množstve LAD 27% 264,38 t a Amofos 12-52 v množstve 10 t (č.l. 17 spisu), ktorý nebol žalovaným zaplatený. Žalovaný pritom podpísal, že toto množstvo hnojív súhlasí so skutočným stavom. Nemohlo sa preto jednať o iný tovar, než dodaný žalovanému vo vebruári a marci 20212 v množstve 66,880 t a v apríli a máji 2012 v množstve 197,5 t, keďže v inom období, a to až do septembra 2012, kedy zaň vystavil faktúru, žalobca žalovanému iný tovar nedodal. Zároveň museli byť v tento deň vyhotovené aj súhrnné výdajky, do ktorých bolo uvedené celkové množstvo hnojiva dodaného za apríl a máj 2012, ktoré I.. Y., keďže podpisoval aj Odsúhlasenie, na nich podpísal. Źalobca do takto vystaveného a I.. Y. podpísaného dokladu dopísal v septembri len dátum, a to podľa požiadaviek žalovaného, aby mohol vyhotoviť faktúru. Dovtedy žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov, aby zaplatil tie dodávky, ktoré prevzal v apríli a máji 2012.

9. Ak teda aj žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha zaplatenia tovaru podľa výdajky z 10. a 11. 09.2012 a v priebehu konania vysvetlil, že celé množstvo uvedené v tejto súhrnnej výdajke korešponduje s množstvom tovaru dodaného žalovanému už v apríli a máji 2012, nejednalo sa podľa názoru okresného súdu o zmenu návrhu tak, ako to žalovaný v konaní tvrdil, o ktorej by bol musel okresný súd rozhodovať samostatným uznesením, pretože v priebehu konania žalobca len spresnil, ktorej dodávky presne sa súhrnné výdajky s dátumom 10. a 11. 09. 2012 týkajú. Žalobca v priebehu konania nerozširoval ním uplatnené právo na zaplatenie kúpnej ceny, ani si neuplatňoval iné právo a nedošlo ani k podstatnej zmene alebo doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

10. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalovaný a podal proti prvej a druhej výrokovej vete odvolanie. V odvolaní namietal tú skutočnosť, že z návrhu žalobcu jednoznačne vyplýva, že sa domáha zaplatenia ceny za dodávku hnojív uskutočnenú dňa 11.09.2012 na základe ústne dojednanej kúpnej zmluvy za jednotkovú cenu vyplývajúcu z Cenníka priemyselných hnojív platného na jar 2012, ktorú vyfakturoval faktúrou č. 20120253 so splatnosťou 21.09.2012. Podkladom tejto faktúry bola výdajka

- prevodka aj zo dňa 10.09.2012, ktorou žalobca preukazoval dodanie hnojiva AMOFOS 12-52-BB a výdajka - prevodka zo dňa 11.09.2012, ktorou preukazoval dodanie hnojiva liadok 27 %, pričom takto fakturovaný a deklarovaný tovar žalovanému nebol dodaný, a to aj z dôvodu, že mal byť prevzatý zamestnancom žalovaného, ktorý už v dňoch 10. a 11.09.2012 nežil. Zotrval preto na svojom tvrdení, že žalobca doklad, ktorým preukazuje prevzatie hnojiva zamestnancom žalovaného I.. Y., sfalšoval. Tvrdil tiež, že dôkazy, ktoré žalobca predkladal súdu sú prepisované, falšované, preto žalobca nemohol preukázať bez akýchkoľvek pochybností skutočnosti, ktoré tvrdil v žalobe.

11. V odvolaní poukázal na právny názor krajského súdu vo svojom rozhodnutí, keď tento skonštatoval, že žalobca sa nedomáha zaplatenia kúpnej ceny tovaru, ktorý mal byť dodaný 10. a 11.09.2012, a teda podľa jeho názoru odvolací súd konštatuje, že sa žalobca nedomáha zaplatenia kúpnej ceny za tovar, ktorý označuje v žalobe, preto ani nebolo súdom ozrejmené, čo je predmetom sporu.

12. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.06.2011 sp.zn. MCdo/15/2010, podľa ktorého bol súd v prejednávanej veci povinný rozhodnúť o zmene návrhu, keďže žalobca určil v žalobe iný predmet konania, než o ktorom rozhodoval súd. Postupom súdu tak bola sťažená procesná obrana žalovaného, pretože od začiatku sa bránil voči inému právnemu titulu, než bol napokon súdom uznaný, a tým došlo aj k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a k prelomeniu dispozičnej zásady a zásady oficiality, keď bez návrhu na zmenu žaloby súd vo veci rozhodol.

13. Opakovane uviedol, že žalobca sa dopustil zjavného pokusu o zneužitie práva, keď falšovanú výdajku vydával za pravú do momentu, keď bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že ju zamestnanec žalovaného nemohol podpísať, nakoľko bol už niekoľko dní mŕtvy.

14. Uviedol tiež, že o iný predmet konania ide, ak žalobca požaduje iné plnenie alebo požaduje síce rovnaké plnenie, ale odvodzuje ho z iného skutku, ako ho opísal v žalobe a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/31/2009 zo dňa 24.03.2010, preto mal okresný súd postupom podľa §95 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj podľa § 140 ods.2 Civilného sporového poriadku rozhodnúť o zmene žaloby, čo neurobil. Uviedol, že uvedený právny názor vychádza aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/96/2011, v ktorom je uvedené, čo treba považovať za zmenu žaloby, a teda že sa jedná o zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petitu žaloby) a zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva.

15. Ak sa žalobca domáha zaplatenia iného tovaru, ako tovaru dodaného v septembri 2012, nie je možné takéto jeho tvrdenie považovať za upresnenie žalobného návrhu, keď sám žalobca v návrhu opisuje skutok tak, že dňa 11.09.2012 dodal tovar žalovanému. Zmena žaloby je pritom viazaná na súhlas súdu s prihliadnutím na hospodárnosť konania.

16. Žalovaný zotrval na tom svojom tvrdení, že súd mal žalobu žalobcu zamietnuť, v dôsledku čoho navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a jeho návrhu na zamietnutie žaloby uvedenom v odvolaní vyhovieť.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 13.10.2016. Poukázal v ňom na to, že žalovaný okrem opakovania tých tvrdení, ktoré už boli predmetom

rozhodnutia odvolacieho súdu, ani po doplnení dokazovania konkrétnymi výsluchmi svedkov neuviedol žiadne nové skutočnosti. Nespochybnil však to, že motorové vozidlá, ktoré odvážali umelé hnojivá od žalobcu patrili žalovanému a pracovníci, ktorí podpisovali prevzatie tovaru, boli jeho pracovníkmi. Žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé konanie žalovaného, keď tovar, ktorý si objednal, prevzal a nezaplatil už takmer 4 roky. Žalobca pritom v konaní vysvetlil, že tovar uvedený v čiastkových výdajkách žalovanému v apríli a máji 2012 dodal a sumárnu výdajku so septembrovým dátumom 10. a 11.09.2012 podpísal I.. Y., agronóm ZPD Poltár ako zodpovedná osoba za žalovaného v čase pred svojou smrťou, kedy dňa 25.06.2012 podpísal aj doklad o odsúhlasení dovtedy nesporne dodaného a nevyfakturovaného hnojiva z apríla a mája 2012. Na sumárnej výdajke tak bol umiestnený podpis I.. Y., avšak nebol na nej uvedený žiaden dátum, pretože v tom čase sa ešte nevedelo, kedy sa dodaný tovar z apríla a mája bude skutočne fakturovať. Sumárnu výdajku č. 00003617 vystavoval žalobca len formálne a výlučne pre fakturačné potreby žalovaného. Dátumy 10. a 11. 09.2012 dopísal do výdajky žalobca vtedy, keď na pokyn žalovaného vystavil aj faktúru č. 20120253.

18. Podľa názoru žalobcu je irelevantné, či sa tovar dodaný v apríli a v máji 2012 vyfakturuje hneď alebo sa podľa sumárnej výdajky vyfakturuje neskôr. Sám žalovaný priznal hlásením pre nadriadený orgán ÚKSUP spotrebu hnojív, ktorá presne korešponduje s množstvom hnojív dodaných mu žalobcom a na základe faktúry č. 20120253, ktorou žalobca vyfakturoval hnojivo reálne dodané v apríli a máji 2012, aj keď bola sumárna výdajka vyhotovená so septembrovým dátumom, žalovaný si na základe tejto faktúry uplatnil vratku DPH, čím jednoznačne potvrdil, že uvedenú faktúru zaúčtoval vo svojom účtovníctve a hnojivá, cenu ktorých faktúra zohľadňuje, prijal na sklad a vydal do spotreby.

19. Žalovaný len využil dobrú vôľu žalobcu, ktorý mu vyšiel v ústrety, keď mu nevystavil faktúry za dodaný tovar ihneď po prevzatí dodávky žalovaným, ale až neskôr, pričom žalovaný napriek tomu, aby takúto dobrú vôľu žalobcu akceptoval, využíva smrť svojho zamestnanca, ktorý sumárnu výdajku na dodaný tovar podpísal, rovnako ako odsúhlasil aj množstvá dodaného tovaru, čo bolo pre výšku fakturovanej ceny jedine relevantné. Konanie žalovaného preto považoval žalobca za účelové, smerujúce k odďaľovaniu platby. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že skutkový stav sa zásadným spôsobom od skutkového stavu zisteného odvolacím súdom pri predchádzajúcom prejednaní odvolania, a to napriek doplneniu dokazovania vykonaného okresným súdom v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, nezmenil. Odvolací súd preto v podstatnom odkazuje na odôvodnenie svojho zrušujúceho rozhodnutia, v ktorom sa so všetkými tvrdeniami, relevantnými aj pre toto odvolacie konanie, podrobne vysporiadal.

22. Z listinných dôkazov, výsluchov štatutárnych zástupcov žalobcu a žalovaného, svedkov a šoférov žalovaného, ktorí doviezli od žalobcu tovar žalovanému a jeho množstvo a druh potvrdili na výdajkách tovaru vystavovaných vždy v deň prevzatia tovaru vyplýva, že žalobca dodával žalovanému v roku 2012 ním objednané hnojivá, a to liadok označovaný aj ako LAD 27% a AMOFOS 12-52 B.B.

23. V konaní okresný súd zistil, že medzi účastníkmi sporu, ktorí sú podnikateľmi, vznikol na základe ústnej dohody štatutárnych zástupcov žalobcu a žalovaného záväzkový vzťah na dodávku hnojív, čo obaja štatutárni zástupcovia - riaditeľ žalobcu I.. Y. a bývalý predseda predstavenstva žalovaného I.. B., potvrdili. Obaja sa osobne stretli u žalobcu dňa 5. apríla 2012 a na ústnom jednaní došlo zo strany žalovaného k predloženiu návrhu na uzavretie zmluvy na dodávku hnojív, a to liadku 27% a AMOFOSU a k dohodnutiu termínov plnenia, počnúc dňom 05.04.2012. V ten istý deň uskutočnil žalobca prvú dodávku liadku dovezenú šoférom žalovaného do skladu žalovaného. V dôsledku praxe, ktorú mali strany medzi sebou zavedenú minimálne 17-20 rokov dodával žalobca žalovaným objednaný liadok a hnojivá v termínoch, ktoré si určil sám žalovaný a ktorého odvoz si zabezpečoval on sám. Dodávky realizoval žalobca po častiach, o čom svedčia čiastkové výdajky bez toho, že by sa na každú čiastkovú výdajku vystavovala ihneď faktúra. Dohoda medzi oboma účastníkmi záväzkového vzťahu bola taká, že žalobca vyjde v ústrety žalovanému a faktúru mu vystaví až s dátumom, na ktorom sa so žalovaným

vopred dohodne podľa toho, či žalovaný má finančné prostriedky. Žalovaný ako odberateľ pravidelne platil žalobcovi faktúry až po zbere a po predaji novej úrody, aj keď hnojivá a liadok potreboval už na jar, čo vyplynulo aj z výpovedí štatutárnych zástupcov oboch strán, pričom podkladom faktúry bola, a to tiež len z dôvodov na strane žalovaného až súhrnná výdajka, ktorá zahŕňala celé, dovtedy dodané množstvo tovaru prevzatého žalovaným.

24. V roku 2012 uskutočnil žalobca pre žalovaného dodávky fakturované dvomi faktúrami, pričom prvá dodávka hnojív v množstve 66,880 t bola realizovaná od 29.02.2012 do 01.03.2012. Podkladom tejto faktúry bola súhrnná výdajka celého, žalobcom postupne vo februári a marci 2012 dodaného množstva liadku s dátumom jej vystavenia až 01.08.2012, ktorý dátum je zhodný s dátumom vystavenia faktúry č. 20120214, splatnej až 21.08.2012 v celkovej sume 23.354,50 Eur, aj keď v tento deň nebola žalobcom dodaná žalovanému žiadna dodávka hnojív v množstve uvedenom v tejto súhrnnej výdajke. Žalovaný túto faktúru bez výhrad zaplatil.

25. Rovnako postupoval žalobca aj pri vystavení v poradí druhej faktúry pod č. 20120253 na sumu 76.803,- Eur za dodávku liadku 27% v množstve 197,5 t a 10 t. AMOFOS 12-52 B.B dodaného žalovanému v mesiacoch apríl a máj 2012, keďže ju vystavil až dňa 11.09.2012, so splatnosťou 21.09.2012, pričom aj podkladom tejto faktúry boli súhrnné výdajky na celé množstvo hnojív dodané žalovanému v apríli a máji 2012. Súhrnné výdajky, do ktorých žalobca doplnil septembrový dátum, boli tak, ako to vysvetlil riaditeľ žalobcu, vystavené predtým, na základe žalovaným potvrdených čiastkových výdajok z apríla a mája 2012, pri odsúhlasovaní celého množstva, vtedy ešte žijúcim pracovníkom žalovaného I.. Y.. Faktúra pod č. 20120253 na sumu 76.803,- Eur bola síce vystavená na podklade sumárnych výdajok z dátumu 10.09. a 11.09.2012, avšak reálne bolo v nich uvedené množstvo hnojív a liadku dodané už v apríli a máji 2012, čo vyplýva z výdajok založených na čl. 98 a 99 č. 00003141 a č. 00003140 z dátumu 05.04.2012 o dodaní 10 t AMOFOSU 12-52 a liadku 27% v množstve 21,7 t autom žalovaného PT XXXAA, podpísaná šoférom žalovaného T. D., ktorý svoj podpis na nich potvrdil. V dňoch 11.04.2012 bolo dovezené tým istým autom PT XXXAA žalovanému 23,04 t liadku 27% a autom ŠPZ PT XXXAA množstvo 22,26 t liadku 27%, ktorú výdajku za žalovaného podpísal ten istý šofér. Dňa 10.04.2012 bol žalovanému dodaný liadok v množstve 21 t autom ŠPZ PT XXXAA, ktoré za žalovaného na výdajke č. 00003159 podpísal šofér žalovaného L. U.. Podľa výdajky č. 00003179 zo dňa 17.04.2012 bolo žalovanému dovezené množstvo 8,94 t liadku autom ŠPZ PT XXXAA. Prevzatie tovaru žalobcu dovezeného žalovanému autom PT XXXAB dňa 17.04.2012 v množstve 8,68 t podpísal na výdajke č. 00003180 šofér žalovaného, p. P., ktorý bol v konaní pred okresným súdom na okolnosti prevzatia a podpísania tejto výdajky, založenej na č.l. 101 spisu vyslúchaný. Dňa 20.04.2012 bol dovezený žalovanému tovar 7,86 t liadku 27% autom ŠPZ PT XXXAF, čo je uvedené na výdajke č. 00003210, dňa 24.04.2012 bolo autom ŠPZ PT H. dovezených žalovanému 8,68 t, čo vyplýva z prevodky č. 00003213 autom ŠPZ PT H., dňa 24.04.2012 bolo dovezené podľa prevodky č. 00003230 žalovanému 8,32 t liadku, 8,9 t liadku podľa výdajky č. 00003235 z toho istého dňa a 8,36 t liadku podľa výdajky bez čísla, ktoré podpísal ten istý šofér F. Y.. Dňa 25.04.2012 dodal žalobca žalovanému 20,26 t liadku, ktorý odviezol šofér žalovaného autom ŠPZ U. XXXAA a potvrdil to na výdajke tovaru bez čísla. V dňoch 11.05.2012 dodal žalobca žalovanému liadok v množstve 10,24 t, 9,8 t a 9,46 t autom ŠPZ PT H., čo podpísal ten istý šofér žalovaného na výdajkách tovaru bez čísla. 26. Celkové množstvo hnojív - liadku 27% dodané v roku 2012 žalobcom žalovanému podľa prvej a druhej faktúry zodpovedalo objemu 264,38 t (66,880 t + 197,50 t) a AMOFOS 12-52 B.B bol dodaný v množstve 10 t. Za žalovaného takéto množstvá hnojív odsúhlasil ako zostatky na sklade, a teda dodané a nevyfakturované hnojivo v presne rovnakom množstve dňa 25.06.2012 aj I.. Y., vtedy zodpovedný pracovník žalovaného. Potvrdil tiež, že takéto množstvo súhlasí so skutočným stavom. Množstvo žalovaným prevzatého liadku 27% - 197,50 t a AMOFOS 12-52 B.B - 10 t. podpísal zrejme v tento deň na súhrnných výdajkách za žalovaného I.. Y.. Podpis I.. Y. sa nachádza aj na doklade o odsúhlasení zo dňa 25.06.2012, a teda aj na súhrnných výdajkách datovaných žalobcom dňa 10. a 11. 2012, ktorý dátum nebol vypísaný žalovaným, z dôvodov na jeho strane, keďže nevedel, kedy bude mať peniaze na vyplatenie hnojív. Takýto dátum do súhrnných výdajok doplnil so súhlasom žalovaného, keď zároveň v ten istý deň vystavoval faktúru č. 20120253 na sumu 76.803,- Eur, v ktorej sú rovnaké údaje, a to dodávka liadku 27% v množstve 197,5 t a 10 t. AMOFOS 12-52 B.B. Aj keď žalobca v konaní pôvodne tvrdil, že faktúru č. 20120253 vystavil dňa 11.09.2012 na základe výdajok vystavených dňa 10.09. a 11.09.2012 na sumu 76.803,- Eur, toto tvrdenie po podaní odporu žalovaným a po prešetrení tvrdení žalovaného na prvom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 10.06.2013 spresnil tak, že súhrnné výdajky so septembrovým dátumom obsahujú reálne množstvo hnojív a AMOFOSU, ktoré však nebolo dodané v

septembri 2012, ale už na jar roku 2012 počnúc dátumom 05.04.2012 do 11. mája 2012, o čom predložil čiastkové výdajky z rôznych dátumov, podpísané žalovaným, ktoré do vystavenia faktúry č. č. 20120253 žalovaným zaplatené neboli.

27. Predmetom sporu je preto úhrada kúpnej ceny liadku 27% za dodané množstvo 197,5 t pri jednotkovej cene 295,- Eur za 1 t a AMOFOS 12-52 B.B. v množstve 10 t za jednotkovú cenu 574,- Eur bez DPH, spolu s 20% DPH v čiastke 76.803,- Eur, ktorú žalovaný žalobcovi v dohodnutej lehote splatnosti nezaplatil a 9% úrok z omeškania z tejto sumy od 11.10.2012 do zaplatenia.

28. I.. Y. riaditeľ žalobcu pri výsluchu vysvetlil, ako mohlo dôjsť k uvedeniu dátumu 10. a 11.09.2012 na dvoch súhrnných výdajkách tovaru, ktorý nebol v týchto dňoch reálne dodaný, ale bol dodaný v čase už od 05.04.2012 do 11.05.2012. Tovar dodával žalobca žalovanému postupne na základe viacerých výdajok, ktoré sú za obe strany podpísané v deň prevzatia tovaru žalovaným. Po dodaní objednaného množstva sa váha tovaru podľa čiastkových výdajok sčíta a keď žalovaný oznámil žalobcovi, že má vystaviť faktúru, výsledný sumár váhy podpísal zodpovedný pracovník žalovaného na jednej súhrnnej výdajke, ktorá je vystavená v ten istý deň ako aj faktúra, zväčša agronóm, ktorým bol I.. Y., čo sa stalo aj v prejednávanej veci, pretože vtedy ešte žil. Kým došlo k zaslaniu tejto výdajky s neskôr dopísaným dátumom žalovanému, na výdajke podpísaný I.. Y. ako agronóm žalovaného zomrel. Do faktúry sa následne dopísalo len množstvo a druh hnojív podľa sumárnej výdajky a dátum, na ktorom sa žalobca so žalovaným dopredu dohodol, ako na dátume vystavenia faktúry. Tento systém sumarizovania výdajok bez dátumu bol zaužívaný preto, že odberateľ nebol schopný v tom momente, kedy odobral čiastkový tovar za neho zaplatiť s tým, že sám zákazník si povie, kedy je schopný dodávateľom vystavenú faktúru reálne zaplatiť. Takéto podklady potom obchodný referent dáva účtovníčke, ktorá na základe sumárnej výdajky vystaví faktúru a žalobca ju zasiela zákazníkovi.

29. Z výsluchu svedka I.. T. B. ako bývalého predsedu družstva, ktorý svoju činnosť skončil 30.06.2012 a ktorý so žalobcom obchodoval 17 rokov a dohodoval aj konkrétnu dodávku hnojív cca 200t liadku a 10t AMOFOSU vyplýva, že s riaditeľom žalobcu dohodol túto dodávku v apríli 2012 a tovar, ktorý objednal u žalobcu bol žalovanému. Jeho množstvo kontroloval I.. Y. ako agronóm žalovaného, pretože on vedel, aký sortiment je potrebný, preto na jednania chodieval I.. B. s I.. Y.. Potvrdil, že cena bola určená podľa cenníka s ohľadom na zaplatenie tovaru, lebo šlo o časové rozlíšenie ceny. Znamená to, že ak by bol žalovaný zaplatil za dodávku hnojiva vo februári, bola by platená cena stanovená za február a pokiaľ by zaplatil v auguste, bola by to cena za august.

30. Podľa § 269 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.) v znení platnom ku dňu 04.05.2012 ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

31. Podľa ods. 2 cit. ust. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

32. Podľa § 266 ods.3 Obch. zák. pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

33. Podľa § 272 ods.1 cit. zák. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

34. Podľa § 275 ods.4 cit. zák. s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia žalobca. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

35. Podľa § 409 ods.1 cit. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

36. Podľa ods.2 cit. ust. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

37. Podľa § 411 cit. zák. predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

38. Podľa § 412 ods.2 cit. zák. ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z určitých zásob alebo sa má vyrobiť a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde sa má vyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste.

39. Podľa ods.3 cit. ust. v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.

40. Podľa § 447 cit. zák. kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.

41. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalovaný ako kupujúci je povinný za ním prevzatý tovar zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

42. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu a len na zdôraznenie správnosti ním uvedených dôvodov, ako aj s prihliadnutím na rozsah a dôvody uvádzané žalovaným v ním podanom odvolaní, dopĺňa nasledujúce skutočnosti.

43. Žalovaný v odvolaní namietal tú skutočnosť, že z návrhu žalobcu jednoznačne vyplýva, že sa domáha zaplatenia ceny za dodávku hnojív uskutočnenú dňa 11.09.2012 na základe ústne dojednanej kúpnej zmluvy za jednotkovú cenu vyplývajúcu z Cenníka priemyselných hnojív platného na jar 2012, ktorú vyfakturoval faktúrou č. 20120253 so splatnosťou 21.09.2012, pričom podkladom tejto faktúry bola výdajka - prevodka zo dňa 10.09.2012, ktorou žalobca preukazoval dodanie hnojiva AMOFOS 12-52-BB a výdajka - prevodka zo dňa 11.09.2012, ktorou preukazoval dodanie liadku 27 %, pričom takto fakturovaný a deklarovaný tovar žalovanému nebol dodaný, a to aj z dôvodu, že mal byť prevzatý zamestnancom žalovaného, ktorý už v dňoch 10. a 11.09.2012 nežil. Zotrval preto na svojom tvrdení, že žalobca doklad, ktorým preukazuje prevzatie hnojiva zamestnancom žalovaného I.. Y., sfalšoval.

44. S takýmto tvrdením žalovaného sa odvolací súd nemohol stotožniť. Okresný súd správne dospel k záveru, že žalobca dodal žalovanému tovar v rozsahu ním deklarovaného množstva a druhu podľa čiastkových výdajok, ktoré sú založené v spise a ktorých pravosť vierohodnosť žalovaný nenamietal. Tovar, ktorý bol podľa jednotlivých výdajok v čase od 05.04.2012 do 11. mája 2012 dodávaný žalovanému prevzali tak, ako to aj vyplýva z výsluchov, šoféri nákladných motorových vozidiel patriacich žalovanému, čo žalovaný v konaní nepoprel. Tovar deklarovaný vo výdajkách bol naložený u žalobcu, kde bolo miesto nakládky a váženia a kde jeho prevzatie šoféri, ktorí boli prítomní pri nakládke a sú zamestnancami žalovaného na výdavkových dokladoch potvrdili a odviezli do skladu žalovaného v Poltári, kde ho vyložili. Tvrdenie žalovaného o tom, že tovar, zaplatenie ktorého je predmetom sporu a ktorý je predmetom faktúry č. 20120253 od žalobcu neprevzal, nie je preto pravdivé.

45. Tvrdenie žalovaného nemôže byť pravdivé ani z toho dôvodu, že ak by nebol prevzal tovar, cenu ktorého žalobca fakturoval faktúrou č. 20120253, vystavenou dňa 11.09.2012, zaplatenia ktorej sa v prejednávanej veci domáha, nebol by mal žiaden dôvod hlásiť ÚKSUP Bratislava pre rok 2012 množstvo

a druh spotrebovaných hnojív v nadväznosti na presnú špecifikáciu plodín na hnojenie, na ktoré boli hnojivá použité a ani uplatniť si vratku DPH od štátu.

46. Navyše, ak by bolo tvrdenie žalovaného o tom, že predmetom fakturácie je cena tovaru, ktorý mu nikdy nebol dodaný pravdivá, mal dostatok času a možností preukázať kedy presne zaplatil žalobcovi za tovar dodávaný mu ním v období od 05.04.2012 do 11.05.2012, pretože predmetom sporu je úhrada len tohto tovaru, a to o to skôr, že žalobca v konaní preukázal a vysvetlil, cena ktorého tovaru a z akého dátumu dodania žalovanému je predmetom uvedenej faktúry. Preukázal, že predmetom fakturácie je výlučne kúpna cena tovaru dodaná žalovanému reálne podľa čiastkových výdajok za obdobie apríl a máj 2012, rozsah ktorého potvrdili za žalovaného na výdajkách jeho šoféri a pri poslednom odsúhlasovaní celého množstva dodaného v mesiacoch apríl a máj 2012, ku ktorému došlo dňa 25.06.2012 potvrdil prevzatie tohto tovaru za žalovaného bez výhrad aj I.. Y.. Žalobca v priebehu konania spresnil, že žalovanému v septembri 2012 žiaden tovar, a to ani na základe súhrnných výdajok nedodal, preto nemôže byť predmetom fakturácie. V septembri boli len do formálne do prv vystavených súhrnných výdajok, ktoré by bez čiastkových výdajok z apríla a mája 2012, ktoré jedine preukazujú prevzatie tovaru žalovaným ani nemohli byť vystavené, dopísané žalobcom len dátumy. Súhrnné výdajky boli pre žalobcu podstatná len z jediného dôvodu, a to uvedenia dátumu pre vystavenie faktúry, ktorý v konečnom dôsledku určil až žalovaný.

47. Je treba zdôrazniť, že pri rozhodovaní o tom, či si žalobca uplatnil právo na zaplatenie kúpnej ceny ním dodaného tovaru má faktúra len evidenčný charakter, keďže sama o sebe nie je dôkazom o prevzatí tovaru, ale len účtovným dokladom. Ani súhrnné výdajky s dátumom 10. a 11. 09. 2012 nie sú ako dôkaz pre rozhodovanie o nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny tovaru relevantné, pretože od nich žalobca svoj nárok neodvodzuje. Jedinými dôkazmi, ktoré majú dôkaznú silu na tvrdenie žalobcu, že mu vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny sú čiastkové výdajkové doklady podpísané za žalovaného jeho šoférmi. Súhrnné výdajky zo septembra 2012 šoféri žalovaného nepodpísali a podpis I.. Y. na nich nemá relevanciu, keďže ho sám žalovaný spochybnil a sám už údaje obsiahnuté v týchto výdajok z dôvodu, že už nežije, nemôže potvrdiť. Súhrnné výdajky mali čisto štatisticky charakter, a to aj preto, aby z dôvodu neskoršieho platenia kúpnej ceny žalovaným mu zabezpečili výhody minimálne v tom, aby sa nedostal s platením kúpnej ceny vyfakturovanej žalobcom podľa čiastkových výdavkových dokladoch z apríla a mája 2012 do omeškania už v týchto mesiacoch. Do omeškania s úhradou kúpnej ceny sa tak mohol dostať až po uplynutí lehoty stanovenej žalobcom vo faktúre. Získal tak aj výhodu neplatenia úrokov z omeškania už od apríla a mája 2012 a tiež si zabezpečil vrátenie DPH bez toho, že by bol tovar, za ktorý si vratku DPH voči štátu uplatnil, dodávateľovi - žalobcovi aj reálne zaplatil. Nie je preto podstatné, či bol tovar, ktorý žalovaný doteraz nezaplatil dodaný v apríli, v máji alebo septembri 2012, keďže mu daňová povinnosť vznikla až v septembri 2012 a keď mu žalobca s úhradou kúpnej ceny počkal až do septembra.

48. Tvrdenie žalovaného v ním podanom odvolaní, že sa žalobca dopustil zjavného pokusu o zneužitie práva, keď falšovanú výdajku vydával za pravú do momentu, keď bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že ju zamestnanec žalovaného nemohol podpísať, nakoľko bol už niekoľko dní mŕtvy, nie je pravdivé. Žalovaný v konaní sfalšovanie podpisu I.. Y. žalobcom nepreukázal, preto nemá žiadne opodstatnenie. Navyše na takéto tvrdenie nemôže byť vykonané ani znalecké dokazovanie grafológom, keďže medzitým I.. Y. zomrel, preto je ohľadom preukázania jeho dôvodnosti žalovaný v dôkaznej núdzi.

49. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žiaden tovar vyfakturovaný faktúrou č. 20120253 vystavenou dňa 11.09.2012 na základe výdajok zo dňa 10. a 11.09.2012 neprevzal, je jeho tvrdenie pravdivé a korešponduje aj s tvrdením žalobcu. Odvolací súd uvádza, že to, či by bol žalobca tovar dodaný ním žalovanému v apríli a v máji 2012 vyfakturoval hneď alebo podľa súhrnnej výdajky ho vyfakturoval neskôr, nemá pre rozhodnutie tejto veci žiaden podstatný význam. Sám žalovaný priznal hlásením pre ÚKSUP spotrebu hnojív, ktorá presne korešponduje s množstvom hnojív dodaných mu žalobcom podľa faktúry č. 20120253, ktorou žalobca vyfakturoval hnojivo reálne dodané v apríli a máji 2012, aj keď bola sumárna výdajka vyhotovená so septembrovým dátumom. Navyše si žalovaný až na základe tejto faktúry uplatnil vratku DPH, čím jednoznačne potvrdil, že uvedenú faktúru zaúčtoval vo svojom účtovníctve a hnojivá, cenu ktorých vyfakturoval touto faktúrou prijal na sklad a vydal do spotreby. Žalovaný tak neskorším vystavením faktúry využil len možnosť, ktorú mu poskytol sám žalobca, zaplatiť cenu tovaru v neskoršej lehote, a nie ihneď po prevzatí dodávky, ktorú mu žalobca poskytol.

50. Odvolací súd nesúhlasí ani s tým tvrdením žalovaného, že by bol býval okresný súd s poukázaním na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.06.2011 sp.zn. MCdo/15/2010 povinný rozhodnúť o zmene návrhu, ktorá mala spočívať v tom, že sa žalobca domáha zaplatenia inej dodávky tovaru, a nie dodávky zo septembra 2012, pretože žalobca neurčil v žalobe iný predmet konania, než o ktorom rozhodoval súd. Žalobca sa v žalobe domáha zaplatenia peňažného nároku v presne stanovenej výške, ktorej oprávnenosť preukázal čiastkovými výdajkovými dokladmi podpísanými šoférmi žalovaného, za ktoré doteraz žalobcovi nezaplatil. Postupom súdu tak nijakým spôsobom nemohla byť sťažená procesná obrana žalovaného úspešne sa brániť proti takto uplatnenému nároku hoc tým, že by bol v konaní preukázal, že žalobcom uplatnenú sumu už zaplatil, príp. že ju žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu. Od začiatku súdneho konania sa žalovaný bránil len voči tomu istému právnemu titulu, ktorý bol súdom uznaný, a to zaplateniu kúpnej ceny vo výške 76.803,- Eur s príslušenstvom, a to bez ohľadu na to, či si zaplatenie kúpnej ceny uplatňuje žalobca na podklade faktúry alebo aj bez nej, len na základe čiastkových výdajok z apríla a mája 2012. Takýmto postupom súdu preto nedošlo k žiadnemu porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a ani k prelomeniu dispozičnej zásady a zásady oficiality, pretože žalobca, ktorý jediný má právo disponovať s návrhom, návrh na zmenu žaloby, a teda jej petitu nepodal a ani nezmenil rozhodujúce skutkové okolnosti, na ktorých spočívala žaloba, v dôsledku čoho nemal okresný súd právny dôvod rozhodovať o zmene žaloby.

51. O zmenu žaloby podľa § 95 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2015 a rovnako aj podľa § 139 a nasl. CSP, účinného od 1. júla 2016 ide vtedy, ak sa žalobca domáha niečoho iného než v pôvodnom návrhu alebo ak žiada na základe rovnakého skutkového základu viac než žiadal v pôvodnej žalobe alebo ak naďalej žiada rovnaké plnenie, rovnakej kvality a rozsahu, ale na základe iného skutkového stavu, než ho uviedol v návrhu.

52. Z § 153 ods. 1 a 2 O.s.p. účinného do 30.06.2015, ako aj z § 215 a nasl. vyplýva, že základom pre rozhodnutie súdu o veci samej je ním zistený skutkový stav veci. V spornom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je návrhom viazaný. Znamená to, že súd nemôže priznať žalobcovi viac než požadoval v petite a nemôže mu priznať ani niečo iné než žiadal. Neznamená to však, že by súd nemohol predmet tohto sporu právne podčleniť aj pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa pôvodne dovolával žalobca, a to bez toho, že by bola potrebná zmena návrhu.

53. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná, pretože žalobca netvrdil v konaní, ani po spresnení a vysvetlení vystavenia súhrnnej výdajky zo dňa 10.09. a 11. 09.2012 zmenu skutkového stavu, ako sa mylne domnieva žalovaný a ani nežiadal iný nárok, než zodpovedá jeho plneniu podľa dokladov, vystavených za obdobie mesiacov apríl a máj 2012, ktoré sa premietli do súhrnných výdavkových dokladov s dátumom september 2012. Kúpna cena, nezaplatenia ktorej sa žalobca domáha sa týka dodávok dodaných v mesiaci apríli a máji 2012, nie v septembri 2012, čo bolo pri vystavovaní dokladov - súhrnných výdajok obom účastníkom zmluvného vzťahu od začiatku obchodného vzťahu zrejmé. Obaja účastníci zmluvného vzťahu od začiatku sporu vedeli, že v septembri žalobca žalovanému žiaden tovar nedodal a že súhrnné výdajky sú vystavované čisto formálne, na prospech žalovaného, aby mohol kúpnu cenu zaplatiť v čase, kedy už disponoval finančnými prostriedkami. To bol dôvod, pre ktorý vyslovil krajský súd vo svojom prvom zrušujúcom rozhodnutí právny názor, že žalobca sa nedomáha zaplatenia kúpnej ceny tovaru, ktorý mal byť dodaný 10. a 11.09.2012.

54. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného v odvolaní, že súdom nebolo ozrejmené, čo je predmetom sporu. Okresnému, ale aj odvolaciemu súdu je dostatočne jasné, že predmetom sporu je zaplatenie kúpnej ceny tovaru dodaného žalobcom žalovanému v apríli a máji 2012, cenu ktorého vyfakturoval žalobca žalovanému na jeho žiadosť až v septembri 2012. Súhrnné výdajky tovaru pritom nemajú na fakturáciu žiaden vplyv, keďže v nich deklarovaný tovar žalobca žalovanému dodal už predtým a v nich ho len zosumarizoval. Na takto deklarovaný tovar v súhrnných výdajkách neboli žalobcom vydané žiadne doklady o prevážení tovaru pri jeho odvoze zo skladu a tieto nie sú ani podpísané šoférmi žalovaného. I.. Y. ich podľa žalovaného nepodpísal, preto neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by bol žalovaný v dňoch 10. a 11.09.2012 bol v týchto súhrnných výdajkách uvedený tovar prevzal, čo netvrdil ani žalobca.

55. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

56. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný voči žalovanému, ktorý úspešný nebol. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

57. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .