Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Csp-10-2016.pdf
PDF · 76.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6Csp/10/2016
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v spore žalobkyne: OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Štúrova 5, IČO: 31 318 916, proti žalovanej: U.. G. Š., rod. B., predtým Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. č. XXX, právne zastúpená Mgr. Romanom Kobellom, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Aleja Slobody 1899, o zaplatenie 25.873,30 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e . II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. V predmetnej veci sa žalobkyňa, žalobou doručenou súdu dňa 01.08.2016, domáhala, zaplatenia sumy 25.873,30 EUR, úroku vo výške 10.095,05 EUR, úroku z omeškania vo výške 2.913,30 EUR, poplatkov vo výške 1.641,80 EUR, úroku vo výške 5,50 % ročne z istiny 1 685,- EUR od 27.07.2016 do zaplatenia a úroku vo výške 7% z istiny úveru 24.188,30 EUR od 27.07.2016 do zaplatenia.
2. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 09.11.2016 ku ktorej sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedla, že pri uplatnení žalovaných nárokov žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 30.06.2003 s dlžníkom U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, Y. M. Zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXX/XXXX/XXHU v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2003 (ďalej len "Zmluva o úvere"). Ďalej dlžník a záložca K. V. (L.) spísali k Zmluve o úvere exekučný titul - Notársku zápisnicu N 201/2003 NZ125713/2003 na Notárskom úrade v Dolnom Kubíne u JUDr. Milana Kleňa dňa 22.12.2003. Za návratnosť Zmluvy o úvere poskytla ručenie žalovaná podľa Ručiteľskej listiny XXX XXXX XX E. zo dňa 09.12.2003. Dlžník U. D. porušil Zmluvu o úvere tým, že nesplácal úver v zmysle podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere. Žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný listom z 08.11.2011. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník U. D., ani žalovaná ako ručiteľka, žalobcovi pohľadávku popísanú v žalobnom petite neuhradili, domáha sa žalobca v tomto sporovom konaní zaplatenia predmetnej pohľadávky voči žalovanej. Zmluva o úvere bola medzi Žalobcom a dlžníkom U. D. uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Predmetom tohto konania je záväzok žalovanej, ktorý vznikol pri zabezpečení splnenia záväzku dlžníka U. D. zo Zmluvy o úvere. Napriek tomu, že Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú ako ručiteľa je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ručiteľskom vyhlásení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere a s ňou súvisiace vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov z nej, je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách ( § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy ( i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a žalovanej, ktorý vznikol pri zabezpečení splnenia záväzku zo Zmluvy o úvere (§ 261 ods. 7 Obchodného zákonníka) je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností), ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských povinností), ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníku (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). I keď zmluva o úvere bola uzavretá dňa 30.03.2003 a ručiteľská istina bola urobená dňa 09.12.2003, na právny vzťah žalobcu a žalovanej je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinné od 01.01.2008, nakoľko podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa upravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008. Vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení navyše na túto vec dopadá nevyhnutnosť aplikácie ustanovenia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 a sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015, ktoré prešli aj testom ústavnosti, pretože ústavnú sťažnosť podanú proti nim Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 194/2015 zo dňa 12.04.2016 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu nevybočuje z medzí ústavnej udržateľnosti, je z toho pohľadu akceptovateľné, pričom prekročenie právomoci Najvyššieho súdu pri vydaný napadnutého rozhodnutia Ústavný súd nezistil). Na základe uvedeného je zrejmé, že bez ohľadu na skutočnosť, že Zmluva o úvere a Ručiteľská listina majú charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu, na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter týchto právnych vzťahov vždy prednostne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre žalovanú ako spotrebiteľa výhodnejšie. Premlčacia doba plynie voči dlžníkovi a ručiteľovi samostatne (nezávisle na sebe), preto aj prípade uplatnenia práva veriteľa proti dlžníkovi sa plynutie premlčacej doby proti ručiteľovi nezastavuje, pretože sa riadi vlastným režimom (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo/2507/1999 zo dňa 17.10.2000). Vychádzajúc z doteraz uvedeného žalovaná vzniesla námietku premlčania práva žalobcu domáhať sa voči nej plnenia uplatneného žalobným návrhom. Ako vyplýva zo skutkového tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobnom návrhu, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný listom zo dňa 08.11.2011. Napriek tomu, že zo žalobného návrhu nie je možné určiť dátum, kedy dlžníkovi U. D. vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku z titulu vyhlásenia úveru za predčasne splatný, žalovaná je presvedčená, že uplynula všeobecná trojročná premlčacia lehota, keďže žalobný návrh voči nej bol na súde prvej inštancie podaný až dňa 01.08.2016. Žalovaná poukazuje tiež na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ rýchlo skutočností dovolával. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol a uložil žalobkyni nahradiť žalovanej trovy súdneho konania vo výške 100%, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia.
3. Vyjadrenie žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 12.12.2016 spolu s uznesením vydaným podľa ust. § 167 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP").
4. Dňa 18.01.2017 žalobkyňa súdu doručila podanie, ktorým žalobu, s poukazom na ust. § 144 CSP, zobrala v celom rozsahu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. V danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie. Vzhľadom na uvedené súd nezisťoval stanovisko žalovanej k tomuto späťvzatiu, pretože i v prípade jej nesúhlasu so späťvzatím by na tento nesúhlas nebolo možné prihliadať. V predmetnej veci pritom nejde o typ konania, kedy by bolo na mieste aplikovať ust. § 146 ods. 2 CSP.
7. Postupujúc podľa ust. § 145 ods. 1 CSP súd rozhodol o zastavení konania.
8. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9.Keďže uznesenie o zastavení konania je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd súčasne so zastavením konania rozhodol o trovách konania, a to podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, V zmysle uvedeného ustanovenia, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danom prípade súd konštatuje, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, nakoľko táto netvrdila, že by dôvodom späťvzatia žaloby bolo také správanie žalovanej, pre ktoré bola nútená zobrať žalobu späť. Právo na náhradu trov konania tak vzniklo žalovanej.
10. Vzhľadom na to, že žalobkyňa za podanú žalobu zaplatila súdny poplatok vo výške 2.256,50 Eur, s poukazom na ust. § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. jej vzniklo právo na jeho vrátenie. O tomto nároku súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 357 písm. a/, m/ a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V Dolnom Kubíne
26. januára 2017
JUDr. Jana Veselá
sudkyňa