Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-10-2016.pdf
PDF · 84.07 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Y. W., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom Z. XX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX a otca Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, za účasti zástupcu Detského domova Michalovce, v konaní o návrhu T.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, o zverenie do poručníctva, o odvolaniach rodičov maloletého proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 30P/12/2016-44 zo dňa 13.06.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti matky prispievať na výživu mal. Y. W., nar. XX.XX.XXXX určenou sumou a vo vzťahu k nej súvisiacemu výroku o náhrade trov konania.
Odmieta odvolanie otca.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom konanie o zverenie mal. Y. W., nar. XX.XX.XXXX do pestúnskej starostlivosti zastavil, zmenil rozsudok Okresného súdu Trebišov sp.zn. 11P/100/2014 zo dňa 11.03.2015 v časti o určenie poručníctva tak, že zveril mal. Y. W., nar. XX.XX.XXXX do poručníctva T.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. č. XX, ktorá je oprávnená a povinná sa osobne starať o maloleté dieťa, zabezpečovať jeho výchovu, spravovať jeho majetok a zastupovať ho vo všetkých veciach, určil rodičom povinnosť prispievať na výživu mal. Y. W., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Rozhodol taktiež, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom podaným na súd dňa 12.11.2014 domáhala, aby súd zveril maloletého Y. W., nar. XX.XX.XXXX do jej pestúnskej starostlivosti. Maloletý, po tom, ako obdržala súhlas s nadviazaním osobného vzťahu s ním, bol v jej domácnosti od 23.10.2014, spolu s manželom sa mu intenzívne venujú a chcú mu aj v budúcnosti poskytovať osobnú starostlivosť. Matka maloletého však uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do pestúnskej starostlivosti, chce aby bol aj naďalej umiestnený v ústavnej starostlivosti, ona je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody od októbra 2014, pričom koniec trestu má stanovený na október 2017. Má 11 detí z toho 8 je maloletých. Deti sú umiestnené v detskom domove. Navrhovateľka v priebehu konania žiadala, aby bol maloletý zverený do jej poručníctva, medzi ňou a maloletým sa vytvorilo silné citové puto, tak isto aj medzi maloletým a jej biologickým synom. Súd po vykonanom dokazovaní zveril maloletého do poručníctva navrhovateľky T.. T. T., pretože bolo preukázané, že je to rozhodnutie sledujúce najlepší záujem maloletého dieťaťa. Maloletý je v rodine navrhovateľky fyzicky od 23.10.2014, od kedy sa o neho navrhovateľka a jej partner osobne stará.
Starostlivosť v rodine navrhovateľky maloletému prospieva, je zdravým dieťaťom, s vývojom pozitívnym smerom. Medzi ním a navrhovateľkou sa vytvorilo silné citové puto. Rodičia maloletého boli rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 11P/100/2014 zo dňa 11.03.2015 pozbavení rodičovských práv. Súd preto maloletého zveril do poručníctva navrhovateľky a rodičov maloletého vzhľadom k ich majetkovým pomerom, uložil prispievať na jeho výživu minimálnym výživným. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) - § 28 ods. 1, § 56 ods. 1 - 3, § 58 ods. 1 - 7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie rodičia maloletého, zhodne uviedli, že aj keď berú na vedomie zodpovednosť a rodičovskú povinnosť, odvolávajú sa proti rozsudku z toho dôvodu, že nie sú schopní prispievať T.. T. na výživu ich syna z dôvodu, že okrem maloletého majú 10 detí, ktoré sú posudzované spolu s rodičmi, z toho 5 detí je umiestnených v domove dôchodcov, v júli podali návrh na Okresný súd Trebišov o zverenie troch maloletých detí naspäť do osobnej starostlivosti a na ďalšie dve deti majú prispievať domovu dôchodcov Michalovce. Pracujú na aktivačnú činnosť na Obecnom úrade v Egreši a ich mesačný príjem je veľmi nízky, preto sa voči rozsudku odvolávajú. Matka maloletého rozsudok súdu prvej inštancie prevzala 08.08.2016 a otec maloletého 11.07.2016; odvolanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 19.08.2016. 3. K odvolaniu rodičov sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny. Súd prvej inštancie nemal inú možnosť, ako určiť vyživovaciu povinnosť rodičom maloletého a určil ju len v minimálnej výške. Rodičia boli síce pozbavení rodičovských práv, no vyživovacia povinnosť pre dieťa im zostala, bola by určená súdom aj v prípade nariadenia ústavnej starostlivosti, čo si rodičia vo svojom odvolaní neuvedomili. Nemali vyživovaciu povinnosť v minulosti určenú len z toho dôvodu, že dieťa sa nachádzalo v Detskom domove v Michalovciach na základe predbežného opatrenia. Len v prípade, keď navrhovateľka Mgr. T. T. požiada o osvojenie maloletého (čo má v budúcnosti aj v úmysle) a súd jej vyhovie, budú biologickí rodičia maloletého pozbavení vyživovacej povinnosti k maloletému Y. W.. Vyživovacia povinnosť rodičov v prípade poručníctva sa určuje na účet kolízneho opatrovníka, ktorý túto v prípade neplnenia vymáha zákonným spôsobom. Doplnil, že zverenie maloletého do poručníctva T.,. T. T. je v najlepšom záujme dieťaťa. 4. Rodičia maloletého k vyjadreniu kolízneho opatrovníka žiadne stanovisko nezaujali. 5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaniach podľa § 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na podané odvolania preskúmal odvolaniami napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 17.01.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniam rodičov maloletého vyhovieť možné nebolo. 6. Podľa § 395 ods. 1 a 2 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd prioritne preskúmal odvolania oboch rodičov z toho hľadiska, či boli podané včas.
Podľa § 362 ods. 1 veta prvá CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Zo spisu vyplýva, že otcovi maloletého bol rozsudok doručený dňa 11.07.2016, odvolanie podal na poštovú prepravu, ako z obálky k odvolaniu vyplýva, dňa 19.08.2016. O lehote na podanie odvolania bol súdom prvej inštancie riadne a správne v rozsudku poučený, znamená to, že odvolanie podal po uplynutí odvolacej lehoty, preto odvolací súd odvolanie otca maloletého podľa § 386 písm. a) CSP odmietol ako odvolanie podané oneskorene. 7. Čo sa týka včas podaného odvolania matky maloletého, je potrebné uviesť, že jej odvolaniu vyhovieť možné nebolo. 8. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva imperatív vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ktorý nemohol súd prvej inštancie ani odvolací súd modifikovať napriek tvrdeniu matky, že má 10 detí okrem maloletého, jej príjem je nízky a pracuje na aktivačné práce. Ide o zákonnú
minimálnu povinnosť každého rodiča voči svojmu dieťaťu, ktorú nie je možné vylúčiť, ani jej výšku, v zmysle určenia nižšieho ako zákonom stanoveného rozsahu, modifikovať. 9. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti matky prispievať na výživu maloletého postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, čo sa týka aj súvisiaceho výroku o trovách konania vo vzťahu k nej, ako vecne správny potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania zo spisu nevyplýva (§ 57 v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku). 11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.