Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-117-2016.pdf
PDF · 94.76 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-28C/117/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: L. X., V.. K., J.. X.XX.XXXX, trvale bytom Miestny úrad mestskej časti Košice - Šaca, v spore o zaplatenie 186,02 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 186,02 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 186,02 Eur od 24.5.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na súde dňa 25.7.2014, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 186,02 Eur s úrokmi z omeškania vo výše 8,50 % ročne od 24.5.2013 do zaplatenia. Uplatnený nárok predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe, čo do sumy 16,02 Eur žalovanou nezaplatenú cenu a poplatky za telekomunikačné služby, poskytnuté jej žalobcom na základe Zmluvy o poskytovaní služby Lite TV č. A6723526 a dodatku k nej zo dňa 4.1.2013, vyúčtovanú na základe cenníka služieb postupne faktúrou č. 5191855291, splatnou dňa 30.1.2013 na sumu 9,02 Eur a faktúrou č. 5195473965, splatnou dňa 2.3.2013 na sumu 7,- Eur a čo do sumy 170,- Eur zmluvnú pokutu, dohodnutú stranami pre prípad porušenia zmluvných povinnosti žalovanou v dodatku k Zmluve o poskytovaní služby Lite TV. Žalobca tvrdil, že žalovaná porušila svoju právnu povinnosť využívať služby žalobcu a platiť za ne odplatu v celom dohodnutom čase viazanosti 24 mesiacov a že z toho dôvodu si listom zo dňa 9.5.2013 voči žalovanej uplatnil tiež právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca pritom akcentoval, že oproti spôsobu dojednania zmluvnej pokuty v skorších zmluvách, uzatváraných so svojimi zákazníkmi, ktorý bol niektorými súdmi považovaný z hľadiska spotrebiteľského práva za neprijateľný, dohoda o zmluvnej pokute so žalovanou už zohľadňuje i výšku mesačného poplatku, ktorý mala žalovaná mesačne platiť a tiež čas po ktorý si žalovaná svoje záväzky plnila riadne.
2. Na základe žaloby žalobcu súd vydal vo veci dňa 19.9.2014 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podala odpor. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 17.12.2015 v súlade s ust. § 173 ods. 2 O.s.p., zrušil.
3. Žalovanej bola žaloba, spolu s uznesením ukladajúcim žalovanej povinnosť vyjadriť sa k žalobe v určenej lehote a s poučením o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti doručené v zmysle ust. § 106 ods. 3 C.s.p. dňa 3.1.2017, tá však bola v predmetnom konaní nečinná a k žalobe sa nevyjadrila ani v určenej lehote a ani do termínu vyhlásenia tohto rozsudku.
4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovanej (§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
5. Nakoľko v tejto veci ide o nárok zo zmluvy o poskytovaní služieb, ktorú žalobca uzavrel a plnil v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (teda ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a naopak žalovaná ako fyzická osoba v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ nevystupovala (bola teda spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), jedná sa o spotrebiteľský spor, a preto súd v procesnom postupe (od 1.7.2016) uplatňoval tiež ustanovenia na ochranu slabšej strany v zmysle ust. § 290 a nasl. C.s.p.
6. Keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- Eur v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p., vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. V súlade s ust. § 219 ods. 1 C.s.p. bol rozsudok verejne vyhlásený dňa 26.1.2017.
7. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil tento skutkový stav: Dňa 4.1.2013 došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní služby Lite TV č. A6723526, ktorou žalobca prevzal záväzok poskytovať žalovanej telekomunikačné služby za cenu stanovenú cenníkom a aktivoval žalovanej službu TV Extra, Mobilná TV. Práva a povinnosti účastníkov v právnom vzťahu založeného zmluvou boli podľa jej obsahu bližšie upravené vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu na poskytovanie služby Lite TV ("VOP"), na ktoré zmluva výslovne odkazovala. VOP podľa zistenia súdu vo svojom článku 14 bod 14.2 písm. b) upravovali mimo iných tiež povinnosť žalovanej platiť cenu za poskytnuté alebo požadované plnenia, na základe dokladu o vyúčtovaní (faktúry). Z opisov faktúr mal súd za preukázané, že žalobca žalovanej vyúčtoval cenu a poplatky za využívané telekomunikačné služby faktúrou č. 5191855291, splatnou dňa 30.1.2013 na sumu 9,02 Eur a faktúrou č. 5195473965, splatnou dňa 2.3.2013 na sumu 7,- Eur. Z prehľadu o vystavených faktúrach a o ich úhradách súd zistil, že žalobca úhradu faktúr, ktorými vyúčtoval žalovanej cenu telekomunikačných služieb, neeviduje. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná vyúčtovanú cenu a poplatky za elektronické komunikačné služby nezaplatila nebolo popreté a nebolo ani spochybnené žiadnym z vykonaných dôkazov. Za tohto stavu, majúc na zreteli doktrínu tzv. negatívnej dôkaznej teórie, v zásade vylučujúcej praktickú možnosť a tým aj dôkaznú povinnosť preukazovať niečo čo sa nestalo (v danom prípade, že žalovaná skutočne neplnila), súd z tvrdenia žalobcu vyšiel a skutkovo ustálil, že žalovaná uvedeným faktúrami vyúčtovanú cenu a poplatky za elektronické komunikačné služby v celkovej sume 16,02 Eur ani v lehote splatnosti a ani neskôr, nezaplatila. Z dodatku k zmluve o poskytovaní služby Lite TV súd zistil, že žalobca v súvislosti s dohodou o poskytovaní služby Lite TV prenechal žalovanej na dočasné bezplatné užívanie zariadenie - Set-Top-Box a aktivoval žalovanej službu TV Extra, Mobilná TV za čo sa žalovaná zaviazala po dohodnutú dobu viazanosti 24 mesiacov využívať služby a nezadať svojim konaním, podnet pre zrušenie zmluvy, obmedzenie alebo prerušenie poskytovania služieb žalobcom. Pre prípad porušenia tohto zmluvného záväzku žalovanou strany v dodatku k zmluve (Čl. 2 bod 2.13 písm. b) dodatku) dohodli právo žalobcu na zmluvnú pokutu, s tým, že výška zmluvnej pokuty podľa dojednania strán v tomto ustanovení dodatku mala byť v druhej polovici obdobia viazanosti alikvotne znižovaná v závislosti od trvania obdobia riadneho plnenia povinností žalovanou. Listom zo dňa 9.5.2013 žalobca oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace (16,02 Eur) a vyzval ju tiež na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 170,- Eur v určenej lehote najneskôr do 23.5.2013. Z uvedeného listu zároveň vyplýva, že žalobca žalovanú od poskytovania služieb odpojil.
8. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 488 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ust. § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy. Podľa ust. § 491 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Podľa ust. § 559 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa ust. § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa ust. § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, (tiež) ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
9. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobcu ako dôvodný v celom rozsahu. Čo do zaplatenia ceny za služby v celkovej sume 16,02
Eur, tak, ako bola táto vyúčtovaná faktúrami č. 5191855291 a č. 5195473965, súd v závere o dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku vyšiel z preukázania, že žalovaná zmluvou na seba prevzala okrem iného tiež záväzok uhrádzať žalobcovi cenu jej poskytnutých elektronických komunikačných služieb a poplatky s poskytovaním týchto služieb spojené, podľa platného cenníka žalobcu, že žalobca už označenými faktúrami cenu poskytnutých služieb a poplatky žalovanej riadne vyúčtoval, avšak žalovaná tento svoj záväzok na peňažné plnenie ani v lehote splatnosti, ani na základe dodatočnej výzvy a ani do vyhlásenia tohto rozsudku nesplnila. Nezaplatením vyúčtovanej ceny elektronických komunikačných služieb, a to je potrebné zdôrazniť už za prvé zúčtovacie obdobie (január 2013), žalovaná zároveň zadala dôvod pre prerušenie poskytovania služieb na základe Zmluvy o poskytovaní služby Lite TV, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 170,- Eur. I v tejto časti uplatneného nároku bola podľa posúdenia súdu žaloba dôvodná. Vzhľadom na nepochybne spotrebiteľský charakter právneho vzťahu strán a skutočnosť, že dohoda o zmluvnej pokute predstavuje súčasť predformulovanej zmluvy, obsah ktorej žalovaná nemala možnosť ovplyvniť, posúdil súd primeranosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska predpisov na ochranu spotrebiteľov. Za východiskovú súd vo svojich úvahách vzal skutočnosť, že platná právna úprava možnosť zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľských vzťahov i zmluvnou pokutou nijak neobmedzuje; naopak tento spôsob zabezpečenia v spotrebiteľských zmluvách výslovne predpokladá (medzi inými tiež v súčasnosti platnom znení ust. § 3a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). Vo všeobecnosti zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia právnej povinnosti a preto predpokladom vzniku nároku na jej zaplatenie je samotné porušenie právnej povinnosti bez ohľadu na výšku porušením právnej povinnosti spôsobenej škody a bez zreteľa tiež na to, či následkom porušenia povinnosti nejaká škoda vôbec vznikla. To podľa názoru súdu znamená, že primeranosť výšky zmluvnej pokuty nemožno odvodzovať od škody, ktorá porušením právnej povinnosti skutočne vznikla, ale od porovnania s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti v čase, keď k tomuto zabezpečeniu došlo. V danom prípade hodnotu zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti možno odvodiť z dojednania v Čl. 2 bod 2.11 dodatku k zmluve o poskytovaní služby Lite TV, v ktorom je vyjadrený minimálny rozsah mesačných služieb, ktoré sa žalovaná oproti výhodám poskytnutých jej žalobcom, zaviazala využívať (balík služieb „TV Extra“), cena ktorých mesačne predstavovala (po zľave kposkytnutej žalobcom) sumu 9,02 Eur mesačne. Vychádzajúc z takto stanovenej minimálnej mesačnej úhrady za služby počas celej doby viazanosti možno uzavrieť, že pokiaľ by žalovaná po celý čas trvania viazanosti riadne využívala služby žalobcu v takto dohodnutom minimálnom rozsahu, zaplatila by mu za celé obdobie viazanosti spolu sumu 216,48 Eur (9,02 Eur x 24). Táto podľa posúdenia súdu predstavuje výsledok vlastnej ekonomickej kalkulácie žalobcu s cieľom dosiahnutia očakávaného zisku pri určitom produkte služieb a objeme nákladov s ním spojených, včítane bezodplatne poskytnutého zariadenia i prípadných ďalších poskytnutých výhod, včítane nemalej zľavy z ceny služieb. Žalovaná si z celého radu produktov ponúkaných žalobcom vybrala konkrétny balík služieb, ktorý zodpovedal jej požiadavkám na objem predplatených služieb, cenu služieb nepredplatených, poskytnuté výhody i požiadavke na bezplatné užívanie potrebného zariadenia, pričom zaviazala sa za takto poskytnuté hodnoty a výhody zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov a mesačne mu zaplatiť sumu 9,02 Eur. Pri takomto, podľa názoru súdu pre žalovanú jasnom a zrozumiteľnom spôsobe vymedzenia hodnoty zabezpečovanej povinnosti sa dohodnutá výška zmluvnej pokuty v sume 170,- Eur, nejaví byť neprimeraná a preto dojednaním zmluvnej pokuty v uvedenej výške podľa názoru súdu nebola založená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Neuhradením vyúčtovaných služieb a priznanej zmluvnej pokuty v lehote splatnosti (cena služieb splatná podľa faktúr; zmluvná pokuta splatná na základe výzvy na plnenie) sa žalovaná so splnením svojho záväzku na peňažné plnenie dostal do omeškania, následkom čoho žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania. Žalobca si za omeškanie uplatnil úroky z omeškania v percentuálne výške 8,5 % ročne, čo bolo v súlade s platnou právnou úpravou (ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 v nadväznosti na ust. § 10c tohto nariadenia vlády), preto v uplatnenom rozsahu (do výšky úrokov z omeškania uplatnených žalobcom napriek skoršej splatnosti faktúr až počnúc dňom 24.5.2013) súd žalobcovi úroky z omeškania priznal.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).