Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/199/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ D. A., bytom H. K. XXX, 2/ S. A., bytom H. K. XXX, 3/ S. A., bytom H. K. XXX, 4/ S. Y., bytom H. K. XXX, 5/ N. H., bytom H. K. XXX, 6/ S. E., bytom H. K. XXX, 7/ D. H., bytom H. K. XXX, 8/ Z. A., bytom H. K. XXX, 9/ M. A., bytom H. K. XXX, za účasti Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava

- Staré Mesto, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 360,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/122/2014-45 zo dňa 22.01.2015 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 4C/122/2014-58 z 18.08.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým uznesením súd konanie zastavil, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal a rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 14,80 Eur žalobcovi.

2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil vo vzťahu k trovám konania ustanovením § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..

3/ Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podalo odvolanie Občianske združenie. Uviedol, že vystupoval na strane žalovaného ako Občianske združenie, chránil práva tohto účastníka, bol zastúpený právnym zástupcom a z týchto dôvodov sa domnieval, že upozornenie na neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo vznesenie námietky premlčania Občianskym združením je vždy účelným úkonom. Z tohto dôvodu je potrebné prihliadať na tieto účelné úkony. Citoval rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/169/2012 s tým, že aj právnická osoba má nárok na to, aby v konaní sa nechala zastúpiť advokátskou kanceláriou. Poukázal na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku i viaceré rozhodnutia krajských súdov v tejto veci, kde je nepopierateľné právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v prípade, že bol zastúpený advokátom. Preto navrhol priznať mu náhradu trov konania vo výške 69,20 Eur.

4/ Odvolací súd toto podanie Občianskeho združenia považoval za podanie ako návrh na doplnenie rozhodnutia, keďže z napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie vyplynulo, že rozhodol len o trovách účastníkov konania, nie o trovách vedľajšieho účastníka konania. Nevyplýva to ani z odôvodnenia rozhodnutia. Preto odvolací súd vrátil vec na doplnenie v súlade s ust. § 166 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p..

5/ Následne súd prvej inštancie vydal dopĺňacie uznesenie, ktorým priznal osobitnému subjektu na strane žalovaného náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právne účinky vstupu osobitného subjektu do konania zostávajú zachované aj za účinnosti C.s.p., pričom v čase, kedy vstúpil tento subjekt do konania sa nevyžadoval súhlas strany, na ochranu ktorej práv v konaní vystupoval. Citoval zo Zborníka 4, strana 736, týkajúcej sa aplikovania ustanovenia § 146 ods. 2, veda prvá, O.s.p.. Poukázal na to, že žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu napriek tomu, že žalovaný zomrel až po začatí súdneho konania, preto mohlo sa pokračovať s dedičmi žalovaného. Preto rozhodol o trovách konania podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p.. Rozhodol teda o tom, že nárok na náhradu trov má občianske združenie, ktoré vystupovalo na strane žalovaného voči tej procesnej strane, ktorá zavinila zastavenie konania. Ku náhrade trov konania osobitného subjektu citoval rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 91/2012, 7Co 34/2012, 17 Co 87/2012 a ďalších rozhodnutí odvolacích súdov v Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici, v obdobných právnych veciach.

6/ Proti tomuto dopĺňaciemu uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak, aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania priznaná nebola. Ako dôvod uviedol, že vedľajší účastník vstupuje do celého konania a nie len do jeho časti a preto ak vedľajší účastník nemal úspech v prevažnej časti konania, náhrada trov konania mu priznaná byť nemala. Trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník, neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie za účelom ktorého bolo založené či už v súdnom alebo v správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie tejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Vedľajší účastník žalovaného ako spotrebiteľa ochranu práva neposkytol, nakoľko právna pomoc bola poskytnutá zo strany advokáta. Vedľajší účastník vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Vedľajší účastník teda do konania nepriniesol žiaden prínos. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ust. § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka. Uvedené priamo vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR vydaného vo veci 3Cdo 188/2012.

7/ Občianske združenie sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrilo.

8/ Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 378 ods. 1 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania (a contrario podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania občianskemu združeniu správne vec posúdil tak skutkovo, ako aj právne a vec sa po skutkovej ani po právnej stránke nezmenila ani v štádiu odvolacieho konania.

9/ Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., bola s účinnosťou od 15. 10. 2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľa, nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej úpravy je, vychádzajúc z dôvodovej správy, rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a pod..

10/ Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva týmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva v konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31. 12. 2014 v ust. § 93 a ani v iných ustanoveniach neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať.

11/ Vedľajší účastník v súlade s ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 do konania mohol vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O. s. p.).

12/ Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2014 v prípade vedľajšieho účastníka ako združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

13/ Na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 prihliadať nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01. 01. 2015, teda v dobe, keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas účastníka so vstupom do konania.

14/ Zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01. 01. 2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto je potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem pre skôr začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Čo sa týka nepravej retroaktivity v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy procesného práva vyplýva, že nové procesné právo má pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala skoršia úprava však zostávajú zachované. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný úkon vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania, a preto na takýto procesný úkon vedľajšieho účastníka sa musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ust.§ 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014.

15/ Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi pre rozpor s právnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania, ako aj z dôvodu neúčelnosti týchto trov len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa.

16/ Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O. s. p.. Vstupom do konania mu vznikajú i práva a povinnosti súvisiace s náhradou trov konania upravenou v ust. § 142 a nasl. O. s. p.. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu môže byť priznaná náhrada trov konania a v prípade neúspechu môže byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

17/ Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok

vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie potrebné sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu, a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, táto náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi aj priznaná bola. V opačnom prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.

18/ Odvolací súd prejednal vec v súlade s ust. § 470 ods. 2 vzhľadom na to, že v danom prípade právne účinky úkonov nastali ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a zostávajú zachované, preto je potrebné aj nárok občianskeho združenia na náhradu trov konania posudzovať v súlade s ust. Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenie zastaveného konania. Žalobca nijakým spôsobom podanie o späťvzatí žaloby nešpecifikoval, ani dôvody, ktoré ho viedli k takémuto kroku. Jednoznačne týmto postupom zastavil konanie. Je zrejmé, že vedľajší účastník reagoval na podanú žalobu, argumentoval právne vo veci na strane žalovaného a z týchto dôvodov sa odvolací súd domnieva, že vznikol mu nárok na náhradu trov konania, a toto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

19/ O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní mal úspech odvolateľ, nie žalobca, a odvolateľovi v odvolacom konaní žiadna náhrada trov konania nevznikla, preto ani žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .