Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-643-2015.pdf
PDF · 81.98 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/643/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej veci navrhovateľa: N. F. H.. F., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, W. v konaní zastúpená advokátom JUDr. Michalom Mrvom so sídlom Nevädzova 5, Bratislava proti druhému manželovi: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX X.. O. Y., I., G., J., XXXXX o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo manželky N. F., rod. PY., nar. XX.XX.XXXX a manžela H. U., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X. O.e, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P. Q. X. H. - E. P. W., vo zv. E., ročník XXXX, str. XXX, por. č. XXX r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd prvej inštancie dňa XX.XX.XXXX, ktorého právomoc je daná v zmysle § 38 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov domáhala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol z dôvodu, že sa medzi manželmi od roku 2013 začali prejavovať nedorozumenia, ktoré sa prehlbovali. Nezhody a trvalý rozpor v hodnotách a povahový nesúlad vyústili do odsťahovania sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v auguste 2014, kedy odišla do Veľkej Británie kde žije dodnes. Od tohto času sa manželia už nikdy nestretli a komunikovali iba prostredníctvom známych. Podľa jej názoru je manželstvo trvale rozvrátené, neplniace si ani jednu zo svojich funkcii a bez možnosti jeho obnovy. 2. Manžel sa na pojednávanie napriek vykázanému doručeniu predvolania fikciou doručenia nedostavil a k návrhu na rozvod manželstva sa nevyjadril a svoje súhlasné stanovisko k návrhu na rozvod uviedol iba v mailovej komunikácii adresovanej navrhovateľke. 3. Súd v súlade s Čl. 6, 8, 10 ods.1 a Čl. 12 Civilného mimosporového poriadku ( v ďalšom texte „CMP“) a § 2 ods. 1 CMP sa oboznámil s návrhom na začatie konania, so sobášnym listom účastníkov, mailovou komunikáciou medzi účastníkmi konania a ostatným obsahom spisu, pričom mal preukázané uzatvorenie manželstva navrhovateľky a manžela, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX Q. X., O. republike, ktoré je zapísané v knihe manželstiev P. úradu P. vnútra X. republiky - osobitnej matrike Bratislava, vo zv. E., ročník XXXX, str. XXX, por. č. XXX. U oboch účastníkov konania ide o prvé manželstvo a ich manželstvo je bezdetné. 4. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 26.01.2017 v rámci prednesu v zmysle § 181 CSP (civilného sporového poriadku) uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu, v ktorom žiadala súd o rozvod manželstva účastníkov konania a to z dôvodu nezhôd, v trvalých rozporoch v hodnotách a z dôvodu povahového nesúladu účastníkov konania, čo je aj príčina rozvratu manželstva. V danej veci ide o viac ako 10 rokov trvajúce manželstvo, ktoré bolo uzatvorené po päť ročnej známosti a prvé nezhody začali asi okolo roku 2013.
5. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že zotrvala na svojom návrhu na rozvod manželstva, pretože, od augusta 2014 kedy sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli s manželom v W. na H. J.. XX a odsťahovala sa do Q. W.. Po jej odchode z W. asi týždeň na to sa manžel odsťahoval do X. štátov J.. Z toho vyplýva, že od augusta 2014 sa už nikdy spolu nestretli, od tohto času s ním komunikovala iba prostredníctvom e-mailov. Bude to pomaly 3 roky, čo sa nevideli. Navrhovateľka už nechce obnoviť manželské spolužitie, naviac už manžela nemá rada, stratila k nemu akýkoľvek citový vzťah, nechce s ním obnoviť manželské spolužitie. Nadviazala vo februári XXXX známosť s iným partnerom, ktorú považuje za perspektívnu a chce si založiť rodinu. 6. Podľa § 18, zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len zákon č. 36/2005 Z.z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 7. Podľa § 19, ods. 1, zákona č. 36/2005 Z.z., o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 8. Podľa nášho právneho poriadku sa v manželstve uplatňuje zásada rovnoprávnosti v manželských vzťahoch. Ak sa však neplní môže mať za následok rozvrat manželstva a následne môže viesť k rozvodu manželstva. 9. Podľa § 23, ods. 1, zákona č. 36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 10. Podľa § 23, ods. 2, zákona č. 36/2005 Z.z., súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 11. Podľa § 23, ods. 3, zákona č. 36/2005 Z.z., súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 12. V § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, respektíve rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. 13. Súd po vykonanom dokazovaní v súlade s Čl.10 ods. 1 CMP dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotil podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon a ako súd príslušný v zmysle § 92 CMP rozhodol, že návrh navrhovateľky podaný v súlade s § 93 CMP je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť. 14. Zo výpovede navrhovateľky jednoznačne vyplynulo, že ich manželstvo ako trvalý zväzok muža a ženy je pre vzájomné názorové nezhody vo všetkých oblastiach manželského života nefunkčné. Navrhovateľka vo svojej výpovedi jednoznačne zdôraznila, že sa zmenili jeho citové vzťahy voči manželovi, čo mal súd preukázané a potvrdené i tým, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. 15. Súd má za to, že za danej situácie vzhľadom na postoj navrhovateľky ale aj manžela, ktorý neprejavil skutočný záujem na zachovaní manželstva, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka jednoznačne verbalizovala svoj postoj k manželovi a k manželstvu tak, že v žiadnom prípade nie je ochotná zotrvať v tomto vzťahu, čoho dôkazom je i tá skutočnosť, že sa účastníci konania od roku XXXX nikdy nestretli a nevyvíjali žiadnu snahu o obnovenie manželstva. Navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti s tým, že nemá záujem zotrvať vo vzťahu s manželom. V priebehu konania bolo dostatočne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú úplne rozvrátené, manželia 2 a pol
roka nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, nevedú spoločný intímny život, a zo strany navrhovateľky už nie je žiaden citový vzťah. Existuje vážny a trvalý rozvrat ich vzťahov a manželstvo neplní svoj účel. Navrhovateľka a manžel žijú oddelene od augusta XXXX, pričom navrhovateľka nemá žiadny záujem o obnovenie manželského spolužitia a manžela zásadne odmieta aj ako muža. Manželstvo navrhovateľky a manžela si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľky nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je ani v záujme účastníkov konania, pretože v prípade účastníkov konania by sa už ani teraz a ani v budúcnosti nevytvorilo harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie. Zachovanie manželstva v danom prípade nepreferuje ani záujem spoločných detí manželov, keďže z manželstva účastníkov deti nepochádzajú. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov vo výroku rozviedol. Ako príčiny rozvratu manželstva súd ustálil rozdielne názory manželov na spoločný život, životné hodnoty. 16. Súd mal za to, že nie je možné príčiny rozvratu manželstva a to úplné citové odcudzenie navrhovateľky voči manželovi, ako aj rozdielne povahové vlastnosti odstrániť a nie je tu žiadny predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia a po zistení objektívnych príčin rozvratu manželstva, ktoré nie sú len prechodného charakteru súd návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva v celom rozsahu vyhovel 17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 v spojení s § 57 Civilného mimosporového poriadku („CMP“). 18. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. 20. V tomto konaní si účastníci nárok na náhradu trov konania neuplatňovali.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje / § 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / § 358 CSP/. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje /§ 362 ods. 1, veta prvá CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci/ § 62 ods. 1 CMP/. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 2 CMP/. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.